BOŽIDARA TURZONOVOVÁ
Slovenská herečka Božidara Turzonovová sa narodila v Sofii v Bulharsku. Od detstva navštevovala dramatický krúžok, pôsobila v detskej rozhlasovej družine a venovala sa hre na klavíri. Študovala na VŠMU v Bratislave, ktorú úspešne absolvovala v roku 1963. Už počas štúdia dostala prvú filmovú príležitosť vo filme Most na tú stranu, kde si zahrala so svojím budúcim manželom, hercom Jozefom Adamovičom. Po absolutóriu sa stala členkou SND, kde pôsobí dodnes. Hrala okrem iného v beznádejne vypredanom Na skle maľované, v Tajovského Ženskom zákone, v Albeeho Krehkej rovnováhe či Barčovom Mastnom hrnci. Hosťovala v nitrianskom Divadle Andreja Bagara, kde s Jozefom Bednárikom naštudovala Gréka Zorbu a Adama Šangalu. Okrem toho pracuje v rozhlase a dabingu, učí herectvo, bola jednou zo zakladateliek medzinárodného filmového festivalu Art Film v Trenčianskych Tepliciach, toho času je čestnou riaditeľkou medzinárodného festivalu Cinematik v Priešťanoch.
Božidara Turzonovová je herečkou širokého výrazového rozsahu. Často ju obsadzovali aj českí filmári ako Jiří Krejčík, Otakar Vávra a Petr Weigl. Do povedomia filmových divákov sa zapísala najmä ako predstaviteľka svetovej opernej sopranistky Emy Destinnovej v Krejčíkovom filme Božská Ema.
V roku 1979 dostala titul zaslúžilá umelkyňa, v roku 2008 jej bolo udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. V roku 2009 získala Cenu Jozefa Kronera za celoživotnú tvorbu. Je laureátkou Krištáľového krídla za rok 1997 v oblasti Divadlo a audiovizuálne umenie. 11. marca 2017 bola uvedená do Siene slávy TV ankety OTO.
CYRIL ŠIKULA
študoval hru na flaute na konzervatóriu v Žiline v triede Jozefa Sršňa. Neskôr pokračoval v štúdiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede Miloša Jurkoviča. Počas štúdia i neskôr sa zúčastňoval na majstrovských kurzoch (Maxence Larrieu, Marzio Conti). Ako orchestrálny hráč postupne pôsobil v Štátnom komornom orchestri Žilina, Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu, komornom orchestri hlavného mesta Bratislava Cappella Istropolitana a od roku 2006 ako prvý flautista orchestra Slovenská filharmónia. Ako sólista vystúpil v rámci festivalu BHS a tiež v Rakúsku, Nemecku, Španielsku, Taliansku, Českej republike. Ako komorný hráč spolupracuje s viacerými zoskupeniami, ako napríklad Moyzesovo kvarteto, VENI ensemble, Melos Ethos Ensemble, komorný súbor Opera Aperta.
JOZEF LUPTÁČIK
študoval na Konzervatóriu v Bratislave u Edmunda Bombaru a na VŠMU v Bratislave u svojho otca Jozefa Luptáčika (magisterské štúdium), neskôr pod vedením Jiřího Hlaváča (doktorandské štúdium). Už počas štúdií sa prejavil jeho mimoriadny talent. V roku 1991 sa zúčastnil Medzinárodnej hudobnej súťaže Pražská jar, v roku 1992 vyhral Súťaž slovenských konzervatórií v Žiline a počas štúdia na VŠMU získal 1. cenu na súťaži Yamaha. Od roku 1993 pôsobí ako prvý sólový klarinetista Slovenskej filharmónie. Ako sólista účinkoval so Slovenskou filharmóniou, Slovenským komorným orchestrom, Štátnou filharmóniou Košice, Štátnym komorným orchestrom Žilina a Symfonickým orchestrom Českého rozhlasu. Koncertoval doma i v mnohých krajinách Európy, v Japonsku, Kanade, USA, Mexiku a Spojených arabských emirátoch. Okrem sólovej činnosti sa venuje aj komornej hre v súboroch Slovenské dychové kvinteto, Istropolis Quintet, Akademické dychové trio a Bratislavské dychové okteto, s ktorými realizoval 6 CD nahrávok. V roku 2004 bol ocenený cenou Slovenskej sporiteľne Zlatá nota. So Slovenskou filharmóniou a dirigentom Petrom Ferancom nahral v roku 2008 Suchoňovo Concertino pre klarinet a orchester. V rokoch 2011 a 2017 bol pozvaný do poroty Medzinárodnej rozhlasovej súťaže mladých hudobníkov Concertino Praga. V súčasnosti pôsobí aj na VŠMU v Bratislave ako pedagóg hry na klarinete.
RADOSLAV PRÁGER
je absolventom Konzervatória v Bratislave a Vysokej školy múzických umení v Bratislave (bakalárske štúdium). V roku 2003 získal plné štipendium na University of North Carolina School of the Arts v USA, kde bol žiakom významného amerického fagotového pedagóga Marka Popkina. Štúdium ukončil s titulom Magister umenia a postgraduálne štúdium absolvoval s Certifikátom profesionálneho umelca. V USA spolupracoval s rôznymi komornými telesami. V súčasnosti pôsobí ako fagotista v Opere Slovenského národného divadla.
RASTISLAV SUCHAN
vyštudoval hru na trúbke na VŠMU v triede Kamila Roška, kde úspešne ukončil aj doktorandské štúdium. V roku 1992 absolvoval študijný pobyt na Hochschule für Musik Carl Maria von Weber v Drážďanoch. Svoje vzdelanie si rozšíril aj na majstrovských kurzoch v rakúskom Grieskirchene pod vedením Pierra Thibauda a Acka van Rooyena.
Ako orchestrálny hráč získaval cenné skúsenosti už počas štúdia, keď, okrem iného, v roku 1990 absolvoval turné s mládežníckym symfonickým orchestrom Orchestre des Jeunes de toute l’Europe nadácie sira Yehudiho Menuhina. V rokoch 1992 – 1997 pôsobil v orchestri SND. Od roku 1997 je prvým trubkárom Slovenskej filharmónie. Rastislav Suchan je taktiež členom orchestra Bratislava Hot Serenaders a zoskupenia Five Gentlemen, ktoré sa podieľajú na rekonštrukcii jazzovej hudby dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia. Je zakladajúcim členom súborov Slovak Brass Quintet, Melos Ethos Ensemble, od roku 2007 je členom CZ-SK Big Bandu Matúša Jakabčica. Jeho umelecké účinkovanie je spojené i s ďalšími orchestrami a súbormi ako Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Štátny komorný orchester Žilina, Slovenský komorný orchester, United Philharmonic (vystúpili s Plácidom Domingom), Mladí bratislavskí sólisti, Cappella Istropolitana, VENI Ensemble, Solamente naturali, Nova Brass (Rakúsko), Big Band bratislavského Konzervatória, Gustav Brom Big Band, Hot and Sweet Orchestra Jiřího Suchého, Fats Jazz Band, SĽUK, Lúčnica.
Ako sólista účinkoval v spolupráci s viacerými významnými interpretmi i s rôznymi súbormi a orchestrami, s ktorými sa zúčastnil na mnohých hudobných festivaloch doma i v zahraničí. V interpretácii komornej hudby pre trúbku a organ spolupracoval s Ivanom Sokolom, Jánom Vladimírom Michalkom, Máriom Sedlárom, Bernadettou Šuňavskou a Marekom Vrábelom. V priebehu rokov 1993 – 2004 sa podieľal na nahrávkach hudby k viacerým filmom a muzikálom (66 sezón, Kabaret, Sugar, Beatles), k televíznemu seriálu Horská služba a k divadelným hrám Armagedon na Grbe, Niekto to rád slovenské, Odchádzanie, Garderobiér. V sezóne 2003/2004 účinkoval v hudobno-dramatickom pásme Ja som optimista v divadle L + S (spolu s Bratislava Hot Serenaders, Milanom Lasicom a Júliusom Satinským). V roku 2009 sa spolupodieľal na realizácii medzinárodného projektu Ben Hur Live. Spolupracuje tiež na populárnom projekte pre deti Spievankovo.
Ako pedagóg pôsobil na Akadémii umení v Banskej Bystrici a na Hudobnej a umeleckej akadémii Jána Albrechta v Banskej Štiavnici. Od roku od 2004 vyučuje hru na trúbke na VŠMU v Bratislave. Je spoluorganizátorom majstrovských kurzov a lektorom interpretačných seminárov a workshopov v hre na trúbke.
LEILA AKHMETOVA
pochádza z Kazachstanu. Na husliach sa začala učiť hrať ako osemročná. Študovala na Kazašskej národnej hudobnej akadémii v Astane a na Hochschule für Musik Hanns Eisler v Berlíne v triede Saschka Gawrilova. Nedávno ukončila magisterské štúdium na Musik und Kunst Privatuniversität der Stadt Wien v triede Dalibora Karvaya. Spolu so svojou sestrou, klaviristkou Aidou Akhmetovovou, je hosťujúcou umelkyňou festivalu Golden Key, ktorý sa každoročne koná v Carnegie Hall. Účinkovala v Magdeburskej filharmónii, ako aj s niekoľkými komornými orchestrami a súbormi v Nemecku. Od sezóny 2015/2016 do apríla 2019 pôsobila ako prvá hráčka v skupine 2. huslí v Berlínskom rezidenčnom orchestri. Taktiež bola prvou huslistkou komorného súboru Chamber of Lights. Od septembra 2019 je členkou Slovenskej filharmónie v skupine 2. huslí. Získala viacero ocenení na rôznych husľových súťažiach. Medzi najvýznamnejšie patria ceny z Čajkovského medzinárodnej súťaže pre mladých hudobníkov v Japonsku (diplom), Medzinárodnej súťaže Giovani Talenti v Taliansku (1. cena), Demidovovej medzinárodnej súťaže v Rusku (3. cena) a medzinárodnej súťaže „Astana-Violin“ v Kazachstane (Grand-Prix).
KRISTÍNA LUPTÁČIKOVÁ
študovala hru na violončele na bratislavskom Konzervatóriu v rokoch 1994 – 2000 (J. Fazekaš) a na VŠMU v Bratislave v rokoch 2000 – 2005 (E. Prochác). V roku 2003 sa stala členkou violončelovej skupiny orchestra Slovenská filharmónia. Okrem toho pôsobí v sláčikovom kvartete VIVAQUARTET a venuje sa komornej hudbe v ďalších zoskupeniach (napr. duo s manželom – klarinetistom Jozefom Luptáčikom alebo ako členka violončelového ansámblu). Pravidelne účinkuje na domácich i zahraničných pódiách a festivaloch (Hudba Modre, Hudba Trnave).
LADISLAV FANČOVIČ
je považovaný za významného predstaviteľa európskeho interpretačného umenia a zároveň patrí k najvšestrannejším umelcom na česko-slovenskej hudobnej scéne. Študoval na Akadémii múzických umení v Prahe v triede Mariana Lapšanského a na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni u Wolfganga Watzingera. Doktorandské štúdium absolvoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede Mariana Lapšanského. Bol finalistom a laureátom domácich a medzinárodných súťaží, ako napr. Medzinárodnej klavírnej súťaže F. Chopina v Mariánskych Lázňach, Medzinárodnej klavírnej súťaže E. Nyiregyháziho v Krakove, Medzinárodnej súťaže Johanna Nepomuka Hummela v Bratislave, súťaže Talent roku atď. Vzdelanie si dopĺňal účasťou na majstrovských kurzoch (Jan Wijn, Abbey Simon, György Sándor, Karl-Heinz Kämmerling, Mikhail Voskresensky).
Vo svojom repertoári má viac než 20 klavírnych koncertov. Ako sólista sa predstavil aj na niekoľkých koncertoch so Slovenskou filharmóniou, naposledy ako sólista v Chačaturianovom Koncerte pre klavír a orchester, so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Symfonickým orchestrom Českého rozhlasu, Pražskou komornou filharmóniou, Filharmóniou Zielona Góra, Štátnymi symfonickými orchestrami miest Izmir a Antália v Turecku, Filharmóniou Bohuslava Martinů Zlín, Filharmóniou Hradec Králové, Solistes Europeéns Luxembourg, Bruno Walter Festival Orchestra, Štátnou filharmóniou Košice, ŠKO Žilina, Pressburger Philharmoniker, Slovenským komorným orchestrom pod vedením dirigentov Ondreja Lenárda, Vladimíra Válka, Friedricha Haidera, Alexandra Rahbariho, Františka Vajnara, Jerzyho Swobodu, Leoša Svárovského, Martina Leginusa, Kirka Trevora, Justusa Franza, Maria Košika, Zbyňka Müllera, Jacka Martina Händlera a i.
Je aj vyhľadávaným komorným hráčom a stálym členom zoskupení Hugo Kauder Trio a Berger Trio. S husľovým virtuózom Milanom Paľom tvoria výrazovo nekonvenčné a mimoriadne kompaktné duo, ktorého výsledkom je odbornou kritikou oceňovaná séria nahrávok kompletných diel pre husle a klavír (Beethoven, Brahms, Grieg, Suchoň, Šostakovič, Bartók, Weinberg). Okrem koncertov na Slovensku a v Česku účinkoval vo väčšine európskych krajín, v Turecku, Malajzii, USA, Číne, Indii a na Cypre. Ladislav Fančovič nahral viac než 30 CD nosičov pre vydavateľstvá Naxos, Pavlík Records, Hudobný fond, Diskant, Slovak Radio Records a Swingmánia. Medzi najvýznamnejšie počiny patria 3 CD s hudbou bratislavského rodáka Ernő Dohnányiho (2013, 2018, 2021), CD Leopold Godowsky (2012) s nahrávkou jeho Klavírnej sonáty e mol, ktorej naštudovanie je ojedinelým počinom v celosvetovom meradle, či CD Jozef Grešák (2020), v ktorom sa predstavil ako sólista v Koncerte pre klavír a orchester so Štátnou filharmóniu Košice a tiež ako hudobný režisér albumu.
Ladislav Fančovič rád siaha po veľmi náročných a málo hrávaných skladbách, ktoré sa z dôvodu technickej náročnosti zriedkavo objavujú v koncertných programoch. Intenzívne sa venuje aj interpretácii a propagácii slovenskej hudobnej tvorby (Čekovská, Šarišský, Zeljenka, Berger, Iršai, Suchoň).
V roku 2011 zhmotnil svoju dlhoročnú lásku k starému džezu a založil swingový orchester Fats Jazz Band. FJB hrá autentickú hudbu 20. až 40. rokov minulého storočia americkej, anglickej, českej a domácej proveniencie. Raritou je, že členovia orchestra hrajú na originálnych historických hudobných nástrojoch z 30. rokov.
Všestranný umelec sa od roku 2013 venuje aj hre na saxofóne a je neúnavným propagátorom interpretácie klasickej hudby na tomto nástroji na Slovensku. V roku 2014 založil saxofónové kvarteto Pressburg Saxophone Quartet (pôvodný názov Saxophone Syncopators), ktorého repertoár tvoria skladby z oblasti vážnej hudby (A. Glazunov, J. B. Singeleé, E. Bozza, P. M. Dubois, C. Pascal, J. Iršai a i.) a tiež originálne aranžmány hudobného žánru ragtime z rokov 1910 až 1920, kedy saxofón ako hudobný nástroj zažíval svoj najväčší rozkvet a stal sa inšpiráciou pre interpretov aj pre hudobných skladateľov. Od roku 2020 študuje hru na saxofóne na Fontys University v Holandsku pod vedením jednej z najväčších saxofónových osobností klasickej hudby, skladateľa a dirigenta Andreasa van Zoelena. Fančovič sa zaslúžil sa o vydanie prvého slovenského monografického CD venovaného saxofónovej tvorbe Nuclear Sax (2020), na ktorom okrem jeho saxofónového kvarteta účinkuje aj slovinský saxofonista Lev Pupis a samotný autor hudby Jevgenij Iršai. V r. 2020 vyšli vo vydavateľstve Naxos svetové premiéry skladieb Alexandra Rahbariho v podaní L. Fančoviča na saxofónoch – Symphonic Poem No. 9 Nohe Khan pre sólový barytónsaxofón a orchester a Symphonic Poem No. 10 Morshed pre C melody saxofón, harfu, marimbu, vibrafón, perkusie a spev (CD My Mother Persia vol. 3).
Fančovič pôsobí aj ako aktívny organizátor kultúrneho a edukačného života na Slovensku. Je riaditeľom medzinárodného festivalu starého jazzu Golden Age Festival a od r. 2017 organizuje jediné majstrovské kurzy v hre klasickej hudby na saxofóne na Slovensku, Saxophobia Bratislava, ktoré každoročne navštívi vyše 50 študentov zo 7 krajín a počas ktorých sa uskutoční niekoľko výnimočných koncertov pre verejnosť vrátane koncertu 60-členného saxofónového orchestra v Slovenskom rozhlase.
KEN-WASSIM UBUKATA
Ken-Wassim Ubukata sa narodil vo Francúzsku. Na violončele sa začal učiť hrať ako šesťročný a dirigovaniu sa spočiatku venoval ako autodidakt. Štúdium violončela absolvoval na Conservatoire National Supérieur Musique et Danse v Lyone v roku 2014. Následne študoval tri roky na Staatliche Hochschule für Musik Trossingen pod vedením Francisa Goutona. Už počas štúdia získal Ken-Wassim Ubukata skúsenosti v profesionálnych orchestroch a špecializovaných súboroch venujúcich sa repertoáru od starej po súčasnú hudbu. V rokoch 2017 až 2019 študoval dirigovanie na Universität für Musik und darstellende Kunst Wien u Simeona Pironkova. Od sezóny 2018/2019 je členom Slovenskej filharmónie ako zástupca koncertného majstra skupiny violončiel. Minulé leto debutoval ako dirigent v sérii predstavení Mozartovej Figarovej svadby v Slovinsku. Cenné rady načerpal aj od majstrov taktovky, akými sú Daniel Raiskin, Emmanuel Villaume či George Pehlivanian.
