Božidara Turzonovová

Božidara Turzonovová začala študovať na VŠMU v roku 1959 v ročníku jedného zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadla Janka Borodáča a po absolutóriu v roku 1963 ju prijal za členku Činohry SND vtedajší umelecký šéf súboru Ladislav Chudík. Umelkyňu označujú za predstaviteľku „línie analytického herectva“ a herečku „vážnych tónov“. Chcela byť kastelánkou, študovať dejiny umenia, roky však otvára brány poznania prostredníctvom múdrosti obsiahnutej v slove.

Dôležitou postavou v bohatej filmografii Božidary Turzonovovej je slávna operná sólistka Ema Destinová, božská Ema, na javisku zasa, okrem iných postáv z kategórie dív, jej slávna Sarah Bernhardtová (Posledné leto Sarah Bernhardtovej). V nej skĺbila krásu s fatálnosťou, tragiku s nadhľadom, bolesť prekrývala silou a životnú vôľu jej dodávala oddanosť divadlu, čo bolo znamením pokory. 

Už v prvých sezónach v SND získala Božidara Turzonovová zaujímavé príležitosti, ktoré vedela premeniť svojím talentom a hereckým prístupom na vyslovené šance: Jana (Líšky, dobrú noc), Zlatka (Kto sa bojí Virginie Woolfovej?), Aglaia (Idiot), Dača (Vyrozumenie), Aňa (Višňový saď), Fanka (Kým kohút nezaspieva). V nasledujúcich dekádach pribúdali do jej repertoáru postavy výsostne dramatické, plné vypätých polôh a tragickej trýzne ako Nina (Maškaráda), Táňa (Rozlúčka v júni), Xiména (Cid), Katerina (Búrka), Kitty Duvalová (Čas tvojho žitia), Princezná Kogatin (Miliónový Marco), Milica (Sonatína pre páva), Máša (Živá mŕtvola), Sofia (Platonov), Helena (Nedeľa pre bolesť ako stvorená), Vrchná sestra (Správa o chirurgii), Oľga (Tri sestry). Vrcholom tejto línie bola postava Matka-Smrť (Krvavá svadba), kde Turzonovová dokázala plne realizovať autorov a režisérov koncept spojenia sakrálna a profánna.

Božidara Turzonovová dokáže fatálne a záhadné ženy s rovnakou ľahkosťou ako tie komické, ironické, hravé, provokujúce. Svoj komediálny talent, charakterovú drobnokresbu či neľahkú tragikomickú polohu rozkrýva ako Jozefína (Napoleon I.), Pani predsedníčka (Jožko Puúčik a jeho kariéra) alebo Jelisaveta Subotičová (Šopalovičovo kočovné divadlo), Slivková (Čaj u pána senátora), Dojka (Romeo a Júlia).

Zaujímavá je jej rustikálna Mara (Ženský zákon), ale aj postavy, v ktorých sa spája svetskosť a duchovno, ako Muškátová (Liliom), Mary Destiová (Keď tancovala…), Edna (Krehká rovnováha) či zvláštna grotesknosť ako napríklad Anna Meinhold-Aignerová (Krajina šíra), Šarlota Ivanovna (Višňový sad).

V aktuálnej divadelnej sezóne účinkuje Božidara Turzonovová na scéne Činohry SND v takmer desiatke úspešných inscenácií a hosťuje v ďalších slovenských divadlách a často aj v Čechách, kde nakrúca filmy i televízne seriály. Nemožno zabudnúť na lásku umelkyne k hudbe, ku klavíru a tiež k úlohám, v ktorých môže uplatniť svoju muzikalitu, lebo ako zvykne poznamenať herectvo je „vášeň, ktorej som načisto podľahla“.