Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

movie 1 H 19 MIN 1 H 19 MINsd

    • Bulletin

      [ Autor textu: Andrej Prachár ]

      Hudba v Anglicku pomerne dlho odolávala vonkajším vplyvom. Zatiaľ čo v priebehu 17. storočia Európe kraľovali talianski skladatelia a hudobníci, anglický hudobný svet sa držal svojich tradičných foriem a štýlov. Na ostrovy síce prenikla aj talianska monódia, nedošlo však k jej pevnejšiemu etablovaniu. Až v začiatkoch 18. storočia sa začínajú v Anglicku výraznejšie presadzovať prvky talianskej hudby, a to najmä na poli opernom. Tomuto obdobiu predchádzalo pomerne búrlivé spoločensko-politické dianie 2. polovice 17. storočia charakterizované anglickou občianskou vojnou, zvrhnutím monarchie s následným nastolením vlády lorda-protektora Olivera Cromwella. Práve v tomto období žil a pôsobil jeden z najvýznamnejších anglických skladateľov Henry Purcell. Svojim mimoriadnym talentom, ale aj pomerne krátkym životom si vyslúžil prezývku „barokový Mozart“. Purcellova hudba je na jednej strane charakterizovaná príklonom k anglickej tradícií, na strane druhej využívaním prvkov francúzskej hudby, ako aj moderných postupov hudby talianskej. To sa pretavilo do skladateľovej špecifickej, osobitej harmónie. Melodika Purcellovej hudby je jednoduchšia, spevná, označovaná ako melodika piesňového typu, tzv. „song“. Tá sa prejavila aj v autorovej svetskej hudbe, ako napríklad v piesňach so sprievodom continua či v hudbe k divadelným hrám. Purcell skomponoval scénickú hudbu k množstvu divadelných hier, vrátane divadelnej adaptácie románu Don Quijote. Jej autorom bol anglický dramatik a spisovateľ Thomas D‘ Urfey. Purcellova hudba k tejto hre je síce zriedkakedy uvádzaná, niektoré zo sólových výstupov sa však stali pomerne populárnymi, čo viedlo k ich príležitostnému predvedeniu. K nim radíme aj pieseň Let the dreadful engines of eternal will. Práve táto pieseň sa stala v roku 1971 ďalším z rady mnohých Purcellových vokálnych diel, po ktorých siahol Benjamin Britten, skladateľská osobnosť anglickej hudby 20. storočia. Brittenovi bola Purcellova hudobná reč mimoriadne blízka, inšpirovala ho svojou odvážnosťou, expresívnosťou a citovosťou. Podobne vnímal aj Purcellov zmysel pre melódiu. Britten bol jeden z mála skladateľov 20. storočia, ktorý považoval melódiu ako jeden z najdôležitejších prvkov hudby. Inšpirovaný Purcellom, odštartoval Britten v roku 1943 svoju púť nazvanú ako Purcell Realizations, v rámci ktorej uchopil Purcellove piesne, árie a duety v intenciách anglického slovíčka realize (realizovať/pochopiť/uskutočniť/poňať…). To v tomto ponímaní znamenalo vdýchnuť nový umelecký život starej hudbe s uplatnením súčasných kompozičných prostriedkov. Za svoj hlavný cieľ považoval Britten pokúsiť sa obnoviť a vzkriesiť pri zhudobnení slov nádheru, slobodu a vitalitu anglického jazyka, ktorá bola podľa neho od Purcellovej smrti neobvykle zriedkavá. Jedným z Brittenových kompozičných zásahov bolo aj vyplnenie línie bassa continua a tým pádom jeho pretavenie v regulárny, súčasný klavírny sprievod. Základným Brittenovým pravidlom bolo držať sa pravidiel daných generál basom a vyplniť predovšetkým medzery v sprievode. Tie však tiež iba materiálom, ktorý rešpektoval Purcellovu kompozičnú „paletu“. Autor mal takisto na mysli textúru čembala a jej rozdiely v porovnaní s dnešným, moderným klavírom. Ako pri využití moderného nástroja čiastočne zachovať charakter čembala? Skladateľ si uvedomoval pôvodný improvizovaný charakter čembalových sprievodov, preto považoval za dôležité, aby aj moderný sprievod bol v niečom osobný a bezprostredný. Brittenove uchopenie Purcellových piesní, vrátane Let the dreadful engines of eternal will, realizované pre idiomatiku moderného klavíra nakoniec naplno využilo predovšetkým spodný rozsah nástroja. Podobne sa Britten nebál postupovať aj pri speve. Využil potenciál celého hlasového diapazónu zodpovedajúceho štandardom spevu 20. storočia ako opak umierneného, striktne kontrolovaného tónu typického pre interpretáciu starej hudby. A zatiaľ, čo Purcellove piesne dopriali interpretovi väčšiu mieru voľnosti a improvizácie, Britten očakáva od interpreta rešpektovanie taktových ohraničení, ako aj dosiahnutie dokonalejšej súhry hlasu a sprievodu. Môžeme však skonštatovať, že aj napriek vlastnému kompozičnému zásahu, Britten ctil a rešpektoval piesňovú formu, jej charakter a náladu interpretom tlmočených slov.

      Spojenie poézie a hudby bolo pre skladateľov odjakživa silným lákadlom a nekončiacim sa zdrojom inšpirácií. Azda najpevnejšie puto týchto dvoch sfér sa zrodilo na poli piesne. Začiatkom 19. storočia začal narastať význam piesňovej formy, ktorá sa postupne zaradila medzi „vysoké umenie“, tlmočiace aj tie najhlbšie myšlienky. Skladatelia ranoromantickej piesne čerpali inšpiráciu z viacerých zdrojov. Vzrástol záujem o ľudovosť, ľudový idióm, ako aj o využívanie ľudových motívov v hudbe. A takisto nastala nová doba tzv. lyrickej poézie ako v nemeckej, tak aj v anglickej literatúre. Dôležitú úlohu zohral aj vývoj klavíra. Výrazové možnosti tohto nástroja sa rozšírili, čím nadobudol klavírny sprievod nový rozmer. Skladatelia uplatňovali vo svojej piesňovej tvorbe čoraz častejšie figuratívny alebo akordický sprievod. Za účelom čo najlepšieho vyjadrenia textu a jeho obsahu využívali nové farebné, ako aj dynamické možnosti nástroja. Jedným zo skladateľov, ktorý vo svojej piesňovej tvorbe kládol väčší dôraz na klavírnu zložku, bol Robert Schumann. Pre jeho piesne je charakteristické omnoho detailnejšie spracovanie klavírnych partov. Spomedzi najvýznamnejších Schumannových piesňových cyklov má cyklus Dichterliebe, op. 48 (Láska básnikova, op. 48) špeciálne miesto. Cyklus predstavuje zhudobnenie šestnástich básní zo zbierky Buch der Lieder (Kniha piesní) od Heinricha Heineho. Z časti knihy nazvanej Lyrisches Intermezzo obsahujúcej 66 básní, vybral Schumann tie, ktoré ho najviac oslovili. Básne zoradil tak, aby vyjadrili zmysel pre dramatickosť, striedajúc pocity lásky, nádeje a zúfalstva. Cyklus Dichterliebe otvára Schumann piesňou Im wunderschönen Monat Mai / V čarokrásnom mesiaci máj. Zhudobnenie prvej deklarácie lásky odráža radosť z jari, z mesiaca máj, ktorý je lásky čas. Nádej a potešenie pokračuje v piesni Aus meinen Tränen spriessen / Z mojich sĺz vyklíči. Vyznania lásky naberajú rýchly spád, keď zaznejú prvé tóny piesne Die Rose, die Lilie, die Taube / Ruža, ľalia, holubica, slnko. Svoju milú tu porovnáva s ružou, ľaliou a holubom. Štvrtá pieseň Wenn ich in deine Augen seh’ / Keď do Tvojich očí pozriem sa prináša svojimi poslednými slovami nádych prenikavého smútku. V nasledujúcej piesni Ich will meine Seele tauchen / Ponoriť svoju dušu chcem je však tento smútok zahnaný. Scenéria rieky Rýn a monumentálneho Kolínskeho dómu, ktorý v sebe „ukrýva“ obraz Madonny – to prináša ďalšia pieseň Im Rhein, im heiligen Strome / Na Rýne, v rieke svätej. Hudba sa nesie priam v slávnostnom duchu evokujúcom zvuk organu. Svoju milú tu autor prirovnáva ku kráse obrazu kolínskej Madonny. Nastáva zmena nálady. V piesni Ich grolle nicht / Nehnevám sa básnik, aj skladateľ spoločne žialia nad stratou svojej milej. Pocity straty blízkeho človeka a smútku nekončia, naopak pokračujú piesňou Und wüssten’s die Blumen, die kleinen / Keby vedeli tie malé kvietky. Hlboký smútok je ten, prostredníctvom ktorého autor nazerá aj na svadobnú veselicu v piesni Das ist ein Flöten und Geigen / Znejú flauty a husle. Nasledujúca pieseň Hör’ich das Liedchen klingen / Keď začujem tú pieseň vzbudzuje jednoduchú a prenikavú duševnú bolesť, výrazne zachytenú najmä v klavírnej dohre. Očividne veselé rozprávanie „sprevádza“ pieseň Ein Jüngling liebt ein Mädchen / Mladík miluje dievčinu. Aj keď sa príbeh končí zlomeným srdcom… Láskavá a túžobná atmosféra vystihuje pieseň Am leuchtenden Sommermorgen / V jedno jasné letné ráno, v ktorej básnik otáľa v pretrvávajúcej melanchólii. Pieseň Ich hab’ im Traum geweinet / Plakal som zo sna je snom o smrti svojej milej. Slová tu zaznievajú zväčša bez sprievodu, maximálne prerušené akordami. Sen pokračuje, milá odchádza, jej láska však naďalej pretrváva. Pieseň Allnächtlich im Traume / Vidím ťa v sne každú noc nám nežne pripomína básnikovu milú. Kontrastom k nej je nasledujúca pieseň Aus alten Märchen / Zo starých bájok. Predstavuje pomerne živý obraz idealizovaného sveta, ktorý sa rozplynie s príchodom prvých ranných lúčov… Cyklus končí piesňou Die alten, bösen Lieder / Staré, chmúrne piesne, ktorá rozhodne disponuje piesňami. Tentokrát všetky klesnú do hlbín mora. Cynický humor charakteristický pre prvé slohy piesne postupne vedie k finálnemu smútku. Básnikove pocity sú vhodne odzrkadlené hudbou. Narieka nad svojou láskou a trpkým smútkom, ktoré pochová morské dno. Klavírna dohra opäť raz so sebou prináša vlastnú reakciu – poukazujúc, že všetko ešte nie je stratené…

      Pozoruhodnú piesňovú tvorbu za sebou zanechal aj ďalší významný anglický skladateľ Ralph Vaughan Williams. Bol jednou z ústredných postáv „renesancie“ anglickej hudby, ktorá nastala v prvej polovici 20. storočia. Ako skladateľovi mu boli vlastné dlhé, rovné línie a modálna tonalita prameniaca z anglickej ľudovej hudby Vaughan Williams obratne a majstrovsky sformoval svoj vlastný kompozičný rukopis v duchu neskorého romantizmu. V stredobode skladateľovej tvorby síce stojí jeho deväť symfónií a iných orchestrálnych diel, inklinoval však aj k tvorbe vokálnej. Hymny, koledy, úpravy ľudových piesní pre hlas a klavír a niekoľko piesňových cyklov svedčia o autorovom zmysle pre túto sféru kompozície. Okrem štandardného spojenia hlas a klavír, priniesol skladateľ svojimi piesňovými cyklami spojenia menej časté. Príkladom je cyklus Along the Field, pre hlas a husle, ako aj cyklus On Wenlock Edge, pre tenor, klavír a sláčikové kvarteto. V začiatkoch 20. storočia vdýchol Vaughan Williams prostredníctvom svojej hudby nový život veršom anglického básnika a maliara Danteho Gabriela Rossettiho. Dokonca zhudobnil aj niekoľko básní Rossettiho mladšej sestry Christiny. Dante Gabriel Rossetti bol jedným zo zakladajúcich členov tzv. „preraffaelistov“, tajného bratstva, ktoré založili v roku 1848 mladí britskí umelci na protest proti oficiálnemu spôsobu výuky maľby na londýnskej Kráľovskej akadémii. Ich snahou bolo prostredníctvom svojich diel nájsť nový spôsob vyjadrenia morálnej serióznosti a úprimnosti. Hlavnou inšpiráciou „preraffaelistov“ bolo talianske umenie spred 15. storočia, ktoré obdivovali pre jeho autentickosť, čistotu, priamosť... presný opak vrcholnej renesancie, ako aj tvorby jedného z jej hlavných predstaviteľov, Raffaela. Rossettiho poézia bola podriadená intenzite emócií a slúžila k vyvolaniu nálady. Bol prirodzeným majstrom sonetov, o čom svedčí aj mimoriadne úspešné dielo The House of Life. Jedinečnosť tejto sekvencie sonetov spočíva v intenzite, akou evokuje tajomstvá fyzickej a duchovnej lásky. Skvostné a ľahko zapamätateľné verše sú u Rossettiho podporené zrozumiteľnou dikciou. Rytmus a „zmyselnosť“ Rossettiho poézie sú zo skladateľského hľadiska viac než dosť zaujímavé a príťažlivé. O tom nás zhudobnením týchto sonetov presviedča aj Vaughan Williams. Cyklus The House of Life otvára v ľahkom, nenútenom, trojdobom metre pieseň Love-Sight, ktorá postupne graduje k záverečnému vrcholu spievanom na text „Azda šuchot víru listov mrúcej nádeje azda závan vetra z krídel smrti anjela.“ Napriek tomu, že v pozadí piesne pulzuje aj isté neurčité napätie, ďalej pieseň doznieva v utišujúcej a pôvabnej klavírnej dohre. Nasledujúca, pokojná pieseň Silent Noon vyvoláva predstavu lenivého, bezstarostného letného dňa. Ticho dvoch vykresľuje ako pieseň lásky. V porovnaní s prvou piesňou prináša určitý kontrast. Rozvíja väčšiu nezávislosť a melodickú autentickosť vokálnej línie. Pieseň Silent Noon vznikla už o rok skôr, ako samotný cyklus, do ktorého bola dodatočne zaradená. V poradí tretia pieseň Love‘s Minstrels je azda najambicióznejšou piesňou z celého cyklu. Charakteristická je svojou rytmickou voľnosťou, oduševnenými arpeggiami sprevádzajúcimi druhú strofu, ako aj sólovým klavírnym prológom a epilógom. Vokálny part sa nesie v duchu „kvázi recitatívu“, ktorého dynamický vrchol prichádza s frázou „Tvoja majstrovská hudba nesie sa po slnkom zaliatom mori.“ Piesne Heart‘s Haven a Death in Love sú svojim charakterom o dosť grandióznejšie – a možno až príliš veľké gestom vzhľadom na intimitu samotnej poézie. Autor zakončuje cyklus piesňou Love‘s Last Gift, ktorá sa nesie v už o niečo zdržanlivejšej atmosfére. Pred záverečným návratom Tempa I. skladateľ využíva niekoľko zaujímavých a efektných harmonických postupov, počínajúc frázou „pre nešťastia, o ktorých stoná vietor.“ A nakoniec, tak ako Vaughan Williams cyklus otvoril, v pokojnom duchu a trojdobom metre ho aj uzatvára.

      Český skladateľ Pavel Haas patril k niekoľkým českým skladateľom, ktorí upadli v nemilosť nacistického režimu. Rodák z Brna bol súčasťou jedného z prvých židovských transportov do koncentračného tábora v Terezíne. Pavel Haas pochádzal zo židovskej rodiny, jeho otec bol obchodník s obuvou a neskôr so sladkosťami. Ako Pavel, tak aj jeho mladší brat Hugo sa rozhodli pre umelecké smerovanie. Zatiaľ čo z Pavla sa stal hudobný skladateľ, Hugo sa preslávil ako filmový herec. Dôležitú úlohu v Pavlovom živote zohrala osobnosť Leoša Janáčka. Od roku 1920 sa stal študentom Janáčkovej majstrovskej školy kompozície. Práve Janáček, ako Haasov učiteľ, mal najvýraznejší vplyv na formovanie mladého skladateľa. Podľa mnohých, vrátane muzikológa Lubomíra Peduzziho, bol Haas jediným Janáčkovým žiakom, ktorý nielenže pochopil jeho techniku, ale dokázal ju modifikovať vo vlastnú kompozičnú metódu. Na rozdiel od svojich starších kolegov sa Haas dokázal odpútať od tradície a s nadšením prijal nové kompozičné smery svetovej hudby. Peduzzi vnímal Haasa ako prepojenie medzi Janáčkom, jeho skladateľským odkazom a modernou západoeurópskou hudbou. Po vzore svojho učiteľa sa Haas takisto vo svojej tvorbe inšpiroval moravskou ľudovou hudbou. Inšpiráciu však čerpal aj v Stravinského polyrytmike, polytonalite a výraznej dynamike. Haasa inšpirovali aj viaceré teórie Arnolda Schönberga. Vďaka nim nadobúda vo svojej tvorbe určité hudobné uvoľnenie, stále však v medziach tonality. Významný vplyv na Haasov kompozičný jazyk mala hudba židovských synagóg a jazz. V neposlednom rade Haas využíval aj motívy chorálovej melodiky. Po transporte do Terezínu si musel Haas prejsť tzv. Hunderschaft – 100 hodín ťažkej práce. Až potom sa mohol dostať k „lepším“ pracovným podmienkam, ktoré mu umožnili ďalej komponovať. Skladateľ sa postupne, aj po prekonaní zdravotných problémov, zaradil do hudobného života terezínskeho tábora. Skomponoval tu diela pre viacerých hudobníkov, súbory a zbory. Posledným Haasovým dielom, ktoré sa zachovalo sú práve Čtyři písně na slová čínské poezie. Cyklus piesní určený pre bas a klavír, ktorý vznikol v Terezíne, patrí k najprepracovanejším a najvnútornejším skladateľovým kompozíciám. Spevák Karel Berman oslovil Haasa s prosbou o skomponovanie diela, ktoré by zaradil do programu svojho blížiaceho sa koncertu. Haas sa inšpiroval štyrmi básňami Bohumila Mathesiusa zo zbierky Nové zpěvy staré Číny. Tieto básne upravil podľa svojich potrieb, niektoré slová vynechal, iné zase viackrát zopakoval. Tým na ne chcel upútať pozornosť poslucháča. V prvej piesni Zaslechl jsem divoké husy je hlavným motívom slovo „domov“. Haas ho viac krát opakuje, vyzdvihuje: „Domov je tam, daleko, daleko, daleko tam, daleko tam, mělo bys domů, zbloudilé srdce! Daleko tam domov, domov.“ Výrazné miesto v piesni má aj fráza „zaslechl jsem křik divokých husí“, spievaná a hraná vo forte. Pieseň končí dynamicky v piane frázou „Domov je daleko tam...“ Druhá pieseň cyklu „V bambusovém háji“ poukazuje na osamelosť človeka sediaceho v bambusovom háji. Zatiaľ čo samotu môžeme chápať v skôr jej smutnom, bezútešnom zmysle, inak ju pravdepodobne vnímal človek v preplnenom terezínskom tábore. V tretej piesni Daleko je měsíc domova skladateľ opäť využíva motív domova, tentokrát jasnejšie prostredníctvom frázy „návrat domů“. V závere prosí spánok „sen dej mi o návratu domů“. Autor však vie, že sen sa mu nesplní, jeho túžba ostane nenaplnená: „spánku, sen nemůž dát – mé toužení stále mne budí...“ V záverečnej štvrtej piesni autor túži po radosti, opätovnom stretnutí so svojou rodinou, blízkymi: „Na naše shledání myslím, na naše shledání, shledání myslím.“ V závere piesne sa spieva: „Zatím co radostí zpívám, co radostí zpívám, zpívám, strak repot vzbouzí už den, vzbouzí už den, vzbouzí den!“ V čínskom ponímaní predstavuje straka nositeľa radosti, krikom všetkým oznamuje dobré správy. Radostný, nový deň sa nesie v znamení záverečného popevku „lalala“. Tohto nového dňa sa však Pavel Haas už nedožil. V októbri 1944 bol transportovaný do Osvienčimu. V ten istý mesiac, dňa 17. októbra 1944, bol zavraždený v plynovej komore. Zanechal nám za sebou originálny hudobný odkaz, z ktorého mnohé diela boli svedectvom krutej doby…

      Andrej Prachár

      –––––
      Bibliografický údaj: PRACHÁR, Andrej: Text ku koncertu 20. 2. 2024, in: Slovenská filharmónia, 75. koncertná sezóna 2022/2023, Piesňové večery, Cyklus P, Bratislava, Slovenská filharmónia 2024

    • Životopisy

      SIMON WALLFISCH

      je medzinárodne známy koncertný a operný spevák, britský barytonista, ktorý v tejto sezóne debutuje v Deutsche Oper Berlin v Korngoldovom titule Das Wunder der Heliane. Zároveň sa po prvýkrát predstaví i v Kráľovskej opere Covent Garden vo Verdiho Donovi Carlosovi a v Komische Oper Berlin ako Kuusi v svetovej premiére detskej opery Nils Holgersson od Eleny Kats Chernin. Medzi jeho ďalšie postavy v Komische Oper Berlin patrí i postava Barbavana v Offenbachovom titule Banditi. V roku 2024 bude spievať titulnú postavu v opere Blond Eckbert z pera Judith Weir v English Touring Opera. Wallfisch často premiéruje diela súčasných skladateľov, bol prvým interpretom Sinfónie č. 5 Jobsta Liebrechta (Klangwerkstatt Berlin), vo Wigmore Hall debutoval v roku 2017, pričom v premiére uviedol dielo Alexandra Goehra s Nash Ensemble.

      Medzi koncertné vrcholy sezóny 2023/2024 patrí Wallfischove účinkovanie s Josephom Middletonom na piesňovom recitály v Opere North v Leeds, spolupráca s Iainom Farrington a Kvartetom Martinů na Leamington Festivale a sólový debut s Poznaňskou filharmóniou v diele Jonathana Dovea (In Exile).

      V Anglicku spolupracuje s rádiom BBC, bol sólistom pre BBC Singers, keď v londýnskom Barbican Centre uviedli program zložený z piesní a zborových diel, ktoré vznikli v Terezínskom koncentračnom tábore medzi rokmi 1942 – 1944. Piesňový recitál s Juliusom Drakeom vyskladaný z piesní Ullmanna a Haasa zas uviedol v Temple Music. Na svojom konte má už plejádu nahrávok vokálnych diel, zahŕňajúc piesne Geoffreyho Busha (Lyrita 2015), Capleta, Honeggera, Milhauda či Ravela (Nimbus 2017), Hollowaya (Delphian 2019) Schumanna (Resonus 2019), Brahmsa (Resonus 2020) i Kowalského (Nimbus 2023). Po štúdiu hry na violončelo na Royal College of Music v Londýne (L. Gorokhov) sa v postgraduálnom štúdiu zameral na štúdium spevu (R. Smythe).


      EDWARD RUSHTON

      študoval hru na klavíri (R. Kellaway) a kompozíciu na Chetham's School of Music v Manchestri, v štúdiách hudby pokračoval na King's College v Cambridgi. Po absolvovaní (1994) študoval kompozíciu na Royal Scottish Academy of Music and Drama, zatiaľ čo bol i aktívnym korepetítorom, spolupracoval so študentmi spevu a inštrumentalistami. Počas druhého ročníka glasgowských štúdií získal post Junior Fellow v korepetícii na Broadwoode. V roku 2001 ukončil štúdium Piesňovej interpretácie v triede Irwina Gagea na Hochschule Luzern. Od roku 2000 vyučuje korepetíciu na Musikhochschule Luzern.

      Piesňové recitály hral už v krajinách ako Veľká Británia, Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko, Belgicko, Taliansko aGrécko. Na cestách po jeho boku účinkovali: Juliane Banse, Sybille Diethelm, Melanie Forgeron, Annina Haug, Jeannine Hirzel, Kathrin Hottiger, Lena Kiepenheuer, Theresa Kronthaler, Yvonne Naef, Robin Adams, Richard Burkhard, Michael Mogl, René Perler, Jakob Pilgram, Lázsló Polgár, Jonathan Sells a Simon Wallfisch. Jeho pravidelnými komornými partnermi sú i saxofonista Harry White, violončelista Raphael Wallfisch a klaviristka Alison Cullen. Jeho láska k piesňovému repertoáru ho viedla k založeniu (2015) spoločnosti Besuch der Lieder, v ktorej spolupracujú rovnako zmýšľajúci speváci a klaviristi, ktorí piesne interpretujú na súkromných podujatiach vo Švajčiarsku.

      Jeho diskografia zahŕňa CD tituly pre spoločnosti Nimbus, BIS, Resonus, Prospero, CPO, Delphian, Guild, Musiques Suisses a Musicaphon. Pri ich tvorbe spolupracoval so spevákmi ako Robin Adams, Sybille Diethelm, Valentin Johannes Gloor, Annina Haug, Jeannine Hirzel, René Perler, Kate Symonds-Joy či Simon Wallfisch. Okrem toho spolupracoval aj s violončelistom Raphaelom Wallfischom, saxofonistom Harrym Whiteom a klaviristami Fabienne Romerovou a Williamom Vannom.


    • Libreto

      Henry Purcell / Benjamin Britten

      Let the dreadful engines of eternal will (Thomas d’Urfey)

      Nech tie strašné piesty vôle večnej (voľný preklad Martin Kolenič)
      

      Let the dreadful engines of eternal will,
      The thunder roar and crooked lightning kill,
      My rage is hot as theirs, as fatal too,
      And dares as horrid execution do.
      Or let the frozen North its rancour show,
      Within my breast far greater tempests grow;
      Despair’s more cold than all the winds can blow.
      Can nothing, nothing warm me?
      Yes, yes, Lucinda’s eyes.
      There Etna, there,
      There, there Vesuvio lies,
      To furnish Hell with flames
      That mounting reach the skies.
      Ye powers, I did but use her name,
      And see how all the meteors flame;
      Blue lightning flashes round the court of Sol,
      And now the globe more fiercely burns
      Than once at Phaeton’s fall.
      Ah, where are now those flow’ry groves
      Where Zephyr’s fragrand winds did play?
      Where guarded by a troop of Loves,
      The fair Lucinda sleeping lay:
      There sung the nightingale and lark,
      Around us all was sweet and gay;
      We ne’er grew sad till it grew dark,
      Nor nothing feared but short’ning day.
      I glow, I glow but ‘tis with hate
      Why must I burn for this ingrate?
      Cool, cool it then and rail,
      Since nothing, nothing will prevail.
      When a woman love pretends,
      ‘Tis but till she gains her ends,
      And for better and for worse
      Is for marrow of the purse,
      Where she jilts you o’er and o’er,
      Proves a slattern or a whore,
      This hour will teaze and vex,
      And will cuckold ye the next,
      They were all contrived in spite,
      To torment us, not delight;
      But to scold and scratch and bite,
      And not one of them proves right,
      But all, all are witches by this light.
      And so I fairly bid ’em, and the world,
      Good Night.

      Nech tie strašné piesty vôle večnej  
      hromy-blesky márnia telo driečne.  
      Môj hnev sťa ony blčí, osudný je rovnako  
      ni hrôzy popráv nedesia ho jednako.  
      Či radšej zmrzlý Sever zlobou nech tu lomcuje  
      a v srdci mojom meluzína zaduje  
      väčšia, horšia bezradnosť než severák tam bičuje. 
      Či nič už, zhola nič nezahreje?  
      Predsa! Je tu Lucinda, jej zrak  
      V ňom Etna, práve tam,  
      tam aj Vezuv je a dymu mrak  
      a peklo žhavý plameň chváti,  
      k nebu rúti sa jak drak.  
      Tá sila! A len jej meno človek vysloví,  
      tu zrazu hviezda padá, plameň sa v nej rozhorí 
      blesky modravé sú na nádvorí Sol  
      a sféra ohňa planie ostro, zúrivo  
      plam, čo Faetona koniec priniesol.  
      Ach, kde je koniec hájom kvetnatým  
      kde Zefyrove vánky tóny šveholia,  
      kde vojsko Lások bráni dušiam nevzhľadným  
      a oči Lucindy sa spánku podvolia.  
      Tam slávika a škovránkova pieseň znie  
      a vôkol nás len sladkosť, radosť, čar’  
      tam smútok za dňa ver’ sa neženie  
      len za tmy strachom hrozí spoza škár.  
      Ja žiarim, planiem, nenávisťou však,  
      že zhorieť mám pre dušu nevďačnú  
      Chladnúť, chladnúť, nechať všetko tak  
      treba zaraz – cestu k výhre nenačnú.  
      Keď ťa žena ľúbi zavše iba naoko  
      Prospech z teba získať skúša napokon.  
      A nech je dobre, zle, či hocijak,  
      peňaženka chradne, verte, je to tak.  
      Úskok, podvod skúša uličnica,  
      ba horšia je – tá strašná pobehlica  
      A v jednej chvíli dráždi ťa jej vrava  
      v druhej chvíli parohy ti dáva.  
      Veď utkané sú ony z čistej priečnosti,  
      by prinášali bolesť, a nie radosti,  
      by hrýzli, škreli, karhali pre hlúposti  
      V žiadnej nenájde sa štipka dobrodenia:  
      každá striga, s ňou sa čerti ženia.  
      A tak im aj svetu vravím: zbohom, 
      dovidenia.
      

      Robert Schumann – Dichterliebe (Heinrich Heine)

      Láska básnikova  (voľný preklad Michal Vincent)
      

      Im wunderschönen Monat Mai

      V krásnom mesiaci máj
      

      Im wunderschönen Monat Mai,
      Als alle Knospen sprangen,
      Da ist in meinem Herzen
      Die Liebe aufgegangen.
      Im wunderschönen Monat Mai,
      Als alle Vögel sangen,
      Da hab’ ich ihr gestanden
      Mein Sehnen und Verlangen.

      V krásnom mesiaci máj,
      keď nastal rozkvet pukov,
      vtedy moje srdce
      naplnilo sa láskou.
      V krásnom mesiaci máj,
      keď ozval sa spev vtákov,
      vtedy som sa jej priznal
      so svojou túžbou a žiadzou.
      

      Aus meinen Tränen spriessen

      Z mojich sĺz vyklíči
      

      Aus meinen Tränen spriessen
      Viel blühende Blumen hervor,
      Und meine Seufzer werden
      Ein Nachtigallenchor.
      Und wenn du mich lieb hast, Kindchen,
      Schenk’ ich dir die Blumen all’,
      Und vor deinem Fenster soll klingen
      Das Lied der Nachtigall.

      Z mojich sĺz vyklíči
      veľa rozkvitnutých kvetov
      a moje vzdychy stanú sa
      zborom slávikov.
      A ak miluješ ma, dieťa,
      všetky kvety ti dám
      a za tvojím oknom zaznie
      pieseň slávičia.
      

      Die Rose, die Lilie, die Taube, die Sonne

      Ruža, ľalia, holubica, slnko
      

      Die Rose, die Lilie, die Taube, die Sonne,
      Die liebt’ ich einst alle in Liebeswonne.
      Ich lieb’ sie nicht mehr, ich liebe alleine
      Die Kleine, die Feine, die Reine, die Eine;
      Sie selber, aller Liebe Wonne,
      Ist Rose und Lilie und Taube und Sonne

      Ruža, ľalia, holubica, slnko,
      opojený láskou miloval som všetko.
      Už ich nemilujem, už milujem inú
      malú, krásnu, čistú, jedinú;
      Ona sama, opojená láskou
      je ružou a ľaliou a holubicou a slnkom.
      

      Wenn ich in deine Augen seh’

      Keď do tvojich očí pozriem sa
      

      Wenn ich in deine Augen seh’,
      So schwindet all’ mein Leid und Weh’;
      Doch wenn ich küsse deinen Mund,
      So werd’ ich ganz und gar gesund.
      Wenn ich mich lehn’ an deine Brust,
      Kommt’s über mich wie Himmelslust;
      Doch wenn du sprichst: ich liebe dich!
      So muss ich weinen bitterlich.

      Keď do tvojich očí pozriem sa,
      utrpenia a bolesti zbavím sa;
      keď však tvoje ústa pobozkám,
      celkom zdravý celý zostávam.
      Keď sa opriem o tvoju hruď,
      nebeskou rozkošou dokážem preniknúť;
      Keď však povieš: Ľúbim ťa!
      Musím horko zaplakať.
      

      Ich will meine Seele tauchen

      Ponoriť svoju dušu chcem
      

      Ich will meine Seele tauchen
      In den Kelch der Lilie hinein;
      Die Lilie soll klingend hauchen
      Ein Lied von der Liebsten mein.
      Das Lied soll schauern und beben,
      Wie der Kuss von ihrem Mund,
      Den sie mir einst gegeben
      In wunderbar süsser Stund’.

      Ponoriť svoju dušu chcem
      dovnútra kalicha ľalie;
      ľalia bude zvučne dýchať
      pieseň od mojej milej.
      Pieseň sa bude chvieť a triasť
      ako bozk z jej úst,
      ktorý mi raz dala
      v hodine zázračnej a sladkej.
      

      Im Rhein, im heiligen Strome

      Na Rýne, v rieke svätej
      

      Im Rhein, im heiligen Strome,
      Da spiegelt sich in den Well’n
      Mit seinem grossen Dome,
      Das grosse, heilige Köln.
      Im Dom da steht ein Bildnis,
      Auf gold’nem Leder gemalt;
      In meines Lebens Wildnis
      Hat’s freundlich hineingestrahlt.
      Es schweben Blumen und Eng’lein
      Um unsre liebe Frau;
      Die Augen, die Lippen, die Wäng’lein,
      Die gleichen der Liebsten genau.

      Na Rýne, v rieke svätej,
      vo vlnách sa zrkadlí
      so svojím chrámom veľkým
      svätý Kolín, preveľký,
      v chráme obraz stojí,
      na zlatej koži maľovaný;
      v života môjho divočine
      priateľsky zažiaril,
      okolo našej Pani drahej
      anjeli a kvety sa vznášajú,
      oči, pery, tvárička
      rovnaké ako u milej sú.
      

      Ich grolle nicht

      Nehnevám sa
      

      Ich grolle nicht, und wenn das Herz auch bricht,
      Ewig verlor’nes Lieb! ich grolle nicht.
      Wie du auch strahlst in Diamantenpracht,
      Es fällt kein Strahl in deines Herzens Nacht.
      Das weiss ich längst. Ich sah dich ja im Traume,
      Und sah die Nacht in deines Herzens Raume,
      Und sah die Schlang’, die dir am Herzen frisst,
      Ich sah, mein Lieb, wie sehr du elend bist.
      Ich grolle nicht.

      Nehnevám sa, aj keď srdce puká mi,
      navždy stratená láska! Nehnevám sa,
      akokoľvek v kráse diamantov žiariš,
      noc tvojho srdca nezasiahne lúč žiadny.
      Dávno to viem. Vo sne videl som ťa,
      a videl som noc v miestach tvojho srdca,
      a videl som hada, ktorý tvoje srdce sužuje,
      videl som, láska moja, ako biedne sa ti žije.
      Nehnevám sa.
      

      Und wüssten’s die Blumen, die kleinen

      A keby tie malé kvety vedeli
      

      Und wüssten’s die Blumen, die kleinen,
      Wie tief verwundet mein Herz,
      Sie würden mit mir weinen,
      Zu heilen meinen Schmerz.
      Und wüssten’s die Nachtigallen,
      Wie ich so traurig und krank,
      Sie liessen fröhlich erschallen
      Erquickenden Gesang.
      Und wüssten sie mein Wehe,
      Die goldenen Sternelein,
      Sie kämen aus ihrer Höhe,
      Und sprächen Trost mir ein.
      Sie alle können’s nicht wissen,
      Nur eine kennt meinen Schmerz:
      Sie hat ja selbst zerrissen,
      Zerrissen mir das Herz.

      A keby tie malé kvety vedeli,
      ako hlboko je moje srdce ranené,
      spolu so mnou by plakali,
      aby moju bolesť vyliečili,
      a keby sláviky vedeli,
      aký smutný a chorý som,
      radostne by ma obdarili
      osviežujúcim spevom.
      A keby môj bôľ poznali
      zlaté hviezdičky,
      zo svojich výšin by sa zniesli
      a útechu by mi poskytli.
      Tí všetci to vedieť nemôžu,
      len jedna moju bolesť pozná:
      veď ona sama je príčinou,
      ktorá moje srdce trhá.
      

      Das ist ein Flöten und Geigen

      To flauty a husle hrajú
      

      Das ist ein Flöten und Geigen,
      Trompeten schmettern darein;
      Da tanzt wohl den Hochzeitsreigen
      Die Herzallerliebste mein.
      Das ist ein Klingen und Dröhnen,
      Ein Pauken und ein Schalmei’n;
      Dazwischen schluchzen und stöhnen
      Die lieblichen Engelein.

      To flauty a husle hrajú,
      s nimi burácajú trúby;
      tam asi moja najmilšia tancuje
      tanec svadobný.
      To je zvonenie a dunenie,
      zvuky bubnov a píšťaly;
      medzi tým nariekajú a vzdychajú
      anjeli pôvabní.
      

      Hör’ ich das Liedchen klingen

      Keď tú pesničku počujem
      

      Hör’ ich das Liedchen klingen,
      Das einst die Liebste sang,
      So will mir die Brust zerspringen
      Von wildem Schmerzendrang.
      Es treibt mich ein dunkles Sehnen
      Hinauf zur Waldeshöh’,
      Dort löst sich auf in Tränen
      Mein übergrosses Weh’.

      Keď tú pesničku počujem,
      ktorú kedysi milá spievala,
      hruď roztrhnúť ide mi
      divokým návalom bôli.
      Temná túžba ma ženie
      hore do lesnej výšiny,
      tam rozplýva sa v slzách
      moje obrovské trápenie.
      
    Páči sa Likes 0
    Online bulletin Odfoťte QR kód pomocou smartfónu a zobrazí sa vám bulletin vo vašom mobilnom zariadení. Alebo na QR kód kliknete a bulletin sa vám zobrazí v novom okne prehliadača.

    Purcell – Britten / Schumann / Williams / Haas

    Utorok 20. 2. 2024, 19.00 hTuesday, February 20, 2024, 7.00 PM
    Cyklus P – Piesňové večery
    Malá sála Slovenskej filharmónie
    P serie – Song Evening
    Small Hall of Slovak Philharmonic


    Program
    Henry Purcell (1659–1695)/ Benjamin Britten (1913–1976)
      Let the dreadful engines of eternal will Let the dreadful engines of eternal will
    Robert Schumann (1810–1856)
      Dichterliebe / Láska básnikova, op. 48, piesňový cyklus (1840) Dicherliebe / A Poet’s Love, Op. 48, song cycle (1840)
      Im wunderschönen Monat Mai (V krásnom mesiaci máj)Im wunderschönen Monat Mai
      Aus meinen Tränen sprießen (Z mojich sĺz vyklíči)Aus meinen Tränen sprießen
      Die Rose, die Lilie (Ruža, ľalia, holubica, slnko)Die Rose, die Lilie
      Wenn ich in deine Augen seh’ (Keď do tvojich očí pozriem sa)Wenn ich in deine Augen seh’
      Ich will meine Seele tauchen (Ponoriť svoju dušu chcem)Ich will meine Seele tauchen
      Im Rhein, im heiligen Strome (Na Rýne, v rieke svätej)Im Rhein, im heiligen Strome
      Ich grolle nicht (Nehnevám sa)Ich grolle nicht
      Und wüssten’s die Blumen (A keby tie malé kvety vedeli)Und wüssten’s die Blumen
      Das ist ein Flöten und Geigen (To flauty a husle hrajú)Das ist ein Flöten und Geigen
      Hör’ ich das Liedchen klingen (Keď tú pesničku počujem)Hör’ ich das Liedchen klingen
      Ein Jüngling liebt ein Mädchen (Mládenec dievča miluje)Ein Jüngling liebt ein Mädchen
      Am leuchtenden Sommermorgen (Za žiarivého letného rána)Am leuchtenden Sommermorgen
      Ich hab’ im Traum geweinet (Vo sne plakal som)Ich hab’ im Traum geweinet
      Allnächtlich im Traume (Každú noc vo sne)Allnächtlich im Traume
      Aus alten Märchen (Zo starých rozprávok zamáva)Aus alten Märchen
      Die alten, bösen Lieder (Staré, zlostné piesne)Die alten, bösen Lieder
    Ralph Vaughan Williams (1872–1958)
      The House of Life The House of Life
      Love-SightLove-Sight
      Silent NoonSilent Noon
      Love’s MinstrelsLove’s Minstrels
      Heart’s HavenHeart’s Haven
      Death in LoveDeath in Love
      Love’s Last GiftLove’s Last Gift
    Pavel Haas (1899–1944)
      Čtyři písně na slová čínské poezie Čtyři písně na slová čínské poezie
      Zaslech jsem divoké husyZaslech jsem divoké husy
      V bambusovém hájiV bambusovém háji
      Daleko měsíc je domovaDaleko měsíc je domova
      Probděná nocProbděná noc
    Prídavok: Ivor Gurney (1890–1937)
      Spánok z Piatich alžbetínskych piesní Sleep from Five Elizabethan Songs

    Romantická nemecká pieseň je výdobytkom 19. storočia. Dovtedy mali piesne charakter nezávažnej miniatúry, ktorej skladatelia venovali pozornosť len okrajovo. V Láske básnikovej, cykle 16 piesní na texty z Knihy piesní Heinricha Heineho, vyjadruje Robert Schumann vynikajúco dvojzmyselnosť poézie. Láska je chápaná ako nežné laškovanie a hry fantázie, za obrazy kvetín a vtákov sa skrýva poetická melanchólia. Ďalšie piesňové cykly prinášajú novší prístup k práci s textom. Ralph Vaughan Williams v cykle pracuje so šiestimi sonetmi Danteho Gabriela Rossettiho. Štyri piesne Pavla Haasa sú pomysleným vrcholom autorovej vokálnej tvorby. Dielo vzniklo na podnet speváka Karla Bermana, ktorý bol spolu s Haasom väznený v tábore v Terezíne. Kniha Nové spevy starej Číny, z ktorej Haas zhudobnil štyri texty, bola buď z knižnice terezínskeho geta alebo ju do tábora ktosi prepašoval. Texty odkazujú na mimoriadnu túžbu vrátiť sa domov: „Domov je tam, daleko tam“, „mělo bys domů, zbloudilé srdce!“, „Spánku sen dej mi o návratu domů“. Verše napísané v odlišnej životnej situácii nabrali v gete nový význam, medzi väzňami mali piesne tak pozitívny ohlas, že ich Berman musel spievať ešte najmenej pätnásťkrát. Široký diapazón emócií musí zvládnuť zachytiť nemecko-britský violončelista a barytonista Simon Wallfisch.


    VideozáznamVideorecording
    JánJán BurgrBurgr svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spolupráca ITIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, réžiavideo producer, MarekMarek PiačekPiaček postprodukciapost-production
    Vyrobila Slovenská filharmónia © 2024A Slovak Philharmonic Production © 2024

    Facebook

    X (Twitter)