Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na X / Twittri Follow us on X / Twitter

movie 1 H 05 MIN 1 H 05 MINsd

    • Bulletin

      [ Autor textu: Andrej Šuba ]

      Skladateľ, kritik a teoretik Johann Adolph Scheibe (1708 – 1776), ktorý vošiel do dejín ako kritik „učeného štýlu“ Johanna Sebastiana Bacha (1685 – 1750), napísal v roku 1740 o Georgovi Philippovi Telemannovi, že majstrovsky a s ľahkosťou ovláda všetky žánre, ako aj štýly jednotlivých národov (majúc na mysli najmä taliansky, francúzsky a nemecký štýl) bez toho, aby robil kompromisy, pričom jeho hudba ostáva vždy krásnou a výnimočnou. Aj tento výrok je dokladom toho, že súčasníci považovali Telemanna za jedného z najvýznamnejších hudobníkov prvej polovice 18. storočia. Súborný katalóg diel rodáka z Magdeburgu, ktorý vznikal v 80. a 90. rokoch 20. storočia, obsahuje približne 3000 titulov duchovnej i svetskej hudby. Patrí medzi ne aj približne 125 orchestrálnych suít, prostredníctvom ktorých Telemann spopularizoval tento pôvodne francúzsky hudobný druh v Nemecku. Skladateľ Johann Friedrich Fasch (1688 – 1758) uvádza, že Telemannove suity boli v Lipsku známe už okolo roku 1707. Francúzske vplyvy sú v hudbe Telemanna prítomné v štýle, sadzbe a inštrumentácii, ale tiež vo využívaní programovosti, ktorú možno identifikovať tak v jednotlivých častiach, ako aj v celých dielach. Mnohé z týchto diel invenčným spôsobom využívajú aj „exotizmy“ či „barbarizmy“, napríklad poľský folklór. V skladateľovom kompozičnom odkaze sú zastúpené suity s koncertantnými partmi dychových alebo sláčikových nástrojov, ktoré Scheibe nazýva „Concertouverturen“ i ako ouvertúry-suity, ktorých hudba po tzv. francúzskej predohre pokračuje sledom štylizovaných dvorských tancov. V prípade Ouvertúry-suity e mol, TWV: 55e10, skomponovanej niekedy okolo roku 1720, ide o rigaudon, tanec obľúbený vo Francúzsku a Anglicku, neskôr i Nemecku, temperamentný jig (gigue), údajne škótskeho pôvodu, a záverečnú dvojicu dvorských menuetov. Carillon je programová časť inšpirovaná zvukom zvonov. Podobné skladby boli od čias Louisa Couperina zvlášť populárne vo Francúzsku. Ich obľuba prežila do 19. storočia, prevažne v dielach pre organ. Pomalou časťou je Air, od 16. storočia synonymum pre pieseň, nápev či melódiu.

      Taliansko bolo začiatkom 18. storočia krajinou patriacou medzi obľúbené destinácie hudobníkov a milovníkov tohto umenia. Talianski interpreti, skladatelia i taliansky hudobný štýl ovládli prakticky celú Európu a každý, kto chcel v hudbe niečo znamenať, a pre ašpirujúcich operných skladateľov to platilo zvlášť, sa s touto situáciou musel vyrovnať. Platí to aj pre Georga Friedricha Händla, ktorý si rýchlo uvedomil, že skúsenosti s operou v Hamburgu mu nebudú stačiť.

      Do Talianska prichádza v roku 1706, jeho prvou zastávkou sa pravdepodobne stala Florencia. V nasledujúcich rokoch navštevuje Rím, Benátky i Neapol a stretáva najslávnejších talianskych hudobníkov, medzi nimi aj Alessandra a Domenica Scarlattiovcov, Arcangela Corelliho (1653 – 1713), Antonia Vivaldiho (1678 – 1741) a Tomasa Albinoniho (1671 – 1751). Händel sa v Taliansku najskôr uviedol ako virtuóz v hre na organe a čembale. Často zmieňovaná je súťaž, v ktorej súperil s Domenicom Scarlattim (1685 – 1757). Ako čembalisti si boli údajne obidvaja hudobníci rovní, no Händel všetkých udivil svojou hrou na organe. Händel strávil najviac času v Ríme, len počas zimy a v období karnevalu sa presúval do operných centier, Benátok a Florencie. V Ríme bola opera v tom čase zakázaná, čo čiastočne vysvetľuje skutočnosť, že Händel v Taliansku napísal len dve: Rodriga (1707) a Agrippinu v Benátkach (1709/1710). Vytvoril však viacero kantát a oratórií, z ktorých je zrejmý jeho dramatický talent. Forma svetskej kantáty mala hudobne i námetmi k opere veľmi blízko. K hudbe a postupom, ktoré Händel v týchto dielach využíva, sa viackrát vracia vo svojej neskoršej opernej tvorbe. Mimoriadne schopnosti mladého Nemca pritiahli v Ríme rýchlo pozornosť vplyvných patrónov umenia: kardinálov Pamphiliho, Ottoboniho a Colonnu. Prvý z nich si objednal oratórium Il Trionfo del Tempo e del Disinganno (Triumf času a pravdy), ku ktorému napísal aj libreto, Händlova hudba znela na akadémiách Ottoboniho, v ktorého službách pôsobil Corelli, pre Colonnu skomponoval viacero sakrálnych diel, vrátane známeho zhudobnenia žalmu Dixit Dominus. Najdôležitejším Händlovým patrónom v Ríme sa však stal knieža Francesco Maria Ruspoli, pre ktorého „conversazioni“ skladateľ vytvoril najviac diel. Conversazioni boli pravidelné týždenné spoločenské stretnutia vysokopostavených aristokratov, cirkevných hodnostárov, intelektuálov a umelcov, literátov i hudobníkov, združených v Accademii degli Arcadi (Arkádijskej akadémii). Ruspoli mal na tieto príležitosti k dispozícii stály súbor dobrých hudobníkov, medzi nimi aj sopranistku Margheritu Durastanti, ktorá Händla neskôr nasledovala do Londýna. Viaceré z Händlových kantát vznikli práve pre ňu. Jeden z prvých skladateľových životopiscov John Mainwaring uvádza, že Händel počas pobytu v Taliansku vytvoril až stopäťdestiat kantát, z ktorých sa zachovalo sto.

      Pôvodne sa prepokladalo, že kantáta Agrippina condotta a morire vznikla už v roku 1707 vo Florencii. Analýza použitého papiera v Händlovom rukopise však ukázala, že skladba vznikla v susedstve opery Agrippina v Benátkach (vytvorenej pre Teatro di San Giovanni Crisostomo), teda niekedy okolo roku 1709. Dielo na libreto benátskeho kardinála Vincenza Grimaniho charakterizuje Christopher Hogwood ako čiernu komédiu, v ktorej je Agrippina zobrazená ako mocibažná amorálna žena ovládajúca mužov okolo seba. V kantáte je vznešenou tragickou a trpiacou hrdinkou. Agrippina je manželka cisára Klaudia, ktorej sa podarí získať trón pre Nera, syna z prvého manželstva. Ten ale nariadi jej popravu. V pôsobivej dramatickej scéne sa Agrippina vyrovnáva so zradou syna. Túžbu po pomste v jej monológu strieda materinská láska, hrdá a zmierená so smrťou ale napokon Nerovi sľubuje pomstu zo záhrobia. Expresívny text poskytol Händlovi priestor pre rýchle zmeny nálad, prechody medzi recitatívom a ariózom i zvukomalebné efekty, napríklad figurácie huslí zobrazujúce Jupiterove blesky. Nevieme, s akým ohlasom sa stretla dramatická hudba kantáty, no opera Agrippina v Benátkach vyvolala podľa Mainwaringa skutočný ošiaľ, píše: „Publikum bolo týmto predstavením také očarené, že neznalý človek by si mohol myslieť, že sa všetci pomiatli.“ Opera sa stala skladateľovým triumfom, znamenala pozvánku na dvor do Hannoveru a neskôr i do Anglicka, kde sa Händel ako impresário, skladateľ opier (a neskôr oratórií) „stal inštitúciou“ (Manfred Bukofzer).

      Concerti grossi, op. 3 (HWV 312 – 317) vznikli prevažne ako úvodná a medziaktová hudba k skladateľovým operám, oratóriám a anthemom. Skladby vyšli prvýkrát tlačou v roku 1734 u Johna Walsha v Londýne. V predhovore k tomuto vydaniu Walsh uvádza, že niektoré diela zazneli v Kráľovskej kaplnke sv. Jakuba na svadbe princa Oranžského a Händlovej žiačky, princeznej Anny. Druhá edícia už túto poznámku neobsahuje. Dôvodom vydania šiestich Concerti grossi, op. 3 tlačou mohla byť finančná kríza, ktorej Händel v tom čase čelil v súvislosti so svojím podnikaním s talianskou operou, ale i popularita podobných skladieb Arcangela Corelliho, Francesca Venturiniho (c1675 – 1745) či Francesca Geminianiho (1687 – 1762) v Anglicku. No možno išlo o iniciatívu vydavateľa, ktorý do prvého vydania zaradil aj kompozíciu, ktorá nepochádza od Händla (!) Tlač tiež obsahuje chyby, ktoré by skladateľovi počas korektúr sotva unikli. Koncerty dostali prívlastok „hobojové“ kvôli použitiu týchto nástrojov. Prvé dve časti Concerta grossa č. 3 G dur, HWV 314 čerpajú z hudby k siedmemu z Chandoských anthemov (Largo e staccato – Allegro), krátka pomalá časť s hobojovým sólom pochádza z Chandoského Te Deum (Adagio), štvrtá časť (Allegro) je úpravou Händlovej čembalovej Fúgy G dur. Niektorí autori si myslia, že záverečnú hudbu upravil a vložil do koncertu niekto iný, nie skladateľ.

      Andrej Šuba

      –––––
      Bibliografický údaj: ŠUBA, Andrej: Text ku koncertu 30. 1. 2024, in: Slovenská filharmónia, 75. koncertná sezóna 2022/2023, Stará hudba, Cyklus SH, Bratislava, Slovenská filharmónia 2024

    • Životopisy

      MICHAELA KUŠTEKOVÁ

      je jedným z najvýraznejších zjavov mladej speváckej generácie. Spev študovala na konzervatóriu v Bratislave (D.PodkamenskáBezačinská), v štúdiu pokračovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Svoje interpretačné umenie zdokonaľovala aj na majstrovských kurzoch (J.-P. Fouchecourt, A. Plachetka, K. Kněžíková, M. Cukrová, J. Frederiksen, J.-F. Lombard). Získala ocenenia na mnohých národných a medzinárodných súťažiach (I. Godina vo Vrábľoch 2004, 2012; R. Petráka v Žiline 2012 a A. Dvořáka v Karlových Varoch 2013). Mladá umelkyňa patrila k finalistom Medzinárodnej speváckej súťaže Ferrucio Tagliaviniho v rakúskom Deutschlandsbergu (2011) či k semifinalistom jedných z najväčších speváckych súťaží Competizione dell’ Opera v Linzi (2014) a Hans Gabor Belvedere v Moskve (2017). V roku 2013 vystúpila ako Despina (Mozart, Così fan tutte) v rámci medzinárodného operného štúdia na Malte.

      Jej prvý profesionálny debut prišiel v roku 2014 na doskách Štátnej opery v Banskej Bystrici, kde sa predstavila v postave Kuchtíka (Dvořák, Rusalka). Naštudovala tu radu rolí ako Leila (Bizet, Lovci perál), Pamina (Mozart, Čarovná flauta), Norina (Donizetti, Don Pasquale), Iolanta (Čajkovskij, Iolanta), Zemfira (Rachmaninov Aleko), Nedda (Leoncavallo, Komedianti), Mařenka (Smetana, Prodaná nevěsta) a zúčastnila sa aj koncertného turné v Japonsku. Od roku 2019 patrí k stálym sólistom tejto scény. Michaela bola pozvaná stvárniť rolu Kuchtíka (Dvořák, Rusalka) aj do pražskej Štátnej opery a účinkovala aj v pražskom Národnom divadle v postave Xenie (Mussorgskij, Boris Godunov). Ako členka operného štúdia v Opéra national de Lyon sa predstavila ako Prvá lesná žienka (Dvořák: Rusalka) a neskôr tu dostala príležitosť vystúpiť ako hosť v svetovej premiére opery Benjamin, derniére nuit francúzskeho skladateľa Michela Tabachnika v postave Asje Lacis. Jej debutom v Národnom divadle moravsko-sliezskom v Ostrave bola postava Ifigénie (Gluck: Ifigénia v Aulide, v úprave R. Wagnera) a dostala aj príležitosť vystúpiť v postave Lišky Bystroušky (Janáček: Príhody Lišky Bystroušky) v Brnenskom Národnom divadle. V septembri 2023 debutovala v Slovenskom národnom divadle ako Milena (Suchoň: Svätopluk). Mladá sopranistka sa aktívne venuje aj interpretácií starej hudby, naštudovala postavy ako Atalanta (Händel, Xerxes), La Prêtresse de Bacchus (Rameau, Anacréon), Selene (Domenico Sarro, Didone abbandonata), Tusnelda (Hasse, Arminio), Aci (Händel; Aci, Galatea e Polifemo) a spolupracuje so súbormi, ktoré sa špecializujú na starú hudbu (Musica Aeterna, Il Cuore Barocco, Orkiestra Historyczna). Vystupovala na medzinárodných festivaloch ako Smetanova Litomyšl, Pražské jaro, Svätováclavský hudobný festival, Melos-Ethos, Festival pour l’humanité, Bach for all či All improviso.


      PETER ZELENKA

      sa po ukončení štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystrici a VŠMU v Bratislave rozhodol pre štúdium historicky poučenej interpretácie na Konservatorium Wien Privatuniversität (momentálne MUK Wien) v triede Ulrike Engel. Zúčastnil sa taktiež rôznych majstrovských kurzov a workshopov (MEMA, Accentus Musicalis, Letní škola barokní hudby). Pravidelne účinkuje v súboroch Czech Ensemble Baroque, Musica Aeterna, Ensemble Inégal a spolupracuje s výnimočnými interpretmi ako napr. Andreas Scholl, Dagmar Šašková či Josef Žák. Je zakladajúcim členom a zároveň umeleckým vedúcim súboru Il Cuore Barocco.


      IL CUORE BAROCCO

      zoskupenie mladých hudobníkov, ktorí sa venujú historicky poučenej interpretácii hudby obdobia baroka a klasicizmu. Hrajú na repliky dobových nástrojov, používajú dobové ladenia a poznatky čerpajú najmä z dobových rukopisov a traktátov. Súbor vznikol v roku 2010. Počas svojej doterajšej existencie sa poctivou prácou, štúdiami na zahraničných univerzitách a kurzoch vypracoval na profesionálnu úroveň. Ansámbel má za sebou mnoho úspešných koncertov. Súbor sa predstavil na medzinárodnom Festivale H. I. F. Bibera vo Viedni (2017), na medzinárodnom festivale Bach for all v Prahe (2018) a na festivale Olomoucké barokní slavnosti v Olomouci (2021). Taktiež vystúpil na mnohých slovenských festivaloch: Trnavská hudobná jar, organový festival ARS ORGANI v Nitre, Festival Bachovej hudby BACH TRIBUTE v Banskej Štiavnici, Letná pauza v Prievidzi, a. i. Od roku 2013 súbor každoročne organizuje sériu letných koncertov na východnom Slovensku.

      Zaujímavou spoluprácou bol projekt OFF BEAT LIVE s tanečníkom Milanom Tomášikom na pôde SND. Il Cuore Barocco spolupracuje predovšetkým so slovenskými, ale i s viacerými zahraničnými hosťami a sólistami. Historicky poučený štýl interpretácie je v zahraničí uznávaný a vyhľadávaný. Hlavnou ideou súboru je priblížiť aj domácemu poslucháčovi hudbu minulých storočí čo najvernejšie. Teleso chce vzbudiť aj v laickej verejnosti záujem o hudbu v našich končinách málo hrávanú a nepoznanú. V posledných rokoch sa súbor pravidelne venuje objavovaniu a uvádzaniu francúzskej barokovej hudby s dobovým inštrumentárom. Akýmsi prvým míľnikom tohto úsilia je debutové CD s dielami J. B. de Boismortiera, ktoré vyšlo v roku 2022. Nahrávka je na Slovensku skutočnou raritou.


    • Libreto

      Agrippina condotta a morire

      (voľný neliterárny preklad Andrej Šuba)
      

      Recitativo

      Recitatív
      

      Dunque sarà pur vero,
      che disseti la
      terra il sangue mio?
      E soffrir deggio, o Dio,
      che mi trapassi il sen
      destra ribelle?
      Cruda Roma! Empie stelle!
      Barbaro mio destin!
      Figlio inumano!
      E qual furore insano
      a condannar vi spinge
      alma innocente?
      Ah, cuore! Ah, cuor
      dolente! Cuor di madre
      tradita e disprezzata,
      vuol così la tua sorte:
      spira l’anima forte,
      vilipesa, schernita,
      invendicata!

      Tak naozaj príde k tomu, 
      že moja krv zmáča zem? 
      A musím trpieť, ó bože, 
      keď mi meč zradcu 
      prebodne hruď?
      Krutý Rím! Nestále hviezdy! 
      Strašný osud!  
      Neľudský syn!  
      Čo za šialenstvo vás núti 
      poslať nevinnú
      dušu na smrť?
      Súžiace srdce, 
      srdce matky, 
      matky zradenej 
      a zatratenej,
      to tvoj osud tak chcel: 
      zomrieš zavrhnutá, 
      preklínaná, 
      nepomstená.
      

      Aria

      Ária
      

      Orrida, oscura l’etra si
      renda e spesso avvampi
      col balenar.
      E tuoni e lampi,
      per mia sventura,
      a sparger prenda
      nel mio spirar!

      Pre moje nešťastie  
      nech nebo pohltí temnota,
      nech nebo vzplanie 
      strašnými plameňmi 
      bleskov.  
      Nech duní hrom a blýska sa 
      v mojej poslednej hodine.
      

      Recitativo

      Recitatív
      

      Ma pria che d’empia morte,
      nel misero mio seno,
      giunga l’atro veleno;
      pria che pallida esangue
      sparga ne’fiati estremi
      e l’alma e’l sangue;
      Giove, Giove immortale, tu, che vuoti dall’ etra, sopra il capo de’ rei,
      la tremenda faretra,
      tu, che fra gli altri Dei,
      di provido e di giusto
      hai pregio e vanto,
      vendica questo pianto,
      e la ragion di così acerba pena;
      tuona, Giove immortal,
      tuona e balena!

      No skôr než trpký jed 
      krutej smrti vstúpi  
      do biedneho tela,  
      skôr než bledé a bez krvi 
      naposledy vydýchne 
      odovzdajúc dušu, 
      Jupiter, nesmrteľný bože, 
      zasyp z nebeskej empory 
      šípmi hlavu vinníka.
      Ty si nad všetkými 
      múdrosťou  
      a spravodlivosťou,  
      pomsti slzy, 
      príčinu trpkého bôľu.
      Hromy a blesky žiadam, 
      nesmrteľný bože!
      

      Aria

      Ária
      

      Renda cenere
      il tiranno un tuo
      fulmine crudel,
      Giove in ciel, se giusto sei!
      In vendetta dell’ inganno,
      usa sdegno e crudeltà,
      per pietà de’ torti miei!

      Jupiter na nebesách, 
      ak si spravodlivý, 
      zmeň tyrana na popol 
      svojim bleskom. 
      Pomsti zradu
      krutým hnevom, 
      zľutuj sa nado mnou.
      

      Recitativo

      Recitatív
      

      Sì, sì, del gran tiranno
      provi l’alta potenza’l
      traditore;
      lacero l’empio core,
      esca d’augel rapace,
      renda sol per mia pace
      il suo destino; e sparsa
      e palpitante, sopra
      le nude arene, miri poscia
      ogni fibra il pellegrino;
      con pestiferi fiati gli ultimi
      suoi respiri avveleni
      la terra,
      e l’ossa infrante, fra
      tormenti severi, pria che
      l’anima spiri, servano poi
      d’orror a’ passagieri;
      mora l’indegno figlio... Ah!
      Che a tal nome penso ancor
      che son madre, e manca il
      mio furor, ne sò dir come.

      Áno, nechaj zradcu  
      okúsiť silu vládcu, 
      roztrhaj hriešne srdce 
      dravým vtákom na pokrm, 
      len tak môžem nájsť pokoj. 
      Rozhádž jeho pulzujúce 
      zvyšky
      po pieskoch vyprahnutej 
      púšte,
      aby ho videli pútnici. 
      Kým poslednýkrát vydýchne,
      polám mu kosti strašným 
      mučením,  
      nech desia okoloidúcich. 
      Zahub nehodného syna... 
      Ach! To slovo mi pripomína, 
      že som tiež matkou,
      môj hnev
      sa nepochopiteľne stráca.
      

      Arioso

      Arioso
      

      Come, o Dio, bramo
      la morte a chi
      vita ebbe da me?

      Bože, či môžem túžiť 
      po smrti toho,  
      ktorému som dala život?
      

      Forsennata che parli?
      Mora, mora l’indegno!
      Che d’empio morte è degno,
      chi sol brama godere
      al mio periglio!
      Ho rossor d’esser madre
      a chi forse ha rossor
      d’esser mio figlio.

      Si šialená, čo to hovoríš? 
      Nech ten úbožiak zomrie! 
      On sa raduje z tvojho 
      nešťastia,
      zaslúži si krutú smrť. 
      Hanbím sa byť matkou toho,
      ktorý sa hanbí byť 
      synom.
      

      Arioso

      Arioso
      

      Sì, sì, s’uccida,
      lo sdegno grida!

      Áno, zabi ho,  
      môj hnev si to žiada!
      

      E chi? L’amata prole?
      Ahi! Tolga il ciel
      che chiuda i lumi
      ai rai del sole;
      viva benche spietato,
      si, viva!
      E si confonda,
      con esempio d’amor,
      un cuore ingrato.

      Zabi ho, zabi... Zabiť, 
      kohože to? 
      Moje milované dieťa?
      Ach! Nebesá nedovoľte, aby 
      navždy zavrel oči pred 
      slnečným svitom.  
      Nechajte ho žiť, hoc nemá 
      srdce, nechajte ho žiť, aby 
      nevďačník ostal zmätený 
      dôkazom lásky.
      

      A me sol giunga
      la morte,
      Che saro costante
      e forte.

      Nech ma smrť navštívi 
      samotnú,  
      nebudem sa báť, 
      budem silná.
      

      Incauta e che mai dissi?
      Non vuò che Roma
      apprenda,
      che cinta d’oro e d’ostro io
      fui bastante a partorire un
      mostro.

      Nerozvážna žena, čo to 
      hovoríš?  
      Nechceš, aby sa Rím 
      dozvedel,
      že si dala život monštru 
      odetému v purpure a zlate.
      

      Arioso

      Arioso
      

      Cada lacero e svenato,
      mora sì, mora
      l’indegno che nemico a me
      si fè!

      Nech padne, krvácajúc, 
      nech zhynie, nevďačník, 
      čo si zo mňa urobil 
      nepriateľa!
      

      Sparga quel sangue istesso,
      che sol per mio diletto
      trasse tenero infante
      nella materne viscere
      concetto. Pera l’empio
      Neron, sì, pera...
      Ah! Come in si fiero
      periglio torni su i labbri
      miei nome di figlio.

      Nech je preliata  
      krv toho, čo bol kedysi 
      nežným dieťaťom. 
      Zahub hriešneho Nera, 
      musí zomrieť...
      Ach! Ako to, 
      že meno syna 
      vyslovujem 
      v takom hneve!
      

      Arioso

      Arioso
      

      Come, o Dio, bramo la
      morte a chi
      vita ebbe da me?

      Bože, ako môžem túžiť 
      po smrti toho,  
      ktorému som dala život?
      

      Sì, sì, viva Nerone,
      e sol de la sua madre
      servan l’ossa in
      sepolte a gli aratri
      d’inciampo;
      beva l’arido campo, bevan
      le selve incolte, tratto dal
      cor che langue il più vitale
      e spiritoso umore;
      indi tutta rigore passi
      l’alma infelice,
      là ne’ più cupi abissi;
      ivi apprenda empietà,
      poscia ritorni a funestar
      d’un figlio ingrato i giorni.

      Nech teda Nero žije,  
      len o nepochované 
      kosti matky,  
      zavadí farmárov pluh. 
      Neúrodné polia, divé lesy 
      budú piť život 
      zo zmierajúceho srdca. 
      Potom, studená sťa ľad, 
      zostúpi nešťastná duša 
      do najtemnejších hĺbok, 
      aby sa poučila 
      zo skazenosti,
      a mohla sa vrátiť 
      za nevďačným synom.
      

      Aria

      Ária
      

      Se infelice al mondo vissi,
      ne’ profondi e cupi abissi,
      infelice ancor sarò.
      Ma vendetta almen farò!
      Ombra nera, e larva
      errante,
      di rigor furia, Baccante,
      chi m’offese agiterò!

      Nežila som šťastne na tomto 
      svete, v hlbokých temných  priepastiach
      tiež nebudem šťastná.
      Ale aspoň budem mať pomstu: 
      sťa čierny tieň, bludný duch,  
      keď chlad sa zmení na hnev, 
      ako divá bakchantka 
      budem prenasledovať muža, čo mi ublížil.
      

      Recitativo

      Recitatív
      

      Trema l’ingrato figlio di
      plauso
      trionfal sponde gemmate;
      stridan le ruote aurate, e superbo, e
      tiranno di
      tal vittoria altero giunga
      cinto d’alloro
      in Campidoglio!
      Che l’ultrici saette io di
      Giove non voglio
      a fulminare il contumace
      orgoglio!
      Io sola, ombra dolente,
      se vuol barbaro
      Ciel che si m’accora,
      che’il colpevole viva,
      e’l giusto mora.

      Nech môj nevďačný syn 
      triumfujúc  
      uchopí zdobené oťaže voza 
      a pozlátené kolesá 
      sa rozbehnú.
      Nech je pyšný tyran hrdý 
      na svoje víťazstvo, 
      korunovaný, ovenčený 
      na Kapitole.
      Netúžim po šípoch pomsty 
      Jupitera,  
      potrestám svojhlavú pýchu 
      sama ako žialiaci tieň,
      keď si to tak neľútostné 
      nebo želá.  
      Nech vinou žije a tak  
      i zomrie.
      

      Aria

      Ária
      

      Su lacerate il seno,
      ministri,
      e che si fa?
      Usate ogni rigore,
      morte vi chiede il core,
      e morte date almeno
      a chi non vuol pietà!

      Poďte už, rozorvite mi 
      hruď.  
      Prečo váhate?  
      Mučte ma na tisíc spôsobov,
      moje srdce túži po smrti.
      A vy mi ju môžete dopriať, 
      nežiadam milosť!
      

      Recitativo

      Recitatív
      

      Ecco a morte già corro,
      e d’un figlio
      ingrato sarà pur vanto,
      che si nieghi a la madre,
      e l’onor della tomba,
      e quel del pianto.

      Ponáhľam sa v ústrety 
      smrti,  
      aby sa môj nevďačný syn 
      mohol chváliť,
      že odoprel matke 
      dôstojný rov i slzy.
      
    Páči sa Likes 0
    Online bulletin Odfoťte QR kód pomocou smartfónu a zobrazí sa vám bulletin vo vašom mobilnom zariadení. Alebo na QR kód kliknete a bulletin sa vám zobrazí v novom okne prehliadača.

    Telemann / Händel

    Utorok 30. 1. 2024, 19.00 hTuesday, January 30, 2024, 7.00 PM
    Cyklus SH – Stará hudba
    Malá sála Slovenskej filharmónie
    SH serie – Early Music
    Small Hall of Slovak Philharmonic


    Program
    Georg Philipp Telemann (1681–1767)
      Ouverture-Suite pre priečnu flautu a sláčikové nástroje e mol, TWV 55:e10 Overture for flute traverse and strings in E minor TWV 55: e10
      OuvertureOuverture
      RigaudonRigaudon
      CarillonCarillon
      AirAir
      GigueGigue
      Menuet I. a II.Menuet I. and II.
    Georg Friedrich Händel (1685–1759)
      Agrippina condotta a morire, HWV 110 Agrippina condotta a morire, HWV 110
      Recitativo: Dunque sarà pur veroRecitativo: Dunque sarà pur vero
      Aria: Orrida, oscura l’etraAria: Orrida, oscura l’etra
      Recitativo: Ma pria che d’empia morteRecitativo: Ma pria che d’empia morte
      Aria: Renda cenere il tirannoAria: Renda cenere il tiranno
      Recitativo: Sì, sì, del gran tirannoRecitativo: Sì, sì, del gran tiranno
      Arioso: Come, o DioArioso: Come, o Dio
      Aria: Se infelice al mondo vissiAria: Se infelice al mondo vissi
      Recitativo: Trema l’ingrato figlioRecitativo: Trema l’ingrato figlio
      Aria: Su lacerate il senoAria: Su lacerate il seno
      Concerto Grosso G dur, op. 3 č. 3, HWV 314 Concerto Grosso in G major, Op. 3 No. 3, HWV 314
      AdagioAdagio
      AllegroAllegro
      Largo e Staccato – AllegroLargo e Staccato – Allegro
    Prídavok: Georg Philipp Telemann (1681–1767)
      Ouverture-Suite pre priečnu flautu a sláčikové nástroje e mol, TWV 55:e10 – Gigue Overture for flute traverse and strings in E minor TWV 55: e10 – Gigue

    Do Talianska pricestoval Georg Friedrich Händel ako Nemec, no opúšťal ho ovládajúc taliansky hudobný jazyk. Tento taliansky vplyv sa prejavoval v jeho tvorbe po celý zvyšok života. Jeho talianske kantáty sú v podstate zárodkom opernej scény, sú zásobárňou hudobných a dramatických myšlienok. Kantátu Agrippina condotta a morire skomponoval v rokoch 1707/1708 a prvýkrát zaznela v paláci kardinála Ruspoliho v Ríme. Spôsob, akým Händel stvárnil extrémne kontrastné emócie matky, odsúdenej na smrť vlastným synom, robí z tejto kantáty skutočne majstrovské dielo. Koncert plný virtuóznych pasáží pre flautu a husle, taký je tretí Concerto Grosso z opusu č. 3. V snahe nadviazať na komerčný úspech Corelliho koncertov ho John Walsh vydal bez Händlovho vedomia. Súbor Il Cuore Barocco sa špecializuje na uvádzanie diel barokových a klasicistických majstrov v ich autentickej, historickej podobe. Tvoria ho mladší hráči, odchovanci súborov Musica Aeterna a Solamente naturali. Emočnú kantátu bude interpretovať sólistka štátnej opery Banská Bystrica, Michaela Kušteková, ktorá v koncertnej oblasti inklinuje k interpretácii diel starých majstrov.


    VideozáznamVideorecording
    AndrejAndrej OsvaldOsvald svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spolupráca ITIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, réžiavideo producer, MarekMarek PiačekPiaček postprodukciapost-production
    Vyrobila Slovenská filharmónia © 2024A Slovak Philharmonic Production © 2024
    Tu majú byť odkazy, ktoré overujú, že sa koncert uskutočnil. Tlač, web, sociálne siete...

    Facebook

    X (Twitter)