Slovenská filharmónia

Koncert môžete sledovať v Online archíve Slovenskej filharmónie.

>>   PROGRAM BULLETIN CV LIBRETO


Telemann / Händel

Utorok 30. 1. 2024, 19.00 h
SH – Stará hudba
Malá sála Slovenskej filharmónie


Účinkujú

Michaela Kušteková soprán
Mária Posch baroková priečna flauta

Il Cuore Barocco
Peter Zelenka umelecký vedúci
Adam Szendrei barokové husle
Júlia Urdová baroková viola
Michal Raitmajer barokové violončelo
Matyáš Berdych kontrabas
Martin Gedeon čembalo
Richard Závada teorba


Program

Georg Philipp Telemann (1681–1767)
Ouverture-Suite pre priečnu flautu a sláčikové nástroje e mol, TWV 55:e10
Ouverture
Rigaudon
Carillon
Air
Gigue
Menuet I. a II.
Gigue
Georg Friedrich Händel (1685–1759)
Agrippina condotta a morire, HWV 110
Recitativo: Dunque sarà pur vero
Aria: Orrida, oscura l’etra
Recitativo: Ma pria che d’empia morte
Aria: Renda cenere il tiranno
Recitativo: Sì, sì, del gran tiranno
Arioso: Come, o Dio
Aria: Se infelice al mondo vissi
Recitativo: Trema l’ingrato figlio
Aria: Su lacerate il seno
Georg Friedrich Händel (1685–1759)
Concerto Grosso G dur, op. 3 č. 3, HWV 314
Adagio
Allegro
Largo e Staccato – Allegro

>>   PROGRAM BULLETIN CV LIBRETO


Skladateľ, kritik a teoretik Johann Adolph Scheibe (1708 – 1776), ktorý vošiel do dejín ako kritik „učeného štýlu“ Johanna Sebastiana Bacha (1685 – 1750), napísal v roku 1740 o Georgovi Philippovi Telemannovi, že majstrovsky a s ľahkosťou ovláda všetky žánre, ako aj štýly jednotlivých národov (majúc na mysli najmä taliansky, francúzsky a nemecký štýl) bez toho, aby robil kompromisy, pričom jeho hudba ostáva vždy krásnou a výnimočnou. Aj tento výrok je dokladom toho, že súčasníci považovali Telemanna za jedného z najvýznamnejších hudobníkov prvej polovice 18. storočia. Súborný katalóg diel rodáka z Magdeburgu, ktorý vznikal v 80. a 90. rokoch 20. storočia, obsahuje približne 3000 titulov duchovnej i svetskej hudby. Patrí medzi ne aj približne 125 orchestrálnych suít, prostredníctvom ktorých Telemann spopularizoval tento pôvodne francúzsky hudobný druh v Nemecku. Skladateľ Johann Friedrich Fasch (1688 – 1758) uvádza, že Telemannove suity boli v Lipsku známe už okolo roku 1707. Francúzske vplyvy sú v hudbe Telemanna prítomné v štýle, sadzbe a inštrumentácii, ale tiež vo využívaní programovosti, ktorú možno identifikovať tak v jednotlivých častiach, ako aj v celých dielach. Mnohé z týchto diel invenčným spôsobom využívajú aj „exotizmy“ či „barbarizmy“, napríklad poľský folklór. V skladateľovom kompozičnom odkaze sú zastúpené suity s koncertantnými partmi dychových alebo sláčikových nástrojov, ktoré Scheibe nazýva „Concertouverturen“ i ako ouvertúry-suity, ktorých hudba po tzv. francúzskej predohre pokračuje sledom štylizovaných dvorských tancov. V prípade Ouvertúry-suity e mol, TWV: 55e10, skomponovanej niekedy okolo roku 1720, ide o rigaudon, tanec obľúbený vo Francúzsku a Anglicku, neskôr i Nemecku, temperamentný jig (gigue), údajne škótskeho pôvodu, a záverečnú dvojicu dvorských menuetov. Carillon je programová časť inšpirovaná zvukom zvonov. Podobné skladby boli od čias Louisa Couperina zvlášť populárne vo Francúzsku. Ich obľuba prežila do 19. storočia, prevažne v dielach pre organ. Pomalou časťou je Air, od 16. storočia synonymum pre pieseň, nápev či melódiu.

Taliansko bolo začiatkom 18. storočia krajinou patriacou medzi obľúbené destinácie hudobníkov a milovníkov tohto umenia. Talianski interpreti, skladatelia i taliansky hudobný štýl ovládli prakticky celú Európu a každý, kto chcel v hudbe niečo znamenať, a pre ašpirujúcich operných skladateľov to platilo zvlášť, sa s touto situáciou musel vyrovnať. Platí to aj pre Georga Friedricha Händla, ktorý si rýchlo uvedomil, že skúsenosti s operou v Hamburgu mu nebudú stačiť.

Do Talianska prichádza v roku 1706, jeho prvou zastávkou sa pravdepodobne stala Florencia. V nasledujúcich rokoch navštevuje Rím, Benátky i Neapol a stretáva najslávnejších talianskych hudobníkov, medzi nimi aj Alessandra a Domenica Scarlattiovcov, Arcangela Corelliho (1653 – 1713), Antonia Vivaldiho (1678 – 1741) a Tomasa Albinoniho (1671 – 1751). Händel sa v Taliansku najskôr uviedol ako virtuóz v hre na organe a čembale. Často zmieňovaná je súťaž, v ktorej súperil s Domenicom Scarlattim (1685 – 1757). Ako čembalisti si boli údajne obidvaja hudobníci rovní, no Händel všetkých udivil svojou hrou na organe. Händel strávil najviac času v Ríme, len počas zimy a v období karnevalu sa presúval do operných centier, Benátok a Florencie. V Ríme bola opera v tom čase zakázaná, čo čiastočne vysvetľuje skutočnosť, že Händel v Taliansku napísal len dve: Rodriga (1707) a Agrippinu v Benátkach (1709/1710). Vytvoril však viacero kantát a oratórií, z ktorých je zrejmý jeho dramatický talent. Forma svetskej kantáty mala hudobne i námetmi k opere veľmi blízko. K hudbe a postupom, ktoré Händel v týchto dielach využíva, sa viackrát vracia vo svojej neskoršej opernej tvorbe. Mimoriadne schopnosti mladého Nemca pritiahli v Ríme rýchlo pozornosť vplyvných patrónov umenia: kardinálov Pamphiliho, Ottoboniho a Colonnu. Prvý z nich si objednal oratórium Il Trionfo del Tempo e del Disinganno (Triumf času a pravdy), ku ktorému napísal aj libreto, Händlova hudba znela na akadémiách Ottoboniho, v ktorého službách pôsobil Corelli, pre Colonnu skomponoval viacero sakrálnych diel, vrátane známeho zhudobnenia žalmu Dixit Dominus. Najdôležitejším Händlovým patrónom v Ríme sa však stal knieža Francesco Maria Ruspoli, pre ktorého „conversazioni“ skladateľ vytvoril najviac diel. Conversazioni boli pravidelné týždenné spoločenské stretnutia vysokopostavených aristokratov, cirkevných hodnostárov, intelektuálov a umelcov, literátov i hudobníkov, združených v Accademii degli Arcadi (Arkádijskej akadémii). Ruspoli mal na tieto príležitosti k dispozícii stály súbor dobrých hudobníkov, medzi nimi aj sopranistku Margheritu Durastanti, ktorá Händla neskôr nasledovala do Londýna. Viaceré z Händlových kantát vznikli práve pre ňu. Jeden z prvých skladateľových životopiscov John Mainwaring uvádza, že Händel počas pobytu v Taliansku vytvoril až stopäťdestiat kantát, z ktorých sa zachovalo sto.

Pôvodne sa prepokladalo, že kantáta Agrippina condotta a morire vznikla už v roku 1707 vo Florencii. Analýza použitého papiera v Händlovom rukopise však ukázala, že skladba vznikla v susedstve opery Agrippina v Benátkach (vytvorenej pre Teatro di San Giovanni Crisostomo), teda niekedy okolo roku 1709. Dielo na libreto benátskeho kardinála Vincenza Grimaniho charakterizuje Christopher Hogwood ako čiernu komédiu, v ktorej je Agrippina zobrazená ako mocibažná amorálna žena ovládajúca mužov okolo seba. V kantáte je vznešenou tragickou a trpiacou hrdinkou. Agrippina je manželka cisára Klaudia, ktorej sa podarí získať trón pre Nera, syna z prvého manželstva. Ten ale nariadi jej popravu. V pôsobivej dramatickej scéne sa Agrippina vyrovnáva so zradou syna. Túžbu po pomste v jej monológu strieda materinská láska, hrdá a zmierená so smrťou ale napokon Nerovi sľubuje pomstu zo záhrobia. Expresívny text poskytol Händlovi priestor pre rýchle zmeny nálad, prechody medzi recitatívom a ariózom i zvukomalebné efekty, napríklad figurácie huslí zobrazujúce Jupiterove blesky. Nevieme, s akým ohlasom sa stretla dramatická hudba kantáty, no opera Agrippina v Benátkach vyvolala podľa Mainwaringa skutočný ošiaľ, píše: „Publikum bolo týmto predstavením také očarené, že neznalý človek by si mohol myslieť, že sa všetci pomiatli.“ Opera sa stala skladateľovým triumfom, znamenala pozvánku na dvor do Hannoveru a neskôr i do Anglicka, kde sa Händel ako impresário, skladateľ opier (a neskôr oratórií) „stal inštitúciou“ (Manfred Bukofzer).

Concerti grossi, op. 3 (HWV 312 – 317) vznikli prevažne ako úvodná a medziaktová hudba k skladateľovým operám, oratóriám a anthemom. Skladby vyšli prvýkrát tlačou v roku 1734 u Johna Walsha v Londýne. V predhovore k tomuto vydaniu Walsh uvádza, že niektoré diela zazneli v Kráľovskej kaplnke sv. Jakuba na svadbe princa Oranžského a Händlovej žiačky, princeznej Anny. Druhá edícia už túto poznámku neobsahuje. Dôvodom vydania šiestich Concerti grossi, op. 3 tlačou mohla byť finančná kríza, ktorej Händel v tom čase čelil v súvislosti so svojím podnikaním s talianskou operou, ale i popularita podobných skladieb Arcangela Corelliho, Francesca Venturiniho (c1675 – 1745) či Francesca Geminianiho (1687 – 1762) v Anglicku. No možno išlo o iniciatívu vydavateľa, ktorý do prvého vydania zaradil aj kompozíciu, ktorá nepochádza od Händla (!) Tlač tiež obsahuje chyby, ktoré by skladateľovi počas korektúr sotva unikli. Koncerty dostali prívlastok „hobojové“ kvôli použitiu týchto nástrojov. Prvé dve časti Concerta grossa č. 3 G dur, HWV 314 čerpajú z hudby k siedmemu z Chandoských anthemov (Largo e staccato – Allegro), krátka pomalá časť s hobojovým sólom pochádza z Chandoského Te Deum (Adagio), štvrtá časť (Allegro) je úpravou Händlovej čembalovej Fúgy G dur. Niektorí autori si myslia, že záverečnú hudbu upravil a vložil do koncertu niekto iný, nie skladateľ.


>>   PROGRAM BULLETIN CV LIBRETO


MICHAELA KUŠTEKOVÁ

je jedným z najvýraznejších zjavov mladej speváckej generácie. Spev študovala na konzervatóriu v Bratislave (D.PodkamenskáBezačinská), v štúdiu pokračovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Svoje interpretačné umenie zdokonaľovala aj na majstrovských kurzoch (J.-P. Fouchecourt, A. Plachetka, K. Kněžíková, M. Cukrová, J. Frederiksen, J.-F. Lombard). Získala ocenenia na mnohých národných a medzinárodných súťažiach (I. Godina vo Vrábľoch 2004, 2012; R. Petráka v Žiline 2012 a A. Dvořáka v Karlových Varoch 2013). Mladá umelkyňa patrila k finalistom Medzinárodnej speváckej súťaže Ferrucio Tagliaviniho v rakúskom Deutschlandsbergu (2011) či k semifinalistom jedných z najväčších speváckych súťaží Competizione dell’ Opera v Linzi (2014) a Hans Gabor Belvedere v Moskve (2017). V roku 2013 vystúpila ako Despina (Mozart, Così fan tutte) v rámci medzinárodného operného štúdia na Malte.

Jej prvý profesionálny debut prišiel v roku 2014 na doskách Štátnej opery v Banskej Bystrici, kde sa predstavila v postave Kuchtíka (Dvořák, Rusalka). Naštudovala tu radu rolí ako Leila (Bizet, Lovci perál), Pamina (Mozart, Čarovná flauta), Norina (Donizetti, Don Pasquale), Iolanta (Čajkovskij, Iolanta), Zemfira (Rachmaninov Aleko), Nedda (Leoncavallo, Komedianti), Mařenka (Smetana, Prodaná nevěsta) a zúčastnila sa aj koncertného turné v Japonsku. Od roku 2019 patrí k stálym sólistom tejto scény. Michaela bola pozvaná stvárniť rolu Kuchtíka (Dvořák, Rusalka) aj do pražskej Štátnej opery a účinkovala aj v pražskom Národnom divadle v postave Xenie (Mussorgskij, Boris Godunov). Ako členka operného štúdia v Opéra national de Lyon sa predstavila ako Prvá lesná žienka (Dvořák: Rusalka) a neskôr tu dostala príležitosť vystúpiť ako hosť v svetovej premiére opery Benjamin, derniére nuit francúzskeho skladateľa Michela Tabachnika v postave Asje Lacis. Jej debutom v Národnom divadle moravsko-sliezskom v Ostrave bola postava Ifigénie (Gluck: Ifigénia v Aulide, v úprave R. Wagnera) a dostala aj príležitosť vystúpiť v postave Lišky Bystroušky (Janáček: Príhody Lišky Bystroušky) v Brnenskom Národnom divadle. V septembri 2023 debutovala v Slovenskom národnom divadle ako Milena (Suchoň: Svätopluk). Mladá sopranistka sa aktívne venuje aj interpretácií starej hudby, naštudovala postavy ako Atalanta (Händel, Xerxes), La Prêtresse de Bacchus (Rameau, Anacréon), Selene (Domenico Sarro, Didone abbandonata), Tusnelda (Hasse, Arminio), Aci (Händel; Aci, Galatea e Polifemo) a spolupracuje so súbormi, ktoré sa špecializujú na starú hudbu (Musica Aeterna, Il Cuore Barocco, Orkiestra Historyczna). Vystupovala na medzinárodných festivaloch ako Smetanova Litomyšl, Pražské jaro, Svätováclavský hudobný festival, Melos-Ethos, Festival pour l’humanité, Bach for all či All improviso.


PETER ZELENKA

sa po ukončení štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystrici a VŠMU v Bratislave rozhodol pre štúdium historicky poučenej interpretácie na Konservatorium Wien Privatuniversität (momentálne MUK Wien) v triede Ulrike Engel. Zúčastnil sa taktiež rôznych majstrovských kurzov a workshopov (MEMA, Accentus Musicalis, Letní škola barokní hudby). Pravidelne účinkuje v súboroch Czech Ensemble Baroque, Musica Aeterna, Ensemble Inégal a spolupracuje s výnimočnými interpretmi ako napr. Andreas Scholl, Dagmar Šašková či Josef Žák. Je zakladajúcim členom a zároveň umeleckým vedúcim súboru Il Cuore Barocco.


IL CUORE BAROCCO

zoskupenie mladých hudobníkov, ktorí sa venujú historicky poučenej interpretácii hudby obdobia baroka a klasicizmu. Hrajú na repliky dobových nástrojov, používajú dobové ladenia a poznatky čerpajú najmä z dobových rukopisov a traktátov. Súbor vznikol v roku 2010. Počas svojej doterajšej existencie sa poctivou prácou, štúdiami na zahraničných univerzitách a kurzoch vypracoval na profesionálnu úroveň. Ansámbel má za sebou mnoho úspešných koncertov. Súbor sa predstavil na medzinárodnom Festivale H. I. F. Bibera vo Viedni (2017), na medzinárodnom festivale Bach for all v Prahe (2018) a na festivale Olomoucké barokní slavnosti v Olomouci (2021). Taktiež vystúpil na mnohých slovenských festivaloch: Trnavská hudobná jar, organový festival ARS ORGANI v Nitre, Festival Bachovej hudby BACH TRIBUTE v Banskej Štiavnici, Letná pauza v Prievidzi, a. i. Od roku 2013 súbor každoročne organizuje sériu letných koncertov na východnom Slovensku.

Zaujímavou spoluprácou bol projekt OFF BEAT LIVE s tanečníkom Milanom Tomášikom na pôde SND. Il Cuore Barocco spolupracuje predovšetkým so slovenskými, ale i s viacerými zahraničnými hosťami a sólistami. Historicky poučený štýl interpretácie je v zahraničí uznávaný a vyhľadávaný. Hlavnou ideou súboru je priblížiť aj domácemu poslucháčovi hudbu minulých storočí čo najvernejšie. Teleso chce vzbudiť aj v laickej verejnosti záujem o hudbu v našich končinách málo hrávanú a nepoznanú. V posledných rokoch sa súbor pravidelne venuje objavovaniu a uvádzaniu francúzskej barokovej hudby s dobovým inštrumentárom. Akýmsi prvým míľnikom tohto úsilia je debutové CD s dielami J. B. de Boismortiera, ktoré vyšlo v roku 2022. Nahrávka je na Slovensku skutočnou raritou.


>>   PROGRAM BULLETIN CV LIBRETO


Agrippina condotta a morire

(voľný neliterárny preklad Andrej Šuba)

Recitativo

Recitatív

Dunque sarà pur vero,
che disseti la
terra il sangue mio?
E soffrir deggio, o Dio,
che mi trapassi il sen
destra ribelle?
Cruda Roma! Empie stelle!
Barbaro mio destin!
Figlio inumano!
E qual furore insano
a condannar vi spinge
alma innocente?
Ah, cuore! Ah, cuor
dolente! Cuor di madre
tradita e disprezzata,
vuol così la tua sorte:
spira l’anima forte,
vilipesa, schernita,
invendicata!

Tak naozaj príde k tomu, 
že moja krv zmáča zem? 
A musím trpieť, ó bože, 
keď mi meč zradcu 
prebodne hruď?
Krutý Rím! Nestále hviezdy! 
Strašný osud!  
Neľudský syn!  
Čo za šialenstvo vás núti 
poslať nevinnú
dušu na smrť?
Súžiace srdce, 
srdce matky, 
matky zradenej 
a zatratenej,
to tvoj osud tak chcel: 
zomrieš zavrhnutá, 
preklínaná, 
nepomstená.

Aria

Ária

Orrida, oscura l’etra si
renda e spesso avvampi
col balenar.
E tuoni e lampi,
per mia sventura,
a sparger prenda
nel mio spirar!

Pre moje nešťastie  
nech nebo pohltí temnota,
nech nebo vzplanie 
strašnými plameňmi 
bleskov.  
Nech duní hrom a blýska sa 
v mojej poslednej hodine.

Recitativo

Recitatív

Ma pria che d’empia morte,
nel misero mio seno,
giunga l’atro veleno;
pria che pallida esangue
sparga ne’fiati estremi
e l’alma e’l sangue;
Giove, Giove immortale, tu, che vuoti dall’ etra, sopra il capo de’ rei,
la tremenda faretra,
tu, che fra gli altri Dei,
di provido e di giusto
hai pregio e vanto,
vendica questo pianto,
e la ragion di così acerba pena;
tuona, Giove immortal,
tuona e balena!

No skôr než trpký jed 
krutej smrti vstúpi  
do biedneho tela,  
skôr než bledé a bez krvi 
naposledy vydýchne 
odovzdajúc dušu, 
Jupiter, nesmrteľný bože, 
zasyp z nebeskej empory 
šípmi hlavu vinníka.
Ty si nad všetkými 
múdrosťou  
a spravodlivosťou,  
pomsti slzy, 
príčinu trpkého bôľu.
Hromy a blesky žiadam, 
nesmrteľný bože!

Aria

Ária

Renda cenere
il tiranno un tuo
fulmine crudel,
Giove in ciel, se giusto sei!
In vendetta dell’ inganno,
usa sdegno e crudeltà,
per pietà de’ torti miei!

Jupiter na nebesách, 
ak si spravodlivý, 
zmeň tyrana na popol 
svojim bleskom. 
Pomsti zradu
krutým hnevom, 
zľutuj sa nado mnou.

Recitativo

Recitatív

Sì, sì, del gran tiranno
provi l’alta potenza’l
traditore;
lacero l’empio core,
esca d’augel rapace,
renda sol per mia pace
il suo destino; e sparsa
e palpitante, sopra
le nude arene, miri poscia
ogni fibra il pellegrino;
con pestiferi fiati gli ultimi
suoi respiri avveleni
la terra,
e l’ossa infrante, fra
tormenti severi, pria che
l’anima spiri, servano poi
d’orror a’ passagieri;
mora l’indegno figlio... Ah!
Che a tal nome penso ancor
che son madre, e manca il
mio furor, ne sò dir come.

Áno, nechaj zradcu  
okúsiť silu vládcu, 
roztrhaj hriešne srdce 
dravým vtákom na pokrm, 
len tak môžem nájsť pokoj. 
Rozhádž jeho pulzujúce 
zvyšky
po pieskoch vyprahnutej 
púšte,
aby ho videli pútnici. 
Kým poslednýkrát vydýchne,
polám mu kosti strašným 
mučením,  
nech desia okoloidúcich. 
Zahub nehodného syna... 
Ach! To slovo mi pripomína, 
že som tiež matkou,
môj hnev
sa nepochopiteľne stráca.

Arioso

Arioso

Come, o Dio, bramo
la morte a chi
vita ebbe da me?

Bože, či môžem túžiť 
po smrti toho,  
ktorému som dala život?

Forsennata che parli?
Mora, mora l’indegno!
Che d’empio morte è degno,
chi sol brama godere
al mio periglio!
Ho rossor d’esser madre
a chi forse ha rossor
d’esser mio figlio.

Si šialená, čo to hovoríš? 
Nech ten úbožiak zomrie! 
On sa raduje z tvojho 
nešťastia,
zaslúži si krutú smrť. 
Hanbím sa byť matkou toho,
ktorý sa hanbí byť 
synom.

Arioso

Arioso

Sì, sì, s’uccida,
lo sdegno grida!

Áno, zabi ho,  
môj hnev si to žiada!

E chi? L’amata prole?
Ahi! Tolga il ciel
che chiuda i lumi
ai rai del sole;
viva benche spietato,
si, viva!
E si confonda,
con esempio d’amor,
un cuore ingrato.

Zabi ho, zabi... Zabiť, 
kohože to? 
Moje milované dieťa?
Ach! Nebesá nedovoľte, aby 
navždy zavrel oči pred 
slnečným svitom.  
Nechajte ho žiť, hoc nemá 
srdce, nechajte ho žiť, aby 
nevďačník ostal zmätený 
dôkazom lásky.

A me sol giunga
la morte,
Che saro costante
e forte.

Nech ma smrť navštívi 
samotnú,  
nebudem sa báť, 
budem silná.

Incauta e che mai dissi?
Non vuò che Roma
apprenda,
che cinta d’oro e d’ostro io
fui bastante a partorire un
mostro.

Nerozvážna žena, čo to 
hovoríš?  
Nechceš, aby sa Rím 
dozvedel,
že si dala život monštru 
odetému v purpure a zlate.

Arioso

Arioso

Cada lacero e svenato,
mora sì, mora
l’indegno che nemico a me
si fè!

Nech padne, krvácajúc, 
nech zhynie, nevďačník, 
čo si zo mňa urobil 
nepriateľa!

Sparga quel sangue istesso,
che sol per mio diletto
trasse tenero infante
nella materne viscere
concetto. Pera l’empio
Neron, sì, pera...
Ah! Come in si fiero
periglio torni su i labbri
miei nome di figlio.

Nech je preliata  
krv toho, čo bol kedysi 
nežným dieťaťom. 
Zahub hriešneho Nera, 
musí zomrieť...
Ach! Ako to, 
že meno syna 
vyslovujem 
v takom hneve!

Arioso

Arioso

Come, o Dio, bramo la
morte a chi
vita ebbe da me?

Bože, ako môžem túžiť 
po smrti toho,  
ktorému som dala život?

Sì, sì, viva Nerone,
e sol de la sua madre
servan l’ossa in
sepolte a gli aratri
d’inciampo;
beva l’arido campo, bevan
le selve incolte, tratto dal
cor che langue il più vitale
e spiritoso umore;
indi tutta rigore passi
l’alma infelice,
là ne’ più cupi abissi;
ivi apprenda empietà,
poscia ritorni a funestar
d’un figlio ingrato i giorni.

Nech teda Nero žije,  
len o nepochované 
kosti matky,  
zavadí farmárov pluh. 
Neúrodné polia, divé lesy 
budú piť život 
zo zmierajúceho srdca. 
Potom, studená sťa ľad, 
zostúpi nešťastná duša 
do najtemnejších hĺbok, 
aby sa poučila 
zo skazenosti,
a mohla sa vrátiť 
za nevďačným synom.

Aria

Ária

Se infelice al mondo vissi,
ne’ profondi e cupi abissi,
infelice ancor sarò.
Ma vendetta almen farò!
Ombra nera, e larva
errante,
di rigor furia, Baccante,
chi m’offese agiterò!

Nežila som šťastne na tomto 
svete, v hlbokých temných  priepastiach
tiež nebudem šťastná.
Ale aspoň budem mať pomstu: 
sťa čierny tieň, bludný duch,  
keď chlad sa zmení na hnev, 
ako divá bakchantka 
budem prenasledovať muža, čo mi ublížil.

Recitativo

Recitatív

Trema l’ingrato figlio di
plauso
trionfal sponde gemmate;
stridan le ruote aurate, e superbo, e
tiranno di
tal vittoria altero giunga
cinto d’alloro
in Campidoglio!
Che l’ultrici saette io di
Giove non voglio
a fulminare il contumace
orgoglio!
Io sola, ombra dolente,
se vuol barbaro
Ciel che si m’accora,
che’il colpevole viva,
e’l giusto mora.

Nech môj nevďačný syn 
triumfujúc  
uchopí zdobené oťaže voza 
a pozlátené kolesá 
sa rozbehnú.
Nech je pyšný tyran hrdý 
na svoje víťazstvo, 
korunovaný, ovenčený 
na Kapitole.
Netúžim po šípoch pomsty 
Jupitera,  
potrestám svojhlavú pýchu 
sama ako žialiaci tieň,
keď si to tak neľútostné 
nebo želá.  
Nech vinou žije a tak  
i zomrie.

Aria

Ária

Su lacerate il seno,
ministri,
e che si fa?
Usate ogni rigore,
morte vi chiede il core,
e morte date almeno
a chi non vuol pietà!

Poďte už, rozorvite mi 
hruď.  
Prečo váhate?  
Mučte ma na tisíc spôsobov,
moje srdce túži po smrti.
A vy mi ju môžete dopriať, 
nežiadam milosť!

Recitativo

Recitatív

Ecco a morte già corro,
e d’un figlio
ingrato sarà pur vanto,
che si nieghi a la madre,
e l’onor della tomba,
e quel del pianto.

Ponáhľam sa v ústrety 
smrti,  
aby sa môj nevďačný syn 
mohol chváliť,
že odoprel matke 
dôstojný rov i slzy.

© 2024 Slovenská filharmónia

Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Slovenská filharmónia vyhotovuje obrazové snímky a zvukové a zvukovo-obrazové záznamy z koncertov a je oprávnená ich použiť primeraným spôsobom na umelecké účely.

www.filharmonia.sk