Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Sledujte náš kanál na Youtube
Navštívte tím Streamboyz na Facebooku
Sledujte nás na Instagrame
Sledujte nás na Twittri

[ 01:05:31 ] [ 01:05:31 ] [ iba audio > ][ audio only > ]

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Jakub Goč ]

      Dnešný komorný koncert z tvorby piatich slovenských skladateľov má sladko-trpkú príchuť. Dvaja z nich, Jevgenij Iršai a Peter Zagar oslavujú okrúhle životné jubileá a na pódium prinášajú premiéry svojich novovzniknutých diel. Koncert je ale aj spomienkou na tri veľké osobnosti slovenskej hudobnej kultúry, ktoré nás v tomto roku opustili: Jozef Podprocký, Milan Novák a Juraj Hatrík.

      Vo vzniku a vývoji tradície slovenskej komornej hudby pre dychové nástroje zohrávali dôležitú úlohu významné telesá ako Bratislavské dychové kvinteto, Slovenské dychové kvinteto, Bratislavské dychové okteto, Bratislava Trombone Quartet a pod. Tieto súbory podnecovali skladateľov vtedajšej Slovenskej hudobnej moderny – Jána Cikkera, Eugena Suchoňa, Dezidera Kardoša, Alexandra Moyzesa a ďalších – ku komponovaniu diel pre dychové obsadenia. V reakcii na to vzniklo veľké množstvo skladieb, ktoré spomínané telesá pravidelne prinášali ako na domáce, tak aj na zahraničné koncertné a súťažné pódiá. Rovnakú zásluhu však majú aj interpreti – jednotlivci, či príležitostne vzniknuté zoskupenia, ktoré prejavili ochotu a nadšenie z nových skladieb, o ktorých mohli s autormi osobne diskutovať.

      Jedným z takých interpretov je vynikajúci hudobník a multiinštrumentalista Ladislav Fančovič, ktorý otvorí dnešný koncert skladbou Monológ pre barytónový saxofón (2018) z tvorby Jevgenija Iršaia. Fančovič je jedným z hlavných propagátorov využitia saxofónu v dielach vážnej hudby, čo je na Slovensku ešte stále relatívne zriedkavým javom. Adolph Sax síce skonštruoval tento nástroj práve na to, aby sa na ňom hrala klasická hudba a nie jazz, ktorý vtedy ešte neexistoval. V západných krajinách je v každom prípade saxofón etablovaný výraznejšie a stáva sa rovnocenným partnerom ostatných dychových nástrojov, obzvlášť na poli komornej hudby.

      Skladateľ ruského pôvodu Jevgenij Iršai, ktorý od deväťdesiatych rokov 20. storočia žije na Slovensku, nadobudol hudobné vzdelanie na jednej z najprestížnejších svetových hudobných škôl – Petrohradskom konzervatóriu. Jeho tvorbu charakterizuje schopnosť rozvíjania vlastných hudobných nápadov z minimálneho hudobného materiálu. Má rád extrémne polohy hudobných nástrojov a mimoriadne výrazné zmeny dynamiky – od intímnosti a ticha až po grandióznu, niekedy surovú ostrosť. Vo svojom diele sa primárne sústredí na komornú hudbu sólistickej i súborovej podoby. Na tomto poli sa pohybuje s ľahkosťou a slobodou, ktoré získal rokmi kompozičných aj interpretačných skúseností. Monológ pre barytónový saxofón je súčasťou Iršaiovho najnovšieho titulu, ktorý vyšiel v roku 2019. Nesie výrečný názov Nuclear Sax a samotný skladateľ priznáva, že všetky kompozície tohto albumu sú inšpirované práve saxofonistom Ladislavom Fančovičom, s ktorým autora spája dlhoročné priateľstvo. Podľa Iršaiových slov je skladba akousi logickou pointou a vyvrcholením albumu.

      V rámci druhej polovice koncertu sa Fančovič objaví aj ako interpret ďalšej Iršaiovej skladby. Siluety pre klarinet a barytónový saxofón (2019) sú dôkazom, že si skladateľ aj v dospelosti zachoval hravú vynaliezavosť so zmyslom pre inteligentný vtip a humor.

      „Moja hudba sa snaží riešiť vnútorné problémy hudby – procesuálnosť, kontrast, opakovanie, harmóniu a rytmus. Keby som prestal veriť v možnosti týchto elementárnych parametrov hudby, prestal by som aj komponovať.“

      Autor citátu, Peter Zagar, je jedným z najaktívnejších skladateľov svojej generácie. Okrem komponovania sólových, komorných a orchestrálnych skladieb vážnej hudby účinkuje aj ako autor a interpret v skupine Ospalý pohyb, ktorá svojou hudbou reflektuje depresiu doby.

      S Martinom Burlasom a Martinom Karvašom zas tvorí hudobné zoskupenie Splnäný zäm. Skúsenosti s produkciou hudby rôznych žánrov Zagarovi umožňujú vkusne a vtipne implementovať odkazy, ponášky a štýlové nuansy z tejto širokej palety do svojich kompozícií a tým spôsobiť efekt rozptýlenia či odľahčenia. Skladateľ sa na poli vážnej hudby venuje komponovaniu takmer všetkých hudobných druhov: od symfonickej hudby, cez komornú až po javiskovú, napríklad hudbu k choreografiám (Návšteva, Šachmat, Sen noci svätojánskej atď.) a činohrám (Bezkyslíkovce, Svadba, Mariša, Kráľ sa zabáva). Jeho kompozičný štýl by sa dal charakterizovať pojmom syntéza. Vo svojich dielach okrem medzižánrových prvkov spája štýlové a tematické elementy pochádzajúce z hudby minulých storočí so svojim vlastným moderným pohľadom a technikami súčasnej vážnej hudby. O najnovšej kompozícii, ktorá premiérovo zaznie v rámci koncertu BHS, sa Zagar vyjadril takto: Intermezzo pre klarinet a klavír vzniklo akoby náhodou, po tom, čo sa ma Jozef Eliáš spýtal, či by som mu mohol poskytnúť nejakú skladbu v súvislosti s vystúpením na BHS. Mäkký, tvárny a trocha zádumčivý tón klarinetu mám veľmi rád a často ho používam v rôznych nástrojových kombináciách. Keďže skladbu pre tento nástroj s klavírom som ešte nenapísal, rád som sa na to podujal teraz. Ak moja hudba navodí atmosféru zastavenia sa, ak pripomenie želanie vrátiť sa do čias, keď sa takmer všetko zdalo byť krásne, potom si, hádam, budem môcť povedať, že moja práca mala zmysel.“

      „Ťažký je život, ale veselý. Často nám opakoval túto vetu so svojím večným optimizmom. Bol neúnavne pracovitý a ako každý dobrý skladateľ, považoval písanie hudby za nevyhnutnosť.“ Takto spomína úspešný slovenský skladateľ Peter Breiner na svojho učiteľa Jozefa Podprockého. Rodáka zo Žakaroviec skutočne možno zaradiť k špičke slovenských skladateľov. Okrem kvalitného kompozičného portfólia a profesionálneho prístupu ho charakterizovali hlavne skromnosť, ľudskosť a schopnosť múdro a výstižne reflektovať rozmanité životné situácie. Vo svojej tvorbe sa podľa vlastných slov nesnažil o experimentovanie či originalitu za každú cenu. Jeho diela sú syntézou hudobnej tradície a moderných postupov. Stretávajú sa v nich Debussyho farebnosť, Hindemithov systém a polyfónia, Bartókovo harmonické myslenie, Šostakovičov heroizmus i tragika, novátorská aleatorika Poľskej školy, ale predovšetkým dodekafónia a serializmus druhej viedenskej školy a jej nasledovníkov, spolu s novou hudbou 50. a 60. rokov. Veľmi elegantne pracoval aj s folklórom a slovenskou ľudovou hudbou, nielen v zborových ale aj komorných a orchestrálnych inštrumentálnych skladbách. Tieto princípy Podprocký skĺbil v komornom Divertimente pre hoboj, klarinet a fagot, op. 45 (2003). Dominuje v ňom predovšetkým hravosť, úsmevnosť a tanečnosť. Vo všetkých troch častiach (Capriccio, Intermezzo, Burlesca) pracuje so sériou šiestich tónov, ktoré využíva v tematickom i harmonickom procese (t. j. horizontálne i vertikálne). Uplatňuje taktiež klasické melodicko-rytmické variačné a tektonické postupy. Sám skladateľ o tejto kompozícii povedal, že je to iba hra s tónmi v duchu „Ludus tonalis“ Paula Hindemitha.

      Skladateľ Milan Novák bol technicky výnimočne zručným autorom. Vynikal v inštrumentácii, považoval ju za „vyberanie čerešní z koláča“. Počas svojho účinkovania v pozícii dirigenta SĽUKu, Symfonického orchestra Bratislavského rozhlasu a Vojenského umeleckého súboru kpt. J. Nálepku mal možnosť bližšie preniknúť k technickým a farebným špecifikám ľudových i klasických hudobných nástrojov a ich vzájomných kombinácií. Možno i preto rád experimentoval s netradičnými komornými zoskupeniami, skomponoval hudbu pre štyri flauty, pre štyri hoboje a anglický roh, či pre štyri violončelá. Sám autor o sebe zvykol vravieť, že je svojim spôsobom „romantik“, s výraznou štýlovou inklináciou k hudbe Johannesa Brahmsa, Franza Schuberta a Roberta Schumanna. Z domácich skladateľov obdivoval Eugena Suchoňa, Jána Cikkera a Alexandra Moyzesa, ktorým sa približoval aj šírkou tvorby. Jednou z výrazných čŕt Milana Nováka ako človeka aj skladateľa bol optimizmus, na ktorý spomínajú stovky hudobníkov, ktorí mali možnosť počas povinnej vojenskej služby účinkovať vo vojenskom súbore a tak sa zdokonaľovať v hre. Hudba pre trombón a klavír (1985) je dvojčasťovou kompozíciou, ktorú autor neskôr zinštrumentoval aj pre trombón a sláčikový orchester. Začína takmer trúchlivo, melancholický dialóg úvodného Larghetta však rýchlo vyústi do dramatického rytmického prekárania. Svižnejšie Poco Allegro buduje práve na tejto emócii. Milan Novák s technickou vyspelosťou jemu vlastnou rozvíja hudobný materiál exponovaný už v prvej časti. Nasleduje trombónové sólo, v ktorom umne využíva technické dispozície tohto nástroja. Sólo vyústi do finálnej reprízy a mohutného záveru.

      S menom skladateľa, pedagóga, publicistu a organizátora Juraja Hatríka sa spája chápanie hudby ako umenia schopného apelovať na viaceré dimenzie ľudskej psychiky. V procese formovania profesionálnej slovenskej hudobnej kultúry 20. storočia zastával dôležité miesto na pôde hudobnej pedagogiky. Skladby odchovanca kompozičnej triedy Alexandra Moyzesa oscilujú medzi hĺbkou a vážnosťou meditácie a hravosťou i šibalskými gestami. Hatríkova tvorivá poetika i všetky aktivity s ňou spojené poukazujú na charakteristické črty jeho osobnosti – zodpovednosť a profesionalitu. Vo svojej tvorbe obsiahol všetky druhy a žánre vokálnej a vokálno-inštrumentálnej hudby – od drobných inštruktívnych skladieb cez početné komorné a symfonické diela až po operu a invenčné scénické projekty. Inštrumentálne skladby v obsadení pre výlučne dychové nástroje v nej však nájdeme len zriedkavo. O to výnimočnejšie je skladateľovo komorné trio **Due movimenti per tre ***(hoboj, klarinet, fagot). Túto kompozíciu Hatrík napísal v období rekonvalescencie z vážnej choroby v roku 2003. Paradoxne, hudba danú skutočnosť nijako nereflektuje, práve naopak, je nezáväzná, hravá, založená iba na komornom hraní v príjemnej atmosfére. V prvej časti (Scherzo amabile) skladateľ využíva všeobecné hudobné prostriedky – stupnice, rozložené akordy, trilky, ustálené línie. Podľa Hatríkových slov cieľom bolo rozohrať situáciu v komornej zostave s jemným, láskavým humorom a náležitou brilantnosťou. Druhá časť *Canzonetta anche dolorosa je odlišná. Aj v nej sa síce objavuje vzorec pesničky „alla italiana“, no zaznieva tu aj nárek, rétorické gesto bolesti. Objektívna, ale trocha schematická krása „talianskej“ melodiky je spojená s výrazom, ktorý pramení v hĺbke utajovanej bolesti. Poslucháč z nej môže mať nostalgický, až snový zážitok.

      „Táto moja skladba ma presvedčila, že pri zachovaní úprimnosti a spontánnosti sa aj hudba mienená ako žart či oddych môže stať výpoveďou o vnútre človeka,“ vyjadril sa Hatrík o svojom diele.

      Jakub Goč

      –––––
      Bibliografický údaj: GOČ, Jakub: Text ku koncertu 25. 9. 2021, 16:00, in: Bratislavské hudobné slávnosti, 56. ročník, Bratislava, Slovenská filharmónia 2021

    • Životopisy

      LADISLAV FANČOVIČ

      je považovaný za významného predstaviteľa európskeho interpretačného umenia a zároveň patrí k najvšestrannejším umelcom na česko-slovenskej hudobnej scéne. Študoval na Akadémii múzických umení v Prahe (Marian Lapšanský), na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (Wolfgang Watzinger) a doktorandské štúdium absolvoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (Marian Lapšanský). Bol finalistom a laureátom viacerých domácich a medzinárodných súťaží. Vo svojom repertoári má viac než 30 klavírnych koncertov preto ako sólista pravidelne účinkuje s poprednými európskymi orchestrami. Intenzívne sa venuje aj interpretácii a propagácii slovenskej hudobnej tvorby (Suchoň, Zeljenka, Berger, Iršai, Čekovská, Lejava, Šarišský). Od roku 2013 sa venuje hre na saxofóne a je neúnavným propagátorom interpretácie klasickej hudby na tomto nástroji na Slovensku. V roku 2014 založil saxofónové kvarteto Pressburg Saxophone Quartet (pôvodný názov Saxophone Syncopators), ktorého repertoár tvoria skladby z oblasti vážnej hudby (A. Glazunov, J. B. Singeleé, E. Bozza, P. M. Dubois, C. Pascal, J. Iršai a i.) a tiež originálne aranžmány hudobného žánru ragtime z rokov 1910 až 1920. Od roku 2020 študuje hru na saxofóne na Fontys University v Holandsku (A. van Zoelen). L. Fančovič sa zaslúžil o vydanie prvého slovenského monografického CD venovaného saxofónovej tvorbe Nuclear Sax (2020), na ktorom okrem jeho saxofónového kvarteta účinkuje aj slovinský saxofonista Lev Pupis a samotný autor hudby, Jevgenij Iršai. V r. 2020 vyšli vo vydavateľstve Naxos v podaní L. Fančoviča na saxofónoch svetové premiéry skladieb Alexandra Rahbariho: Symphonic Poem No. 9 ‘Nohe Khan’ pre sólový barytónsaxofón a orchester a Symphonic Poem No. 10 ‘Morshed’ pre C melody saxofón, harfu, marimbu, vibrafón, perkusie a spev (CD My Mother Persia vol. 3). Fančovič pôsobí aj ako aktívny organizátor kultúrneho a edukačného života na Slovensku. Je riaditeľom medzinárodného festivalu starého jazzu Golden Age Festival a od r. 2017 organizuje jediné majstrovské kurzy v hre klasickej hudby na saxofóne na Slovensku – Saxophobia Bratislava, ktoré každoročne navštívi vyše 50 študentov zo 7 krajín. Počas kurzov sa uskutoční aj niekoľko výnimočných koncertov pre verejnosť vrátane koncertu 60-členného saxofónového orchestra v Slovenskom rozhlase.


      ALBERT HRUBOVČÁK

      študoval hru na trombóne na Konzervatóriu v Žiline (J. Bukač) a na VŠMU v Bratislave (J. Gašparovič). Dva roky pôsobil v Transvaal Philharmonic Orchestra v Juhoafrickej republike a neskôr bol sólovým trombonistom v rozhlasovom symfonickom orchestri BRTN Philharmonic v Bruseli. V súčasnosti zastáva post prvého trombonistu v Slovenskej filharmónii. Okrem toho je laureátom viacerých interpretačných súťaží a viedol už niekoľko majstrovských kurzov v mládežníckych orchestroch. Albert Hrubovčák je skúseným orchestrálnym hráčom a zároveň aj vyhľadávaným komorným i sólovým hráčom. Úspešne koncertoval s renomovanými slovenskými orchestrami (Slovenský komorný orchester, Slovenská filharmónia, Štátna filharmónia Košice, Štátny komorný orchester Žilina a i.). Je spoluzakladateľom komorného zoskupenia Slovak Brass Quintet a Filharmonického trombónového tria a zároveň sa zaoberá aj interpretáciou starej hudby na historických nástrojoch. Realizoval viacero nahrávok pre Slovenský rozhlas a SABC Johannesburg. Debutovou CD nahrávkou je „Brass Baroque Delights,“ na ktorej spolupracoval s Jurajom Bartošom a Bratislavskými komornými sólistami. V súčasnosti pôsobí aj pedagogicky (AU, VŠMU).


      TOMÁŠ NEMEC

      študoval hru na klavíri na Konzervatóriu v Košiciach (Ľ. Kojanová, Š. Drozdek) a na VŠMU v Bratislave (M. Lapšanský). Už počas štúdia získal viaceré ocenenia na domácich aj medzinárodných klavírnych súťažiach, napr. 2. cenu na súťaži F. Chopina v Mariánskych Lázňach (1991), 2. cenu na súťaži J. N. Hummela v Bratislave (1993), 2. cenu na súťaži J. Brahmsa v Pörtschachu (1994), bol finalistom Medzinárodnej tribúny mladých interpretov TIJI-UNESCO v Lisabone (1996) a ď.). Svoje vedomosti si rozširoval na medzinárodných majstrovských kurzoch pod vedením osobností ako napr. L. Berman, E. Indjic, P. Jasmin, H. Czerny-Stefańska a P. Toperczer. Ako sólista vystupoval so Slovenskou filharmóniou, Štátnou filharmóniou Košice, Filharmóniou B. Martinů Zlín, Portugalským symfonickým orchestrom, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu a Symfonickým orchestrom VŠMU. Spolupracoval s dirigentmi ako O. Lenárd, R. Stankovský, K. Markou, K. Trevor, P. Feranec, P. Breiner. Okrem sólovej hry sa venuje aj komornej hudbe a je zakladateľom Karinovho klavírneho tria. Okrem koncertov na domácej pôde vystúpil v Českej republike, Maďarsku, Nemecku, Nórsku, Portugalsku, Španielsku a Bosne a Hercegovine. Realizoval nahrávky pre Slovenský rozhlas a spoločnosti Slovart records a Marco Polo. V súčasnosti sa venuje aj pedagogickej činnosti na VŠMU v Bratislave a je korepetítorom Slovenského filharmonického zboru.


      ALBRECHT TRIO

      Súbor Albrecht Trio založili poprední reprezentanti slovenského interpretačného umenia, ktorí dlhoročne pôsobia ako prví hráči dychových sekcií v orchestri Slovenská filharmónia. Impulzom k vzniku ansámblu bolo spoločné vystúpenie na pôde SF v júni 2020, kde sa na koncertnom pódiu po prvý raz zišli ako komorné teleso. Súbor chce napomôcť k šíreniu odkazu dvoch veľkých osobností hudobnej Bratislavy: dirigenta, skladateľa a pedagóga Alexandra Albrechta (1885 – 1958) a muzikológa, hudobníka a pedagóga Jána Albrechta (1919 – 1996). Zameriava sa na popularizáciu tvorby významných skladateľov bratislavskej a slovenskej proveniencie, ako aj na interpretáciu diel významných reprezentantov svetovej hudby.


      MATÚŠ VEĽAS

      študoval hru na hoboji na Konzervatóriu v Košiciach (Š. Sklenka) a následne na Hudobnej fakulte VŠMU v Bratislave (P. Kosorín). Počas štúdií získal viacero ocenení z domácich a medzinárodných interpretačných súťaží. Ako sólista spolupracoval so Štátnou filharmóniou Košice, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, s komorným orchestrom Cappella Istropolitana a so Slovenskou filharmóniou. Prvý profesionálny post získal v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu, kde v rokoch 2011 – 2016 zastával funkciu prvého hobojistu. Okrem orchestrálnej a sólovej literatúry sa venuje aj komornej tvorbe (spolupracoval napr. s Daliborom Karvayom, Igorom Karškom, Moyzesovým kvartetom, Mucha Quartet a ď.)


      JOZEF ELIÁŠ

      študoval hru na klarinet na Konzervatóriu v Bratislave (P. Drlička), na VŠMU v Bratislave (J. Luptáčik) a na Akadémii umení v Banskej Bystrici (A. Stepanov). Hráčom na poste klarinetistu a basklarinetistu v orchestri Slovenskej filharmónie je od roku 1996, pričom od roku 2008 zastáva post 1. klarinetistu. Od roku 2001 pôsobí pedagogicky na bratislavskom Konzervatóriu. V rokoch 2011 – 2013 pôsobil na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Ako sólista sa predstavil so Slovenskou filharmóniou v Bratislave, Štátnou filharmóniou Košice, Štátnym komorným orchestrom Žilina, Slovenským komorným orchestrom i Moyzesovým kvartetom. Ďalej spolupracoval s orchestrami: Metropolitný orchester Bratislava, Capella Istropolitana, Bruno Walter orchestra, orchester Opery Slovenského národného divadla, Český národný symfonický orchester a ď.

      Bol členom viacerých komorných zoskupení, s niektorými spolupracuje dodnes: Albrecht Trio, Quasars Ensemble, Berger trio, Melos Ethos Ensemble, Una Anima, Societa Rigata, Slovenské dychové kvinteto, Mucha Quartet, Slovenské kvarteto, Bratislavské klarinetové kvarteto. V roku 2008 získal ocenenie Zlatá nota Slovenskej sporiteľne.


      PETER KAJAN

      študoval na Konzervatóriu (Marián Hlavačka) a na Hudobnej fakulte VŠMU v Bratislave (Ján Martanovič), doktorandské štúdium absolvoval na Akadémii umení v B. Bystrici. Zúčastnil sa aj na majstrovských kurzoch u Gábora Janotu. Bol členom Europa Philharmonie, spolupracoval s orchestrami a súbormi Cappella Istropolitana, Štátna filharmónia Košice, Slovenský Komorný Orchester, Štátny komorný orchester Žilina, Melos Ethos Ensemble, Ostravská banda a Slovenské dychové kvinteto. Účinkoval na podujatiach Viva Musica!, Bratislavské hudobné slávnosti, Košická hudobná jar, Orfeus, Večery novej hudby, Melos-Étos, Konvergencie, Pražská jar, Brnianska hudobná jeseň, Ostravské dni novej hudby a ď. Jeho repertoár siaha od renesancie po hudbu 20. a 21. storočia, premiérovo uviedol aj viacero diel slovenských autorov.

    Páči sa Likes 0
    Online bulletin Odfoťte QR kód pomocou smartfónu a zobrazí sa vám bulletin vo vašom mobilnom zariadení. Alebo na QR kód kliknete a bulletin sa vám zobrazí v novom okne prehliadača.

    Komorný koncert z diel slovenských skladateľov pre dychové nástroje

    Sobota 25. 9. 2021, 16.00 h
    BHS – Bratislavské hudobné slávnosti, Malá sála Slovenskej filharmónie


    Komorná tvorba pre dychové nástroje má v domácej hudobnej spisbe dlhú a neobyčajne plodnú tradíciu. Popri sólových skladbách sa skladatelia našej hudobnej moderny (Moyzes, Suchoň, Cikker, Kardoš, Jurovský, Holoubek) s veľkým zanietením venovali žánru dychového kvinteta. Príležitosť predviesť svoje interpretačné majstrovstvo budú mať vedúci hráči dychovej sekcie Slovenskej filharmónie. Skvelý klavirista Ladislav Fančovič sa zasa predstaví v novej polohe koncertného saxofonistu v premiére dvojice skladieb Jevgenija Iršaia, ktorých vznik podnietil.

    Súbor ALBRECHT TRIO založili poprední reprezentanti slovenského interpretačného umenia, ktorí dlhoročne pôsobia ako prví hráči dychových sekcií v orchestri Slovenská filharmónia. Impulzom k vzniku ansámblu bolo spoločné vystúpenie na pôde SF v júni 2020, kedy sa na koncertnom pódiu po prvý raz zišli ako komorné teleso. Súbor chce napomôcť k šíreniu odkazu dvoch veľkých osobností hudobnej Bratislavy: dirigenta, skladateľa a pedagóga Alexandra Albrechta (1885 – 1958) a muzikológa, hudobníka a pedagóga Jána Albrechta (1919 – 1996). Zameriava sa na popularizáciu tvorby významných skladateľov bratislavskej a slovenskej proveniencie, ako aj na interpretáciu diel významných reprezentantov svetovej hudby.


    Chamber music for winds enjoys a long and extremely rich tradition in the Slovak music. Besides solo pieces the composers of our music modernism (Moyzes, Suchoň, Cikker, Kardoš, Jurovský, Holoubek) dedicated themselves with great enthusiasm to the genre of a wind quintet. The opportunity to show off their performing mastery has been offered to the leaders of the wind section of the Slovak Philharmonic. The fabulous pianist Ladislav Fančovič will present himself in a new role of a concert saxophonist in two pieces by Evgeny Irshai, the origination of which he has motivated.


    • VideozáznamVideorecording
    • StanoStano BeňačkaBeňačka svetlálights, zvuksound, AndrejAndrej OsvaldOsvald kamerycamera, striheditor, PeterPeter GondaGonda technická spoluprácaIT supervisor, MarekMarek PiačekPiaček réžiavideo producer, postprodukciapost-production
    • Vyrobila Slovenská filharmónia © 2021A Slovak Philharmonic Production © 2021