Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

movie 1 H 42 MIN 1 H 42 MINhd

    • Bulletin

      [ Autor textu: Zuzana Buchová-Holičková ]

      Osemdesiate roky 19. storočia znamenali pre Antonína Dvořáka prudké zrýchlenie jeho putovania na vrchol skladateľskej kariéry. Po prelomovom uvedení Stabat Mater v londýnskej Royal Albert Hall v roku 1883 sa priam roztrhlo vrece s objednávkami spoza Lamanšského prielivu. Miláčik anglického publika napísal Siedmu symfóniu pre Londýn, oratórium Svatá Ludmila pre festival v Leeds a kantáty Svatební košile a Requiem, op. 89 pre festival v Birminghame. Premiéra veľkolepej zádušnej omše 9. októbra 1891 pod autorovým vedením sa v Birminghame stretla s obrovským úspechom. Súdobá kritika nešetrila chválou, ocenila skladateľovo odmietnutie pompéznosti a pátosu a zaradila dielo k najpôsobivejším zhudobneniam latinského textu omše za zosnulých. Prečo si pre objednávku festivalu na „veľ kolepé dielo“ vybral práve rekviem, zostáva predmetom špekulácií, hoci jeho anglický nakladateľ Alfred Littleton takisto túto možnosť v jednom zo svojich listov Dvořákovi spomínal.

      Nešlo o silný impulz životnej tiesne ako (pravdepodobne) v prípade Stabat Mater, ani výrazný poryv vlasteneckého cítenia ako v prípade Svatej Ludmily. Jeho životopisec Otakar Šourek je presvedčený, že „Dvořák jednoducho, keď sa vysporiadal s minulosťou ... zatúžil vysporiadať sa aj s budúcnosťou a ukázať, ako sa stavia k myšlienkam o posledných veciach človeka a k problému posmrtnému.“ Vzhľadom na pragmatické okolnosti vzniku diela a na pomerne krátke, no veľmi intenzívne obdobie necelého roka, počas ktorého vznikalo, sa táto téza javí viac ako prijateľná. V januári 1890 píše priateľovi Aloisovi Göblovi, že prvé číslo a Dies irae a Tuba mirum má už hotové. „Dá-li pánbůh a půjde to tak dále, bude to něco.“ Už v júni mal podľa jeho korešpondencie hotové dve tretiny a neskôr napísal hudobnému kritikovi Emanuelovi Chválovi: „Rekviem mám hotové a nyní scoruju (po anglicku) [= instrumentuji] a těšilo by mě velmi Váš upřímný úsudek o díle mém slyšet. Jsem pln naděje a doufání a jenom to vím určitě, že jsem se vynasnažil jít opět o krok aneb o více kupředu, než jsem šel ku příkladu ve Stabat Mater aneb v jiných mých větších pracích.

      Vediac, že bude dielo určené pre koncertné pódiá a nie pre sakrálny priestor, Dvořák v Requiem ponúka svoje osobné vyrovnanie sa s faktom vlastnej pominuteľnosti – práve vo chvíľach, keď jeho skladateľská hviezda už naplno žiarila a šťastie ho sprevádzalo aj v osobnom živote. Hoci bol hlboko veriaci a otázku posmrtného života mal preto pravdepodobne zodpovedanú, predsa len sú aj tie najpozitívnejšie momenty útechy a prijatia presiaknuté tichým smútkom z nevyhnutnosti konca, ktorý bude znamenať opustiť všetko, čo na tomto svete miloval. Svoje Requiem rozdelil na dva väčšie diely. Prvý tvorí Introitus s Kyrie a Graduale, po nich nasleduje celá sekvencia Dies irae, rozdelená na šesť častí. Druhý diel pozostáva zo zvyšných častí ordinária zádušnej omše, pričom ako predposlednú vsunul samostatnú časť Pie Jesu, textovo vychádzajúcu z posledného verša sekvencie Dies irae. Kým prvý diel sa nesie v pochmúrnej, smútočnej atmosfére, hoci s prebleskujúcou nádejou, všetkých päť častí druhého dielu je zobrazením útechy a zmierenia. Na udržanie balansu medzi smútkom a nádejou, či útechou, využíva Dvořák sebe vlastné výrazové prostriedky prosté akejkoľvek snahy ohúriť diváka. Zachováva hĺbku liturgického textu jednoduchosťou jeho zobrazenia.

      Podobne ako v Stabat Mater, aj Requiem otvára jednoduchý, rozpoznateľný motív. Kým v Stabat Mater to bol jeden tón klesajúci z výšin ako lúč svetla osvetľujúci kríž na Golgote, v Requiem sa motívom stáva kríž samotný, lamentózne poltóny vracajúce sa vždy na základný tón. Tento kratučký motív sa vynára v priebehu celej omše viac ako dvestokrát, v rôznych obmenách a kontextoch, ako neustále prítomný symbol pominuteľnosti a nevyhnutného konca. So striedaním zboru a sólistov narába Dvořák voľne, využíva ich podľa potreby na vyjadrenie emocionálnych odtieňov výpovede textu, pričom najväčší dychberúci efekt dosahujú a cappella úseky – nielen zboru, ale aj sólistov.

      Najmä prvá časť Requiem aeternam asi najviac ilustruje hĺbku smútku, hoci aj v nej sem-tam prebleskne lúč nádeje, napríklad ako v krátkom vstupe sóla tenora, prelínaní zboru a sólových dvojhlasoch „exaudi orationem meam“. Akoby v smútku bola zároveň neustále prítomná istota, skutočná dôvera, že modlitby budú vyslyšané. Graduale sa opäť začína úvodným motívom, tentoraz v sopránovom sóle. Vstupy ženského zboru evokujú spoločné modlitby s predspevom. Na lyrickú, clivú melódiu sopranistky s decentným sprievodom v orchestri plynulo nadviaže kontemplatívny mužský a cappella zbor, stúpajúce tóny orchestra na záver vynesú modlitbu do nebeských výšin.

      Do meditatívnej atmosféry s hrmotom vstúpi Dies irae. Za dramatickosť stvárnenia by ho isto pochválili aj Verdi s Mozartom, a hoci výrazovými prvkami neprekračuje tieň svojich predchodcov, nemožno hovoriť o lacných efektoch a dojem, ktorý vyvoláva, sa dá charakterizovať viac ako bázeň, než strach. Nasledujúcu Tuba mirum otvorí štyrikrát zopakovaný známy motív v trúbke, úvod textu zveril sólovému altu, postupne sa zvyšných strof sekvencie zhostia aj bas a tenor. Zvyčajná pompéznosť je tu nahradená jednoduchými motívmi v sólových hlasoch s ostinátnym sprievodom orchestra, priebeh evokuje skôr ako varovanie meditáciu nad obsahom. To sa vráti s repetíciou Dies irae, aby sa jeho dramatickosť rozplynula v ďalšom kontemplatívnom a cappella zbore a pokojnom závere. Na ňu plynulo nadviaže Quid sum miser svojou pokojnou meditáciou, ktorú prerušia výkriky Rex tremendae majestatis končiace vysilenou prosbou „salva me“. Kontrastne lyrické sólové Recordare, Jesu pie je vrúcnou prosbou hlboko veriaceho človeka, v ktorej sa snúbi smútok s neotrasiteľnou vierou v Božie milosrdenstvo. Úvod Confutatis maledictis neodškriepi inšpiráciu Mozartovým rovnomenným dielom, rovnako ako nezaprie jediný moment obáv z večného zatratenia, ktorý vzápätí uchlácholí úprimná modlitba. Hrozivý hlas posledného súdu v ďalšej časti Lacrimosa vystrieda opäť pokorná prosba o spásu duše a celá časť a zároveň prvý diel sa končí smútočnou atmosférou.

      Pokojný úvodný chorál Offertoria Domine Jesu Christe vnáša s druhým dielom Requiem túžený pokoj a nádej po vyspievaní smútku sekvencie prvého dielu. Do lyrickej melódie modlitby sólistov opakovane vstupuje zbor s nenápadnou prosbou „Libera eas!“, aby celú časť zakončil veľkolepou fúgou Quam olim Abrahae. Kontrastný, pokorný, z hĺbky duše vyvierajúci vstup sólistov v Hostias s úsporným sprievodom orchestra je opäť dopĺňaný opakovaným zborovým „Libera eas!“, a cappella polyfonickým mužským „Fac eas, Domine“, záver opäť patrí fúge Quam olim Abrahae. Úvodné verše časti Sanctus sú prekvapivo spočiatku zverené sólistom, zbor sa pridá neskôr a spolu s farebným orchestrom vytvoria veľkolepý obraz nebeských chórov.

      V prevažne a cappella časti Pie Jesu Domine ťažko hľadať prívlastky. Úprimnú modlitbu zveril Dvořák predovšetkým ľudským hlasom, orchester a cappella úseky zboru a sólistov len prepája, podfarbuje atmosféru a necháva priestor na meditáciu nad textom. Agnus Dei sa vracia s modifikáciou úvodného motívu a smútočnej atmosféry prvého dielu, ktorá sa postupne, nenápadne mení na atmosféru zmierenia a nádeje dielu druhého. Prísľuby grandiózneho vstupu do nebeských brán však úplne nakoniec zatemní pripomienka smrti spodobnená obrazom modlitby nad zomierajúcim a jeho vyhasínajúcim životom.

      Zuzana Buchová-Holičková

      –––––
      Bibliografický údaj: BUCHOVÁ-HOLIČKOVÁ, Zuzana: Text ku koncertu 6. 4. 2023, in: Slovenská filharmónia, 74. koncertná sezóna 2022/2023, Hudba troch storočí, Cyklus D/E, Bratislava, Slovenská filharmónia 2023

    • Životopisy

      KATEŘINA KNĚŽÍKOVÁ

      Kateřina Kněžíková je jednou z najperspektívnejších speváčok mladej generácie, ktorá sa popri opere stále častejšie venuje koncertnému repertoáru, v ktorom dosahuje úspechy doma i v zahraničí. Venuje sa interpretácii barokových a klasicistických diel, operám z 19. storočia i súčasnej hudbe. Ťažiskovým repertoárom sú diela A. Dvořáka, B. Martinů či L. Janáčka a piesňová literatúra. Je laureátkou rady speváckych súťaží, ceny Classic Prague Awards 2018 za najlepší komorný výkon a Ceny Thálie 2019 za mimoriadny javiskový výkon v inscenácii Julietta alebo Snár (B. Martinů) na doskách Národného divadla moravskosliezskeho.

      Absolvovala Pražské konzervatórium a Hudobnú a tanečnú fakultu AMU v Prahe. V roku 2006 sa stala stálou členkou Opery Národného divadla, v súčasnosti tu vystupuje napríklad v inscenáciách Jakobín, Rómeo a Júlia, Čarovná flauta, či Figarova svadba.

      Predstavila sa publiku v rade českých i zahraničných festivalov a má za sebou spoluprácu s poprednými orchestrálnymi telesami (BBC Symphony orchestra, Bamberger Symphoniker, Camerata Salzburg, Collegium 1704, Česká filharmonie, Deutsches Symphonie-Orchester Berlin, Rotterdam Philharmonisch Orchest, Mahler Chamber Orchestra) a celou plejádou skvelých dirigentov. Vytvorila radu nahrávok, napríklad Smetanová Predaná nevesta (Harmonia Mundi), Kytice Bohuslava Martinů či oratória La Deposizione dalla croce di Gesú Cristo F. X. Richtera s Czech Ensemble Baroque pre Supraphon. Jej nahrávka Dove é amore é gelosia v produkcii Opus Arte získala ocenenie nemeckej kritiky Schallplattenkritik. V roku 2021 vydala profilové CD Phidylé, ktoré získalo ceny v časopise Gramophone i BBC Music Magazine. Zároveň v roku 2021 vydala aj druhé profilové CD Fantasie (Radioservis).


      JARMILA BALÁŽOVÁ

      Jarmila Balážová študovala na Konzervatóriu v Bratislave, Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne (M. Beňačková) a absolvovala polročný študijný pobyt na Varšavskej Akadémií Fryderyka Chopina (E. Iżykowska). Pravidelne spolupracuje s uznávanými slovenskými súbormi barokovej hudby ako sú Il Cuore barocco, Solamente naturali či Musica Aeterna. V spolupráci so súborom Musica Aeterna sa v júni 2018 predstavila v roli Marca Antonia z opery Marc‘Antonio e Cleopatra od J. A. Hasseho. Od roku 2017 sa podieľa na projektoch umeleckých súborov Opera Diversa, Brno Contemporary Orchestra, Czech Virtuosi orchestra, International Choir Academy Lübeck i L‘Armonia Terrena. Pri svojej umeleckej činnosti sa stretla a pracovala s mnohými významnými dirigentmi (R. Kružík, M. Ivanovič, T. Netopil, P. Šnajdr, R. Beck, T. Brauner).

      V projekte súboru Opera Diversa sa na javisku objavila v titulnej postave spisovateľky Boženy Němcovej v opere Jsem Kněžna bláznů od súčasnej autorky Lenky Noty. Na doskách Štátnej opery v Banskej Bystrici už naštudovala postavy Emilie (Rossini, Otello), Loly (Mascagni, Cavalleria rusticana) a Zuzky (Foerster, Eva). V októbri 2019 debutovala v Národnom divadle Brno ako Rychtárka z Janáčkovej opery Jej pastorkyňa, tiež tam stvárnila Polinu v Pikovej dáme (Čajkovskij). V Brne sa tiež predstavila v role Kosinskej z Janáčkovej opery Osud, ktorú pre Národné divadlo Brno a Janáčkov festival 2020 naštudoval slávny režisér Robert Carsen.

      V sezóne 2020/2021 sa stala členkou Operného štúdia Slovenského národného divadla v Bratislave, kde sa predstavila v titulnej role Dido z opery Dido a Aeneas od H. Purcella. S uznávaným českým súborom barokovej hudby Collegium 1704 sa v septembri tohoto roku podieľala na koncertoch v talianskom Turíne a Miláne.


      PETER BERGER

      Peter Berger Po ukončení gymnázia študoval spev na Konzervatóriu v Košiciach (J. Šomorjai). Neskôr absolvoval Majstrovské spevácke kurzy u P. Dvorského, E. Blahovej a R. Karczykowského. Už počas štúdií na konzervatóriu sa stal sólistom opery Štátneho divadla v Košiciach.

      K jeho ďalším úspechom patrí udelenie Ceny Literárneho fondu za stvárnenie postavy Princa v Dvořákovej opere Rusalka a za úlohu Pinkertona v opere Madama Butterfly, ktorá patrí medzi jeho najúspešnejšie. K jeho významným postavám možno priradiť i Nemorina v Nápoji lásky (Donizetti), Lenského v Eugenovi Oneginovi (Čajkovskij), Fausta z rovnomennej opery Ch. Gounoda, Alfréda v La traviate (Verdi) či Jeníka v Predanej neveste (Smetana). Peter Berger spolupracuje s poprednými slovenskými a českými orchestrami. Venuje sa aj interpretácii oratoriálnej tvorby. Medzi jeho najvýznamnejšie koncertné vystúpenia patrí Galakoncert s J. Obrazcovou a P. Dvorským a tiež gala vystúpenia v Japonsku, na Malte a v Lotyšsku.

      V októbri 2007 debutoval v Slovenskom národnom divadle v Bratislave ako Pinkerton v (Puccini, Madama Butterfly) pod taktovkou dirigenta Olivera Dohnányiho a v réžii svetoznámeho operného režiséra Petra Konwitschného. V opere Janáčkovho divadla v Brne okrem Princa (Rusalka), naštudoval aj rolu Jeníka (Predaná nevesta), Alfreda (Traviata), Ismaila (Nabucco), Lenského (Eugen Onegin) a Pinkertona (Madama Butterfly). S veľkým úspechom sa predstavil v opere B. Martinů Juliette v role Michela a v Janáčkovej Jej pastorkyni v postave Števa. Vo Wexforde (Írsko) stvárni postavu Lukáša v Smetanovej opere Hubička. V úlohe Princa v Dvořákovej Rusalke účinkoval v National Theatre v Tokiu a predstavil sa v nej aj na festivale Glyndebourne vo Veľkej Británii.


      JOZEF BENCI

      Jozef Benci študoval spev na Konzervatóriu v Bratislave, Vysokej škole múzických umení (S. Kopčák) a na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Od roku 2007 pravidelne vystupuje ako sólista Opery SND v Bratislave a Národnom divadle v Prahe a tiež s Českou filharmóniou i Filharmóniou Brno. K najvýznamnejším postavám patria Collin v Pucciniho Bohéme, Vodník v Dvořákovej Rusalke, Ferrando vo Verdiho Trubadúrovi, Sarasto v Mozartovej Kúzelnej flaute, Mefisto v Gounodovej opere Faust, Veľký inkvizítor a Kráľ Filip vo Verdiho Donovi Carlosovi, Boris Godunov v rovnomennej opere Musorgského i Lucifer v Dvořákovej opere Čert a Káča. V roku 2011 sa v Londýne podieľal na koncertnom predvedení Smetanovej Predanej nevesty v úlohe Kecala pod taktovkou Jiřího Bělohlávka. Veľký ohlas vzbudil recitál na BHS 2011, v ktorom účinkoval s Editou Gruberovou. Významné sú i naštudovania basových partov v Janáčkovej Glagolskej mši, Dvořákovej Stabat Mater a Svatej Ludmile. Pre Supraphon nahral Janáčkovu Glagolskú mši v prvej skladateľovej verzii (svetová premiéra). Jozef Benci sa venuje intenzívne aj koncertnej činnosti – komornej i oratoriálnej. Účinkoval doma i na pódiách v Českej republike, Luxembursku, Francúzsku, Rumunsku, Taliansku. V septembri 2021 účinkoval v produkcii Bergovej Lulu na Medzinárodnom festivale G. Enescu v Bukurešti (L. Foster). V júni 2019 mu vyšlo profilové CD Ruské romance v Supraphone. V roku 2022 s veľ kým úspechom vystúpil ako sólista v Glagolskej mši na koncertoch orchestra Santa Cecilia (J. Hrůša). Na jeseň sa zúčastnil produkcie Dvořákovej opery Armida v rámci festivalu v írskom Wexforde (Kráľ Hydraot).


      ION MARIN

      Ion Marin je jedným z najvyhľadávanejších dirigentov súčasnej hudobnej scény v oblasti symfonickej aj opernej hudby. Okrem operných orchestrov dirigoval aj symfonické telesá ako Berlínska filharmónia, Gewandhausorchester v Lipsku, London Symphony, Staatskapelle Dresden, Symfonický orchester Bavorského rozhlasu, Philharmonia London, Orchestra della Santa Cecilia, Francúzsky národný orchester, Petrohradská filharmónia, Budapeštiansky festivalový orchester a Česká filharmónia. Nadviazal aj pravidelnú spoluprácu s japonskými orchestrami NHK Symphony Tokyo a Metropolitan Symphony Orchestra. V rámci operných produkcií hosťoval v Metropolitnej opere, Teatro alla Scala, Deutsche Oper v Berlíne, Mníchovskej štátnej opere, Kráľovskej dánskej opere, Opéra de Bastille, San Francisco Opera, Teatro Real v Madride, Hamburskej štátnej opere, Teatro La Fenice v Benátkach, v opere v Zürichu a na Rossiniho opernom festivale v Pesare.

      Umelcov bohatý repertoár zahŕňa symfonické a symfonicko-vokálne diela, ktoré uvádza s mimoriadnou kreativitou, angažovane a inovatívne. Ion Marin počas kariéry spolupracoval so sólistami ako Isaac Stern, Mstislav Rostropovich, Alexis Weissenberg, Marta Argerich, Yo-Yo Ma, Franck Peter Zimmermann, Maxim Vengerov, Gidon Kremer a Hélène Grimaud.

      Rumunský rodák študoval kompozíciu, hru na klavíri adirigovanie na Hudobnej akadémii George Enescu v Bukurešti a na Universität Mozarteum v Salzburgu. Svoju dirigentskú kariéru odštartoval ako dvadsaťjedenročný na poste hudobného riaditeľa v Transylvánskej filharmónii. Počas rokov 1987 až 1991 spolupracoval s Claudiom Abbadom, ktorý ho prijal na miesto rezidenčného dirigenta Viedenskej štátnej opery. Umelec sa spolupodieľal na tvorbe viac ako 40 CD nosičov pre spoločnosti ako Sony, EMI, Decca, Grammophon a iné.


      JAROSLAV BRYCH

      Jaroslav Brych najskôr vyštudoval Konzervatórium v Pardubiciach v obore lesný roh. Svoju hudobnú dráhu zahájil v roku 1984 ako prvý hornista Symfonického orchestra Hradec Králové. Dirigovanie študoval na pražskej HAMU u Václava Neumanna, Radomila Elišku a Josefa Veselku. V roku 1984 sa stal zbormajstrom Vysokoškolského umeleckého súboru Univerzity Karlovej v Prahe (až do roku 1997). Riadenie zboru vzápätí rozšíril o dirigentskú taktovku, v roku 1987 sa stal druhým dirigentom Symfonického orchestra Armády Českej republiky, kde v rokoch 1990 – 1994 pôsobil vo funkcii šéfdirigenta. Svoje aktivity rozšíril o operu, keď bol v rokoch 1991 – 1992 dirigentom Opery Mozart Praha. V ďalších rokoch sa už prioritne zameral na dve oblasti, a to na riadenie zboru a pedagogickú činnosť. V rokoch 1994 – 2005 viedol Pražský filharmonický zbor, s ktorým doposiaľ príležitostne spolupracuje, dva roky riadil Pražský komorný zbor. Od roku 2009 je zbormajstrom Foerstrovho komorného speváckeho združenia a v roku 2017 sa stal aj zbormajstrom Kühnovho miešaného zboru. Pedagogicky pôsobí na pražskej Akadémii múzických umení na katedre dirigovania, na Konzervatóriu Jaroslava Ježka v Prahe a na Pražskom konzervatóriu.


      SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

      Slovenská filharmónia bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života Václav Talich (1949 – 1952) a Ľudovít Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – Tibor Frešo, Ladislav Slovák, Libor Pešek, Vladimir Verbickij, Bystrík Režucha, Aldo Ceccato, Ondrej Lenárd, Jiří Bělohlávek, Vladimír Válek, Peter Feranec, Emmanuel Villaume a James Judd. Ako stáli hosťujúci dirigenti pôsobili v Slovenskej filharmónii v rokoch 2007 – 2018 Leoš Svárovský, 2011 – 2019 Rastislav Štúr a v sezóne 2018/2019 Petr Altrichter. Od sezóny 2020/2021 sa postu šéfdirigenta ujal Daniel Raiskin.

      Z množstva hosťujúcich dirigentov je potrebné uviesť osobnosti svetového mena ako J. Ferencsik, W. Rowicki, V. Smetáček, K. Ančerl, F. Konwitschny, A. Jansons, V. Neumann, H. Abendroth, A. Pedrotti, Sir E. Goossens, Sir M. Sargent, R. Benzi, K. Masur, Sir Ch. Mackerras, C. Zecchi, S. Baudo, C. Abbado, K. Sanderling, Z. Košler, R. Muti, K. Richter, K. Kondrašin, L. Segerstam, A. Lombard, S. Celibidache, T. Sanderling, a mnohí ďalší, ale i skladateľov-interpretov vlastných diel ako J. Martinon, K. Penderecki a A. Chačaturian.

      Medzi najvýznamnejšie udalosti sezóny 2022/2023 patria zahraničné účinkovania v koncertných sálach vo Švajčiarsku (Murten) so sólistami Hemsing Eldbjørg a Anatolom Tothom a Rakúsku (Viedeň) s Alexeiom Volodinom a Konstantinom Lifschitzom. Na záver sezóny vycestuje orchester SF spolu so šéfdirigentom D. Raiskinom a L. Svárovským na turné do Japonska, sólistami budú klaviristka Olga Scheps a violončelista Tatsuki Sasanuma.


      SLOVENSKÝ FILHARMONICKÝ ZBOR

      Slovenský filharmonický zbor je prominentným reprezentantom slovenského profesionálneho zborového umenia. Do hudobného diania vstúpil v roku 1946 ako Miešaný zbor československého rozhlasu. Prvé roky ho viedol jeho zakladateľ, dirigent Ladislav Slovák. Na poste zbormajstrov sa vystriedali viaceré významné osobnosti (J. M. Dobrodinský, Š. Klimo, P. Prochádzka, M. Vach, J. Rozehnal, B. Juhaňáková). Od roku 2014 ho vedie J. Chabroň. Kultivovanosť prejavu, zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladná umelecká disciplína sa premietajú do suverénnych výkonov, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti.

      V sezóne 2021/2022 vzbudil SFZ medzinárodný ohlas na Veľkonočnom festivale v Baden-Badene v scénickom predvedení opery Piková dáma a koncertnou verziou opery Jolanta, ako aj na koncertoch s Berlínskou filharmóniou (Piková dáma) pod vedením Kirilla Petrenka. Zbor účinkoval aj v produkcii Boris Godunov vo Viedenskej štátnej opere (dirigent S. Weigle). Mužská časť zboru predviedla oratórium Kráľ Oidipus Igora Stravinského vo Švajčiarsku (dirigent J. van Steen). V rámci Beethoven Marathon 2022 zbor spieval Symfóniu č. 9 na koncertoch v Nemecku a Srbsku (dirigent G. Feltz).

      V sezóne 2022/2023 sa SFZ predstavil na koncertných pódiách v Berlíne a Stuttgarte. V máji vystúpi v Istanbule s Rossiniho Stabat Mater. Mužská časť zboru vystúpi na sklonku sezóny v Schönbergovej kantáte Piesne z Gurré v Prahe a Litomyšli.


    • Libreto

      Antonín Dvořák: Requiem, op. 89

      Requiem aeternam

      Requiem aeternam dona eis, Domine,
      et lux perpetua luceat eis.
      Te decet hymnus, Deus, in Sion,
      et Tibi reddetur votum in Jerusalem.
      Exaudi orationem meam,
      ad Te omnis caro veniet.
      Kyrie, eleison. Christe, eleison.

      Requiem aeternam
      Odpočinutí věčné dejž jim, Pane,
      a světlo věčné ať jim svítí,
      Tobě přísluší chvála, ó Bože, na Sionu, 
      a Tobě se splní slib v Jerusalémě. 
      Vyslyš modlitbu mou,
      k Tobě všeliké tělo přichází. 
      Pane, smiluj se. Kriste, smiluj se.
      

      Graduale

      Requiem aeternam dona eis, Domine, et
      lux perpetua luceat eis.
      In memoria aeterna erit justus,
      ab auditione mala non timebit.

      Graduale
      Odpočinutí věčné dejž jim, Pane,
      a světlo věčné ať jim svítí.
      Ve věčné paměti bude spravedlivý, 
      nebude se bát zlé zprávy.
      

      Dies irae

      Dies irae, dies illa,
      solvet saeclum in favilla,
      teste David cum Sibylla!
      Quantus tremor est futurus,
      quando Judex est venturus
      cuncta stricte discussurus!

      Dies irae
      Onen den, den hněvu lkavý 
      zruší čas, dým vzejde tmavý, 
      David, Sibylla tak praví! 
      Strašné chvění, bázeň hrozná, 
      až se tvorstvo Soudci přizná, 
      jenž hned řeší vše pozná!
      

      Tuba mirum

      Tuba mirum spargens sonum
      per sepulcra regionum,
      coget omnes ante thronum.
      Mors stupebit, et natura,
      cum resurget creatura,
      judicanti responura.
      Liber scriptus proferetur,
      in quo totum continetur,
      unde mundus judicetur.
      Judex ergo cum sedebit,
      quidquid latet, apparebit,
      nil inultum remanebit.
      Dies irae, dies illa,
      solvet saeclum in favilla,
      teste David cum Sibylla.
      Quantus tremor est futurus,
      quando Judex est venturus
      cuncta stricte discusurus!
      Tuba mirum spargens sonum
      per sepulcra regionum,
      coget omnes ante thronum.

      Tuba mirum
      Zní hlas trouby divně duně,
      volá spáče v hrobu lůně,
      Pán kde sedí na svém trůně.
      Smrt a příroda tu trnou,
      když se těla z hrobu k Soudci hrnou, 
      každý s hříšnou skvrnou.
      Přinesena psaná kniha,
      je v ní všecka hříchů tíha,
      z ní pak Soudce viny stíhá. 
      Soudce zasedat až bude,
      zjeví se, co skryto všude.
      Bez pomsty zda něco zbude? 
      Onen den, den hněvu lkavý 
      zruší čas, dým vzejde tmavý, 
      David, Sibylla tak praví! 
      Strašné chvění, bázeň hrozná, 
      až se tvorstvo Soudci přizná, 
      jenž hned řeší vše pozná!
      Zní hlas trouby divně duně, 
      volá spáče v hrobu lůně,
      Pán kde sedí na svém trůně.
      

      Quid sum miser

      Quid sum miser, tunc dicturus?
      quem patronum rogaturus?
      cum vix justus sit securus?
      Rex tremendae majestatis,
      qui salvandos salvas gratis,
      salva me, fons pietatis.

      Quid sum miser
      Co mám, běda, promluviti? 
      Obhájcem kdo má mi býti, 
      když i dobrý hrůzu cítí? 
      Hrůzné Velebnosti Králi, 
      Spasiž, kdož si spásy přáli. 
      Spas mne, Lásky zdroji stálý.
      

      Recordare, Jesu pie

      Recordare, Jesu pie,
      quod sum causa tuae viae,
      ne me perdas illa die.
      Quaerens me, sedisti lassus,
      redemisti crucem passus;
      tantus labor non sit cassus.
      Juste judex ultionis,
      donum fac remissionis,
      ante diem rationis.
      Ingemisco, tamquam reus,
      culpa rubet vultus meus;
      supplicanti parce Deus.
      Qui Mariam absolvisti
      et latronem exaudisti,
      mihi quoque spem dedisti.
      Preces meae non sunt dignae,
      sed tu bonus fac benigne,
      ne perenni cremer igne.
      Inter oves locum praestra,
      et ab haedis me sequestra,
      statuens in parte dextra.

      Recordare, Jesu pie
      Vzpomeň si, ó, Jesu milý,
      žes šel pro mne k svému cíli. 
      Nezatrať mne v oné chvíli! 
      Klesl‘s, hledaje mne, znaven. 
      Pro mne byl kůl Kříže vstaven. 
      Nebuď čin ten plodů zbaven! 
      Soudce pomsty spravedlivé, 
      dej dar odpuštění dříve,
      nežli sečteš viny křivé! 
      Sténám pod vinami svými, 
      líce hříchy rumění mi.
      Slituj se nad vzdechy mými! 
      Marii dal‘s rozhřešení,
      lotr hříšníkem již není,
      já též čekám vykoupení. 
      Nehodně tě prosím, Pane, 
      dobrotou však tvou se stane: 
      kol mne oheň nezaplane.
      Rač mne mezi ovce vzíti,
      od kozlů mne odděliti,
      dej mi po pravici dlíti.
      

      Confutatis maledictis

      Confutatis maledictis,
      flammis acribus addictis,
      voca me cum benedictis.
      Oro supplex et acclinis,
      cor contritum quasi cinis;
      gere curam mei finis.

      Confutatis maledictis
      Až se zachvějí kdys klatí,
      že je ostrý plamen schvátí, 
      rač mne k sobě povolati. 
      Duše prosí, lká, se rmoutí,
      v popel mé se srdce hroutí, 
      rač smrt dobrou poskytnouti.
      

      Lacrimosa

      Lacrimosa dies illa,
      qua resurget ex favilla
      judicandus homo reus.
      Huic ergo parce, Deus,
      Pie Jesu, Jesu Domine,
      dona eis requiem sempiternam.
      Amen.

      Lacrimosa
      Slzavým dnem bude, Pane,
      o němž viník k Soudu vstane 
      z hrobového svého lože, 
      Tohoto pak šetři, Bože.
      Milý Pane Ježíši,
      dej jim věčné odpočinutí. Amen.
      

      Offertorium

      Domine Jesu Chiste, Rex gloriae.
      Libera animas omnium fidelium defunctorum
      de poenis inferni et de profundo lacu.
      Libera eas de ore leonis, Domine Jesu Christe,
      ne absorbeat eas tartarus,
      ne cadant in obscurum.
      Sed signifer sanctus Michael
      repraesentet eas in lucem sanctam.
      Quam olim Abrahae promisisti
      et semini eius.

      Offertorium
      Pane Ježíši Kriste, Králi slávy,
      vysvoboď duše všech věřících zemřelých 
      od útrap pekla a od hluboké propasti, 
      vysvoboď je z tlamy lví, Pane Ježíši Kriste, 
      aby jich nepohltila pekelná hlubina,
      aby neupadly do temnosti.
      Nýbrž ať korouhevník, svatý Michael, 
      uvede je do svatého světla,
      které jsi kdysi přislíbil Abrahámovi,
      A jeho potomstvu.
      

      Hostias

      Domine Jesu Christe, Rex gloriae.
      Hostias et preces tibi laudis offerimus.
      Tu suscipe pro animabus illis,
      quarum hodie memoriam faciemus.
      Libera eas. Fac eas, Domine, de morte transire
      ad vitam.
      Quam olim Abrahae promisisti
      et semini eius.

      Hostias
      Pane Ježíši Kriste, Králi slávy, 
      obětujeme Ti dary a modlitby chvály. 
      Přijmi je za duše těch,
      na které dnes vzpomínáme. 
      Vysvoboď je.
      Dej Pane, ať přejdou ze smrti
      do života,
      který jsi kdysi přislíbil Abrahámovi
      a jeho potomstvu.
      

      Sanctus

      Sanctus, Sanctus, Sanctus Dominus Deus Sabaoth!
      Pleni sunt coeli et terra gloria tua.
      Hosanna in excelsis!
      Benedictus, qui venit in nomine Domini.

      Sanctus
      Svatý, Svatý, Svatý Pán, Bůh zástupů! 
      Nebe i země plné jsou tvé slávy.
      Hosana na výsostech!
      Požehnaný, jenž přichází ve jménu Páně.
      

      Pie Jesu

      Pie Jesu, dona eis requiem sempiternam.

      Pie Jesu
      Milý Ježíši,
      dej jim věčné odpočinutí.
      

      Agnus Dei

      Agnus Dei, qui tollis peccata mundi,
      dona eis requiem sempiternam.
      Lux aeterna luceat eis, Domine,
      cum Sanctis tuis in aeternum,
      quia pius es.
      Requiem aeternam dona eis, Domine,
      et lux perpetua luceat eis.

      Agnus Dei
      Beránku Boží, který snímáš hříchy světa, 
      dej jim věčné odpočinutí.
      Světlo věčné ať jim svítí, Pane,
      se svatými tvými na věky,
      neboť dobrotivý jsi.
      Odpočinutí věčné dej jim, Pane, 
      A světlo věčné ať jim svítí.
      
    Páči sa Likes 0
    Online bulletin Odfoťte QR kód pomocou smartfónu a zobrazí sa vám bulletin vo vašom mobilnom zariadení. Alebo na QR kód kliknete a bulletin sa vám zobrazí v novom okne prehliadača.

    Veľkonočný koncert

    Štvrtok 6. 4. 2023, 19.00 hThursday, April 06, 2023, 7.00 PM
    Cyklus D/E – Hudba troch storočí
    Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
    D/E serie – Three Centuries of Music
    Concert Hall of Slovak Philharmonic



    Requiem Antonína Dvořáka, smútočná omša pre sóla, zbor a orchester op. 89, patrí spolu s Berliozovým či Verdiho Requiem k umelecky najpresvedčivejším a najvrúcnejším romantickým skladbám svojho druhu. Neviaže sa na nijakú konkrétnu osobu či udalosť, je však výrazom hlbokej viery svojho autora, jeho pokory a duchovnosti.

    Syn zbormajstra, rumunský rodák Ion Marin je doma v opernom i orchestrálnom repertoári a popri koncertnej činnosti vyučuje na salzburskom Mozarteu. Skúsený český zbormajster Jaroslav Brych pripraví zbor, po ktorého boku sa predstaví skvelé československé kvarteto spevákov.


    VideozáznamVideorecording
    AndrejAndrej OsvaldOsvald svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spolupráca ITIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, MarekMarek PiačekPiaček réžiavideo producer, postprodukciapost-production
    Vyrobila Slovenská filharmónia © 2023A Slovak Philharmonic Production © 2023

    Facebook

    X (Twitter)