Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

movie [ 1 H 21 MIN ] [ 1 H 21 MIN ] sd

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Slávka Ferencová (ed.) ]

      Keď som pred rokmi pri jednej skúške v bratislavskej Redute počula hrať Ivana a Dianu Buffa, vedela som hneď, že pre nich raz napíšem koncert pre dva klavíre a orchester. Lepšie povedané, koncert sa začal písať sám už od tohto prvého momentu. Mimoriadna intenzita hry týchto dvoch hráčov, ojedinele silný kontakt medzi nimi a zázračná pestrosť ich bohatej farebnej i dynamickej škály sa ma v danom momente dotkli tak hlboko, že už počas znenia skladby, ktorú vtedy interpretovali, vo mne začala znieť hudba nová, hudba iba pre nich dvoch. Sediac v sále úplne sama, oproti mne iba orchester a dvaja sólisti, som si do najmenšieho detailu vychutnávala hru vzdušnú, hravú, virtuóznu, radostnú, suverénnu a podanú s takou ľahkosťou, akoby za ňou ani nejestvovali hodiny a hodiny tvrdej práce.

      Prvá časť skladby Neprítomnosť / Abwesenheit vznikla takmer bezprostredne po tomto zážitku, počas podpory štátneho štipendia rakúskeho ministerstva kultúry. V orchestrálnom obsadení som zároveň uskutočnila zmeny, ktoré som plánovala vyskúšať už dlhé roky a to zmeniť farbu orchestra použitím pozmeneného zostavenia nástrojov. V tomto prípade sú party druhých huslí a viol nahradené desiatimi akordeónmi. Druhú časť som potom dokončila s pomocou podpory mimoriadneho štipendia slovenského Hudobného fondu v rokoch 2020-2021.

      Pokým prvá časť vychádza z dialógu sólistov, napätia medzi navzájom si podávajúcimi tónmi a motívmi, druhá časť je postavená na jedinom symetrickom akorde, ktorého jednotlivé čiastkové tónové zoskupenia sa vynárajú v rozličných rytmických formáciách, až v závere zaznie vo svojej úplnosti, pričom - akoby na dvoch miskách váhy - dynamicky vychádza do popredia raz jeho horná a raz jeho dolná polovica.

      Dnešná premiéra je pre mňa výnimočná ešte aj z hľadiska, že z môjho pohľadu ideálnych sólistov bude pri dirigentskom pulte viesť Szymon Bywalec. Zároveň sa chcem poďakovať Slovenskej filharmónii a špeciálne Milanovi Osadskému, ktorý vedie akordeónovú sekciu v tejto skladbe za ich ochotu a odvahu podujať sa na tento experiment. [Jana Kmiťová]

      Husľový koncert č. 1 Vertigo, op. 23B, vznikol na objednávku dirigenta Pavla Šnajdra a jeho orchester Brno Contemporary Orchestra v zime 2017-2018. Bol komponovaný priamo pre huslistu Milana Paľu, ktorému je dedikované. Paľa dielo s uvedenými interpretmi premiéroval 30. januára 2018 v brnenskom Besedním domě, sídle Brnianskej filharmónie s veľkým ohlasom kritiky i publika. Koncert má tri časti: Prelude (Theme with 7 variations and Coda), Fugue (as for ́Escape ́) with Cadenza Pascala Manoliosa a Ayre (as for ́Air ́ - In the memory of Dolores O ́Riordan). Pokiaľ sú prvé dve časti koncipované vo virtuóznom štýle a ťažia zo „závratného“ umenia Milana Paľu, tretia časť (žalospev na pamiatku náhleho odchodu známej írskej speváčky) je kontinuálnou gradáciou napätia a eskaláciou expresivity sólového partu až k hraniciam znesiteľného. Preto Vertigo (Závrat). Orchestrálna verzia vznikla na jeseň 2018 a na dnešnom koncerte zaznie vo svetovej premiére. [Marián Lejava]

      Chiaroscuro (pre organ a orchester) venujem na pamiatku obetiam pandémie Covid-19. Napísanie diela podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia. [Lukáš Borzík]

      Pozadie vzniku skladby Te Deum pre soprán, barytón, miešaný zbor a orchester, op. 93 Vladimíra Bokesa siaha do rokov 1988 až 1990, kedy pracoval na svojom diele Missa Posoniensis, op. 55 (Bratislavská omša). Bezprostredným podnetom pre jeho vznik vtedy boli udalosti Sviečkovej manifestácie 25. marca 1988, kedy polícia vodnými delami rozohnala pokojne sa modliaci dav veriacich. Sirény policajných áut a polievacích sirén našli dokonca svoje zvukomalebné zhudobnenie v centrálnej časti omše (Credo), ktorú skladateľ dokončoval zhodou okolností práve v období novembra 1989. O takmer tri desaťročia neskôr ho oslovil František Mikloško, organizátor Sviečkovej manifestácie a jedna z kľúčových osobností Nežnej revolúcie s výzvou na napísanie nového diela: „Mnohé národy majú svoje Te Deum – Česi vďaka Dvořákovi, Francúzi vďaka Berliozovi, Rakúšania vďaka Haydnovi, Mozartovi či Brucknerovi. Bolo by pekné, keby aj Slováci mali svoje Te Deum – mohli by ste nejaké napísať?“ Vladimír Bokes súhlasil a vzhľadom na blížiace sa 30. výročie Nežnej revolúcie sa rozhodol svoju skladbu venovať práve tejto udalosti. Nejde o prvé Te Deum z pera slovenského skladateľa (viacero zhudobnení tejto oslavnej modlitby vytvoril Ján Levoslav Bella, neskôr napríklad aj Pavol Krška), toto dielo však dopĺňa rad ďalších duchovných kompozícií Vladimíra Bokesa. Bezprostredne po Misse Posoniensis vzniklo aj jeho zhudobnenie latinskej modlitby Otče náš v podobe diela Pater noster pre basbarytón a trúbku, op. 56 (iniciátorom bol Milan Adamčiak a Spoločnosti pre nekonvenčnú hudbu SNEH pri príležitosti prvej návštevy pápeža Jána Pavla II. v roku 1990 – skladba má symbolických 17 taktov) a bezprostredne naň nadväzuje Ave Maria pre soprán a sláčikové kvarteto, op. 56b (1991). Neskôr vznikla dvojica kompozícií pre miešaný zbor, St. Martin (1996) a Loquere mihi (2007), ktoré spolu tvoria cyklus Dva duchovné spevy, op. 65. Doteraz jedinýkrát po duchovnej predlohe v slovenskom jazyku Vladimír Bokes siahol v diele Tri žalmy pre spev a gitaru, op. 89 (2013). [Juraj Bubnáš]

      Slávka Ferencová (ed.)

      –––––
      Bibliografický údaj: FERENCOVÁ, Slávka (ed.): Programový bulletin Nová slovenská hudba, Spolok slovenských skladateľov, Bratislava 2021, s. 32–46

    • Životopisy

      Ivan Buffa

      je slovenský skladateľ, klavirista, dirigent a pedagóg. Študoval hru na klavíri na Konzervatóriu v Košiciach u O. Reipricha a P. Kaščáka, neskôr i kompozíciu u J. Podprockého. Po absolutóriu sa ďalej vzdelával na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni v triede D. Schermanna, M. Kopelenta a M. Jarrella. Paralelne študoval na bratislavskej VŠMU v klavírnej triede I. Gajana, neskôr u M. Lapšanského a M. Štefka a tiež kompozíciu u V. Bokesa. Vzdelanie zavŕšil doktorandským štúdiom na VŠMU. Zúčastnil sa na viacerých medzinárodných skladateľských a interpretačných kurzoch. V roku 2008 založil spolu s poprednými mladými slovenskými hudobníkmi komorný súbor Quasars Ensemble, s ktorým sa ako jeho umelecký vedúci a dirigent predstavil na mnohých koncertoch a festivaloch v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku, Portugalsku, Česku, Maďarsku či Rumunsku. Ako klavirista účinkoval aj na mnohých ďalších koncertoch, prehliadkach a festivaloch doma i v zahraničí. V roku 2007 získal Cenu Jána Levoslava Bellu za skladbu Rituál. V tom istom roku mu vo vydavateľstve Hevhetia vyšlo profilové CD New Slovak Music for Piano, ktoré nahral spoločne s manželkou Dianou. Podieľal sa tiež na realizácii profilových CD viacerých slovenských skladateľov ako klavirista i dirigent spoločne s Quasars Ensemble. Ako interpret premiérovo uviedol desiatky diel slovenských aj zahraničných autorov a je vyhľadávaným komorným hráčom. Od roku 2008 je pedagógom skladby a teoretických predmetov na VŠMU v Bratislave.


      Diana Buffa

      študovala hru na klavíri na košickom Konzervatóriu u Petra Kaščáka. Zároveň absolvovala viaceré majstrovské kurzy (Oleg Maisenberg, Alexander Satz). V štúdiu pokračovala od roku 2002 na bratislavskej VŠMU u Ivana Gajana a Mariana Lapšanského. V tejto dobe tiež absolvovala majstrovské kurzy u Eleny Nesterenko. Popri sólistickej hre sa venuje tiež komornej hudbe. Významné miesto v jej repertoári zaujíma práve súčasná hudba – v klavírnom duete s Ivanom Buffom uviedla viaceré premiéry slovenských autorov. Pravidelne vystupuje najmä v rámci domácich i zahraničných festivalových podujatí. Je spoluzakladateľkou súboru Quasars Ensemble, s ktorým sa predstavila na mnohých prestížnych európskych pódiách. Podieľala sa na realizácii 10 CD so sólovou i komornou hudbou pre vydavateľstvá Hevhetia, Hudobný fond a Hudobné centrum.


      Milan Paľa

      je jednou z najvýraznejších postáv dnešnej hudobnej scény. Unikátnosť jeho hry je neprehliadnuteľná a odborná verejnosť ho právom radí medzi elitu svetových interpretov mladej generácie.

      Už počas obdobia štúdia na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici, neskôr Hochschule für Musik und darstellende Kunst Wien a Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne (JAMU) získaval Milan Paľa rad ocenení a neprehliadnuteľnú medzinárodnú pozornosť na európskych súťažiach. V tom čase sa tiež pravidelne zúčastňoval medzinárodných majstrovských kurzov v Zürichu (Vladimir Spivakov, Jean Guillou), v súkromnej triede Semjona Yaroshevicha sa zase oboznámil s legendárnou ruskou školou Davida Oistracha. Bola to však spolupráca so skladateľmi, ktorá mala podľa Milanových vlastných slov zásadný vplyv na formovanie jeho hudobného prejavu.

      Blízky vzťah a úzka tvorivá spolupráca so skladateľmi ako Jean Guillou, Jevgenij Iršai a František Gregor Emmert vyústila k vzniku množstva skladieb „šitých na mieru“ mladému huslistovi, ktorý medzičasom rozširoval svoje interpretačné schopnosti až k bodu, kedy jeho hra ďaleko presiahla zvyčajné limity.

      Ako huslista, ktorý rovnako majstrovsky ovláda aj hru na viole, je v súčasnosti Milan Paľa vyhľadávaným interpretom pre uvádzanie nových diel. Má za sebou veľké množstvo premiér skladieb súčasných autorov (J. Guillou, J. Iršai, F. G. Emmert, M. Lejava, Ch. Sirodeau, E.-S. Tüür, Á. Kondor, I. J. Skender, A. Knešaurek, A. Demoč, T. Kõrvits, D. Matej, L. Sierova, W. Bauer a ďalší). V posledných rokoch sa predstavil na viacerých prestížnych pódiách v oblasti novej hudby, z ktorých medzi najvýznamnejšie patrí ISCM World New Music Days 2013, 28. Muzički Bienale Zagreb (2015), Arcus Temporum (Pannonhalma, Maďarsko), Medzinárodný festival súčasnej hudby Melos- Étos (Bratislava, Slovensko) či Hudební fórum Hradec Králové v roku 2013, na ktorom uviedol Husľový koncert fínskeho autora Esa-Pekka Salonena. V apríli 2017 vystúpil na 29. Muzički Bienale Zagreb, tentokrát v Koncerte pre husle a orchester Harrisona Birtwistlea pod taktovkou Pierre-André Valadea. Ako mimoriadne aktívny koncertný umelec disponuje bohatým repertoárom v oblasti koncertantnej literatúry. Dráha sólistu ho priviedla k spolupráci s dirigentmi ako Th. Guschlbauer, H. Arman, A. Cernusenko, L. Svárovský, A. S. Weiser, P. Gribanov, J. Hrůša, O. Lenárd či M. Lejava.

      „Enfant terrible sólových huslí“, ako bol raz Milan Paľa v rozhovore nazvaný, je autorom unikátneho, rozsiahleho projektu nahrávok kompletnej slovenskej tvorby pre sólové husle Violin solo 1 - 5. Za tento historický počin mu bolo na Slovensku udelených niekoľko ocenení – Cena ministra kultúry SR (2014), Cena Frica Kafendu (2015) a Cena Ľudovíta Rajtera (2009). Táto cena pre mladé osobnosti slovenskej hudby bola odovzdaná doposiaľ len trom interpretom. Milan Paľa je druhým nositeľom tejto ceny, ktorú získal nielen za výnimočné interpretačné schopnosti, ale i za svoj ojedinelý prístup k slovenskej hudobnej tvorbe. V roku 2014 získal Cenu Nadácie Tatra banky za umenie za nahrávku Slovak Violin Concertos v spolupráci so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu pod vedením Mária Košika.

      Neustále sa rozširujúca diskografia Milana Paľu obsahuje aj diela svetovej literatúry. S klaviristom Ladislavom Fančovičom sa venujú nahrávaniu kompletných sonát pre husle a klavír rôznych svetových autorov – doposiaľ boli vydané husľové sonáty J. Brahmsa, L. van Beethovena, E. Suchoňa a E. Griega. Najnovším titulom je nahrávka Sonáty pre husle a klavír op. 134 a Sonáty pre violu a klavír op. 147 D. Šostakoviča (2017). Čerstvým výsledkom dlhodobej podnetnej spolupráce s dirigentom-skladateľom Mariánom Lejavom je kritikou vysoko hodnotená nahrávka husľových koncertov A. Berga a K. Szymanowského so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu. Táto nahrávka, ktorá nedávno získala cenu Radio Head Awards 2016, vzbudzuje medzinárodné ohlasy.

      Samostatné miesto v tvorbe Milana Paľu zaujíma unikátny nový nástroj – päťstrunové husle milanolo. Tento jedinečný nástroj koncertných parametrov obohatený o spodný violový register je prvým svojho druhu. Vznikol v roku 2013 v rodinnom Ateliéri Bursík v Brne a nesie meno podľa interpreta, pre ktorého bol zhotovený. Nástroj je predstavený na samostatnom CD v dielach európskych skladateľov skomponovanými špeciálne pre túto príležitosť s jednoduchým názvom – MILANOLO.


      Marek Štrbák

      v rokoch 1992 – 1998 študoval cirkevnú hudbu a hru na klavíri na košickom Konzervatóriu v triede profesorky Emílie Dzemjanovej. Pod jej vedením vystupoval na mnohých organových podujatiach a festivaloch v rámci Slovenska, svoju školu úspešne reprezentoval aj na súťažiach slovenských konzervatórií. V rokoch 1998 – 2004 absolvoval štúdium koncertnej hry na organ na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni v triede profesora Michaela Radulescu a bol vyznamenaný Cenou univerzity pre najlepšieho absolventa svojho odboru. Počas svojho viedenského štúdia pôsobil aj ako organista v Sacré Cœur a Schönnbrunnskej zámockej kaplnke. V rokoch 2004 – 2008 si dopĺňal vzdelanie na Conservatoire National de Région Strasbourg v rámci „cycle de spécialisation“ u profesora Christophe Mantouxa, zároveň v sólistickej triede na Hochschule für Musik und darstellende Kunst v Stuttgarte u profesora Ludgera Lohmanna. Do roku 2009 pôsobil aj ako organista a zbormajster v Martinskirche vo Filderstadte (Nemecko). Zúčastnil sa majstrovských interpretačných kurzov pod vedením renomovaných európskych pedagógov a interpretov, ako napr. Jon Laukvik, Lorenzo Ghielmi, Edgar Krapp, Thierry Escaich, Bernard Focroulle, Jean Wolfs, Hans-Ola Ericsson a ďalší. Bol ocenený na viacerých medzinárodných a národných súťažiach. V súčasnosti je externým doktorandom v triede profesora Jána Vladimíra Michalka a zároveň pedagógom na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Taktiež pedagogicky pôsobí na Univerzite Konštantína Filozofa a Súkromnom konzervatóriu v Nitre. Je vyhľadávaným sólovým i komorným hráčom a venuje sa bohatej koncertnej činnosti doma i v zahraničí. Pravidelne spolupracuje so Slovenskou filharmóniou, Slovenským filharmonickým zborom a Štátnym komorným orchestrom Žilina. Venuje sa aj pravidelnému uvádzaniu a premiérovaniu skladieb slovenských autorov (2011 – Christmas Carol od Iris Szeghy, 2012 – Laudatórium od Jozefa Podprockého, 2014 – Perpetuum mobile od Lukáša Borzíka, 2015 – Jarná sonáta od Iris Szeghy – obnovená premiéra). V júli 2018 nahral profilové CD s organovou tvorbou východoslovenských autorov.


      Eva Šušková

      absolvovala štúdium spevu u Viktórie Stracenskej na VŠMU v Bratislave, kde v roku 2013 úspešne obhájila dizertačnú prácu u Petra Mikuláša. Paralelne s pedagogickými a organizačnými aktivitami sa profiluje ako výrazná osobnosť komorného a koncertného umeleckého života, nevynímajúc rôznorodé formy hudobného divadla. V slovenských operných domoch a na zahraničných scénach (Česko, Francúzsko, Rakúsko, Poľsko) stvárnila niekoľko významných postáv ako Tatiana, Desdemona, Rusalka, Suzel, či Fiordiligi. Scénicky tiež naštudovala monodrámy Pierrot Lunaire od Arnolda Schönberga, The Raven Toshia Hosokawu, Hrad kniežaťa Modrofúza od Bélu Bartóka a komornú operu Georga Benjamina Into the Little Hill. Na konte má i uvedenie a nahrávku Hummelovej opery Mathilde de Guise, ale aj kreáciu premiér siedmich pôvodných slovenských opier (Beneš, Kubička, Solovic).

      Orientuje sa v širokom repertoári, pričom odborná kritika najviac vyzdvihuje jej interpretačný vklad v dielach klasikov 20. storočia (Bartók, Stravinskij, Schönberg, Messiaen, Berio, Bernstein, Kurtág atď.). Je zanietenou propagátorkou slovenskej hudby a vďaka úzkej spolupráci s viacerými skladateľmi sa stala vyhľadávanou interpretkou nových diel.

      Eva Šušková sa ako sólistka predstavila na mnohých významných európskych festivaloch (Gaida, Lost&Found, Pražské premiéry, Beethovenfest Bonn, BHS, Melos Étos, Zémpléni fesztivál, Neuen Musik in Bamberg, Konvergencie, Dni starej hudby a i.), kde spolupracovala s orchestrami a súbormi Prague Modern, Quatuor Béla, Quasars Ensemble, Solamente naturali, Janáčkova filharmonie Ostrava, Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Slovenský komorný orchester a ďalšími.

      Nahrávala pre Brilliant Classics, Phaedra, Dynamic, Real Music House, Slovenský rozhlas, Hudobný fond, Hudobné centrum, Hevhetia, Pavlík Records a Diskant. Podieľala sa na viac ako dvadsiatke CD nahrávok, pričom šesť z nich tvoria profilové albumy (Ruské detské piesne, secret VOICE, secret VOICE electric, Lexikón chladu, Lalula a Mŕtvy).

      Jej dlhodobým profilom sú aj autorské projekty a hudobno-divadelné predstavenia. S barytonistom Petrom Mazalánom realizovali projekty s jedinečným umeleckým rukopisom – Babylonská veža, Shaped Songs (s Cluster Ensemble), Symptóm: Dieťa, Dvojhlas, Hrad kniežaťa Modrofúza a Carenza di cadenza. Systematicky pracuje aj s detským divákom, pre ktorého vytvorila projekty Človekofón, tleSKOKrik, či množstvo workshopov a hudobných dielní.

      Je držiteľkou Ceny Nadácie Tatra banky za umenie v kategórii Mladý tvorca (2013), Radio_Head Awards za najlepší album roku 2015 v kategórii Klasická hudba, viacerých nominácií na rovnakú cenu v kategóriách experimentálna, klasická a jazzová hudba a Ceny Frica Kafendu, udeľovanej Hudobným fondom za výnimočné interpretačné umelecké výkony (2016).


      Tomáš Šelc

      je absolventom Vysokej školy múzických umení v Bratislave v triede Petra Mikuláša a operného spevu a zborového dirigovania na Konzervatóriu v Bratislave (Alžbeta Michálková, Dušan Bill). V roku 2013 získal cenu Študentská osobnosť Slovenska za rok 2013/2014 v kategórii Hudba a umenie. Napriek mladému veku je všestranným interpretom venujúcim sa duchovnej hudbe, piesňovej tvorbe, opere i operetnému žánru. Od roku 2006 sa pravidelne zúčastňoval na domácich a zahraničných medzinárodných speváckych súťažiach (Vráble, Trnava, Karlovy Vary, Kroměříž, Olomouc, Eger, Praha, Mníchov, Berlín), na ktorých získal osem prvých, jedno druhé, jedno tretie miesto a získal niekoľko mimoriadnych ocenení poroty. Predstavil sa na prestížnych koncertných pódiách a medzinárodných festivaloch (Bratislavské hudobné slávnosti, Stredoeurópsky festival koncertného umenia, Musica nobilis, Veľkonočný festival duchovnej hudby, Pražská jar, Johannesbourg International Mozart Festival, Veľkonočný festival Ludwiga van Beethovena, Wratislavia Cantans, Festival de Santander, Schleswig-Holstein Musik Festival a iných). Absolvoval majstrovské kurzy zamerané na interpretáciu barokovej hudby pod vedením Petra Schreiera v nemeckom Lübecku. Spoluúčinkoval na svetových premiérach diel Jorgea Bossa a Vladimíra Godára. Realizoval nahrávky pre vydavateľstvá Hänssler Classic (Gabriel Fauré: Requiem / dirigent Rolf Beck), Pavian Records (Vladimír Godár: Querela pacis / dirigent Andrew Parrott), Accent (Jan Dismas Zelenka: Italian Arias / dirigent Petr Wagner), Phaedra (Ján Levoslav Bella / dirigent David Porcelijn) a roku 2012 vydal v Pavian Records svoje prvé profilové CD s piesňovou tvorbou Alexandra Albrechta – Biographie. V roku 2013 vydal vo vydavateľstve Music Forum svoje druhé profilové CD so slovenskou duchovnou tvorbou pod názvom “Ave Maria et alia opera musica sacra”. Toto CD bolo nominované na album roka za rok 2013 v kategórii Klasická hudba v súťaži Radio_Head Awards. Je členom prestížnych zborových a ansámblových zoskupení: Collegium Vocale Gent (Philippe Herreweghe), Clemencic Consort (René Clemencic), Taverner Consort (Andrew Parrott), Collegium 1704 (Václav Luks). Roku 2013 debutoval v Národnom divadle Brno a v Slovenskom národnom divadle Bratislava v operách Don Giovanni, Mária di Rohan, La Clemenza di Tito, Kráľ Teodor v Benátkach, Carmen, Salome a Gianni Schicchi. Roku 2017 sa predstavil v Divadle Antonína Dvořáka v Ostrave v opere Ifigénia v Aulide.


      Szymon Bywalec

      ukončil štúdium orchestrálneho / operného dirigovania pod vedením Jana Wincentyho Hawela na Hudobnej akadémii v Katowiciach a štúdium hry na hoboj u Jerzyho Kotyczku na Hudobnej akadémii v Krakove. Bywalec pokračoval vo svojich štúdiách na majstrovských kurzoch u Gianluigiho Gelmettiho (2001) a Lothara Zagroseka (2002 – Diploma di Merito) na Hudobnej akadémii Chigiana v Siene, kde Bywalec získal štipendium. Svoje ďalšie vedomosti získal na dirigentských kurzoch u Gabriela Chmuru, Kurta Mazura, Zoltána Peskóa a Pierra Bouleza.

      Bywalec získal 1. cenu na 2. ročníku súťaže mladých skladateľov v Białystoku (1998) a o rok neskôr získal dve mimoriadne ceny (Antoni a Žofie Wit a primátora mesta Katovice) na 6. ročníku medzinárodnej dirigentskej súťaže Grzegorza Fitelberga v Katoviciach. Za svoju umeleckú činnosť získal od Ministerstva kultúry a umení dve štipendiá a viackrát bol ocenený primátorom mesta Katovice. V roku 2014 obdržal Čestnú cenu od Spolku poľských skladateľov za propagáciu poľskej súčasnej hudby.

      Szymon Bywalec premiéroval množstvo svetových i poľských skladieb. V roku 2000 založil komorný orchester Ars Musicae, ktorý sa špecializuje na starú hudbu a vokálny súbor Cappella Theoreticorum Cantans. V Poľsku i zahraničí dirigoval orchester Sliezskej filharmónie, Filharmóniu Częstochowa, Białystok, Olsztyn, orchester Poľskej opery vo Vroclavi (s ktorou absolvoval aj nemecké turné) a ansámble: Miskolci Szimfonikus Zenekar a Camerata Strumentale Citta di Prato. V máji 2003 vďaka štipendiu Nadácie Ernst von Siemens a Nadácie priateľov Varšavskej jesene dirigoval Národný rumunský rozhlasový orchester, pričom dirigoval otvárací koncert Medzinárodného týždňa novej hudby v Bukurešti.

      Pôsobí zároveň ako riaditeľ Akademického symfonického orchestra v Katoviciach a vedie aj Mládežnícky symfonický orchester Karola Szymanowského (s ktorým účinkoval v decembri 2001 na Nono Concerto di Natale vo Vatikáne). Pravidelne spolupracuje s Národným poľským rozhlasovým orchestrom v Katoviciach. Je taktiež stálym dirigentom a umeleckým riaditeľom Nového hudobného orchestra, s ktorým popularizuje novú hudbu a hudbu klasikov 20. storočia. S týmto orchestrom účinkoval na mnohých festivaloch súčasnej hudby, vrátane Varšavskej jesene (v roku 2005 spolupracoval s IRCAMom na realizácii Boulezovej skladby Répons), Sliezskych dní súčasnej hudby, Medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos v Bratislave, na festivaloch Velvet Curtain vo Ľvove, Musica Polonica Nova a Musica Electronica Nova vo Vroclavi, Hudobnom festivale Pawła Szymańského vo Varšave, Moderný Peking v Pekingu, Bridges vo Viedni a Hindsgavl Festival i Klang – Festival hudobnej avantgardy v Kodani.

      V apríli 2009 získal Bywalec Cenu Pizzicato Supersonic za album s nahrávkou Dux Weroniky Ratusińskej s Novým hudobným orchestrom. Jeho nahrávka Troch piesní na Traklov text Pawla Szymańského získala v roku 2007 v Paríži ocenenie na Medzinárodnom skladateľskom kongrese UNESCO. Nahrávka violončelových koncertov škandinávskych skladateľov (Nørgård, Nordheim, Saariaho) s dánskym sólistom Jakobom Kullbergom získala Dánsku rozhlasovú cenu 2012 Lyt til Nyt Pris. V roku 2016 realizoval pre vydavateľstvo Decca CD s talianskym klarinetistom Michelle Marellim a Novým hudobným orchestrom. V rokoch 2013 – 2016 bol umeleckým riaditeľom festivalu Musica Polonica Nova. Szymon Bywalec je profesorom na Hudobnej akadémii v Katoviciach a zároveň pôsobí ako asistent Jana Wincentyho Hawela.


      Slovenská filharmónia

      bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života - Václav Talich (1949 – 1952) a Ľudovít Rajter (1949 – 1976, do roku 1961 ako jej umelecký riaditeľ). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – Tibor Frešo, Ladislav Slovák, Libor Pešek, Vladimir Verbickij, Bystrík Režucha a Aldo Ceccato. V rokoch 1991 – 2001 bol šéfdirigentom a hudobným riaditeľom Slovenskej filharmónie Ondrej Lenárd. V sezóne 2003/2004 pôsobil ako umelecký riaditeľ inštitúcie Jiří Bělohlávek. V roku 2004 sa stal šéfdirigentom Vladimír Válek, v rokoch 2007 – 2009 ho vystriedal Peter Feranec. V rokoch 2009 – 2016 bol šéfdirigentom francúzsky dirigent Emmanuel Villaume a od roku 2017 do roku 2020 britský dirigent James Judd. Ako stáli hosťujúci dirigenti pôsobili v Slovenskej filharmónii v rokoch 2007 – 2018 Leoš Svárovský, 2011 – 2019 Rastislav Štúr a v sezóne 2018/2019 Petr Altrichter. Od sezóny 2020/2021 sa postu šéfdirigenta ujal Daniel Raiskin.

      Z množstva hosťujúcich dirigentov je potrebné uviesť osobnosti svetového mena ako János Ferencsik, Witold Rowicki, Václav Smetáček, Karel Ančerl, Franz Konwitschny, Arvīds Jansons, Václav Neumann, Hermann Abendroth, Antonio Pedrotti, Sir Eugene Goossens, Sir Malcom Sargent, Roberto Benzi, Kurt Masur, Sir Charles Mackerras, Carlo Zecchi, Serge Baudo, Claudio Abbado, Kurt Sanderling, Zdeněk Košler (ktorému na základe dlhoročnej úspešnej spolupráce Slovenská filharmónia v roku 1996 udelila čestný titul šéfdirigenta in memoriam), Riccardo Muti, Karl Richter, Kirill Kondrašin, Leif Segerstam, Alain Lombard, Sergiu Celibidache, Thomas Sanderling, Oskar Danon, Mario Rossi, Neeme Järvi, Ken-Ichiro Kobayashi, Jevgenij Svetlanov, Mariss Jansons, Christoph von Dohnányi, Dmitrij Kitajenko, Otmar Suitner, James Conlon, Valerij Gergiev, Alexander Rahbari, Fabio Luisi, Sir Yehudi Menuhin, Peter Schreier, Vladimir Fedosejev, Ralf Weikert, Miltiades Caridis, Pinchas Steinberg, Peter Keuschnig, Tomáš Hanus, Jakub Hrůša, Juraj Valčuha, Tomáš Netopil, Ion Marin, Pavel Baleff, George Pehlivanian, Jun Märkl, Ilan Volkov, Wayne Marshall, Eivind Gullberg Jensen, Alan Buribayev a mnohí ďalší, ale i skladateľov-interpretov vlastných diel ako Jean Martinon, Krzysztof Penderecki a Aram Chačaturian.

      Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, Japonsku, Južnej Kórei, USA a Ománe. Predchádzajúca koncertná sezóna 2020/2021 bola výrazne ovplyvnená pandémiou koronavírusu, ktorá znemožnila orchestru vystupovať v zahraničí. Plánované turné orchestra SF do Japonska a Južnej Kórey sa z dôvodu celkovej situácie vo svete presúvajú na rok 2022 a 2023. V sezóne 2021/2022 sa orchester predstaví na InClassica International Music Festival v Dubaji, na turné v nemeckých a rakúskych mestách (Kolín nad Rýnom, Wiesbaden, Villach, Viedeň a i.), na otváracom koncerte festivalu Smetanova Litomyšl a na festivale Neuberger Kulturtage (Rakúsko).


      Slovenský filharmonický

      zbor je prominentným reprezentantom slovenského profesionálneho zborového umenia. Do hudobného diania vstúpil v roku 1946 ako Miešaný zbor československého rozhlasu a prvé roky ho viedol jeho iniciátor a zakladateľ, dirigent Ladislav Slovák. V roku 1955 sa vedenia kolektívu ujal Jan Maria Dobrodinský, ktorý sa svojou viac než dvadsaťročnou činnosťou nemalou mierou zaslúžil o profiláciu a umelecké napredovanie ansámblu, začleneného v roku 1957 – už pod dnešným názvom – do zväzku telies Slovenskej filharmónie. V roku 1977 funkciu zbormajstra prijal Valentin Iljin, ktorého vystriedal vynikajúci znalec zborového spevu Lubomír Mátl, po ňom sa na ďalšom zveľaďovaní interpretačnej úrovne podieľali Štefan Klimo, Pavel Baxa, Pavol Procházka, Marián Vach, Jan Rozehnal a Blanka Juhaňáková. Od roku 2014 plní funkciu zbormajstra Slovenského filharmonického zboru Jozef Chabroň. Za polstoročie intenzívnej umeleckej aktivity SFZ vyrástol na teleso mimoriadnych kvalít a dnes sa radí k najlepším európskym ansámblom svojho druhu. Jedinečný technický arzenál, kultivovanosť prejavu, ideálna zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladná umelecká disciplína sa premietajú do kvalitných výkonov, plných tvorivého napätia a výrazovej sily, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti, medzi nimi svetoznámi majstri taktovky ako Claudio Abbado, Serge Baudo, Bertrand de Billy, Semjon Byčkov, Jean-Claude Casadesus, James Conlon, Dean Dixon, Christoph von Dohnányi, Vladimír Fedosejev, János Ferencsik, Daniele Gatti, Pedro Halffter, Riccardo Chailly, Dmitrij Kitajenko, Zdeněk Košler, Ondrej Lenárd, Alain Lombard, Fabio Luisi, Lorin Maazel, Kurt Masur, Zubin Mehta, Franz Welser-Möst, Antonio Pedrotti, Libor Pešek, Daniel Raiskin, Ľudovít Rajter, Helmuth Rilling, Karl Richter, Esa Pekka-Salonen, Peter Schreier, Pinchas Steinberg, Hans Swarowsky, Václav Talich, Emmanuel Villaume a Ralf Weikert. Okrem pravidelnej činnosti na domácej pôde zbor každoročne absolvuje množstvo zahraničných zájazdov, ktorých cieľom sa stali bezmála všetky európske krajiny, ale aj Maroko, Turecko, Japonsko a Omán. Zbor spolupracoval s prestížnymi zahraničnými orchestrami ako napr.: Berlínski a Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Izraelská filharmónia, Orchestre de Paris. Svojimi výkonmi prispel k lesku významných medzinárodných festivalových podujatí (Viedeň, Salzburg, Londýn, Praha, Perugia, Edinburg, Berlín, Atény, Madrid, Paríž, Mníchov, Štrasburg). Jeho bohatá diskografia obsahuje nahrávky pre slovenské i zahraničné televízne a rozhlasové stanice, ako aj pre renomované nahrávacie spoločnosti, z ktorých možno spomenúť OPUS, Supraphon, Deutsche Grammophon, Hungaroton, Sony, Marco Polo, Naxos, Nuova Era, Decca a mnoho ďalších.

      V sezóne 2021/2022 sa SFZ opätovne predstaví vo Viedenskej štátnej opere v opernej produkcii Eugen Onegin (dirigent Tomáš Hanus) a v máji 2022 v opernej produkcii Boris Godunov (dirigent Sebastian Weigel). Po prvýkrát sa SFZ predstaví na Veľkonočnom festivale v Baden-Badene v novej opernej produkcii Piková dáma a koncertnom uvedení opery Jolanta (dirigent Kirill Petrenko), ako aj v sezóne Berlínskej filharmónie v koncertnom uvedení opery Piková dáma. V závere sezóny čakajú SFZ zájazdy do Nemecka a Srbska, kde s Dortmundskou a Belehradskou filharmóniou uvedie Beethovenovu 9. symfóniu (dirigent Gabriel Feltz). Mužská časť SFZ sa predstaví vo Švajčiarsku v diele Kráľ Oidipus Igora Stravinského (dirigent Jac van Steen).

    Páči sa Likes 0

    Koncert v rámci festivalu Nová slovenská hudba

    Sobota 6. 11. 2021, 19.00 hSaturday, November 06, 2021, 7.00 PM
    Cyklus M – Mimoriadne koncerty
    Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
    M serie – Special Concerts
    Concert Hall of Slovak Philharmonic


    Program
    Jana Kmiťová (1976)
      Neprítomnosť / Abwesenheit, koncert pre dva klavíry a orchester – premiéra Abwesenheit, concerto for two pianos and orchestra – premiere
      I.I.
      II.II.
    Marián Lejava (1976)
      Vertigo, koncert pre husle a orchester, op. 23b – premiéra Vertigo, violin concerto, Op. 23b – premiere
      Prelude (Theme with 7 variations and Coda)Prelude (Theme with 7 variations and Coda)
      Fugue (as for ‚Escape‘) with Cadenza Pascala ManoliosaFugue (as for ‚Escape‘) with Cadenza Pascala Manoliosa
      Ayre (as for ‚Air‘ - In the memory of Dolores O’Riordan)Ayre (as for ‚Air‘ - In the memory of Dolores O’Riordan)
    Lukáš Borzík (1979)
      Chiaroscuro pre organ a orchester – premiéra Chiaroscuro for organ and orchestra – premiere
    Vladimír Bokes (1946)
      Te Deum pre soprán, barytón, miešaný zbor a orchester, op. 93 – premiéra Te Deum for soprano, baritone, mixed choir and orchestra, Op. 93 – premiere

    Koncert z tvorby žijúcich slovenských autorov otvára dielo Jany Kmiťovej, ktorá ako skladateľka spolupracuje s poprednými domácimi i zahraničnými interpretmi (Klangforum Wien, Arditti Quartett a ď). Okrem kompozície študovala aj hru na klavíri a jedným z prirodzených vyústení jej záujmu o tento nástroj je aj ambiciózny projekt koncertu pre dva klavíry s orchestrom, ktorého inšpiráciou sa stalo manželské klavírne duo – Ivan a Diana Buffovci. Nezvyklé zvukové sfarbenia v diele dotvára skupina akordeónov, zaradená mimo tradičného kánonu medzi hráčov orchestra. Marián Lejava sa vo svete hudby vyjadruje nielen svojím komplexným skladateľským jazykom, ale i pomocou dirigentskej taktovky v spolupráci s poprednými domácimi i zahraničnými telesami. Jeho husľový koncert Vertigo vznikol na objednávku dirigenta Pavla Šnajdra a jeho telesa Brno Contemporary Orchestra, ktorí jeho ansámblovú verziu so sólistom Milanom Paľom uviedli v Brne v jeseni 2018. Autor dielo potom prepracoval aj vo verzii pre symfonický orchester, ktorá po prvýkrát zaznie na koncerte Slovenskej filharmónie. Lukáš Borzík svoju kompozíciu pre organ a orchester nazval Chiaroscuro. Tento pojem pochádza z výtvarnej techniky a znamená „šerosvit“. Obdobne ako na obrazoch, aj v tejto skladbe je prítomný ako prechod z tmavých hĺbok ku žiarivému svetlu, čo symbolizuje nádej, že napriek náročnému obdobiu pandémie, ktoré zažívame, bude mať všetko nakoniec svoj zmysel. Aj preto dielo venoval všetkých obetiam pandémie Covid-19. V tvorbe Vladimíra Bokesa sa prelína jeho záľuba v uplatňovaní rozličných racionálnych postupov s expresívnym výrazom. Jeho skladba Te Deum, ktorá uzatvára rad jeho duchovných kompozícií, je venovaná 30. výročiu Nežnej revolúcie. Koncert zaznie v naštudovaní poľského dirigenta Szymona Bywalca, uznávaného odborníka na poli súčasnej vážnej hudby, ktorý okrem štúdia v Katoviciach, Krakove a talianskej Siene absolvoval dirigentské kurzy u majstrov taktovky ako Kurt Masur, Zoltán Peskó či Pierre Boulez.


    VideozáznamVideorecording
    VašoVašo FrkalFrkal svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spolupráca ITIT supervisor, RenátaRenáta BeličováBeličová réžiavideo producer, MarekMarek PiačekPiaček kamerycamera, striheditor, réžiavideo producer, postprodukciapost-production
    Vyrobila Slovenská filharmónia © 2021A Slovak Philharmonic Production © 2021

    Facebook

    X (Twitter)