Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Sledujte náš kanál na Youtube
Navštívte tím Streamboyz na Facebooku
Sledujte nás na Instagrame
Sledujte nás na Twittri

[ 01:25:28 ] [ 01:25:28 ] [ iba audio > ][ audio only > ]

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Ivan Marton ]

      Skladateľ Ján Cikker, jeden z hlavných predstaviteľov generácie slovenskej hudobnej moderny, ktorá sa, spoločne s Eugenom Suchoňom a Alexandrom Moyzesom, v tridsiatych rokoch minulého storočia kompozične vzdelávala v majstrovskej triede Vítězslava Nováka na pražskom konzervatóriu, vstúpil do domáceho kultúrneho kontextu predovšetkým ako významný operný autor. Scénické diela ako Juro Jánošík, Mister Scrooge, Hra o láske a smrti, Coriolanus, no predovšetkým Vzkriesenie podľa románového námetu L. N. Tolstého sa natrvalo zapísali do slovenského hudobného dedičstva. Cikker však bol zároveň aj zdatným symfonikom, ktorý vo svojich vrcholných dielach predvojnového i vojnového obdobia (Capriccio, Symfonický prológ, Jarná symfónia, Leto, Cantus filiorum, Slovenská suita, Concertino pre klavír a orchester) dokázal bohato zužitkovať skúsenosti zo svojho pražského a viedenského hudobného štúdia. A do tretice, Ján Cikker ako Banskobystričan nemohol stáť bokom od takej významnej dejinnej udalosti ako SNP. Ako jeden z mála slovenských hudobníkov sa aktívne zapojil do príprav povstania, vytvoril známu znelku revolučného vysielača a neskôr ju rozvinul v ikonický Pochod povstalcov. Symfonietta pre orchester op. 16 pochádza z roku 1938 a je autorskou orchestrálnou transkripciou skladateľovej juvenilnej Sonatíny pre klavír, op. 12. Štvorčasťové dielo charakterizuje farbistá, takmer impresionisticky ladená inštrumentácia a bohaté tanečné rytmy, ťažiace zo slovenského folklóru (v poslednej časti nachádzame nespochybniteľné názvuky na ľudovú pieseň Ej, zalužicko poľo).

      V roku 1928 uskutočnil francúzsky skladateľ Maurice Ravel štvormesačnú koncertnú cestu po USA. Bola to jeho prvá návšteva amerického kontinentu – skladateľ nikdy predtým v Spojených štátoch nebol a pobyt v novej krajine naňho hlboko zapôsobil: prešiel všetkými významnými mestskými aglomeráciami od New yorku až po východné pobrežie, obdivoval architektúru amerických veľkomiest či dokonalú stavbu mrakodrapov a fascinoval ho nezvyčajný ruch na uliciach. Prekvapila ho tiež vysoká technická úroveň domácich orchestrálnych telies, no vari najviac ho očarila jazzová hudba a černošské spirituály, s ktorými sa zoznámil pri návštevách amerických nočných klubov. Po návrate do vlasti sa Ravel podujal napísať dva klavírne koncerty: ten prvý, D dur, skomponoval v roku 1931 pre rakúskeho klaviristu Paula Wittgensteina, ktorý pri bojoch v prvej svetovej vojne prišiel o pravú ruku. Druhý, zdanlivo hravý a nekonfliktný Koncert pre klavír a orchester G dur, vznikol len o niekoľko mesiacov neskôr a zabezpečil skladateľovi nehynúcu slávu. S koncipovaním diela sa však skladateľ dosť natrápil. „Nedarí sa mi koncert dokončiť,“ písal priateľovi „a tak som sa rozhodol denne spať nie dlhšie ako sekundu. Oddýchnem si, keď prácu dokončím – na tomto svete alebo inde.“ Energickú prvú časť Allegramente s výbušnými rytmami a kaskádami virtuóznych klavírnych pasáží strieda lyrické Adagio assai s nekonečnou trojminútovou melodickou sekvenciou sólového nástroja. Záverečné Presto, ženúce sa dopredu ako víchor, je vari najviac poznačené jazzovou inšpiráciou. Koncert skladateľ venoval klaviristke Marguerite Longovej, ktorá ho pod Ravelovou taktovkou po prvýkrát predniesla v Paríži 14. januára 1932. Triumfálny úspech premiéry diela pokračoval aj pri uvedeniach v ďalších európskych mestách.

      ⁣29. mája 1913 sa v metropole Francúzska odohrala udalosť, ktorá prenikavým spôsobom vstúpila do hudobnej histórie a nadlho predznamenala jej smerovanie: v ten deň sa totiž v parížskom divadle Théâtre des Champs-Élysées uskutočnila premiéra baletu Svätenie jari Igora Stravinského v podaní Ruského baletu Sergeja Ďagileva, v choreografii Václava Nižinského, ktorá vyústila do škandálu. „Hneď po začiatku predstavenia sa začali ozývať mierne protesty proti hudbe“ – píše Stravinskij v Kronike môjho života. „Pokriky neustávali a ja som o niekoľko minút nahnevaný odišiel z hľadiska; sedel som blízko orchestra a pamätám si, že som praštil dvermi. Nikdy potom ma už nič takto nedopálilo.“ V silnejúcom hluku orchester prakticky nebolo počuť, tanečníci sa orientovali podľa Nižinského, ktorý energicky počítal, „ako keby na lodi vydával pokyny námorníkom.“ Podobný výjav sa odohral o dva mesiace skôr na koncerte Arnolda Schönberga vo Viedni, estetický a štýlotvorný kontext však bol rozdielny. Kým pri uvedení Schönbergovej Komornej symfónie išlo o vyvrcholenie epochy neskorého romantizmu, ktorú skladateľ podrobil prísnej dekonštrukcii, v prípade Stravinského diela išlo o výbuch „brutálnej sily orientálneho primitivizmu“ (Peter Faltin), zhmotňujúcej barbarskú, antiromantickú silu drsného rytmického pohybu, charakterizujúcu hudbu národných škôl skladateľov románskej a slovanskej proveniencie v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia.

      Stravinskij začal Svätenie písať v roku 1910, v období, keď končil prácu na hudbe k baletu Vták Ohnivák. „Raz som v sne videl výjav z pohanského rituálu, pri ktorom sa vyvolená obetná panna pred starcami kmeňa, sediacimi v kruhu, utancovala k smrti.“ Predstava tohto rítu skladateľovi dlho nedala spávať a zakrátko začal pomýšľať na ďalšie baletné dielo; s maliarom Nikolajom Rerichom pripravil rozvrh scén a spolupracoval aj pri návrhu kostýmov.

      Po čase sa k práci pripojila francúzska maliarka a ilustrátorka Valentine Cross-Hugo a na tvorbe libreta a choreografického pôdorysu mali významný podiel súrodenci Bronislava a Václav Nižinskí. Stravinskij sa s rodinou utiahol do malého penziónu v švajčiarskom mestečku Clarens, kde usilovne komponoval. V novembri 1912 bola práca na diele zavŕšená a začalo sa v Paríži často prerušované obdobie inscenačných príprav. Na generálke deň pred premiérou sa zdalo byť všetko v poriadku: prítomná honorácia na čele s Claudom Debussym a Mauriceom Ravelom sa o diele vyjadrovala v superlatívoch a nič nenasvedčovalo, že sa schyľuje k jednému z najväčších škandálov v dejinách hudby. Výsledok je známy. Lenže už rok po prvom uvedení, v apríli 1914, zaznamenalo Svätenie jari v Paríži triumfálny úspech. Nadšení poslucháči skladateľa vyniesli z divadla na pleciach a za policajnej asistencie ho vláčili po meste.

      Svätenie jari, obrazy z pohanskej Rusi, sa stalo jedným z ikonických opusov symfonickej hudby 20. storočia, dodnes fascinujúcim hudobných znalcov i bežných poslucháčov. Nikdy predtým neboli návštevníci koncertov vystavení takému masívnemu prívalu rudimentárnej zvukovej riavy, ktorá sa na nich od prvých tónov predimenzovaného orchestrálneho aparátu divoko, priam sebazničujúco valila. Bola to surová hudobná poetika, na míle vzdialená dobovým predstavám o tradičnom harmonickom jazyku. Skladateľ sa rozhodol šokovať obecenstvo naturalistickým opisom krutostí pohanského obradu, pri ktorom sa mladá dievčina stáva obeťou vítania jari. Tradičný tonálny pôdorys hudobného diela sa prostredníctvom prvkov polyharmónie a polymodality, s využitím komplikovaných asymetrických rytmov, disonantných akordov a nepravidelného metra totálne rozkladá. Od úvodného vstupu sólového fagotu, ktorý cituje tému z litovského folklóru, až po záverečný sofistikovaný Veľký posvätný tanec plného orchestra máme do činenia s majstrovskou hudobnou dramaturgiou, ktorá poslucháča až do konca skladby udrží v napätí.

      Premiéru Svätenia jari i ďalších šesť uvedení baletu dirigoval legendárny francúzsky dirigent Pierre Monteux; dnes už vo svete niet seriózneho majstra taktovky, ktorý by ho dokázal obísť. Scénického spracovania diela sa po Nižinskom ujali najvýznamnejší choreografi storočia: Maurice Béjart, Pina Bausch, Martha Graham či Angelin Preljocaj.

      Ivan Marton

      –––––
      Bibliografický údaj: MARTON, Ivan: Text ku koncertu 24. 9. 2021, 19:30, in: Bratislavské hudobné slávnosti, 56. ročník, Bratislava, Slovenská filharmónia 2021

    • Životopisy

      JAVIER PERIANES

      „Kým jeho vystupovanie a technika... vyžarujú pokoj, precízna a rýchla práca jeho prstov človeka ohromí. Zriedkakedy – ak vôbec niekedy – som sa stretol s takou kombináciou očividnej skromnosti a absolútnej brilantnosti“. (Sunday Times)

      Medzinárodná kariéra Javiera Perianesa ho priviedla na pódiá tých najprestížnejších koncertných sál, kde účinkuje s poprednými svetovými orchestrami, spolupracuje s dirigentmi ako Daniel Barenboim, Charles Dutoit, Zubin Mehta, Gustavo Dudamel, Klaus Mäkelä, Sakari Oramo, yuri Temirkanov, Gianandrea Noseda, Gustavo Gimeno, Santtu-Matias Rouvali, Simone young, Juanjo Mena, Vladimir Jurowski, David Afkham, François-Xavier Roth, Daniel Harding a hosťuje na festivaloch ako je BBC Proms, Lucerne, La Roque d’Anthéron, Grafenegg, Pražská jar, Ravello, Stresa, San Sebastian, Santander, Granada, Vail, Blossom a Ravinia. Roku 2012 získal Štátnu hudobnú cenu od Ministerstva kultúry Španielska a roku 2019 titul Umelec roka na International Classical Music Awards (ICMA).

      V aktuálnej sezóne 2021/2022 bude spolupracovať s orchestrami ako San Francisco Symphony, Filharmónia Luxemburg, London Philharmonic, Toronto Symphony, Sydney Symphony, Orchestre de Chambre de Paris, Filharmónia štátu Sao Paolo, Orchester divadla San Carlo Neapol a mnohými ďalšími.

      Perianes často realizuje recitály po celom svete a je tiež vášnivým komorným hudobníkom, ktorý pravidelne spolupracuje s huslistkou Tabeou Zimmermann a Quiroga Quartet. V aktuálnej sezóne uskutoční recitály v mestách ako sú Berlín (Boulez Saal), Florencia, Miláno, Lisabon, Valencia, Oxford, Bogota, Zaragoza a ďalších s programom Láska a smrť, ktorý zahŕňa diela Chopina, Granadosa, Liszta a Beethovena.

      Z predchádzajúcich veľmi úspešných účinkovaní Javiera Perianesa môžeme spomenúť prestížne orchestre ako Wiener Philharmoniker, Lipský Gewandhausorchester, Česká filharmónia, orchestre v Chicagu, Bostone, San Franciscu, Clevelande, Washingtone, filharmónie v Osle, Londýne, New yorku a Los Angeles, Orchestre Symphonique de Montréal, Orchestre de Paris, Nórsky a Švédsky rozhlasový orchester alebo Rundfunk-Sinfonieorchester Berlín či Symfonický orchester yomiuri Nippon.

      Javier Perianes nahráva výlučne pre značku Harmonia Mundi. Jeho rozsiahla diskografia zahŕňa diela Beethovena, Mendelssohna, Schuberta, Griega, Chopina, Debussyho, Ravela a Bartóka až po skladateľov ako Blasco de Nebra, Mompou, Falla, Granados a Turina. V poslednom období vydal album Jeux de Miroirs s Ravelovým Klavírnym koncertom G dur, kde ho sprevádza Orchestre de Paris a Josep Pons; zahŕňa tiež diela Couperinov náhrobok a Alborada del gracioso. S Tabeou Zimmermann vydal album Cantilena, ktorý je oslavou španielskej a latinsko-americkej hudby. V nedávno vydaných albumoch, ktoré sú poctou Claudovi Debussymu pri príležitosti stého výročia jeho úmrtia, je nahrávka prvej knihy skladateľových Prelúdií a Estampes a Les Trois Sonates – The Late Works, za čo získal Gramophone Award roku 2019. Naposledy nahral Javier Perianes pre Harmonia Mundi Chopinove Sonáty č. 2 a 3.


      PINCHAS STEINBERG

      pôvodom z Izraela, študoval hru na husliach u Josepha Gingolda a Jaschu Heifetza v USA a kompozíciu u Borisa Blachera v Berlíne. V roku 1974 absolvoval svoj dirigentský debut so Symfonickým orchestrom RIAS v Berlíne. Bol to jeho prvý angažmán, po ktorom nasledovala spolupráca s orchestrami ako Berlínska filharmónia, London Symphony Orchestra, Izraelská filharmónia, Lipský orchester Gewandhaus, Philharmonia Orchestra London, Orchestre National de France, Česká filharmónia, Accademia Nazionale di Santa Cecilia v Ríme, Londýnska filharmónia, Mníchovská filharmónia, Kráľovská štokholmská filharmónia, Bostonský symfonický orchester, Orchestre de Paris, NHK v Tokiu, Cleveland Orchestra, Budapest Festival Orchestra, Slovenská filharmónia a mnohé ďalšie. Pravidelne účinkuje aj na festivaloch v mestách Salzburg, Berlín, Praha, Viedeň, Mníchov, Tanglewood, Blossom, Verona, Granada, Orange, vo Flámsku a na Festivale Richarda Straussa v Garmisch-Partenkirchen. Pinchas Steinberg zastával funkciu stáleho hosťujúceho dirigenta vo Viedenskej štátnej opere, šéfdirigenta viedenského Rozhlasového symfonického orchestra, umeleckého riaditeľa Orchestre de la Suisse Romande v Ženeve a šéfdirigenta Budapest Philharmonic Orchestra. Ako dirigent sa predstavil v popredných operných domoch po celom svete, ako Royal Opera House v londýnskej Covent Garden, La Scala v Miláne, Opera Bastille v Paríži, v operných domoch v Mníchove, San Franciscu, Berlíne, Ríme, Madride, vo Viedni a mnohých ďalších.

      Medzi nahrávky, ktoré ho preslávili, patrí Wagnerov Blúdiaci Holanďan, Catalaniho La Wally pre Sony, live záznamy Mozartovej Korunovácie Tita s Mníchovským rozhlasovým orchestrom pre RCA, Straussovej Mlčanlivej ženy a Křenekovho Orfea a Eurydiky v rámci Salzburského festivalu. Jeho nahrávka Massenetovho Cherubína získala ocenenia Grand Prix du Disque Charles Cros, Diapason d’Or, Cenu nemeckých kritikov a cenu Caecilia Bruxelles. Jeho súčasné a budúce angažmány zahŕňajú koncertné a operné produkcie v Paríži, Tokiu, Sydney, v Madride, Budapešti, Berlíne, Barcelone, Mníchove, Turíne a Helsinkách.


      SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

      bola založená roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života Václav Talich (1949 – 1952) a Ľudovít Rajter (1949 – 1976, do roku 1961 ako jej umelecký riaditeľ). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – Tibor Frešo, Ladislav Slovák, Libor Pešek, Vladimir Verbickij, Bystrík Režucha a Aldo Ceccato. V rokoch 1991 – 2001 bol šéfdirigentom a hudobným riaditeľom Slovenskej filharmónie Ondrej Lenárd. V sezóne 2003/2004 pôsobil ako umelecký riaditeľ inštitúcie Jiří Bělohlávek. Roku 2004 sa stal šéfdirigentom Vladimír Válek, v rokoch 2007 – 2009 ho vystriedal Peter Feranec. V rokoch 2009 – 2016 bol šéfdirigentom francúzsky dirigent Emmanuel Villaume a od roku 2017 do roku 2020 britský dirigent James Judd. Ako stáli hosťujúci dirigenti pôsobili v Slovenskej filharmónii v rokoch 2007 – 2018 Leoš Svárovský, 2011 – 2019 Rastislav Štúr a v sezóne 2018/2019 Petr Altrichter. Od sezóny 2020/2021 sa postu šéfdirigenta ujal Daniel Raiskin.

      Z množstva hosťujúcich dirigentov je potrebné uviesť osobnosti svetového mena ako János Ferencsik, Witold Rowicki, Václav Smetáček, Karel Ančerl, Franz Konwitschny, Arvīds Jansons, Václav Neumann, Hermann Abendroth, Antonio Pedrotti, Sir Eugene Goossens, Sir Malcom Sargent, Roberto Benzi, Kurt Masur, Sir Charles Mackerras, Carlo Zecchi, Serge Baudo, Claudio Abbado, Kurt Sanderling, Zdeněk Košler (ktorému na základe dlhoročnej úspešnej spolupráce Slovenská filharmónia v roku 1996 udelila čestný titul šéfdirigenta in memoriam), Riccardo Muti, Karl Richter, Kirill Kondrašin, Leif Segerstam, Alain Lombard, Sergiu Celibidache, Thomas Sanderling, Oskar Danon, Mario Rossi, Neeme Järvi, Ken-Ichiro Kobayashi, Jevgenij Svetlanov, Mariss Jansons, Christoph von Dohnányi, Dmitrij Kitajenko, Otmar Suitner, James Conlon, Valerij Gergiev, Alexander Rahbari, Fabio Luisi, Sir yehudi Menuhin, Peter Schreier, Vladimir Fedosejev, Ralf Weikert, Miltiades Caridis, Pinchas Steinberg, Peter Keuschnig, Tomáš Hanus, Jakub Hrůša, Juraj Valčuha, Tomáš Netopil, Ion Marin, Pavel Baleff, George Pehlivanian, Jun Märkl, Ilan Volkov, Wayne Marshall, Eivind Gullberg Jensen, Alan Buribayev a mnohí ďalší, ale i skladateľov-interpretov vlastných diel ako Jean Martinon, Krzysztof Penderecki a Aram Chačaturian.

      Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, Japonsku, Južnej Kórei, USA, Ománe a Dubaji.

      Predchádzajúca koncertná sezóna 2020/2021 bola výrazne ovplyvnená pandémiou koronavírusu, ktorá znemožnila orchestru vystupovať v zahraničí. Plánované turné orchestra SF do Japonska a Južnej Kórey sa z dôvodu celkovej situácie vo svete presúvajú na rok 2022 a 2023. V sezóne 2021/2022 sa orchester predstaví na turné v nemeckých a rakúskych mestách (Kolín nad Rýnom, Wiesbaden, Villach, Viedeň a i.), na otváracom koncerte festivalu Smetanova Litomyšl a na festivale Neuberger Kulturtage (Rakúsko).

    Páči sa Likes 0
    Online bulletin Odfoťte QR kód pomocou smartfónu a zobrazí sa vám bulletin vo vašom mobilnom zariadení. Alebo na QR kód kliknete a bulletin sa vám zobrazí v novom okne prehliadača.

    Otvárací koncert 56. ročníka Bratislavských hudobných slávností

    Piatok 24. 9. 2021, 19.30 h
    BHS – Bratislavské hudobné slávnosti, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

    ProgramProgram
    Ján CikkerJán Cikker (1911–1989)
      Symfonietta, op. 16, č. 1 Symfonietta, Op. 16, No. 1
      Allegro frescoAllegro fresco
      Andante sostenutoAndante sostenuto
      VivoVivo
    Maurice RavelMaurice Ravel (1875–1937)
      Koncert pre klavír a orchester G dur Piano Concerto in G major
      AllegramenteAllegramente
      Adagio assaiAdagio assai
      PrestoPresto
    Igor StravinskijIgor Stravinsky (1882–1971)
      Svätenie jari (Le Sacre du printemps) The Rite of Spring
      L’Adoration de la Terre / Vzývanie zemeL’Adoration de la Terre
      Le Sacrifice / ObetaLe Sacrifice

    Kompozičný vklad Jána Cikkera do slovenských hudobných dejín je mimoriadne bohatý. Popri autorstve 10 opier sa prejavil tiež ako zdatný a nezvyčajne plodný symfonik. Jeho dielom na úvod BHS 2021 si pripomíname 110. výročie narodenia skladateľa.

    V roku 1928 uskutočnil francúzsky skladateľ Maurice Ravel štvormesačnú koncertnú cestu po USA. Kompozičným plodom amerického pobytu bol aj hravý, ale pre interpreta náročný Koncert pre klavír a orchester G dur, ktorý skladateľovi zabezpečil trvalú slávu. Koncert si vypočujeme v interpretácii španielskeho klaviristu Javiera Perianesa, u ktorého kritici oceňujú „precíznu a rýchlu prácu prstov, ktorá človeka ohromí… v kombinácii s očividnou skromnosťou a absolútnou brilantnosťou.“

    Stravinského balet Svätenie jari, obrazy z pohanskej Rusi z roku 1913, sa stal jedným z ikonických opusov symfonickej hudby 20. storočia a dodnes fascinuje hudobných znalcov i poslucháčov. V podaní Slovenskej filharmónie pod taktovkou dirigentského mága Pinchasa Steinberga sľubuje program otváracieho koncertu BHS nevšedný interpretačný zážitok.


    The oeuvre of Ján Cikker, with which he enriched the Slovak music, is exceptionally generous. Not only did he write 10 operas, he also proved himself to be a competent and unusually prolific symphony writer. By opening the Bratislava Music Festival 2021 with his work we commemorate the 110th birth anniversary of the composer.

    In 1928 the French composer Maurice Ravel realized a fourth-month concert tour in the USA. The compositional offspring of this American journey was a playful, although extremely exacting for the performer, Piano Concerto in G major, which secured a permanent fame for the author. Tonight the concerto will be played by the Spanish pianist Javier Perianes, praised by critics with the words ‘precision and speed of his fingerwork can be quite shattering… such a combination of evident modesty and utter brilliance’.

    Stravinsky’s ballet The Rite of Spring, Pictures from Pagan Russia (1913), has become one of iconic opuses of the 20th-century symphonic music and to this day it captivates both experts and audiences. Delivered by the Slovak Philharmonic under the baton of the conducting magician Pinchas Steinberg the programme of the BMF’s opening concert is a promise of an extraordinary music experience.


    • VideozáznamVideorecording
    • AndrejAndrej OsvaldOsvald kamerycamera, svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spoluprácaIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka technická spoluprácaIT supervisor, RenátaRenáta BeličováBeličová réžiavideo producer, MarekMarek PiačekPiaček kamerycamera, réžiavideo producer, postprodukciapost-production
    • Vyrobila Slovenská filharmónia © 2021A Slovak Philharmonic Production © 2021