Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

movie [ 0 H 30 MIN ] [ 0 H 30 MIN ] sd

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Igor Javorský ]

      Ešte nedávno bola populárna detská pesnička „Spievanky, spievanky, kdeže ste sa vzali…“. V prekrásnom detskom veku dieťaťa nikomu ani na um neprišlo, že v zdanlivo triviálnom texte pesničky spočíva veľké tajomstvo a veľká téma. Môžeme to skúsiť aj s rozprávkovým zaklínadlom: „kde sa vzala – tam sa vzala, zrazu tu bola hudba“. S pôvodom hudby je to asi tak, ako s pôvodom sveta a života. Záhada, ktorá síce horlivého človeka – zvedavca a výskumníka – neustále nabáda k aktivite a zároveň mu nedáva možnosť dopracovať sa k akejkoľvek definitíve, tobôž nie k definícii (aké má tento človek tak veľmi rád a za aké sa spokojne ukrýva). Podobným – a súvisiacim – rébusom je podstata hudobnej tvorby. Čo ženie človeka k tomu, aby sa „správal hudobne“? Je to pravdepodobne vždy jedna z expedícií do stredu neprebádaného vesmíru, akým hudba určite je. Takže človek sa musí uspokojiť s parciálnymi úvahami typu „na margo“. Jednou z frekventovaných alternatív pri výklade pointy tvorby je odveká radosť človeka z hry. Sú to opäť hlbinné spomienky na detstvo, na magické spievanky a na rozprávkové zaklínadlá, ktoré ženú jedinca v ústrety tejto tvrdej, ale o to radostnejšej aktivite. Hra ako základ a pôvod akejkoľvek činnosti má význam aj v procese genézy akéhokoľvek hudobného diela. Niekedy ide o čistú hru s materiálom a technickými schopnosťami človeka, inokedy sa na túto kostru nabaľuje emočný rozmer, ktorý navonok hru zastiera a strháva človeka do najvnútornejších zákutí jeho duše. V prípade skladateľskej osobnosti Johanna Sebastiana Bacha a jeho koncertov pre akékoľvek nástroje preráža na povrch jednoznačne neskrývaná radosť z hry. Skúsený hudobník prešiel mnohými prostrediami, riešil množstvo tvorivých zadaní a reagoval na množstvo externých požiadaviek a interných impulzov. Bachove koncertantné diela vyrastajú z rýdzo pragmatických a praktických pohnútok geniálneho tvorcu. Napriek horlivým životopiscom a systematikom hudobných dejín nie je pôvod väčšiny z týchto skladieb celkom jasný. Bach rád a hravo transkriboval diela iných majstrov – najmä diela svojho obľúbenca a vzoru Antonia Vivaldiho. Často sa vracal k svojim vlastným titulom a prerábal ich pre nové inštrumentačné zoskupenia. Množstvo koncertov vzniklo pre potreby domáceho muzicírovania; Bachovi synovia Wilhelm Friedemann, Carl Philipp Emanuel a Johann Christian boli mimoriadne disponovanými hráčmi na klávesových nástrojoch a radi sa zapájali do otcových dobre mienených projektov. Iné koncerty vďačia za svoj pôvod spolupráci Johanna Sebastiana s jeho rovnako geniálnym kmotrom a priateľom Georgom Philippom Telemannom, ktorý aktívne viedol súbor Collegium Lipsko a bolo potrebné systematickejšie saturovať akcie súboru novými dielami. Koncert pre klavír a orchester č. 1 d mol, BWV 1052 je oficiálne prvým koncertom tohto druhu v Bachovej tvorbe. Rukopis, ktorý vypracoval Carl Philipp Emanuel Bach pochádza síce až z roku 1734, genéza diela spadá už do dvadsiatych rokov. Bach junior podľa všetkého vypracoval túto kópiu pre vlastné koncertné účely, keď otcovu skladbu uviedol na niektorom zo svojich verejných vystúpení. Materiál Koncertu d mol sa vyskytuje v kantátach BWV 146 a 188 z rokov 1726 resp. 1728. Takisto je aktuálny predpoklad, že Koncert d mol je autorskou transkripciou istého koncertu z köthenského alebo weimarského tvorivého obdobia skladateľa. Originál je podľa znalcov venovaný husliam, o čom svedčí filigránska ornamentika a celková charakteristika klávesového partu. V 19. a 20. storočí vzniklo niekoľko revízií Koncertu d mol v úprave pre husle a orchester. Nech však historici ponúkajú akékoľvek informácie, pre Bachov dynamický koncert je príznačná neskrývaná radosť z hudby, z jej motoriky a schopnosti strhnúť pôvabnou kantilénou. V popredí je síce rýdza štruktúra, tá však vzácnym spôsobom generuje silný zážitkový rozmer brilantného diela.

      Igor Javorský

      –––––
      Bibliografický údaj: JAVORSKÝ, Igor: Text ku koncertom 30. a 31. 5. 2019, in: Slovenská filharmónia, Cyklus DE, 70. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenský filharmónia, 2019

    • Životopisy

      Miki Skuta

      Miki Skuta je jediným slovenským hudobníkom, ktorý sa pohybuje na najvyššej úrovni a s najväčšou ľahkosťou v oblasti klasickej hudby, jazzu a takisto v oblasti popu.

      Ako koncertný klavirista dosiahol významné medzinárodné úspechy. Jeho nahrávky Bachových skladieb získali to najvyššie hodnotenie v odbornom časopise BBC Music Magazine v Anglicku, jeho londýnske sólové koncerty v roku 2013 v koncertnej sále Kings Place boli vypredané. Jeho nahrávka Goldbergových variácií sa na „iTunes – Netherlands Classical Chart“ dostala podľa počtu stiahnutí na štrnáste miesto spomedzi všetkých klasických nahrávok. Bol pozvaný na festival najlepších klaviristov súčasnosti „The Piano“, ktorý sa konal v prestížnej koncertnej sále na Hudobnej Akadémii Franza Liszta v Budapešti, jeho sólové koncerty mali veľký ohlas aj v Salzburgu, v Paríži, v Cannes, ale takisto aj na Bratislavských hudobných slávnostiach.

      Koncertoval so Slovenskou filharmóniou, so Slovenským komorným orchestrom, so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, s Bruckner Orchester Linz, die reihe – Wien, OENM Salzburg, Janáčkovou Filharnóniou Ostrava, Danubius Symphonic Orchestra Budapest, atď. Ako jazzový klavirista bol najaktívnejší v rokoch 1995 – 2005. Za toto obdobie sa vypracoval na takú úroveň, že dostal pozvanie na spoluprácu v kapelách s Tomaszom Stankom, Didierom Lockwoodom, Wolfgangom Muthspielom, a na domácej scéne si zahral nespočetné množstvo koncertov s Oskarom Rózsom, Andrejom Šebanom, Martinom Valihorom, Jurajom Bartošom či Jurajom Griglákom. V rokoch 2006/2007 úzko spolupracoval s Paľom Hammelom, v tomto období mu aranžoval dve CD: Kreditka srdca a Hammel v Aréne. V zahraničí spolupracoval s vynikajúcimi hudobníkmi obidvoch žánrov: Angelika Kirschlager, Benjamin Schmid, Bertl Mütter, Christian Muthspiel, Didier Lockwood, Attila Kaszás, Jiri Stivín, atď. V posledných rokoch sa popri klasickej hudbe venuje skôr čisto improvizovanej hudbe alebo komponovaniu.

      Od roku 1993 jeho kompozície (jazz, pop alebo súčasná hudba) zazneli v Rakúsku, v Nemecku, vo Švajčiarsku, vo Francúzsku, Anglicku, Holandsku, Maďarsku, v Spojených Štátoch približne na stopäťdesiatich koncertoch. V roku 2005 dostal objednávku na napísanie husľového koncertu pre rakúskeho huslistu Benjamina Schmida. „Violinkonzert 2006“ bol premierovaný v júni 2006 v Salzburgu a odvtedy zaznel na ďaľších desiatich koncertoch.

      Je aj členom klavírneho dua Nora Skuta – Miki Skuta, ktoré bolo založené v deväťdesiatych rokoch. Odvtedy vystúpilo na koncertoch v Českej republike, v Rakúsku, v Nemecku, v Poľsku, na Ukrajine, vo Francúzsku a samozrejme na Slovensku. Ich vystúpenia sú zaznamenané na nosičoch v Nemecku, v Poľsku ale aj na CD Slovenského hudobného fondu. Za svoje výnimočné interpretačné výkony získal ocenenia doma i v zahraničí: Krištáľové krídlo, Cenu Frica Kafendu, bol nominovaný na cenu Tatra Banky a na cenu Radio Head. Natočil približne štyridsať CD pre slovenské, maďarské, nemecké či rakúske vydavateľstvá.

      –––––
      Bibliografický údaj: Text ku koncertom 30. a 31. 5. 2019, in: Slovenská filharmónia, Cyklus DE, 70. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenský filharmónia, 2019

    Páči sa Likes 0

    movie [ 1 H 06 MIN ] [ 1 H 06 MIN ] sd

      PlayPrehrať
    00:00
    00:00
    • None / Žiadne
    • English
    • Slovenčina

    Bach / Šostakovič

    Piatok 31. 5. 2019, 19.00 hFriday, May 31, 2019, 7.00 PM
    Cyklus D/E – Hudba troch storočí
    Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
    D/E serie – Three Centuries of Music
    Concert Hall of Slovak Philharmonic


    Program
    Johann Sebastian Bach (1685–1750)
      Koncert pre klavír a orchester č. 1 d mol, BWV 1052 Piano Concerto No. 1 in D Minor, BWV 1052
      AllegroAllegro
      AdagioAdagio
      AllegroAllegro
    PrestávkaIntermission
    Dmitrij Šostakovič (1906–1975)
      Symfónia č. 11 g mol, op. 103 „Rok 1905“ Symphony No. 11 in G Minor, Op. 103 “The Year 1905”
      Palácové námestie. AdagioThe Palace Square. Adagio
      9. január. AllegroThe 9th of January. Allegro
      Večná pamiatka. AdagioEternal Memory. Adagio
      Bitie na poplach. Allegro non troppoTocsin. Allegro non troppo

    Okolnosti vzniku koncertantných skladieb Johanna Sebastiana Bacha nie sú napriek úsiliu bádateľov dodnes uspokojivo vyjasnené. Bach ich často písal pre potreby domáceho muzicírovania alebo transkriboval skladby iných autorov (najmä Antonia Vivaldiho). Iné koncerty sú zasa prepracovanými fragmentmi jeho vlastných diel. Koncert d mol pre klavír a sláčiky pravdepodobne vznikol na podklade materiálu z dvoch Bachových kantát BWV 146 a 188. Rukopisy zachoval a prepísal Carl Philipp Emanuel Bach a nie je isté, do akej miery ich skorigoval pre vlastné hráčske účely. Dnes je tento Koncert veľmi žiadanou skladbou. Počnúc 4. symfóniou koncipoval Dmitrij Šostakovič svoje grandiózne symfonické tituly ako skrytú obžalobu stalinského režimu. Jedenásta symfónia s podtitulom „Rok 1905“ síce naznačuje súvislosti s tragédiou prvej z významných revolúcií v cárskom Rusku, v zásade však ide o symbolickú paralelu s drastickým spôsobom vládnutia tyranského Stalina.

    Pod taktovkou Jamesa Judda, šéfdirigenta orchestra Slovenská filharmónia, sa predstaví jeden z popredných slovenských klaviristov Miki Skuta. Tento všestranný interpret spolupracoval s uznávanými dirigentmi ako Zsolt Nagy či Oliver von Dohnányi. Vystúpil na viacerých európskych festivaloch ako napr. Bach Unwrapped v Londýne, Lisztov Festival v Budapešti, alebo Varšavská jeseň.


    VideozáznamVideorecording
    VáclavVáclav Frkal st.Frkal sr. svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spolupráca ITIT supervisor, MarekMarek PiačekPiaček kamerycamera, striheditor, postprodukciapost-production, RenátaRenáta BeličováBeličová réžiavideo producer
    Vyrobila Slovenská filharmónia © 2019A Slovak Philharmonic Production © 2019
  • Facebook

    X (Twitter)