Organový recitál IV – Bernadetta ŠuňavskáOrgan Recital IV – Bernadetta Šuňavská

[ Autor textu: Stanislav Šurin ]

Eugen Suchoň (1908–1993) bol jednou z najvýraznejších osobností slovenského hudobného umenia. Je autorom prvej slovenskej opery (Krútňava) a ako prvý slovenský skladateľ svojou tvorbou prenikol na zahraničné pódiá. V prípade Krútňavy to bolo napríklad 18 predstavení v Belgicku s belgickými umelcami vďaka slovenskému dirigentovi, organistovi a skladateľovi Jánovi Valachovi. Sólovému organu venoval Suchoň iba jednu skladbu, a to s orchestrom – Symfonickú fantáziu na tému B-A-C-H, op. 21 pre organ, sláčikový orchester a bicie nástroje z roku 1971. Ide o vynikajúcu kompozíciu, ktorá by si zaslúžila, aby bola častejšie uvádzaná, a to nielen na domácich pódiách. Žiaľ, organu ako čisto sólovému nástroju sa Suchoň, ako aj ostatní významní slovenskí skladatelia, vo svojej tvorbe nevenoval. Avšak niektoré jeho skladby pre klavír, napríklad Dve prelúdiá v starom slohu in C boli transkribované (E. Dzemjanová) pre organ a našli uplatnenie v repertoári slovenských organistov. Malá suita s passacagliou je pôvodne klavírna skladba z roku 1931, ktorú skladateľ v roku 1967 upravil pre orchester.

Slávny Wolfgang Amadeus Mozart (1756–1791) síce organ obdivoval – zachovalo sa niekoľko dobových správ o jeho improvizáciách napríklad na pražskom Strahove alebo v Lipsku – ale neinšpiroval ho do takej miery, aby mu venoval viac pozornosti. Podľa neho tomuto nástroju chýbala „sladkosť a výraz“. V Mozartovej dobe bol organ na pokraji záujmu aj u ostatných významných skladateľov. V spoločnosti mal kráľovský nástroj vtedy doslova žalostné postavenie. V Mozartovej tvorbe nachádzame v podstate iba tri závažné sólové organové skladby – Adagio a Allegro in f KV 594, Fantáziu in f KV 608 a Andante in F KV 616. Vznikli na objednávku baróna Josepha Deyma a boli určené pre tzv. Flötenuhr – flautové hodiny, ktoré boli vo svojej dobe obľúbenou hudobnou hračkou. Bol to v podstate stroj s labiálnymi píšťalami, pre ktorý písali ešte aj Haydn a Beethoven. Barón Deym mal takýto nástroj vo svojom mauzóleu, kde sa konala spomienka na rakúskeho poľného maršála Gideona Freiherra von Laudon, ktorý zomrel v roku 1790. Smútočná hudba tu mala znieť každú hodinu a každý týždeň mala byť iná. Podľa dobovej tlače dňa 26. marca 1791 znela v mauzóleu hudba pána kapelmajstra Mozarta. Išlo o Adagio a Allegro in f KV 594. Hoci pre veľký organ Mozart nenapísal žiadnu skladbu, je jeho Fantázia f mol KV 608 považovaná za jednu z najvýznamnejších kompozícií organového repertoáru.

Jon Laukvik je nórsky organista, pedagóg a skladateľ, ktorý od roku 1980 pedagogicky pôsobí na Vysokej hudobnej škole v Štutgarte. Svetoznámym sa stal predovšetkým vďaka svojej pedagogickej činnosti svojou Organovou školou k historickej interpretačnej praxi, ktorú vydal v troch zväzkoch pre obdobie organovej hudby po 18. storočie, obdobie romantizmu a v súčasnosti publikovaného tretieho zväzku zaoberajúceho sa interpretáciou organovej literatúry 20. – 21. storočia. Jon Laukvik je aktívny aj ako organový skladateľ.

Stanislav Šurin