Solamente naturali – Musica GlobusSolamente naturali – Musica Globus

[ Miloš Valent: ]

Súbor Solamente naturali sa okrem autentickej interpretácie repertoáru svetových skladateľov 17. až 19. storočia zameriava od roku 2000 na spracovanie ojedinelých rukopisov pochádzajúcich z územia Slovenska. Séria doposiaľ piatich nahrávok na CD (Uhrovská zbierka 1730, Pestrý zborník, Zbierka Anny Szirmay-Keczerovej, Zborník z Lubeníka, Zborník z Podolínca) postupne vytvorila prirodzený podklad ku vzniku programu Musica Globus. Mladý skladateľ Georg Philippe Telemann počas krátkeho pôsobenia u grófa Erdmanna v Sorau (dnes Žary v Poľsku) počul hrať ľudových muzikantov na ulici, ktorých takto popísal vo svojej autobiografii: „Keď sa dvor presídlil na 6 mesiacov do Plesse a Krakova, dostal som sa do kontaktu s poľskou a hanáckou ľudovou hudbou. Je to krása barbarská!... pri jednej príležitosti hralo spolu 36 gajdošov a 8 huslistov. Bola to neopísateľná brilantnosť, s akou improvizovali hráči v prestávke počas oddychu tanečníkov...Ak by ste boli schopní zapísať za týždeň všetko, čo zahrali, mali by ste dostatok hudobných nápadov na zvyšok života, samozrejme za predpokladu, že viete správne využiť kvality tejto hudby... napísal som veľké množstvo skladieb v tomto štýle, aj keď sú v názve tradičné Allegro alebo Adagio.” Z tohto pohľadu je Rostocký manuskript (titulný list „Danse d‘Polonie”) určitý manuál, s ktorým skladateľ narábal počas celého života, pretože tance zapísané v jednoduchej forme (melódia a bas) neskôr upravil pre viac hlasov a tance vložil do známych Orchestrálnych suít. Tieto skladby v spojení s tancami zo zbierok 18. storočia (okrem hore uvedených sú to – Zborník z Trenčína, Pestini z Budapešti, Klávesová zbierka z Bratislavy, Turecká zbierka Ali Ufki) poukazujú na blízkosť tzv. „vysokého a nízkeho štýlu” a tvoria jadro programu, kde sa pri striedaní skladieb poslucháčovi dostaví pocit neistoty, či počuje skladbu od Telemanna alebo tanec zo zbierky. Tak vznikla prirodzená symbióza, ktorá nás priviedla k dnes “populárnemu názoru”, že hudba je len jedna.

Musica Globus nám pripomína historickú knihu, kde listujeme po jednotlivých krajinách s názvami, ktoré sa používali v 18. storočí (Galia, Alba, Anatolia a pod.). Pri každej krajine sa pred nami otvorí zaniknutý hudobný obraz, kde je spoločným menovateľom vplyv ľudovej hudby v dielach barokových skladateľov. Popri skladbách Georga Philippa Telemanna zaznie hudba Antonia Vivaldiho, Henryho Purcela, Johna Playforda, Jacoba von Eycka.

Tento program je pre súbor Solamente naturali výnimočný, pretože vyžaduje okrem technickej vyspelosti v klasickej hre na nástroji aj schopnosť hrať v rôznych ľudových štýloch, ktoré sú potrebné pri autentickej interpretácii tancov jednotlivých krajín (rôzne rytmické sprievody, hra arabských mikrotónov, nepísaná spontánna improvizácia, spev). Neoddeliteľnou súčasťou je hudobník, multiinštrumentalista Ján Rokyta, ktorý v programe okrem majstrovskej hry na cimbale predstaví dychové nástroje ako barokové a ľudové zobcové flauty, tak aj nástroje orientálne, používané v 18. storočí (dudduk, zurna, barokový klarinet). Ďalším hosťom programu je odborník na hru na orientálne perkusie – Baykal Dogan z Turecka (bendir, davul, darbuka, riqq,doli, daf). So súborom spoluúčinkoval aj pri nahrávke CD Collection of Anna Szirmay-Keczer, ktorá získala v roku 2015 cenu Album roka Radio Head Awards. Výber tancov z jednotlivých zbierok, ktoré znejú v programe, sú v spracovaní Miloša Valenta.

JAN ROKYTA

študoval hru na cimbal u Ludmily Dadákovej na Konzervatóriu v Bratislave a hru na zobcovú flautu u Waltera van Hauweho a Paula Leenhoutsa na Sweelinck-Conservatoriu v Amsterdame. Svoju kariéru začal v cimbalovej muzike Technik Ostrava, založenej v roku 1958 jeho otcom Janom Rokytom starším. Okrem Techniku bol v období 1988-1992 stálym hosťom BROLNu a OĽUNu. V oblasti súčasnej hudby spolupracoval Jan Rokyta so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu a neskôr v Holandsku s ASKO-Schönberg Ensemble, Nederlands Blazers Ensemble, Het Nieuw ensemble, Concertgebouworkest a Rozhlasovou komornou filharmóniou.

V poslednej dobe je tiež častým hosťom symfonických a komorných orchestrov v Nemecku a Rakúsku ako napr. Österreichisches Ensemble für Neue Musik, Klangforum a Radio-Symfonieorchester Südwestrundfunk Stuttgart.

V oblasti svetového folklóru získal Jan Rokyta bohaté skúsenosti v orchestri Medzinárodného folklórneho divadla v Amsterdame, kde pôsobil v rokoch 1995–2002 ako inštrumentálny sólista a hudobný realizátor a v sezóne 2007–2008 ako hudobný riaditeľ tohto telesa. Spolupráca so židovskou speváčkou Shurou Lipovsky bola v roku 2004 ocenená účasťou na medzinárodných festivaloch židovskej hudby v Krakove, Weimare a Amsterdame. Spolu s manželkou Liselotte Rokyta vytvoril Jan Rokyta netradičné nástrojové spojenie Panovej flauty a cimbalu. Koncertný program manželov Rokytových obsahuje folklórnu hudbu východnej Európy i transkripcie a pôvodné skladby pre Panovu flautu a cimbal. Jan Rokyta sa začal profesionálne venovať vínu paralelne s kariérou profesionálneho hudobníka, a to štúdiom na Holandskej vínnej akadémii v rokoch 2003–2004.

Po absolvovaní tejto inštitúcie sa stal diplomovaným „vinológom“ a od roku 2006 sa ďalej vzdelával u britskej organizácie Wine and Spiriteducation Trust, kde v roku 2009 ukončil štúdium štvrtého stupňa Diploma Course a stal sa tak riadnym členom tejto organizácie (AIWS – Associated Member Institue Wine and Spirit). Na začiatku roka 2010 úspešne absolvoval lektorský kurz WSET v Londýne a stal sa certifikovaným vyučujúcim tejto organizácie (Certified Educator WSET). V tom istom roku získal v nemeckom Geisenheime titul „Weinakademiker rakúskej vínnej akadémie v Ruste“, a to obhajobou diplomovej práce o exportnom potenciáli moravských vín. Jan Rokyta vyučuje od roku 2011 na Pražskej vínnej akadémii (Prague Wine Academy), zaoberá sa poradenskou činnosťou pre moravských vinárov. Jan Rokyta je päťnásobným finalistom holandskej degustačnej súťaže „Prix Pommery“ a po 2. cene z roku 2006 sa stal v roku 2009 laureátom tejto súťaže a zároveň „Holandským vinológom roku 2010“.

MILOŠ VALENT

je absolventom Konzervatória v Žiline, kde študoval hru na husliach u Bohumila Urbana. V štúdiu pokračoval na Vysokej školy múzických umení

v Bratislave v triede Bohdana Warchala. Záujem o starú hudbu spôsobil, že jeho prvým pôsobiskom sa stal súbor Musica aeterna (1982–1998). Svoje vedomosti v tejto špecializácii si však rozširoval aj pôsobením v zahraničných súboroch starej hudby. Od roku 1993 pravidelne spolupracuje so súborom Tragicomedia a od roku 1997 je koncertným majstrom orchestra Teatro Lírico. Účinkoval v rôznych zahraničných zoskupeniach, pôsobil ako koncertný majster v brémskom ansámbli Fiori Musicali, spoluúčinkoval v londýnskom Tirami Su, De Nederlandse Bachvereinigung Utrecht, Musicalische Compagney Berlin, v pražských súboroch Musica Florea a Ritornello. Pedagogicky pôsobil na Musik Högskolan v Malmö, Conservatoire de Musique v Ženeve, Hochschule für Kunst v Brémach a na Týnskej škole v Prahe.

V roku 1995 založil vlastný komorný súbor Solamente naturali, v ktorom dodnes pôsobí ako primárius a umelecký vedúci.

SOLAMENTE NATURALI

Súbor pre starú hudbu Solamente naturali, ktorého zakladateľom a umeleckým vedúcim je vynikajúci huslista Miloš Valent, vznikol v roku 1995 ako flexibilná kombinácia umelcov rôznych odborností, ktorí sa chceli venovať prezentácii hudby 17. a 18. storočia. Repertoár je prvoradý a určuje presné obsadenie súboru. Tak je Solamente naturali raz triom či septetom, inokedy súborom barokového typu, predvádzajúcim barokové oratóriá s orchestrom a zborom. Členovia súboru majú úroveň sólových hráčov, radi objavujú neznáme teritóriá a púšťajú sa do náročných projektov. Špecifickosť súboru vyplýva z ojedinelého prístupu k interpretácii hudby 17. a 18. storočia. Dnes, po celosvetovom boome Early Music, už nestačí jednoducho reštaurovať starú hudbu a jej ducha. Zásadné je používanie dobových nástrojov a hľadanie inšpirácie v historických dokumentoch. Hlavnou devízou súboru je entuziazmus, tvorivosť a profesionálny prístup jeho členov, sprevádzaný spontánnosťou a prirodzenosťou – ako odhaľuje už samotný názov súboru. Repertoár súboru je bohatý a okrem základných majstrovských skladieb od Vivaldiho, Händla, Bacha, Purcella, Scarlattiho, Lullyho a Rameaua ponúka aj neznáme a ojedinelé diela slovenskej proveniencie. Solamente naturali je súbor dobre známy aj v zahraničí. Je pravidelným hosťom festivalov starej hudby v Českej republike, Fínsku, Nórsku, Rakúsku, Švajčiarsku a USA, úspešne sa prezentoval na koncertoch vo Francúzsku, Taliansku a Poľsku. Interpretáciu súboru možno počuť aj na CD realizovaných pre viaceré nahrávacie spoločnosti vrátane ECM (Umstatt, Pestrý zborník, Uhrovská zbierka, J. S. Bach – Motetten, V. Godár – Mater, J. N. Hummel – Missa Solemnis, Mathilde de Guise, J. L. Bella – Church Music, C. Ph. E. Bach – Music for Hamburg a ďalšie), či v špeciálnych programoch venovaných barokovej hudbe v Rakúskom rozhlase. Súbor Solamente naturali získal v roku 2016 ocenenie Radio Head Awards – Album roka za CD Thesaurus of Jewish Music.

[ Miloš Valent: ]

Súbor Solamente naturali sa okrem autentickej interpretácie repertoáru svetových skladateľov 17. až 19. storočia zameriava od roku 2000 na spracovanie ojedinelých rukopisov pochádzajúcich z územia Slovenska. Séria doposiaľ piatich nahrávok na CD (Uhrovská zbierka 1730, Pestrý zborník, Zbierka Anny Szirmay-Keczerovej, Zborník z Lubeníka, Zborník z Podolínca) postupne vytvorila prirodzený podklad ku vzniku programu Musica Globus. Mladý skladateľ Georg Philippe Telemann počas krátkeho pôsobenia u grófa Erdmanna v Sorau (dnes Žary v Poľsku) počul hrať ľudových muzikantov na ulici, ktorých takto popísal vo svojej autobiografii: „Keď sa dvor presídlil na 6 mesiacov do Plesse a Krakova, dostal som sa do kontaktu s poľskou a hanáckou ľudovou hudbou. Je to krása barbarská!... pri jednej príležitosti hralo spolu 36 gajdošov a 8 huslistov. Bola to neopísateľná brilantnosť, s akou improvizovali hráči v prestávke počas oddychu tanečníkov...Ak by ste boli schopní zapísať za týždeň všetko, čo zahrali, mali by ste dostatok hudobných nápadov na zvyšok života, samozrejme za predpokladu, že viete správne využiť kvality tejto hudby... napísal som veľké množstvo skladieb v tomto štýle, aj keď sú v názve tradičné Allegro alebo Adagio.” Z tohto pohľadu je Rostocký manuskript (titulný list „Danse d‘Polonie”) určitý manuál, s ktorým skladateľ narábal počas celého života, pretože tance zapísané v jednoduchej forme (melódia a bas) neskôr upravil pre viac hlasov a tance vložil do známych Orchestrálnych suít. Tieto skladby v spojení s tancami zo zbierok 18. storočia (okrem hore uvedených sú to – Zborník z Trenčína, Pestini z Budapešti, Klávesová zbierka z Bratislavy, Turecká zbierka Ali Ufki) poukazujú na blízkosť tzv. „vysokého a nízkeho štýlu” a tvoria jadro programu, kde sa pri striedaní skladieb poslucháčovi dostaví pocit neistoty, či počuje skladbu od Telemanna alebo tanec zo zbierky. Tak vznikla prirodzená symbióza, ktorá nás priviedla k dnes “populárnemu názoru”, že hudba je len jedna.

Musica Globus nám pripomína historickú knihu, kde listujeme po jednotlivých krajinách s názvami, ktoré sa používali v 18. storočí (Galia, Alba, Anatolia a pod.). Pri každej krajine sa pred nami otvorí zaniknutý hudobný obraz, kde je spoločným menovateľom vplyv ľudovej hudby v dielach barokových skladateľov. Popri skladbách Georga Philippa Telemanna zaznie hudba Antonia Vivaldiho, Henryho Purcela, Johna Playforda, Jacoba von Eycka.

Tento program je pre súbor Solamente naturali výnimočný, pretože vyžaduje okrem technickej vyspelosti v klasickej hre na nástroji aj schopnosť hrať v rôznych ľudových štýloch, ktoré sú potrebné pri autentickej interpretácii tancov jednotlivých krajín (rôzne rytmické sprievody, hra arabských mikrotónov, nepísaná spontánna improvizácia, spev). Neoddeliteľnou súčasťou je hudobník, multiinštrumentalista Ján Rokyta, ktorý v programe okrem majstrovskej hry na cimbale predstaví dychové nástroje ako barokové a ľudové zobcové flauty, tak aj nástroje orientálne, používané v 18. storočí (dudduk, zurna, barokový klarinet). Ďalším hosťom programu je odborník na hru na orientálne perkusie – Baykal Dogan z Turecka (bendir, davul, darbuka, riqq,doli, daf). So súborom spoluúčinkoval aj pri nahrávke CD Collection of Anna Szirmay-Keczer, ktorá získala v roku 2015 cenu Album roka Radio Head Awards. Výber tancov z jednotlivých zbierok, ktoré znejú v programe, sú v spracovaní Miloša Valenta.

JAN ROKYTA

študoval hru na cimbal u Ludmily Dadákovej na Konzervatóriu v Bratislave a hru na zobcovú flautu u Waltera van Hauweho a Paula Leenhoutsa na Sweelinck-Conservatoriu v Amsterdame. Svoju kariéru začal v cimbalovej muzike Technik Ostrava, založenej v roku 1958 jeho otcom Janom Rokytom starším. Okrem Techniku bol v období 1988-1992 stálym hosťom BROLNu a OĽUNu. V oblasti súčasnej hudby spolupracoval Jan Rokyta so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu a neskôr v Holandsku s ASKO-Schönberg Ensemble, Nederlands Blazers Ensemble, Het Nieuw ensemble, Concertgebouworkest a Rozhlasovou komornou filharmóniou.

V poslednej dobe je tiež častým hosťom symfonických a komorných orchestrov v Nemecku a Rakúsku ako napr. Österreichisches Ensemble für Neue Musik, Klangforum a Radio-Symfonieorchester Südwestrundfunk Stuttgart.

V oblasti svetového folklóru získal Jan Rokyta bohaté skúsenosti v orchestri Medzinárodného folklórneho divadla v Amsterdame, kde pôsobil v rokoch 1995–2002 ako inštrumentálny sólista a hudobný realizátor a v sezóne 2007–2008 ako hudobný riaditeľ tohto telesa. Spolupráca so židovskou speváčkou Shurou Lipovsky bola v roku 2004 ocenená účasťou na medzinárodných festivaloch židovskej hudby v Krakove, Weimare a Amsterdame. Spolu s manželkou Liselotte Rokyta vytvoril Jan Rokyta netradičné nástrojové spojenie Panovej flauty a cimbalu. Koncertný program manželov Rokytových obsahuje folklórnu hudbu východnej Európy i transkripcie a pôvodné skladby pre Panovu flautu a cimbal. Jan Rokyta sa začal profesionálne venovať vínu paralelne s kariérou profesionálneho hudobníka, a to štúdiom na Holandskej vínnej akadémii v rokoch 2003–2004.

Po absolvovaní tejto inštitúcie sa stal diplomovaným „vinológom“ a od roku 2006 sa ďalej vzdelával u britskej organizácie Wine and Spiriteducation Trust, kde v roku 2009 ukončil štúdium štvrtého stupňa Diploma Course a stal sa tak riadnym členom tejto organizácie (AIWS – Associated Member Institue Wine and Spirit). Na začiatku roka 2010 úspešne absolvoval lektorský kurz WSET v Londýne a stal sa certifikovaným vyučujúcim tejto organizácie (Certified Educator WSET). V tom istom roku získal v nemeckom Geisenheime titul „Weinakademiker rakúskej vínnej akadémie v Ruste“, a to obhajobou diplomovej práce o exportnom potenciáli moravských vín. Jan Rokyta vyučuje od roku 2011 na Pražskej vínnej akadémii (Prague Wine Academy), zaoberá sa poradenskou činnosťou pre moravských vinárov. Jan Rokyta je päťnásobným finalistom holandskej degustačnej súťaže „Prix Pommery“ a po 2. cene z roku 2006 sa stal v roku 2009 laureátom tejto súťaže a zároveň „Holandským vinológom roku 2010“.

MILOŠ VALENT

je absolventom Konzervatória v Žiline, kde študoval hru na husliach u Bohumila Urbana. V štúdiu pokračoval na Vysokej školy múzických umení

v Bratislave v triede Bohdana Warchala. Záujem o starú hudbu spôsobil, že jeho prvým pôsobiskom sa stal súbor Musica aeterna (1982–1998). Svoje vedomosti v tejto špecializácii si však rozširoval aj pôsobením v zahraničných súboroch starej hudby. Od roku 1993 pravidelne spolupracuje so súborom Tragicomedia a od roku 1997 je koncertným majstrom orchestra Teatro Lírico. Účinkoval v rôznych zahraničných zoskupeniach, pôsobil ako koncertný majster v brémskom ansámbli Fiori Musicali, spoluúčinkoval v londýnskom Tirami Su, De Nederlandse Bachvereinigung Utrecht, Musicalische Compagney Berlin, v pražských súboroch Musica Florea a Ritornello. Pedagogicky pôsobil na Musik Högskolan v Malmö, Conservatoire de Musique v Ženeve, Hochschule für Kunst v Brémach a na Týnskej škole v Prahe.

V roku 1995 založil vlastný komorný súbor Solamente naturali, v ktorom dodnes pôsobí ako primárius a umelecký vedúci.

SOLAMENTE NATURALI

Súbor pre starú hudbu Solamente naturali, ktorého zakladateľom a umeleckým vedúcim je vynikajúci huslista Miloš Valent, vznikol v roku 1995 ako flexibilná kombinácia umelcov rôznych odborností, ktorí sa chceli venovať prezentácii hudby 17. a 18. storočia. Repertoár je prvoradý a určuje presné obsadenie súboru. Tak je Solamente naturali raz triom či septetom, inokedy súborom barokového typu, predvádzajúcim barokové oratóriá s orchestrom a zborom. Členovia súboru majú úroveň sólových hráčov, radi objavujú neznáme teritóriá a púšťajú sa do náročných projektov. Špecifickosť súboru vyplýva z ojedinelého prístupu k interpretácii hudby 17. a 18. storočia. Dnes, po celosvetovom boome Early Music, už nestačí jednoducho reštaurovať starú hudbu a jej ducha. Zásadné je používanie dobových nástrojov a hľadanie inšpirácie v historických dokumentoch. Hlavnou devízou súboru je entuziazmus, tvorivosť a profesionálny prístup jeho členov, sprevádzaný spontánnosťou a prirodzenosťou – ako odhaľuje už samotný názov súboru. Repertoár súboru je bohatý a okrem základných majstrovských skladieb od Vivaldiho, Händla, Bacha, Purcella, Scarlattiho, Lullyho a Rameaua ponúka aj neznáme a ojedinelé diela slovenskej proveniencie. Solamente naturali je súbor dobre známy aj v zahraničí. Je pravidelným hosťom festivalov starej hudby v Českej republike, Fínsku, Nórsku, Rakúsku, Švajčiarsku a USA, úspešne sa prezentoval na koncertoch vo Francúzsku, Taliansku a Poľsku. Interpretáciu súboru možno počuť aj na CD realizovaných pre viaceré nahrávacie spoločnosti vrátane ECM (Umstatt, Pestrý zborník, Uhrovská zbierka, J. S. Bach – Motetten, V. Godár – Mater, J. N. Hummel – Missa Solemnis, Mathilde de Guise, J. L. Bella – Church Music, C. Ph. E. Bach – Music for Hamburg a ďalšie), či v špeciálnych programoch venovaných barokovej hudbe v Rakúskom rozhlase. Súbor Solamente naturali získal v roku 2016 ocenenie Radio Head Awards – Album roka za CD Thesaurus of Jewish Music.