Online archív bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

Sledujte náš kanál na Youtube
Navštívte tím Streamboyz na Facebooku
Sledujte nás na Instagrame
Sledujte nás na Twittri

[ 1. časť – 01:44:49 ] [ 1st part – 01:44:49 ] [ iba audio > ][ audio only > ]

Play
00:00
00:00
  • Off
  • Subtitles
  • Titulky

  Bulletin ku koncertu

[ Autor textu: Stanislav Šurin ]

Belgicko-francúzsky skladateľ a organista César Franck žil od roku 1843 až do svojej smrti v Paríži. Skromný a pracovitý skladateľ dokonale poznal dielo Johanna Sebastiana Bacha. Vo svojich troch choráloch, ktoré patria k najznámejším skladbám organovej literatúry vôbec, však nepracuje ako lipský kantor s tradičným chorálom. Zakladateľ organového symfonizmu si témy troch chorálov vymyslel sám.

Slávny francúzsky nevidiaci organista a skladateľ Louis Vierne pôsobil celých 37 rokov až do svojej smrti v Notre-Dame v Paríži. Bol žiakom Charlesa Mariu Widora a vo svojej tvorbe nadviazal na tradíciu organového symfonizmu. Je autorom šiestich organových symfónií. Štvrtú symfóniu g mol napísal v roku 1914. Jej premiéra však zaznela až v roku 1924 v podaní André Marschala. Tradičná tragickosť Viernovej hudby bola vo Štvrtej symfónii pravdepodobne umocnená udalosťami I. svetovej vojny, v ktorej mu zomrel brat. Pokojnú atmosféru Romancy preruší náhly vpád dramatickej hlavnej témy symfónie (spracovanej v základnej podobe v Prélude – I. časť). Finale, ako to už u francúzskych skladateľov organistov býva, je záverečnou časťou, pri ktorej má organista možnosť demonštrovať svoju virtuozitu.

Improvizácia na film The Wind (Victor Sjöström)

Keď bratia Lumiérovci v roku 1895 v Paríži začali premietať pohyblivé obrázky, netušili, že tým odštartujú éru dnes najmasovejšieho a najobľúbenejšieho druhu umenia. Do roku 1927 technické možnosti dovoľovali premietať iba obraz bez zvuku. Prirodzene, že počas premietania nemohlo byť absolútne ticho. V luxusných veľkých kinách hrával hudbu k filmu orchester. V menej významných sa uspokojili s klavírom. Kompromisom, ktorý do sveta nemého filmu priniesol vynikajúci efekt a nebol tak organizačne a finančne náročný ako orchester, sa stal špecifický druh organa, ktorý popri tradičných registroch disponoval všetkými potrebnými efektmi, ktoré nemý film potreboval (klaksón, klus koní atď). Tento nástroj, v Amerike nazývaný Theater Organ a v Anglicku Cinema Organ, dokázal pod rukami zručných improvizátorov skvelú zvukovú kulisu, ktorá dokonale vystihovala dej, ktorý sa odohrával na plátne.

V období posledných dvoch desaťročí môžeme sledovať návrat k tejto tradícii. S obdivom k ranému filmovému umeniu sa objavil aj záujem o improvizovanú zvukovú kulisu. Tento záujem vznikol aj zo snahy o popularizáciu klasického organa. Jedným z prvých organových umelcov, ktorý sa improvizáciou k nemému filmu na klasickom organe začal zaoberať, bol významný švajčiarsky organista Guy Bovet, a to improvizáciou na film La Passion de Jeanne d’Arc z roku 1929. V súčasnosti mnohí organizátori organových festivalov zaraďujú do svojich programov koncerty s kombináciou nemého filmu a improvizačného umenia, a to nielen v koncertných sálach, ale aj v chrámových priestoroch.

Americká romantická dráma Wind (Vietor) švédskeho režiséra Victora Sjöströma patrí k posledným americkým nemým filmom. Film bol natočený na motívy rovnomenného románu Dorothy Scarboroughovej. Hlavnú postavu Letty stvárnila slávna americká herečka Lillian Gish (1893 – 1993), nazývaná The First Lady of American Cinema. Schudobnené dievča Letty cestuje vlakom z Virgínie na osamelý ranč svojho bratanca Beverlyho vo Sweet Water, kde má aj s jeho rodinou bývať. Počas cesty neprestajne fúka vietor. Zoznámi sa so spolucestujúcim obchodníkom s dobytkom Wirtom Roddym. Po príchode ju prídu vyzdvihnúť Baverlyho najbližší susedia Lige Hightower a plešatý Sourdough.

Po príchode sa Letty okamžite stáva centrom pozornosti. Beverlyho manželka Cora (Dorothy Cumming) začne na ňu žiarliť. Chladné prijatie Corou prerastie do hrubého a arogantného chovania k Letty. Na plese sa Sourdough zveril Ligeovi, že chce požiadať Letty o ruku. Lige mu vysvetľuje, že chcel urobiť to isté. Keď sa objaví Wirt, cyklón preruší zábavu a väčšina hostí sa schová do pivnice. V pivnici Wirt vyzná Letty lásku a ponúkne jej, aby s ním odišla. Keď cyklón ustane, Lige a Sourdough hádžu mincu o to, kto požiada Letty o ruku. Cora ju žiada, aby odišla. Letty, keďže nemá peniaze a ani miesto, kam by šla, rozhodne sa prijať Wirtovu ponuku. Ten sa jej však prizná, že je ženatý a že ju chcel iba ako milenku. Vracia sa späť ku Core a tá jej odporúča, aby si vzala niekoho zo zvyšných dvoch nápadníkov. Letta sa vydáva za Ligea.

Jedného dňa má Lige stretnutie s obchodným partnerom. Letty sa bojí zostať doma sama v dome, kde jej je spoločníkom iba vietor. Poprosí Ligea, aby ju zobral so sebou. Keď však v divokom vetre nezvládne jazdu na koni a spadne, pošle ju Lige domov so Sourdoughom. Keď sa Lige vráti, prinesie so sebou nechceného hosťa – zraneného Wirta. Po Wirtovom odíde, ale pokradomky sa vráti, ako inak – počas veternej búrky, ktorá trasie celým domom. Letty omdlie a Wirt ju odnáša do postele. Na druhý deň ráno presviedča Wirt Letty, aby s ním odišla, pretože Lige ich oboch zabije, keď sa vráti. Vo svojom presviedčaní sa stáva násilným a Letty sa bráni revolverom, pričom Wirta zastrelí. Rozhodne sa pochovať ho vonku. Potom, čo svoj čin dokončí, vietor odkryje hrob, čo ju veľmi vydesí. Keď sa Lige vráti, Letty sa poteší a pobozká svojho manžela. Prizná sa mu, že zabila a pochovala Wirta. Keď sa Lige ide pozrieť na miesto hrobu, nič tam nenachádza. Letty vysvetľuje, že vietor môže zakryť stopy, ak je zabitie oprávnené. Má dosť peňazí, aby mohol Letty poslať preč, ale ona mu vyzná lásku a už nechce odísť. Už sa viac vetra nebojí. Táto pomerne jednoduchá a realisticky podaná zápletka nemého filmu Wind (čo je pre obdobie vzniku filmu typické) je prvým projektom nemého filmu s improvizačným sprievodom v rámci organového koncertu na Slovensku.

Stanislav Šurin

–––––
Bibliografický údaj: ŠURIN, Stanislav: Text ku koncertu 7. 6. 2015, in: Slovenská filharmónia, Organové koncerty, cyklus O4, 66. koncertná sezóna, Bratislava, 2015, Slovenská filharmónia

0 Páči sa Likes

Organový recitál IV – Thierry Escaich

Nedeľa 7. 6. 2015, 16.00 h
O – Organové koncerty, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie


Vďaka skvelému staviteľovi organov Aristidovi Cavaillé-Collovi nastal v priebehu 19. storočia vo Francúzsku čulý ruch vo sfére tvorby pre kráľovský nástroj. Collove nástroje výrazne podporujú sonorizmus, ktorý je pre Francúzov typický.  Poprednými skladateľmi boli César Franck a Louis Vierne. Franck lavíroval medzi francúzskym zvukovým šarmom a postbachovskou nemeckou tradíciou. Vierne konal ako elegantný maliar a jeho Symfónie sú ojedinelými ukážkami prepojenia tradičného symfonizmu a novej tradície organovej hudby. Každý hráč na organe sa hrdí aj schopnosťou improvizovať; potvrdí to aj Thierry Escaich.


  • VideozáznamVideorecording
  • VáclavVáclav FrkalFrkal zvuksound, svetlálights, PeterPeter GondaGonda technická spoluprácaIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, réžiavideo producer, MarekMarek PiačekPiaček postprodukciapost-production
  • Vyrobila Slovenská filharmónia © 2015A Slovak Philharmonic Production © 2015
Organový recitál IV – Thierry Escaich