Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

movie 0 H 48 MIN 0 H 48 MINsd

    • Bulletin

      [ Autor textu: Mária Gavalová ]

      Ak by sme sa snažili nájsť spoločného menovateľa jednotlivých skladieb dnešného večera, rozhodne by to bola akási imaginárna snaha skladateľov o rozpovedanie príbehu. Nie však v zmysle naratívu či rozprávania. Hudba je sama o sebe abstraktná. Všetky obrazy, príbehy, podnety, ktoré sa nám s ňou spájajú sú subjektívne, podmienené fantáziou a emočnom každého jedného z nás. Hudba rozpráva svoje príbehy vďaka motívom a ich následnou obmenou, variáciou, ale aj kontrastom či symbiózou. Palladio Karla Jenkinsa hovorí príbeh o talianskom architektovi. Mimohudobná inšpirácia je však pretavená do absolútnej formy concerta grossa, čím sa skladateľ približuje epoche, v ktorej daný umelec žil. Príbeh charakterovej prepojenosti a nadväzností častí zaobalenej do obrazotvornosti rozpráva Koncert pre sláčiky Nina Rotu. Záverečná Suita pre sláčiky Johna Ruttera je príbehom prepojenia klasického suitového pôdorysu s bohatstvom britského folklóru.

      Waleský súčasný skladateľ Karl Jenkins v jednej zo svojich najznámejších kompozícii Palladio pre sláčikový orchester odkazuje na tvorbu a prínos renesančného architekta Andreu Palladia (1508 – 1580). Bol to vôbec prvý profesionálny architekt bez vtedajších typických presahov do iných umení. Všetky svoje významné diela postavil na území Benátskeho mestského štátu, tzv. Benátskej republiky. Najtypickejším znakom jeho rukopisu bolo spojenie klasickej antiky a súdobých trendov. Veľmi podobne poňal komponovanie svojho Palladia aj Karl Jenkins. Barokovú formu concerta grossa ako aj nuansy tejto epochy prepojil s výdobytkami klasickej hudby (nielen) druhej polovice 20. storočia. Slávna melódia prvej časti Allegretto je založená na vzájomnom harmonickom kontraste dvoch úsekov. Regresívneho basu oscilujúceho na dvoch harmonických funkciách a progresívnej kadencie siahajúcej do rozšírenej tonality. Z tohto základného tvaru vyviera celý tematizovaný priebeh, neustále obohacovaný a variovaný. Princíp concerta grossa v tradičnom barokovom ponímaní je vystavaný na „súboji“ partu sólového nástroja a orchestrálnej skupiny, tzv. tutti. V prípade Palladia je tento „súboj“ veľmi integrovaný do celkovej inštrumentácie. Ojedinele vyskytujúce sa sólové pasáže sú silne podmienené a včlenené do partitúry, čím vzniká nie súperenie, ale akási symbióza, spoločná snaha dosiahnuť cieľ. Zaujímavé je aj využitie princípov tzv. terasovitej dynamiky, príznačnej pre barokovú éru. S minimálnym využívaním crescenda (zosilňovania) a decrescenda (zoslabovania) sa vytvárajú akoby „terasové“ skoky medzi pianom a forte. Téma prvej časti mala v sebe zakódovaný princíp barokového spôsobu narábania s tematickým jadrom skladby. Po statickejšom úvode, prichádza mimoriadne pohyblivý dodatok spletitých východísk a možností ďalšieho pokračovania. Aj druhá časť Largo je spojením tradície a súčasnosti. Sofistikovaný bas v náznakoch pripomínajúci barokovú rétorickú figúru klesajúceho basu (passus duriusculus) dopĺňa sprievodný rytmický výrazný motív založený na opakovaní. Klesajúci bas riešený v medziach rozšírenej tonality umožňuje plynulú kadenciu, na prvý pohľad vzájomne nesúvisiacich akordov, a to vďaka prítomnosti spoločných tónov zabezpečujúcich kontinuitu. Sprievodný motív je prítomný v priebehu celej časti a je úzko spätý s klesajúcim basom. Nad týmto základom skladateľ exponuje emočne vypätú melódiu sólových huslí. Nie je virtuózna ani technicky náročná, ako to býva v prípade barokového concerta grossa. Jej náročnosť spočíva v dômyselnom výrazovom poňatí. Formovo má táto časť skôr rapsodický charakter. Stále prítomný základ nad ktorým vyniká melódia, sa obmieňa a obohacuje len v nepatrných odtieňoch. Zatiaľ čo prvá časť bola modifikovanými variáciami a druhá mala uvoľnenejšiu rapsodickú podobu, tak záverečné Vivace sa najviac podobá trojdielnej piesňovej forme, pričom kontrastný stredový úsek je reminiscenciou slávnej melódie Allegra. Jej vertikálna podoba je ale roztrúsená do horizontálneho pletenca hlasov. Základom ohraničujúcich dielov je iskrivý pohyblivý, rytmicky výrazný motív predurčený na markantný harmonický progres. Vsadením zaobalených citlivých tónov do strhujúcej metro-rytmiky vytvára ojedinelé súzvučné pnutia. Od základného rytmického tvaru sú derivované ďalšie motivické podoby prítomné naprieč nástrojovými sekciami. Miestami až minimalistický priebeh narúšajú len bourdonové pasáže, založené na sústavnom opakovaní jedného tónu v basovej linke, ústiace do neustálych gradácií plných napätia. V nich je pre zmenu bas mimoriadne pohyblivý a obohacuje tak monotematický priebeh markantného opakovania východiskového motívu. Záverečné tutti celého orchestra s finálnym zopakovaním úvodu rámcuje celý priebeh concerta grossa.

      Asi každý z nás pozná kultový film Francisa Forda Coppola Krstný otec. Hudbu preň napísal taliansky skladateľ, dirigent a klavirista Nino Rota, obdržal za ňu ocenenia ako Zlatý glóbus a filmovú cenu BAFTA. Práve spätosť s kinematografiou je príznačná pri charakteristike jeho poetiky. Mimoriadnu schopnosť o vytvorenie atmosféry a umocnenie jej dojmu pretavil aj do svojich „klasických“ opusov. „Príbeh“, jedného z najznámejších Rotových diel Koncertu pre sláčiky a orchester (Concerto per archi), je založený na kompozične brilantnom remesle a štýlovej ukotvenosti. Štvorčasťový pôdorys otvára prvá rýchla časť s pomalou introdukciou. V niečom mysteriózne Prelúdium predstavuje hlavnú tému. Jej pohyblivá reminiscencia následne pohltí ďalší priebeh Allegra ben moderata. Spevná kontrastná téma vyústi do sofistikovaného rozvedenia, kde sa vzájomne pretkávajú motívy pohyblivého Allegra ako aj mysteriózneho Prelúdia, ktoré sa napokon v repríze zopakuje s minimálnymi obmenami. Ide o akúsi „pokrivenú“ sonátovú formu. V prípade skladateľov 20. storočia a až tých súčasných je úplne bežné, že sa urputne nedržia všetkých technických požiadaviek formových pôdorysov, ale svoju hudbu zaobaľujú len do ich náznakov (alebo ako hovorí John Cage do ich esencie). Zámenou pomalej a tanečnej časti, Rota obohatil pôdorys svojho Koncertu. Po rýchlom sonátovom Allegre prichádza uštipačné, sarkastické Scherzo, plné neustáleho variovania základného tematicko-motivického jadra. Jeho deriváty „vyskakujú“ z každej strany a vytvárajú neutíchajúci výr, raz plný grotesky, inokedy alúzie tanca, irónie a výsmechu. Rota akoby zachytil všetky možné charakterové odtiene Scherza na skondenzovanej ploche. Absurdum postupnosti jednotlivých charakterov stmeľuje práve monotematickosť variovaná do všemožných „scherzoidných“ odtieňov. Aj tretia časť AriaAllegretto quasi Adagio, ktorá by mala byť subtílna a umiernená, má kdesi hlboko vo vnútri zakódovaný nepokoj a napätie. Exponovaná melódia s typickým oblúkom stúpania, dosiahnutia vrcholu a následného klesania sa najprv objavuje v sólových husliach. Preberá ju violončelo a napokon husle, smerujúce gradáciou až k spodným basovým registrom. Opätovne vyrastá, je však neustále atakovaná nepokojnými husľami až pokým ju celú nepohltia. Snaha o jej opätovné znenie je napokon úspešná, no pomaly sa rozplýva do záverečnej kódy celého orchestra s otvoreným koncom. Dur/molová polarita záverečného akordu len podporuje neistotu záveru. Melódia tretej časti sa dá prirovnať k alegórii fénixa. Vedľa chromaticky exponovanej melódie reprezentujúcej poetiku árie stoja nepokojné ostinata, ktoré ju narúšajú, spochybňujú, oslabujú, ba až pohlcujú. No ona zaznieva vždy znova a znova. Je síce spevná, ale jej spevnosť je akoby zranená. Je intímna, ale jej intimita je akoby odhalená. Je krehká, ale jej krehkosť sa akoby menila v odhodlanie. Ucelený formový oblúk celého Koncertu končí poslednou časťou FinaleAllegrissimo, ktorej motivický materiál vyviera z úvodného Prelúdia. Krátke, úvodné ostinato durového akordu naruší ostrý chromatizmus vo vysokej polohe. Domnelá optimistická atmosféra začiatku sa začína stále viac a viac rozplývať do „démonického“ pohybu plného gradácii a retardácií, plodiacich neustále napätie. Ďalším prvkom podieľajúcim sa na tvorbe celého priebehu je „mikrosúboj“ dvoch kontrastov. Výraznej melódii kontruje úsek s príznačným obmieňaním dôrazov v rámci taktov. Ich snaha „presadiť sa“ na úkor druhého, spôsobuje, že in medias res do seba vstupujú, preberajú na seba črty toho druhého. Napokon však spoločne vyústia do počiatočného durového akordu, čo zanecháva dojem, akoby optimisticky ladený úvodný aj záverečný akord zdanlivo nesúvisel s nepokojným dianím celej záverečnej časti.

      Posledný príbeh dnešného koncertu rozpráva John Rutter so svojou Suitou pre sláčikový orchester. Skladateľ, často spájaný so zborovým umením, keďže ako umelec participuje na rôznorodej zborovej produkcii, má na konte aj inštrumentálne diela. Suita pre sláčikový orchester predstavuje jeho schopnosť využiť všetok potenciál základného motívu. Tematická askéza je strojcom súdržnosti všetkých častí postavených na variovaní základného tematického jadra. Tanečné Vivace ponúka trojnásobné kompozičné rozvedenie úvodného energického motívu. Na úvod sa postupne pretaví do súvislého melodického toku. Najzásadnejšie druhé spracovanie prinesie subtílnejšiu kontrastnú myšlienku, zmenu tónorodu a následná pizzicatová kadencia vyústi až do úplného vrcholu celej časti. Záverečné uvedenie energického motívu sa preklenie až do záverečnej kódy. Tremolá a subtílno-intímna melódia dominujú v druhej časti – Allegro comodo e grazioso. Familiárny a idylický nádych priebehu nenarušujú ani tremolá, ani následná zmena tónorodu, či rozštiepenie melódie. Záver sa vyznačuje uvedením jej pôvodnej podoby naprieč sekciami a napokon sa rozplýva v upokojujúcom (počiatočnom) tremole. Základom tretej časti – Andante espressivo je spevná, zrozumiteľná melódia zharmonizovaná s príznačným nádychom anglickej ľubozvučnosti ukotvenej v terciách. Dojímavú melódiu upevňuje svojím mäkkým tónom sólové violončelo. Priebeh vyburcuje umná transpozícia dosahujúca vrchol v tremolovej pasáži. Návrat kantabilnej melódie v podobe dueta huslí zavŕši jej následné postupné rozplynutie sa. Záverečné Presto predstavuje typickú britskú tanečnosť a energickosť. Jeho poetika sa v mnohých ohľadoch podobá náboju slávnej Suity sv. Paula Gustava Holsta. Priebeh ako aj v prípade predošlých častí obohatí zmena tónorodu ponechávajúca si kontúry základného motívu. Téma koluje naprieč nástrojovými skupinami, zopakuje sa vo svojej pôvodnej podobe a napokon vyústi do krátkej uzatvárajúcej kódy.

      Všetky tri diela dnešného večera spája umné a osobité skladateľské remeslo ich autorov. Práve zrozumiteľná hudba po formálnej a motivicko-tematickej stránke uvoľňuje fantáziu každého poslucháča. Je len na ňom, či si vychutná hudbu v jej absolútnej podobe, alebo bude hľadať individuálne nuansy vlastnej obrazotvornosti.

      Mária Gavalová

      –––––
      Bibliografický údaj: GAVALOVÁ, Mária: Text ku koncertu 27. 11. 2021, in: Slovenská filharmónia, 74. koncertná sezóna 2022/2023, Cyklus SKO, Bratislava, Slovenská filharmónia 2022

    • Životopisy

      EWALD DANEL

      študoval hru na husliach a dirigovanie na ostravskom konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Absolvoval dirigentský kurz u Karla Österreichera, kurz zborového dirigovania u Jana Wierszyłowského a doktorandské štúdium u Bohdana Warchala. Po ukončení štúdia pôsobil ako koncertný majster v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu a v orchestri Slovenského národného divadla. Od roku 1985 je koncertným majstrom Slovenskej filharmónie a od roku 2001 umeleckým vedúcim Slovenského komorného orchestra (SKO). Ako sólista a dirigent sa predstavil na koncertných pódiách v mnohých krajinách Európy i zámoria (Japonsko, Kórea, Egypt, Panama, Brazília, USA). Dlhodobá spolupráca ho spája s Orquestra Sinfonica Municipal São Paulo, Hiroshima Symphony Orchestra, Akita Chamber Orchestra, Tokyo Harmonia Chamber Orchestra, vystupoval s orchestrami Klang Verwaltung München, Orchestra Ensemble Kanazawa, Nagoya Philharmonic Orchestra, Osaka Symphoniker, Sakata Philharmony, Slovenská filharmónia, Prague Philharmonia, Orquesta Filarmónica de Málaga, Janáčkova filharmonie Ostrava a i. V Hiroshima Symphony Orchestra bol v rokoch 2008 – 2014 hlavným hosťujúcim dirigentom.

      Okrem dirigentských a sólistických aktivít má umelec bohaté skúsenosti v oblasti komornej hry – primárius Slovenského kvarteta od r. 1986, spoluzakladateľ Slovenského klavírneho tria, Kubínovho kvarteta (na violovom poste), niekoľko rokov člen súboru Musica aeterna, v rokoch 1992 – 1996 umelecký vedúci orchestra Cappella Istropolitana. Umelec sa spolupodieľa na rôznych projektoch v komorných ansámbloch doma i v zahraničí. Je držiteľom Ceny Sebastian za mimoriadny prínos k odkazu diela J. S. Bacha.

      Ako pedagóg pôsobil v rokoch 1987 – 1998 na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, v rokoch 1999 – 2003 a 2007 – 2009 bol hosťujúcim profesorom na Aichi Prefectural University of Fine Arts and Music v Nagoyi v Japonsku. V súčasnosti je pedagógom na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

      Ako umelecký vedúci SKO inicioval cyklus koncertov v chrámoch, koncerty pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, vznik nových skladieb a mnohé mimoriadne projekty. Opakovane uvádza Biblické piesne A. Dvořáka ako projekt otvorený pre široký okruh záujemcov, napr. na festivale Pohoda 2018 za účasti vyše 250 spevákov. Cielená dlhodobá spolupráca s rôznymi cirkevnými a amatérskymi speváckymi zbormi a hudobnými súbormi v role dirigenta, organizátora i autora duchovnej hudby je významnou súčasťou jeho umeleckých aktivít.


      SLOVENSKÝ KOMORNÝ ORCHESTER

      vznikol na jeseň roku 1960 na pôde Slovenskej filharmónie. Pri jeho zrode stál vynikajúci huslista sliezskeho pôvodu Bohdan Warchal (1930 – 2000). Od svojho založenia bol jedným z najpopulárnejších súborov v oblasti klasickej hudby na Slovensku. Od roku 2001 vedie orchester huslista Ewald Danel.

      Okrem pravidelných koncertov na pôde Slovenskej filharmónie a účinkovania na domácich a zahraničných festivaloch, orchester uskutočňuje aj mimoriadne koncertné projekty. Pre slovenské publikum objavil mnohé, doteraz na Slovensku neuvedené diela svetových autorov, uskutočnil slovenskú premiéru diela „Osem ročných období“ A. Vivaldiho a A. Piazzollu, vo vlastnom aranžmáne viackrát uviedol piesne J. Ježka. Významnou mierou sa podieľa na uvádzaní slovenskej hudobnej tvorby, od roku 2001 premiéroval viac ako sedemdesiat skladieb. Mimoriadnymi koncertmi si orchester pravidelne pripomína nielen významné výročia jubilujúcich skladateľov a hudobných osobností, ale každoročne organizovaným slávnostným koncertom Hommage à Bohdal Warchal i výrazný prínos svojho zakladateľa pre slovenskú hudobnú scénu. V rámci koncertného cyklu Hudba v chrámoch dlhodobou umeleckou spoluprácou podporuje prácu profesionálnych a neprofesionálnych speváckych zborov. Z ďalšej pozoruhodnej koncertnej činnosti je dôležité spomenúť, že orchester už niekoľko rokov pokračuje vtakmer dvestoročnej bratislavskej tradícii uvádzania diela J. Haydna Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži v Katedrále sv. Martina na Kvetnú nedeľu; pokračuje tiež v pravidelnom uvádzaní Koncertov bez bariér pre ľudí so zdravotným znevýhodnením.

      V sezóne 2022/2023 bude orchester účinkovať na Festivale Janáček a Luhačovice, koncertne vystúpi v Paríži i Helsinkách. Účinkovať bude aj na domácich podujatiach Nitrianska hudobná jar, Banskobystrická hudobná jar, Hudobné leto Trenčianske Teplice, Bojnické hudobné leto. Ďalej bude koncertovať v mestách Stupava, Čadca, Terchová, Banská Štiavnica, Ružomberok, Okoličné, Stará Ľubovňa a Stropkov. Počas sezóny s orchestrom vystúpia sólisti ako Shlomo Mintz, Katalin Stefula a ďalší.

    Páči sa Likes 0
    Online bulletin Odfoťte QR kód pomocou smartfónu a zobrazí sa vám bulletin vo vašom mobilnom zariadení. Alebo na QR kód kliknete a bulletin sa vám zobrazí v novom okne prehliadača.

    Jenkins / Rota / Rutter

    Nedeľa 27. 11. 2022, 16.00 hSunday, November 27, 2022, 4.00 PM
    Cyklus SKO – Slovenský komorný orchester
    Malá sála Slovenskej filharmónie
    SKO serie – Slovak Chamber Orchestra Concerts
    Small Hall of Slovak Philharmonic



    Talianski diváci poznajú hudbu Nina Rotu najmä z Felliniho a Viscontiho filmov a slovenský divák si vie určite rýchlo v mysli vybaviť hudbu z filmov Krstný otec s Marlonom Brandom a Al Pacinom v hlavných úlohách. Skladateľ britského kráľovského dvora a zakladateľ Cambridge Singers John Rutter použil vo svojej hravej Suite melódie zo štyroch anglických ľudových piesní. Názov odkazujúci na talianskeho renesančného architekta Andrea Palladia, ktorý po konštrukčnej stránke inšpiroval pri hudobnej výstavbe skladateľa Karla Jenkinsa z Walesu, je poznávacím znamením trojčasťového concerta grossa. Proporcie a matematika sú podstatné v hudbe i architektúre a práve kompozícia Palladio by to mala i prakticky dokazovať. Nestarnúci a energický Ewald Danel vedie Slovenský komorný orchester už viac ako dve desaťročia. Už o pár dní sa umelecké teleso i jeho umelecký vedúci predstavia francúzskej verejnosti v Paríži.


    VideozáznamVideorecording
    AndrejAndrej OsvaldOsvald svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spolupráca ITIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, MarekMarek PiačekPiaček réžiavideo producer, postprodukciapost-production
    Vyrobila Slovenská filharmónia © 2022A Slovak Philharmonic Production © 2022

    Facebook

    X (Twitter)