Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

movie [ 1 H 18 MIN ] [ 1 H 18 MIN ] sd

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Adriana Grešová-Sekelská ]

      Johann Sebastian Bach, Johann David Heinichen a Jan Dismas Zelenka – traja súčasníci s poprepletanými, no predsa odlišnými životnými cestami i odlišným kompozičným prístupom. Kantáta Himmelskönig, sei willkommen, BWV 182 aj Canzona d mol, BWV 588 Johanna Sebastiana Bacha (1685–1750) sa viažu k jeho weimarskému obdobiu. Vo Weimare Bach pôsobil ako dvorský organista u vojvodu Williama Ernesta, neskôr aj ako kapelník, a to po svojom svojráznom odchode z miesta organistu v Mühlhausene. Kantáta Himmelskönig, sei willkommen, BWV 182, z ktorej odznie Sonáta mala premiéru na Kvetnú nedeľu 1714. Bolo to štyri týždne po Bachovom vymenovaní za kapelníka. Jeho zodpovednosťou bolo skomponovať kantátu každé štyri týždne. V marci 1714 vyšlo nariadenie, že kantáty sa majú skúšať výhradne v miestnej kaplnke namiesto akýchkoľvek súkromných priestorov. Himmelskönig, sei willkommen, BWV 182 bola prvou kantátou, ktorej sa toto nariadenie týkalo. Bach vo Weimare začal úzko spolupracovať s libretistom Salomonom Franckom (1659–1725) a práve BWV 182 možno pokladať za kantátu, ktorá načas odštartovala pravidelnejšiu Bachovu produkciu kantát.

      Weimarské diela majú veľký význam z hľadiska vývoja Bachovho osobného kompozičného štýlu. Recitatívy začínajú rozsiahlymi ariosovými úsekmi; árie sa predlžujú, a to či už vo voľnej, alebo viazanej da capo forme. V zborových pasážach využíva formy ako fúgu, či kánon. Pre toto Bachovo obdobie je charakteristická najmä mimoriadne farebná inštrumentácia. Aj v rámci malých súborov si Bach vyskúšal množstvo kombinácií. Dvorské nariadenia ho ako kapelníka zaväzovali ku komponovaniu kantát, čo malo vyústiť k postupnému spracovaniu celého kantátového cyklu v rámci cirkevného roka. Ako sa neskôr ukázalo, Bach tieto nariadenia nie vždy dodržal. Odmlky v kantátovej tvorbe evidujeme najmä po roku 1715. Najvýraznejšie po smrti mladého princa Johanna Ernsta (1696–1715), kvôli ktorému bol na takmer dva mesiace vyhlásený smútok a zákaz hudobných produkcií. Vo Weimare však Bach napísal pravdepodobne najviac svojich organových diel. Mimoriadnu záľubu v Bachovej organovej tvorbe našiel jeho nadriadený, weimarský vojvoda. K tomuto obdobiu Bachovej tvorby sa vzťahuje anekdota s francúzskym klávesovým virtuózom Louisom Marchandom (1669–1732). Obaja hudobníci sa pracovne dostali do Drážďan. Istý súdny úradník Bacha nabádal, aby Marchanda vyzval na súboj pri čembale, prípadne organe. Hoci podrobnosti nie sú známe, Marchand pred klávesovým súbojom utiekol, čo nemecká hudobná historiografia dlho považovala za dôkaz nadradenosti nemeckej klávesovej školy. V roku 1705 vznikla Canzona d mol, BWV 588, ktorá je charakteristická kombináciou juhonemeckých a talianskych hudobných prvkov.

      Johann David Heinichen (1683–1729) ako hudobne nadané dieťa získal vzdelanie na známej škole svätého Tomáša v Lipsku. Neskôr na lipskej univerzite študoval právo. V roku 1710 sa vzdal sľubne rozbehnutej kariéry úradníka a odišiel na študijný pobyt do Benátok, ktoré boli centrom európskeho operného života. Benátsky štýl ovplyvnil Heinichena natoľko, že determinoval jeho kompozičný štýl. Chýr o nadanom skladateľovi sa rozšíril a vzbudil pozornosť u saského kurfirsta a významného patróna umenia Augusta III. Ten dotiahol Heinichena na drážďanský dvor, kde ostal na mieste kapelníka až do konca života. Dvor Augusta III. patril k najvýznamnejším hudobných centrám vtedajšej Európy. Väčšinu svojich diel skomponoval Heinichen pre potreby dvora, odrážajú jeho povinnosti kapelníka. Evidovaných je takmer 250 sakrálnych i svetských diel, z ktorých sa mnohé zničili počas druhej svetovej vojny. Časť z Heinichenovej orchestrálnej tvorby mohla byť skomponovaná už počas jeho pobytu v Benátkach, prípadne do konca roka 1719 v Drážďanoch. To je aj prípad Sinfonie A dur, S.208, ktorú nevieme zaradiť do chronologického zoznamu. Jeho kompozičný štýl odráža presvedčenie, že hudba by mala spájať národne idiómy nemeckej, francúzskej i talianskej hudby.

      V Heinichenovej tvorbe sú citeľné skôr stopy galantného štýlu, resp., raného klasicizmu než kontrapunktická komplexnosť typická pre severonemeckých barokových skladateľov. Jeho inštrumentálna hudba je značne „talianska“. Zaujímalo ho spájanie nezvyklých nástrojových farieb a jeho diela majstrovsky ukazujú zvláštne kombinácie nástrojov a sonority. Farebne sviežo pôsobí aj Concerto G dur, S. 215. V Heinichenovej vokálnej hudbe je znateľná benátska operná prax 18. storočia. Skladateľa vysoko ocenil aj dobový kritik Charles Burney (1726–1814), ktorý Heinichena nazval Rameauom Nemecka. Záujem o jeho dielo mali aj prominentní teoretici 18. storočia ako Johann Mattheson (1681–1764) a Johann Adolph Scheibe (1708–1776). Heinichen okrem svojej kompozičnej činnosti totiž vzbudil pozornosť aj hudobnoteoretickým dielom Der General-Bass in der Composition.

      Dvor v Drážďanoch kládol vysoké nároky na kapelníka a hudobnú produkciu a tiež vyžadoval vysokú hudobnú variabilitu. Sasko i s jeho centrom – Drážďanmi, bolo historickou baštou protestantizmu. V roku 1697 však kvôli posilneniu politickej moci saský kurfirst Friedrich August I. konvertoval na katolicizmus (aby mu bolo umožnené stať sa poľským kráľom). Výsledkom nebolo len to negatívne – pnutie medzi katolíckym a protestantským, ale tiež, že na dvor Friedricha Augusta I., do pôvodne luteránskych Drážďan prišla katolícka hudba. Bol tu priestor na nové hudobné produkcie, na dvor to prinieslo pestrosť žánrov a spojenie viacerých vplyvov, a to nielen nábožensky, ale aj geograficky. Rozvoj samostatnej katolíckej drážďanskej dvornej cirkevnej hudby je spojený najmä s tvorbou Heinichena a J. D. Zelenku. Luterán Heinichen bol „primus inter pares“ a v rokoch 1721–1729 spolu so Zelenkom systematicky komponovali rozsiahly repertoár pre takmer všetky liturgické požiadavky. Heinichen skomponoval dvanásť omší, tiež Rekviem, Magnifikat, Te Deum, niekoľko litánií či mariánskych antifón. Pozoruhodným počinom sú veľkonočné lamentácie.

      Lamentácie mali miesto v rámci série modlitebných pobožností známej ako ofícium. V rímskom ríte sa používali v rámci nočných modlitieb – matutína. Modlitby a čítania počas Veľkého týždňa sa odjakživa spájali s knihami proroka Jeremiáša. Počas trojdnia od Zeleného štvrtku, cez Veľký piatok, po Bielu sobotu (tzv. sacrum triduum) odzneli náreky, v ktorých Jeremiáš oplakáva zničenie svätého mesta Jeruzalema (asi 586 pred Kr.). Každé matutínum pozostávalo z troch nokturien a každé z nich malo tri žalmy a tri čítania. Lamentatio I, S. 71 pre tenor a orchester aj Lamentatio II, S. 72 pre bas a orchester Johanna Davida Heinichena pochádzajú z cyklu 3 Lamentationes Jeremiae in coena Domini a pôvodne boli určené na Zelený štvrtok.

      Hudobné Drážďany sa okrem Johanna Davida Heinichena spájajú s menom Jan Dismas Zelenka (1679–1745), ktorý na drážďanskom dvore reprezentoval česko-rakúsku kompozičnú tradíciu. Ten svoje prvé diela skomponoval pre jezuitské kolégium v Prahe. U jezuitov dostal aj vzdelanie. Absolvoval študijný pobyt v Taliansku i Francúzsku, neskôr aj vo Viedni u cisárskeho kapelníka Johanna Josefa Fuxa (1660–1741). Okolo roku 1710 sa Zelenka presťahoval do Drážďan, kde sa stal hráčom na violone v dvorskom orchestri. Po zatvorení drážďanskej opery v roku 1720 sa hudobná pozornosť mesta upriamila na dvorský orchester, kde bol Zelenka kapelníkom u kurfirsta. Hlavní dvorskí, kompozične aktívni hudobníci boli Giovanni Alberto Ristori (1692–1753) a práve Zelenka. Podpora a hudobné patrónstvo kurfirsta a jeho manželky arcivojvodkyne Márie Jozefy viedlo k vzostupu a popularizácii katolíckej cirkevnej hudby v Drážďanoch. Hneď v začiatkoch tohto plodného obdobia Zelenka skomponoval diela pre Tichý týždeň, vrátane cyklu 6 Lamentationes pro hebdomada sancta. Zelenkove Lamentácie sú datované rokom 1722. Jeho cirkevná tvorba demonštruje jeho zameranie sa na bohaté hudobné vyjadrenie textu, ktorého inšpiráciu možno hľadať už u Claudia Monteverdiho. V porovnaní so súčasníkmi nie je Zelenkova hudobná tvorba taká rozsiahla. Sonáta pre 2 hoboje a basso continuo č. 1 F dur, ZWV 181 vznikla v 20. rokoch 18. storočia, kedy sa v Zelenkovej tvorbe pomaly začali prejavovať črty galantného štýlu. Zelenkov kompozičný prístup je originálny, zároveň kombinuje kontrapunktické majstrovstvo, ktoré prezrádza záľubu v dielach jeho kolegov a súčasníkov ako napríklad Bacha, Telemanna, Pisendela, Matthesona a ďalších.

      Adriana Grešová-Sekelská

      –––––
      Bibliografický údaj: GREŠOVÁ-SEKELSKÁ, Adriana: Text ku koncertu 12. 4. 2022, in: Slovenská filharmónia, Cyklus Stará hudba, Cyklus SH, 73. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2022

    • Životopisy

      MATÚŠ ŠIMKO

      pravidelne vystupuje so súborom Solamente Naturali v cykle koncertov Bachových kantát. V rámci edície Urbs musicum archivum nahral s týmto súborom CD Musica Trnaviensis (2022) a Musica Hradekiensis (2021).

      Šimko v tejto sezóne po prvýkrát hosťoval v Theater an der Wien, kde spieval Compagno di Piacere v Cavalieriho Il rappresentatione di Anima e di Corpo pod taktovkou Giovanni Antoniniho a v réžii Roberta Carsena. Evanjelistu v Bachovom Vianočnom oratóriu spieval s Czech Virtuosi v Brne, tenorové sólo v Mozartovom Requiem s Orchester 1756 vo Viedni a na Bratislava Mozart Festivale, Händlovu kantátu Cecilia, volgi un sguardo so súborom Musica Aeterna. Na Klassikfestival Haydnregion Niederösterreich 2021 uviedol so súborom Zlatý vek gitary piesne J. Haydna a A. Diabelliho.

      Šimko v opere SND debutoval v roli Pedrilla v Die Entführung aus dem Serail (W. A. Mozart). V SND následne spieval Valeriána v opere Rozprávka o šťastnom konci (P. Zagar), námorníka a druhú bosorku v Dido and Aeneas (H. Purcell) a komentátora v titule Zuzanka Hraškovie (J. Grešák). So súborom Musica Aeterna naštudoval postavu Amintas v Dafne (A. Caldara).

      V oratórnom repertoári spieval sólové party a postavy: Tempo z Il trionfo del Tempo e del Disinganno (G. F. Händel), Cristo z Maddalena ai piedi di Cristo (A. Caldara), Consigliero zo San Giovanni Battista (A. Stradella), tenorové sólo v Mesiášovi (G. F. Händel), ako aj v Matúšových, Jánových a Markových Pašiách (J. S. Bach).


      MATÚŠ TRÁVNIČEK

      vyštudoval operný spev na VŠMU v Bratislave (D. Bezačinská-Podkamenská). V súčasnosti sa venuje najmä koncertnému spevu s dôrazom na interpretáciu barokovej a súčasnej hudby. Prezentoval sa na viacerých festivaloch doma aj v zahraničí (Bratislavské hudobné slávnosti, Melos-Étos, Znojemský hudobný festival, Smetanova Litomyšl a iné). Ako sólista vystupuje so súbormi starej hudby Solamente Naturali, Musica Florea, Czech Ensemble Baroque, ale i slovenskými orchestrami (SOSR, Slovenská filharmónia, ŠF Košice). V súčasnosti je členom Slovenského filharmonického zboru a venuje sa aj pedagogickej činnosti.


      MILOŠ VALENT

      je absolventom Konzervatória v Žiline, kde študoval hru na husliach u Bohumila Urbana, v ktorej pokračoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede Bohdana Warchala. Záujem o starú hudbu ho priviedol do súboru Musica aeterna. Svoje vedomosti v tejto špecializácii si rozširoval aj pôsobením v zahraničných súboroch starej hudby (Tragicomedia, Tiramisu, Fiori Musicali). Súbor Solamente naturali, v preklade „Iba prirodzenosť“ je synonymom umeleckého kréda Miloša Valenta, ktorého podstatným základom v oživovaní „starej hudby“ je spontánnosť, prirodzenosť, intuícia a hľadanie širších súvislostí. Pravidelne spolupracuje so zahraničnými súbormi ako FOG, Holland Baroque, Musica Florea, Bach Consort Wien, BEMF Boston, Concerto Copenhagen a v experimentálnych multižánrových projektoch s B. Eikem a Barokksolistene, Dowland Project s J. Potterom, Siwan s J. Balkem, Chassidic Songs s Mojše Band. Podieľal sa na nahrávkach pre vydavateľstvo ECM (Romaria, Teatro Lirico, Siwan).

      Pedagogicky pôsobil rok na KUG v Grazi. Majstrovské kurzy viedol v Conservatoire de Musique v Ženeve, Hochschule für Kunst v Brémach, Eastman School of Music v Rochestri, na Boston Early Music Festivale a Týnskej škole v Prahe.


      SOLAMENTE NATURALI

      Súbor pre starú hudbu Solamente naturali, ktorého zakladateľom a umeleckým vedúcim je huslista Miloš Valent vznikol v roku 1995 ako flexibilná kombinácia umelcov rôznych odborností, ktorí sa chceli venovať interpretácii hudby 17. a 18. storočia na historických nástrojoch. Tak sa obsadenie súboru prispôsobuje koncertným programom, raz je triom či septetom, inokedy veľkým orchestrom predvádzajúcim kantáty a oratóriá s vlastným vokálnym ensemblom SoLa. Otvorenosť myslenia a odvaha prinášať nové pohľady na interpretáciu hudby inšpirovala mnohých skladateľov (Vladimír Godár, Michal Paľko, Peter Zagar) k napísaniu nových diel pre súbor Solamente naturali. Diela uviedli na festivaloch súčasnej hudby (Melos-Étos) a v rámci svojich koncertných cyklov. Zameranie sa na mladého poslucháča postupne vyústilo do projektov výchovných koncertov (program Marionety z Lubeníka a „Struny sa hrajú“) a k založeniu Academie Solamente naturali, kde chce súbor otvoriť priestor a priblížiť svoju prácu pre mladých študentov, aby sa mohli pravidelne zúčastňovať aktívne aj pasívne na workshopoch hudby s lektormi – členmi Solamente naturali.

      Dnes, po celosvetovom boome Early Music, už nestačí jednoducho hrať na historických nástrojoch a reštaurovať starú hudbu a jej ducha. Zásadné je hľadanie inšpirácie v historických dokumentoch a ich sprístupnenie dnešnému poslucháčovi s cieľom priblížiť minulosť ako súčasť kultúrneho dedičstva a patriotizmu v našom historickom priestore. Hlavnou devízou súboru je entuziazmus, tvorivosť a profesionálny prístup jeho členov, sprevádzaný spontánnosťou a prirodzenosťou – ako odhaľuje už samotný názov súboru. Široký repertoár súboru je zaznamenaný na 30 CD (ECM, Glossa, ORF, Pavian Records a Brilliant Classics). Veľkú časť nahrávok Solamente naturali tvorí kolekcia hudby zo slovenských archívov, za ktoré získal mnohé ocenenia – Krištáľové krídlo (diela J. N. Hummela a N. Zmeškala), Cenu Tatra Banky (CD Musica Globus), Radio_Head Awards Album roka (CD Anna Szirmay Keczer, CD Thesaurus of jewish music), Zlatá platňa (CD Godár Mater) a okrem základných majstrovských skladieb baroka a klasicizmu ponúka aj neznáme a ojedinelé diela slovenskej proveniencie. Solamente naturali je pravidelným hosťom festivalov v krajinách Európy, Číny a USA.

    • Libreto

      Johann David Heinichen

      Lamentatio II, S. 72

      Nárek II
      

      Et egressus est a filia Sion omnis decor eius facti sunt principes eius velut arietes non invenientes pascuam et abierunt absque fortitudine ante faciem subsequentis.

      Dcéra Siona stratila všetku svoju krásu, jej kniežatá sú ako jelene, čo nenachádzajú pastvu a vysilené unikajú pred prenasledovateľom.
      

      Recordata est Hierusalem dierum adflictionis suae et praevaricationis omnium desiderabilium suorum quae habuerat a diebus antiquis cum caderet populus eius in manu hostili et non esset auxiliator viderunt eam hostes et deriserunt sabbata eius.

      Jeruzalem sa rozpomína v dňoch svojej biedy a blúdenia na všetky svoje vzácnosti, ktoré mal od pradávna. Keď jeho ľud padol do rúk protivníka, nikto mu nepomohol. Protivníci to videli a smiali sa nad jeho skazou.
      

      Peccatum peccavit Hierusalem propterea instabilis facta est omnes qui glorificabant eam spreverunt illam quia viderunt ignominiam eius ipsa autem gemens et conversa retrorsum.

      Priveľmi hrešil Jeruzalem, preto sa stal nečistým. Všetci jeho ctitelia ním pohŕdajú, lebo videli jeho nahotu. On sám narieka a odvracia sa.
      

      Sordes eius in pedibus eius nec recordata est finis sui deposita est vehementer non habens consolatorem vide Domine adflictionem meam quoniam erectus est inimicus.

      Poškvrna lipne na obrube jeho rúcha, nepamätal na svoj koniec. Napodiv klesol. Niet toho, kto by ho potešil. „Pozri, Hospodin, na moju biedu, lebo nepriateľ sa vyvyšuje.“
      

      Jan Dismas Zelenka

      Lamentatio pro Die Jovis Sancto I, ZWV 53:3

      Nárek I
      

      Cogitavit Dominus dissipare murum filiae Sion tetendit funiculum suum et non avertit manum suam a perditione luxitque antemurale et murus pariter dissipatus est.

      Hospodin si zaumienil, že zrúca hradby dcéry Siona. Natiahol meraciu šnúru, neodvrátil ruku od ničenia a spôsobil zármutok na vale i na múre, až sa spolu zosypali.
      

      Defixae sunt in terra portae eius perdidit et contrivit vectes eius regem eius et principes eius in gentibus non est lex et prophetae eius non invenerunt visionem a Domino.

      Do zeme sa vnorili jej brány. Zničil a rozlámal jej závory. Jej kráľ aj kniežatá sú medzi pohanmi, niet zákona, ani jej proroci nedostávajú videnie od Hospodina. 
      

      Sederunt in terra conticuerunt senes filiae Sion consperserunt cinere capita sua accincti sunt ciliciis abiecerunt in terra capita sua virgines Hierusalem.

      Starci dcéry Siona sedia na zemi a mlčia, sypú si prach na hlavu, opásali sa vrecovinou. Jeruzalemské panny zvesili hlavy po zem. 
      

      Defecerunt prae lacrimis oculi mei conturbata sunt viscera mea effusum est in terra iecur meum super contritione filiae populi mei cum deficeret parvulus et lactans in plateis oppidi.

      Pre slzy mi chabne zrak, moje vnútro je rozrušené, na zem sa vylieva moja pečeň nad skazou dcéry môjho ľudu, keď hynie nemluvňa i dojča na námestiach mesta. 
      

      Jan Dismas Zelenka

      Lamentatio pro Die Mercurii Sancto I, ZWV 53:1

      Nárek I
      

      Johann David Heinichen

      Lamentatio I, S. 71

      Nárek I
      

      Quomodo sedit sola civitas plena populo facta est quasi vidua domina gentium princeps provinciarum facta est sub tributo. Plorans ploravit in nocte et lacrimae eius in maxillis eius non est qui consoletur eam ex omnibus caris eius omnes amici eius spreverunt eam et facti sunt ei inimici.

      Ach, aké opustené je mesto, kedysi hojne zaľudnené! Podobá sa vdove, hoci vynikalo medzi národmi. Kňažná medzi krajinami stala sa poddanou. Nocou stále žalostí, slzy jej kanú po lícach. Nikto z jej milencov ju nepoteší, všetci jej druhovia ju zradili a stali sa jej nepriateľmi.
      

      Migravit Iuda propter adflictionem et multitudinem servitutis habitavit inter gentes nec invenit requiem omnes persecutores eius adprehenderunt eam inter angustias.

      Odišiel Júda do zajatia biedny a veľmi zotročený, prebýva uprostred pohanov a nenachádza miesto odpočinku. Všetci, čo ho prenasledujú, ho zastihli uprostred úzkostí.
      

      Viae Sion lugent eo quod non sint qui veniant ad sollemnitatem omnes portae eius destructae sacerdotes eius gementes virgines eius squalidae et ipsa oppressa amaritudine.

      Cesty Siona smútia, keď nikto neprichádza na sviatky. Všetky jeho brány sú zničené, kňazi bedákajú, jeho panny sú zarmútené, zostala mu len trpkosť.
      

      Facti sunt hostes eius in capite inimici illius locupletati sunt quia Dominus locutus est super eam propter multitudinem iniquitatum eius parvuli eius ducti sunt captivi ante faciem tribulantis.

      Jeho utláčatelia vládnu, jeho nepriatelia sú spokojní, lebo Hospodin ho zarmútil pre jeho mnohé vzbury. Jeho zajaté deti kráčali pred utláčateľom.
      

      –––––
      Ekumenický preklad

    Páči sa Likes 0
    Online bulletin Odfoťte QR kód pomocou smartfónu a zobrazí sa vám bulletin vo vašom mobilnom zariadení. Alebo na QR kód kliknete a bulletin sa vám zobrazí v novom okne prehliadača.

    Veľkonočný koncert – Solamente naturali

    Utorok 12. 4. 2022, 19.00 hTuesday, April 12, 2022, 7.00 PM
    Cyklus SH – Stará hudba
    Malá sála Slovenskej filharmónie
    SH serie – Early Music
    Small Hall of Slovak Philharmonic


    Program
    Johann David Heinichen (1683–1729)
      Sinfonia A dur, S. 208 – Allegro – Adagio e staccato Sinfonia in A major, S. 208 – Allegro – Adagio e staccato
    Johann Sebastian Bach (1685–1750)
      Canzona d mol, BWV 588 Canzona in D Minor, BWV 588
    Johann David Heinichen (1683–1729)
      3 Lamentationes Jeremiae in Coena Domini, S. 71–73 – Lamentatio II f mol pre bas a orchester, S. 72 3 Lamentationes Jeremiae in Coena Domini, S. 71–73 – Lamentatio II in F minor for bass and orchestra, S. 72
    Jan Dismas Zelenka (1679–1745)
      Sonáta pre dva hoboje a basso continuo č. 1 F dur, ZWV 181 Sonata for two oboes and basso continuo No. 1 in F major, ZWV 181
      Adagio ma non troppoAdagio ma non troppo
      AllegroAllegro
      6 Lamentationes pro hebdomada sancta, ZWV 53 – Lamentatio pro Die Jovis Sancto I pre tenor a orchester, ZWV 53:3 6 Lamentationes pro hebdomada sancta, ZWV 53 – Lamentatio pro Die Jovis Sancto No. 1 for tenor and orchestra, ZWV 53:3
    Johann David Heinichen (1683–1729)
      Concerto G dur, S. 215 – Vivace – Adagio – [Vivace] Concerto in G major, S. 215 – Vivace – Adagio – [Vivace]
    Jan Dismas Zelenka (1679–1745)
      6 Lamentationes pro hebdomada sancta, ZWV 53 – Lamentatio pro Die Mercurii Sancto I pre bas a orchester, ZWV 53:1 6 Lamentationes pro hebdomada sancta, ZWV 53 – Lamentatio pro Die Mercurii Sancto I for bass and orchestra, ZWV 53:1
    Johann Sebastian Bach (1685–1750)
      „Himmelskönig, sei willkommen“, BWV 182 – Sonáta „Himmelskönig, sei willkommen“, BWV 182 – Sonata
    Johann David Heinichen (1683–1729)
      3 Lamentationes Jeremiae in Coena Domini, S. 71–73 – Lamentatio I c mol pre tenor a orchester, S. 71 3 Lamentationes Jeremiae in Coena Domini, S. 71–73 – Lamentatio I in C minor for tenor and orchestra, S. 71

    Tri významné osobnosti barokovej hudby spoločne na nemeckej pôde na prelome 17. a 18. storočia vytvorili pre potreby svojich zamestnávateľov množstvo hudby, ktorá sa dodnes teší poslucháčskej obľube. Dvor Fridricha Augusta I. v Drážďanoch prekvital s cieľom pripodobniť sa kultúrnemu dianiu vo Versailles, kde panoval Ľudovít XIV. Český rodák Jan Dismas Zelenka prinášal do hudby drážďanskej dvornej kapely prvky barokovej česko-rakúskej tradície, zatiaľ čo jeho saský kolega Johann David Heinichen využíval prvky benátskeho talianskeho štýlu. Johann Sebastian Bach mesto v tom čase niekoľkokrát navštívil a dával ho svojim zamestnávateľom v Lipsku za príklad v rámci finančného ohodnotenia dvorných a mestských hudobníkov. Vyhovujúce tvorivé podmienky a kvalita dvornej kapely boli ohnivkami, ktoré dopomohli k vzniku kompozícií, počas ktorých môžeme aj dnes v pôstnom čase pred Veľkou nocou upokojiť svoje vnútro a nanovo vnímať obetu Ježiša Krista.

    Súbor Solamente naturali sa venuje historicky poučenej interpretácii hudby 17. a 18. storočia. Dlhodobo nanovo objavuje diela starých majstrov a zároveň inšpiruje súčasných skladateľov k tvorbe nových diel, prispôsobených ich obsadeniu. Skúmanie historických dokumentov a hľadanie prirodzenosti je vlastné umeleckému vedúcemu Milošovi Valentovi, ale i tenoristovi Matúšovi Šimkovi a basistovi Matúšovi Trávničkovi.


    VideozáznamVideorecording
    AndrejAndrej OsvaldOsvald svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spolupráca ITIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka réžiavideo producer, kamerycamera, striheditor, MarekMarek PiačekPiaček postprodukciapost-production
    Vyrobila Slovenská filharmónia © 2022A Slovak Philharmonic Production © 2022

    Facebook

    X (Twitter)