Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

[ 01:27:12 ] [ 01:27:12 ] [ iba audio > ][ audio only > ]

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Jakub Goč ]

      Program dnešného komorného koncertu vytvára svojou pestrou dramaturgiou dynamický prierez slovenskou hudobnou históriou od jej vzniku až po súčasnosť. Zaznejú skladby Mikuláša Moyzesa, priekopníka realistických tendencií a predchodcu slovenskej hudobnej moderny, Ilju Zeljenku, nasledovníka európskej moderny a jedného zo zakladateľov prúdu slovenskej hudobnej avantgardy 60. rokov a Marka Piačeka, súčasného skladateľa, flautistu a improvizátora, ktorého kompozičné východiská pramenia z konceptu „hudby ako činu“ a „hudby ako udalosti“.

      Ilja Zeljenka sa takmer okamžite po ukončení štúdia na bratislavskej VŠMU stal ťažiskovou osobnosťou nastupujúcej skladateľskej generácie. Zložil prvú slovenskú avantgardnú skladbu a bol prvolezcom aj vo využívaní dvanásťtónovej techniky či komponovaní elektroakustickej hudby. Celý život sa zameriaval predovšetkým na hľadanie a prehlbovanie vlastného hudobného štýlu. Snažil sa nájsť takú flexibilnú hudobnú reč, akou je sám materinský jazyk. Vyvinul skladateľskú techniku na princípe tzv. buniek, ktorá sa preňho stala charakteristickou. Celkom výnimočné postavenie v jeho diele zaujíma klavír. Hoci sa sám nevenoval klavírnej interpretácii a aj pri komponovaní sa klaviatúre skôr vyhýbal, najväčšia časť jeho tvorby je venovaná práve tomuto nástroju. Úvodná skladba koncertu, Sonáta pre klavír č. 21 s podtitulom „Otázky bez odpovedí“, ktorú Zeljenka venoval jednému z najvýznamnejších slovenských maliarov Rudolfovi Filovi, nesie vysoké poradové číslo 21. Na podobný počet diel od jedného tvorcu v rámci tejto formy sme ako poslucháči zvyknutí u viedenských majstrov J. Haydna, W. A. Mozarta, či L. van Beethovena, no v 21. storočí je to jav veľmi nezvyčajný. Zeljenka v cykle 25 klavírnych sonát vedie s velikánmi klasicizmu dialóg, ktorý je najmä o ponímaní hudobného procesu, jeho tvarovaní, o tvorbe variantných riešení sonátového cyklu, spájajúc hudobné dianie s bohatou a premenlivou výrazovosťou. Zrelá päťčasťová kompozícia z roku 2004 je dielom skúseného pragmatika, produktom trpezlivej remeselnej práce, svedectvom o skladateľovom vývoji a postupnom zdokonaľovaní čistej formy i osobného rukopisu. O voľbe podtitulu sonáty sa sám autor vyjadril nasledovne:

      „Otázky sú dôležitejšie ako odpovede. Keď niekto vie položiť správnu otázku, tá dokáže určiť celý jeho život. Čiže na niektoré otázky sa nedá odpovedať. Položiť sa však dajú. A to je krásne, lebo je to vlastne niečo na hranici medzi chaosom a poriadkom.“

      Podstatou komornej tvorby Mikuláša Moyzesa je predovšetkým spojenie dvoch ambivalentných tendencií. Prvou je zachovanie dedičstva hudobnej tradície, ktorú vytvoril európsky klasicizmus. Dodržanie tematickej formy, jasnosti myšlienok a konvenčných tonálno-harmonických vzťahov. Na druhej strane stojí pochopenie slovenskej hudby, ktoré sa takisto viaže na tradíciu. Túto obrodeneckú tradíciu domácej proveniencie reprezentuje najmä obligátna prítomnosť motivického materiálu ťažiaceho zo slovenského piesňového folklóru. Kompozičná invencia Moyzesa teda rástla z prepájania oboch týchto impulzov. Výnimkou z pravidla nie je ani Sláčikové kvarteto č. 2 a mol, ktoré skladateľ napísal tesne pred oslávením životného jubilea šesťdesiatych narodenín. Jadrom úvodnej časti kvarteta je dialóg dvoch myšlienok, charakteristický pre expozíciu sonátovej formy. Vstupný motív v základnej tónine má dynamickú, inštrumentálnu povahu. Zaznieva v imitačnom slede v partoch všetkých nástrojov. Po krátkej cezúre nastupuje vedľajšia téma, ktorú predstavuje citácia ľudovej piesne „Keď sa ti chce spať“ v paralelnej tónine. O dômyselnom štylizovaní hry ľudových muzikantov svedčí uvedenie nápevu vo violončele, keď sa vo vyšších hlasoch ozve metrický presun prízvukov na druhú dobu tzv. duvaj. Pri jeho následnom zaznení vo viole sa pripojí melódia prvých huslí, nápadne pripomínajúca cifrovanie primáša. V druhej časti sa naplno prejavuje Moyzesova osobitá invencia. Skladateľ, ktorého doménou boli jasne tonálne zakotvené piesňové melódie tu uvoľňuje priestor pre chromatické krúženie témy predstavujúcej cantus firmus. Vedúci hlas sprevádzajú tri protihlasy, čoho výsledkom je harmonický štvorhlas novoromantickej povahy, pripomínajúci estetiku Césara Francka a Maxa Regera. Nasleduje elegantný menuet v dominantnej tónine d mol. Hoci v ňom prevláda homofónna faktúra, v niektorých úsekoch nadobúdajú jednotlivé hlasy relatívnu samostatnosť, zrkadliac predchádzajúcu časť. Trio má valčíkový pôdorys a prezrádza skladateľovu schopnosť imitovať prvky tanečnosti z hudby 17. a 18. storočia. V poslednej časti autor rekapituluje postupy využité v priebehu celej skladby. Prvú tému rozvíja modulačnými posunmi, polyfonickú techniku prezentuje krátkym fugátom a objaví sa aj citácia ľudovej piesne. Kóda skladby vyrastá zo spojenia vstupnej myšlienky a melódie piesne „Doliny, doliny“.

      Klavírne kvinteto č. 1 Ilju Zeljenku a Päť štúdií pre klavírne kvinteto Marka Piačeka delí na pomyselnej časovej osi takmer sedemdesiat rokov. Kým v ranej Zeljenkovej skladbe zreteľne prevažujú tradičné diatonické a chromatické postupy vychádzajúce zo systému európskej tonálno-funkčnej harmónie, v novej Piačekovej kompozícii sa objavuje široká škála hudobných a ideových vplyvov rôznych kultúr. Originálne melodické línie lydického charakteru, ktoré skladateľ využil vo všetkých piatich štúdiách, vychádzajú z princípu rág, usporiadaných tónových sekvencií pôvodom z pacifického kultúrneho okruhu. Štruktúra diela zas naznačuje inšpiráciu prúdom amerického minimalizmu, reprezentovaným osobnosťami ako Philip Glass, Steve Reich či John Adams. Z univerzálnej povahy notového materiálu sú citeľné aj autorove bohaté skúsenosti s komponovaním elektroakustickej hudby. Čo však majú kompozície príslušníkov dvoch skladateľských generácií spoločné sú predovšetkým konzistentnosť a sústredenosť na formu. Marek Piaček už v prvej časti svojej skladby, ktorá nesie príznačný názov Úvod exponuje základné princípy a stavebné prvky celého diela: živosť, rytmickosť, repetitívnosť, dlhé zadržané tóny v rôznych polohách a taktiež charakteristickú melodiku. V Melódii je citeľná silná štýlová a motivická previazanosť s predchádzajúcim hudobným materiálom. Vyzdvihnutie spevnej línie, ozdobenej o tremolá a nátrily, je vyvážené oslabením prvku rytmiky. Klavír, ktorý je v tradícii Igora Stravinského či Leoša Janáčka jej hlavným nositeľom sa s výnimkou záverečného ostináta ocitá v úzadí. Prostredná časť Improvizácia spája prvky Úvodu a Melódie, čo z globálneho pohľadu posilňuje jednotu diela. Prvok improvizácie je najviac citeľný v parte klavíra, ktorý je v kontexte celej skladby na tomto mieste netradične melodický. Nasleduje štvrtá časť pomenovaná Tanec. Podstatu názvu pomáha napĺňať najmä päťdobý rytmus a dominancia klavíra, ktorý tvorí podklad i protihlas melodickým líniám sláčikových nástrojov. Dlhé zadržané tóny violončela spolu s chromaticky varírujúcimi vrchnými hlasmi a glissandami vytvárajú éterickú atmosféru. Záverečné Finále zo všetkých častí najvýraznejšie evokuje estetiku minimalizmu prvkami repetitívnosti, zvukovosti a čistoty. Postupne sa však hudobný priestor stáva čoraz viac chromatickým. Zahusťovanie faktúry neustále pribúdajúcim množstvom disonancií a konštantne vzostupná tektonická výstavba vedú k otvorenému záveru.

      Posledné zo štvorice diel, Klavírne kvinteto č. 1 Ilju Zeljenku, patrí medzi najranejšie kompozície tohto skladateľa. Bezpochyby ho však tiež môžeme zaradiť medzi najkomplexnejšie Zeljenkove diela z čias jeho štúdia na VŠMU pod vedením Jána Cikkera. Rozsiahla expresívne ladená skladba potvrdzuje šírku tvorivej invencie a vysokú mieru hudobnej inteligencie, ktorou skladateľ disponoval už v začiatkoch svojej kariéry. Kvinteto spolu so Symfóniou č.1Dramatickou predohrou naznačuje štýlovú trajektóriu, po ktorej sa mladý autor v nasledujúcich rokoch uberal. Zeljenka v ňom síce zachováva tradičný typ tematického myslenia a variačnej práce, dielo však vyniká výrazovou nosnosťou detailov a vyspelými pružnými prechodmi od koncentrovaných pasáží k vzdušnému gestu. Štruktúrne je skladba vystavaná ako sled náladou rozmanitých hudobných situácií. Zeljenka s ľahkosťou prechádza od vášnivých tónov k pochodovému pohybu, od vzrušeného pulzu demonštrovaného ostinátnymi figúrami k náznaku grotesknosti. Celistvosť melodických fráz sa prirodzene dopĺňa s útržkovito stavanými motivickými fragmentmi. Prvýkrát sa tu objavuje aj autorova záľuba v polymetrických konfrontáciách jednotlivých hlasov a dôraz na premyslenú dramaturgiu v podobe návratu úvodnej hudby v závere skladby. Podobným dokumentom šírky Zeljenkovej invencie, ľahkosti a improvizácie z tohto raného obdobia sú jeho prvé Bagately pre klavír. Klavírne kvinteto č. 1 skladateľ venoval svojmu priateľovi, zbormajstrovi Ladislavovi Holáskovi.

      Jakub Goč

      –––––
      Bibliografický údaj: GOČ, Jakub: Text ku koncertu 8. 2. 2022, in: Slovenská filharmónia, Cyklus HM, 73. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2022

    • Životopisy

      MAGDALÉNA BAJUSZOVÁ

      bola prijatá na Konzervatórium v Bratislave ako mimoriadna študentka už ako osemročná. V štúdiu pokračovala na VŠMU v Bratislave u Cyrila Dianovského a Idy Černeckej, odchovancov prestížneho moskovského Konzervatória P. I. Čajkovského. Na VŠMU v Bratislave absolvovala aj doktorandské štúdium.

      Je laureátkou niekoľkých národných i medzinárodných klavírnych súťaží, napr.: medzinárodná súťaž mladých klaviristov Virtuosi per Musica di Pianoforte (2. cena, Cena najlepšieho československého účastníka, Cena Českého hudobného fondu), Súťaž slovenských konzervatórií (1. cena), Medzinárodná súťaž Leoša Janáčka (2. cena), Súťaž pamiatky V. Horowitza v Kyjeve (semifinalistka) a je tiež víťazkou súťažného štipendia Yamaha Music Foundation of Europe.

      Ako sólistka spolupracovala so všetkými významnými domácimi orchestrami, (Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Štátny komorný orchester Žilina, Cappella Istropolitana aď.), pravidelne účinkuje na popredných festivaloch a prehliadkach, realizovala početné nahrávky pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas.

      Jej neustále sa rozširujúci repertoár zahŕňa široké spektrum najvýznamnejších klavírnych diel všetkých historických i štýlových období: Mozart, Haydn, Beethoven, Schubert, Schumann, Chopin, Brahms, Rachmaninov, Stravinskij, Hindemith, Poulenc, Bartók, Schönberg, Berg, Webern až po súčasných autorov. Významnú časť jej umeleckej činnosti tvorí propagácia a uvádzanie menej známych klavírnych titulov ako aj pôvodnej tvorby slovenských autorov, z ktorej sú jej mnohé diela dedikované. Nahrala niekoľko CD albumov, okrem profilového aj albumy s tvorbou Ilju Zeljenku, Štefana Németha-Šamorínskeho, Jozefa Kolkoviča, album klavírnych trií či ďalších projektov. V roku 2010 jej bola udelená Cena Frica Kafendu „Za vynikajúce interpretačné výkony“. Je činná aj organizačne, ako podpredsedníčka Spolku koncertných umelcov. Pôsobí na Vysokej škole múzických umení v Bratislave ako docentka hry na klavíri.


      MUCHA QUARTET

      vzniklo v roku 2003 na pôde Konzervatória v Bratislave a patrí k významným komorným telesám na Slovensku. Prvým učiteľom kvarteta bol Stanislav Mucha, otec violončelistu Pavla Muchu. Komornú hudbu študovali na VŠMU v Bratislave (J. Slávik), na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (J. Meissl), a taktiež na Escuela Superior de Música Reina Sofía v Madride (G. Pichler).

      Kvarteto získalo už radu ocenení: 2. cenu na Medzinárodnej interpretačnej súťaži Nadácie Bohuslava Martinů (Praha, 2010), 3. cenu na medzinárodnej súťaži Gianni Bergamo Classic Music Award (Lugano, 2012), sú víťazmi súťaže Josefa Windischa (Viedeň, 2013). Na medzinárodnej súťaži Premio Paolo Borciani (2014 ) získali 2. cenu a Cenu publika. Z Medzinárodnej súťaže komornej hudby Antonína Dvořáka si doniesli 1. cenu (Praha, 2014), rovnako ako aj z Medzinárodnej súťaže Leoša Janáčka (Brno, 2015).

      Mucha Quartet pravidelne koncertuje na mnohých hudobných festivaloch a kultúrnych podujatiach doma i v zahraničí – BHS, Viva Musica!, Pražská jar, Concentus Moraviae, Bordeaux String Quartet Festival, Allegretto Žilina, Nedeľné matiné v Mirbachovom paláci, Albrechtina – (Ne)známa hudba, Musiksommer Reichenau, Schubertiade Schwarzenberg. V roku 2016 koncertovali na turné v Južnej Kórei a v Číne. V auguste 2013 získali cenu primátora mesta Piešťany za propagáciu slovenskej hudby. Sú držiteľmi titulu Mladý tvorca v rámci Cien Nadácie Tatrabanky v kategórii Hudba za rok 2016.

      K ich nahrávkam patrí profilové CD Haydn, Mozart, Ravel (Diskant, 2013), Slovenské spevy Bélu Bartóka v spolupráci s Ivou Bittovou (Pavian Records, 2015), CD Bella - Dvořák (Diskant, 2017), ako aj CD Štyria hudci (Pavian Records, 2018). V rokoch 2016/2017 boli rezidenčným súborom Rádia Devín.

    Páči sa Likes 0
    Online bulletin Odfoťte QR kód pomocou smartfónu a zobrazí sa vám bulletin vo vašom mobilnom zariadení. Alebo na QR kód kliknete a bulletin sa vám zobrazí v novom okne prehliadača.

    Zeljenka / Moyzes / Piaček

    Utorok 8. 2. 2022, 19.00 h
    HM – Hudobná mozaika, Malá sála Slovenskej filharmónie


    Ilja Zeljenka, ktorý vo svojom kompozičnom štýle dospel k originálnym harmonickým a metrorytmickým riešeniam, venoval Klavírnu sonátu č. 21 svojmu priateľovi a jednému z najuznávanejších slovenských maliarov – Rudolfovi Filovi. Sláčikové kvartetá Mikuláša Moyzesa reflektujú skladateľov zrelý kompozičný štýl, v ktorom asimiloval niektoré prvky európskych smerov – folklorizmu, neoklasicizmu a rozširovania tonálnych vzťahov. Uvedenie klavírnych kvintet od Marka Piačeka a Ilju Zeljenku ponúka možnosť zaujímavej konfrontácie uchopenia tejto hudobnej formy; Zeljenka bol jedným z Piačkových mentorov na jeho ceste k experimentálnej tvorbe.

    Etablovaní slovenskí umelci – klaviristka Magdaléna Bajuszová a komorné teleso zložené z mladých hudobníkov Mucha Quartet zanietene propaguje domácu tvorbu na Slovensku i v zahraničí.


    • VideozáznamVideorecording
    • AndrejAndrej OsvaldOsvald svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spoluprácaIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka réžiavideo producer, kamerycamera, striheditor, MarekMarek PiačekPiaček postprodukciapost-production
    • Vyrobila Slovenská filharmónia © 2022A Slovak Philharmonic Production © 2022