Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Sledujte náš kanál na Youtube
Navštívte tím Streamboyz na Facebooku
Sledujte nás na Instagrame
Sledujte nás na Twittri

[ 00:34:08 ] [ 00:34:08 ] [ iba audio > ][ audio only > ]

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Zuzana Buchová Holičková – redakcia BHS ]

      Wolfgang Amadeus Mozart nie raz napísal skladbu alebo postavu v opere takpovediac „na telo“ konkrétneho interpreta. Napríklad pre svojho priateľa a vynikajúceho hornistu Josepha Leutgeba napísal Hornové kvinteto Es dur, KV 407 a neskôr ďalšie štyri koncerty pre lesný roh. Mozartova rodina sa spoznala s Leutgebom ešte v Salzburgu, kde bol členom arcibiskupského orchestra. Približne v rovnakom čase sa obe rodiny presťahovali do Viedne. Keď sa Leutgeb rozhodol zvýšiť príjem do rodinného rozpočtu otvorením obchodu so syrmi na predmestí Viedne, Leopold Mozart mu na jeho štart požičal peniaze.

      Leutgeb bol vynikajúci hudobník, no pomerne jednoduchý človek. Wolfgang si preto z neho veľmi rád uťahoval a hoci jeho humor bol vždy láskavý, občas sa trochu vzdialil od hraníc dobrého vkusu. Na rukopisoch hornových koncertov, ktoré pre Leutgeba napísal, sa zachovalo množstvo poznámok, v ktorých si z hudobníka uťahoval: „Uvoľni sa... zviera – och, ako nízko hráš – au – ó bože ... pomoc! – nadýchni sa! – pohyb, pohyb! ... trilok ako keď ovca bľačí – skončil si? Nebesá, ďakujem!“ Leutgeb Mozartove výstrelky pokorne a trpezlivo znášal niekoľko rokov, a na dôvažok, keď sa Wolfgang sám dostal do finančných problémov, neváhal mu požičať peniaze.

      Lesný roh so záklopkovým systémom umožňujúcim hranie chromatických tónov bol vynájdený až v polovici devätnásteho storočia. Za Mozartových čias sa používal do jednoduchého kruhu stočený lesný roh, ktorý využíval len prirodzený rad tónov v konkrétnom ladení, pričom ešte stále bolo pomerne novou technikou tzv. krytie tónu, keď hráč zasunie dlaň pravej ruky do ozvučnice nástroja a tým zníži hraný tón o poltón alebo celý tón. Týmto spôsobom sa čiastočne vypĺňali medzery prirodzeného tónového radu, no zároveň aj menila farbu tónu, čo sa prenieslo až do súčasnej praxe. Vzhľadom na náročnosť hornového partu v kvintete aj v neskorších koncertoch musel byť Leutgeb výnimočne zdatný hornista.

      Hráčom na lesný roh však Mozartova originálna tvorba pre tento nástroj nestačila. Vznikli viaceré transkripcie diel, ktoré mali pôvodne iné nástrojové obsadenie. Takým prípadom je i Larghetto pre lesný roh a sláčikové kvarteto, KV 581, ktoré je pôvodne druhou časťou štvorčasťového klarinetového kvinteta. Mozart ho skomponoval v roku 1789 na mieru hráča Antona Stadlera, ktorému kvinteto aj venoval. Toto dielo je vôbec jedným z prvých diel pre klarinet, ktorý bol v tých časoch novým nástrojom a len postupne sa začleňoval do orchestra a komorných zoskupení. Podobne ako kvinteto je aj Presto assai pre lesný roh a sláčikové kvarteto, KV 162 pôvodne finálnou časťou Symfónie č. 22, KV 162 (1773).

      Taliansky skladateľ Leone Sinigaglia sa narodil v Turíne do prominentnej rodiny z vyššej strednej vrstvy, vďaka čomu sa mu dostalo hudobného vzdelania na turínskom konzervatóriu, no neznáme mu neboli ani myšlienky a diela vtedajších popredných mysliteľov, umelcov a vedcov, ktorí žili v jeho rodnom meste. Okrem hudby boli jeho ďalšou veľkou vášňou literatúra a horolezectvo. Prázdniny trávil mladý Sinigaglia neďaleko Turína v dedinke Cavoretto na úpätí Dolomitov, ktoré sa mu stali zdrojom mnohých inšpirácií. Počas týchto rokov strávených v Turíne, kým sa nevydal na cesty po Európe, vznikla aj Romanca pre lesný roh a sláčikové kvarteto op. 3. Verne odráža zasnenosť a melanchóliu mladíka obklopeného prekrásnou prírodou. Lyrickú tému prinesie sólový lesný roh na pozadí mäkkého sprievodu kvarteta, aby sa postupne vynárala v jednotlivých hlasoch všetkých nástrojov, ako keď plávajúce oblaky zahaľujú a odkrývajú končiare milovaných hôr skladateľa. Svoju vášeň pre hory zhmotnil nielen vo svojej hudobnej tvorbe, v roku 1898 vyšla v angličtine jeho kniha Lezecké spomienky na Dolomity a dodnes sa považuje za klasiku horozeleckej literatúry. V rokoch 1888 – 1901 cestoval po Európe, vo Viedni mal možnosť zoznámiť sa s Johannesom Brahmsom, pod vplyvom ktorého sa nadchol pre absolútnu hudbu. Vďaka spolupráci s Antonínom Dvořákom si osvojil schopnosť využívať princípy klasickej hudby pri úpravách ľudových a populárnych piesní.

      Po svojom návrate do Turína v roku 1901 Sinigaglia zozbieral a prepísal ohromné množstvo ľudových piesní prevažne z oblasti okolo Cavoretta. Mnohé z nich upravil pre spev a klavír a pripomínajú piesne nemeckej literatúry konca 19. storočia. Jeho ďalšia tvorba odráža hlbokú oddanosť hudbe jeho rodného kraja a viaceré z jeho diel pravidelne uvádzal Arturo Toscanini.

      Prezývku „ruský Brahms“ si od svojich súčasníkovi vyslúžil Alexander Glazunov najmä pre svoju orchestrálnu tvorbu. Osem symfónií, balety v ruskom štýle (Obdobia, Raymonda) či séria kratších diel pre orchester sú dôkazom jeho skladateľského majstrovstva. Glazunov sa vyznal v hráčskych technikách na lesnom rohu, pretože naň sám hral.

      Jeho študent Dmitrij Šostakovič vo svojich pamätiach spomína ako sa na Glazunovovom koncertnom turné sťažoval hornista britského orchestra, že daný tón v skladateľovej kompozícii nie je možné zahrať. Glazunov neváhal, dokráčal k hráčovi a problematický tón zahral, čím si vyslúžil aplauz orchestra, definitívne prelomil dusnú atmosféru a na dôvažok získal priazeň a dôveru orchestra. Glazunov okrem toho ovládal aj hru na klavír, husle, violončelo, klarinet, trúbku a trombón. Určite i táto hráčska zručnosť prispela k spôsobu akým Glazunov komponoval a inštrumentoval svoje diela. Traduje sa, že na hodinách inštrumentácie študentom radil, aby kompozíciu napísali tak, že ju po dostatočnom cvičení zahrá akýkoľvek ansámbel, v inom prípade sa budú musieť spoliehať na šikovných hráčov a ešte šikovnejšieho dirigenta.

      Napriek tomu, že Glazunov žil na prelome 20. storočia, neoblomne odolával modernejším kompozičným technikám. Glazunovove diela sa s obľubou prepisujú aj pre iné nástrojové obsadenia. Úpravy Glazunovových diel pre lesný roh a sláčikové kvarteto sú logickým vyústením snáh o rozšírenie koncertného repertoáru lesného rohu. Idylu, op. 14 (1886) otvára sólo lesného rohu, ktorý v úlohe sprievodných nástrojov dopĺňajú v romantizujúcich gestách sláčiky. Serenáda, op. 11 (1884) bola pôvodne skomponovaná pre malý orchester a vynikali v nej dychové nástroje (flauta). Tanečné trojštvrťové metrum a návraty témy v rondovej forme vytvárajú uspokojivú vzletnú atmosféru. Rêverie, op. 24 (1890) je krátka, no efektná kompozícia, ktorá vtiahne poslucháčov svojou snivou a lyrickou atmosférou do nadpozemských sfér. Miniatúra je obľúbeným koncertným kusom hornistov po celom svete.

      „Týmto listom môžete mojej hudbe zamávať na rozlúčku, pretože jednoznačne nastal čas odísť…,“ napísal Johannes Brahms na záver listu svojmu vydavateľovi k záverečnej korektúre Sláčikového kvinteta č. 2G dur, op. 111, ktoré je vrcholom dramaturgie dnešného koncertu. Dielo teda malo byť Brahmsovou labuťou piesňou a bolo by skutočne impozantnou bodkou za jeho skladateľskou kariérou, keby bolo možné jeho tvorivého ducha umlčať jednoduchým rozhodnutím už nič nenapísať. Do svojej smrti vytvoril ešte niekoľko pozoruhodných opusov, ktoré sa stali pevnou súčasťou kmeňového repertoáru mnohých ansámblov.

      Sláčikové kvinteto č. 2 bolo pôvodne koncipované ako náčrt piatej symfónie, čo sa značne odráža vo zvukovosti prvej a poslednej časti. Ide o mimoriadne dielo, jedno z najlepších v celej Brahmsovej tvorbe a v komornej hudbe vôbec. Úvodná téma violončela sa prediera z hĺbok do znelých vyšších registrov cez mohutné oscilujúce akordy ostatných nástrojov a prináša jednu z najdlhších melódií, aké Brahms v kontexte sonátovej formy využil. Celá prvá časť sa nesie v znamení bohatého kontrapunktu, farebnosti, neustáleho pohybu a živosti. Veľkolepý záver robí z tejto časti jednu z najdokonalejších skladieb v Brahmsovej tvorbe. Dve prostredné časti prinášajú kontrast v tlmenejšom zvuku a melancholickej nálade. Adagio sa začína pomalým pochodom dvojice viol nad líniou violončela. V tejto časti dominuje jedna téma, ktorá sa opakuje zakaždým v nových súvislostiach a meniacej sa harmonizácii. Hudba spolu s témou narastá, aby sa vzápätí zrútila do hustého tremola, ktoré sa rozplynie v osamelej kadencii sólovej violy a záverečnom smútočnom pochode.

      Tretia časť prináša pohyb v trojdobom metre, akýsi „mysteriózny valčík“, hĺbavý a oproti predchádzajúcim častiam odmeraný. Vonkajšie molové úseky obklopujú durový úsek s výrazom jemného úsmevu. Finále sa navracia k živému charakteru prvej časti. Začína sa v „nesprávnej“ tónine b mol, ale vzápätí vtrhne do základnej tóniny g mol tanečným krokom. Prináša mladícku živelnosť typickú pre autora Uhorských tancov. Druhá téma má charakter vidieckeho tanca. Energia a živelnosť v tejto časti neustále gradujú smerom k temperamentnému záveru diela, ktoré patrí nepochybne k jedným z najohromujúcejších a najúžasnejších v kontexte Brahmsovej tvorby.

      Zuzana Buchová Holičková – redakcia BHS

      –––––
      Bibliografický údaj: BUCHOVÁ HOLIČKOVÁ, Zuzana – redakcia BHS: Text ku koncertu 3. 10. 2021, 16:00, in: Bratislavské hudobné slávnosti, 56. ročník, Bratislava, Slovenská filharmónia 2021

    • Životopisy

      BABORAK ENSEMBLE

      založil hornista a dirigent Radek Baborák. Jeho členov spája radosť zo vzájomného zdieľania hudby majstrov štyroch štýlových období, entuziazmus pri objavovaní neznámych skladieb a hľadanie osobitého, netradičného vyznenia kompozícií, ktoré sú ansámblu dedikované, alebo autorsky upravené. Komorný súbor tvorí lesný roh a sláčikové kvarteto, hrajúce v zložení Milan Al-Ashab, Martina Bačová – husle, Karel Untermüller – viola, Hana Baboráková – violončelo. Už od prvých koncertov a projektov sa táto formácia rozširuje podľa repertoárových a štýlových potrieb jednotlivých skladieb.

      Baborak Ensemble spolupracuje s radom výnimočných hudobníkov, koncertných majstrov a hráčov Berlínskej, Mníchovskej, Českej filharmónie akými sú Lorenz Nasturica, Wilfried Strehle, Wenzel Fuchs, Benze Boganiy, Jana Boušková. S Baborak Ensemble taktiež vystupujú spriaznené české súbory ako Epoque Quartet, Clarinet Factory. Súbor spolupracuje so skladateľmi, ako napr. Miloš Bok, František Šterbák, Tomáš Ille, Ondřej Brousek.

      Baborak Ensemble pravidelne vystupuje na festivaloch Pražská jar, Smetanova Litomyšl, Mitte Europa, Janáčkov festival, Lipa Musica, Grünwalder Musiktage, Concerts in St. Donat Zadar, predstavil sa aj na koncertoch v Japonsku v prestížnych sálach Kitara Saporo, Tokyu, Osake, Mitu. Ako rezidenčný súbor sa predstavil v rade koncertov v kláštore Sv. Anežky v Prahe. Svoj posledný projekt ORQUESTRINA pokrstil vo vypredanej komornej sále Berlínskej filharmónie.

      Baborak Ensemble realizoval rad pozoruhodných nahrávok. Pre japonskú spoločnosť Exton debutové CD s prierezom repertoáru – Mozart, Beethoven, Krol, Turner. Album ,,Quattro Stagionni“ predstavil taliansku hudbu Vivaldiho, Corelliho, Donizettiho, Sinigaliu, Rotu a bol vyznamenaný cenou japonských kritikov. Pre Supraphon súbor nahral skladby Bohuslava Martinů, Charlesa Koechlina, Carla Nielsena. CD ,,Orquestrina“ vydalo nezávislé nakladateľstvo Animal Music a obsahuje úpravy diel Astora Piazzollu – Histoire du Tango, Ravel – Bolero, Fauré – Pavana.


      RADEK BABORÁK

      patrí medzi najvýraznejšie osobnosti medzinárodnej hudobnej scény. Sólovo koncertuje so svetovými orchestrami a spolupracuje so špičkovými dirigentmi a hudobníkmi. Je hosťom prestížnych festivalov, jeho koncerty sú nahrávané a prenášané rozhlasovými a televíznymi stanicami. Rozsiahla diskografia zahŕňa vysoko hodnotené nahrávky realizované u popredných vydavateľstiev klasickej hudby.

      Odborná kritika a poslucháči oceňujú jeho elegantný, nenásilný prednes, spevný tón i virtuóznu techniku, ktorá mu dovoľuje prekračovať limity lesného rohu, rozširovať a obohacovať hornový repertoár. Vystupuje aj na recitáloch v netradičnom formáte, napríklad s klavírom, harfou, organom, orchestrom a sláčikovým kvartetom.

      Ako sólista vystúpil s Berlínskou filharmóniou vedenou Danielom Barenboimom a Simonom Rattlom a s Mníchovskou filharmóniou pod taktovkou Jamesa Lewina. Pravidelne vystupuje so Seijim Ozawom. Neodmysliteľnú súčasť Baborákovho hudobného života tvorí komorná hudba. Je umeleckým vedúcim a dirigentom Českej Sinfonietty, Pražských komorných sólistov, Českého hornového súboru, Afflatus Quintet a Baborak Ensemble. Po ôsmich sezónach na poste sólo hornistu Berlínskych filharmonikov sa rozhodol venovať sólovej kariére, pedagogickej činnosti a dirigovaniu.

      Narodil sa v roku 1976, na lesný roh začal hrať v ôsmich rokoch u prof. Karla Křenka, vyštudoval Pražské konzervatórium u prof. Bedřicha Tylšara. Je víťazom súťaží v Ženeve, Markneukirchene, ARD Mníchov. Vyučuje na HAMU Praha.


      MILAN AL-ASHHAB

      Český husľový virtuóz Milan Al-Ashhab oslňuje publikum svojím hudobným citom a technickou virtuozitou. Vystupoval s Českou filharmóniou ako sólista Šostakovičovho husľového koncertu pod taktovkou Jiřího Bělohlávka. V júni 2019 účinkoval s Moskovskou filharmóniou a dirigentom Jurijom Temirkanovom. Na požiadanie Daniela Barenboima sa stal od leta 2019 súčasťou projektov Západo-východného Divan orchestra. V septembri 2019 debutoval v Číne ako interpret Mendelssohnovho Husľového koncertu v starobylom meste Nanking na slávnom Forest Music Festivale so sprievodom symfonického orchestra Ťiang-su. V septembri 2019 absolvoval turné po Spojenom kráľovstve so sólovým recitálom. Počas uplynulej sezóny očaril Milan Al-Ashhab viedenské hudobné publikum svojím predvedením Šostakovičovho Husľového koncertu č. 1 a mol v renovovanej viedenskej koncertnej sále Musikverein so sprievodom Viedenského rozhlasového symfonického orchestra (ORF).

      Milan Al-Ashhab debutoval na americkom kontinente v New yorku roku 2018 v Merkinovej koncertnej sále v Kaufmanovom hudobnom centre. Ešte predtým získal jednohlasným rozhodnutím poroty prvú cenu na Súťaži New york Concert Artists. Účinkoval na recitáloch i ako sólista s orchestrami tak v Českej republike, ako aj v zahraničí. Na pódiu sa objavil s ostravskou Janáčkovou filharmóniou, s orchestrom Hofer Symphoniker, Mládežníckym orchestrom Európskej únie, L’Armonia Terrena, Česká Sinfonietta a Baborak Ensemble.

      Umelec spolupracoval s významnými huslistami ako Shlomo Mintz, Ida Haendel a Pinchas Zukerman. Zvíťazil na niekoľkých prestížnych stredoeurópskych husľových súťažiach. Získal prvú cenu na Kocianovej medzinárodnej husľovej súťaži roku 2006, o rok neskôr prvú cenu na Súťaži Georga Philippa Telemanna v Poľsku. V septembri 2018 zvíťazil na prestížnej Medzinárodnej husľovej súťaži Fritza Kreislera v Rakúsku. Podľa stanov súťaže víťaz získava okrem finančnej odmeny aj pozvanie na hosťovanie s Viedenskými filharmonikmi a ďalšie koncertné angažmán, ako aj možnosti nahrávania CD. Milan Al-Ashhab je tiež víťazom XVI. Čajkovského husľovej súťaže, ktorá sa konala v Moskve roku 2019.

      Milan Al-Ashhab hrá na husliach Nicolo Amati (Cremona 1662), zapožičaných spoločnosťou Maggini Stiftung v Langenthali vo Švajčiarsku.


      MARTINA BAČOVÁ

      patrí medzi najžiadanejších českých umelcov svojej generácie. Jej sólové koncerty sú cenené odbornou kritikou aj publikom, ktoré vie upútať expresívnym, dynamickým a vášnivým hudobným prejavom. Sólovo vystupuje na festivaloch ako Pražská jar, Mahlerova Jihlava, Festival de Nancy, St. Gellert festival, Jerusalem Festival, Festival de la Vezere, Janáčkovy Hukvaldy. Pravidelne koncertuje v prestížnych sálach vo Švajčiarsku, Nemecku, Francúzsku, Holandsku, Maďarsku, Španielsku, Kórei, USA. Vystupovala so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Jerusalem Symphony Orchestra, Janáčkovou filharmóniou Ostrava, Orchestrom hl. m. Prahy FOK, PKF – Prague Philharmonia, Filharmóniou Hradec Králové, Karlovarským symfonickým orchestrom, Severočeskou filharmóniou Teplice, Filharmóniou Bohuslava Martinů, s komorným orchestrom Camerata Janáček, Czech Virtuosi, St. Gellert Academy. Spolupracuje s Českým rozhlasom a Rozhlasom a televíziou Slovenska.

      Jej debutové CD „Elegantné provokácie“ s klaviristom Alexandrom Starým získalo prestížne ocenenie „Outstanding Recording“ vo Veľkej Británii. V prestížnom International Record Review Journal nahrala skladby Leoša Janáčka, Bélu Bartóka, Georgea Enesca, Otmara Máchu.

      Martina pochádza z muzikantskej rodiny. Štúdiá začala v rodnej Ostrave na Janáčkovom konzervatóriu a neskôr na Pražskom konzervatóriu. Po absolvovaní Fakulty Umení Ostravskej univerzity u profesora Zdeňka Golu pokračovala od roku 2008 na Hochschule für Musik Carl Maria von Weber v Drážďanoch u profesora Ivana Ženatého, kde v roku 2011 získala diplom „Meisterklasse“.

      Martina Bačová získala prvé ceny na medzinárodných súťažiach – Kocianova husľová súťaž, Prague Junior Note, Beethovenov Hradec, a hlavnú cenu poroty majstrovských kurzov v Meissene. Na základe nahrávky dostala štipendium na Clevelend Encore School for Strings, kde študovala u Lindy a Davida Ceroneovcov.

      Paralelne so sólovými a komornými projektmi pôsobí ako koncertný majster Českej Sinfonietty, Pražských komorných sólistov a orchestra Summer Academy Biel.


      RADIM SEDMIDUBSKÝ

      v sebe objavil záujem o violu počas štúdia hry na husle na Pražskom konzervatóriu, čo ho priviedlo k profesorovi Milanovi Škampovi na pražskú Akadémiu múzických umení, ktorú absolvoval v roku 1991. Už počas štúdií na HAMU bol spoluzakladateľom Škampovho kvarteta, s ktorým v nasledujúcich dekádach precestoval celý umelecký svet na piatich kontinentoch, okrem iného bolo kvarteto v rokoch 1995 – 1999 rezidenčným súborom londýnskej Wigmore Hall. So súborom tiež nahral rad úspešných nahrávok, predovšetkým vo vydavateľstve Supraphon. V rokoch 2001 – 2015 bol tiež hosťujúcim profesorom komornej hudby na londýnskej Royal Academy of Music.

      Je vyhľadávaným komorným hráčom, spolupracoval napríklad s Keller a Borodin Quartet. V rokoch 2016 – 2017 bol členom Pavel Haas Quartet, od roku 2018 je členom Talichovho kvarteta. V súčasnosti je profesorom hry na violu a komornej hry na Pražskom konzervatóriu.


      HANA BABORÁKOVÁ SHABUOVÁ

      Violončelistka Hana Baboráková Shabuová je od roku 2001 zakladajúcou členkou súboru. Jej expresívny hudobný prejav a nezameniteľná tónová prezentácia tvorí nedeliteľnú súčasť zvukového spektra Baborak Ensemble. Vyhľadávaná komorná hráčka spolupracuje s hráčmi Berlínskych, Mníchovských a Petrohradských filharmónií na festivaloch Hviezdy bielych nocí v St. Peterburgu, Pražská jar, Smetanova Litomyšl, Janáčkov festival, Musica Trancoso, Mitte Europa, Lipa Musica. Počas svojej kariéry vystúpila v najprestížnejších sálach v Európe, Ázii a USA, medzi inými v Carnegie Hall, Suntory Hall, Paris Opera, Teatro La Scalla, Berlínska Filharmónia.

      V Štátnej opere Mníchov hrala pod vedením maestra Zubina Mehtu a Wolfganga Sawalischa a ako členka West – Eastern Divan Orchestra spolupracovala s Danielom Barenboimom. Od roku 2010 je vedúcou skupiny Českej Sinfonietty a Pražských komorných sólistov.

      V roku 2001 získala Cenu Gideona Kleina na súťaži Pražská jar. Realizovala nahrávky pre spoločnosti Supraphon, Exton, Animal Records, Český rozhlas a Českú televíziu.

      Hru na violončele študovala pod vedením prof. Mirka Škampu v desiatich rokoch. Neskôr študovala v triede prof. Františka Pišingera na Pražskom konzervatóriu a na HAMU u prof. Miroslava Petráša. V roku 1997 bola prijatá na mníchovskú Hochschule für Musik do triedy renomovaného pedagóga Waltera Nothasa, ktorú absolvovala získaním Majstrovského diplomu v roku 2001.

      Hana Baboráková Shabuová sa narodila do rodiny s bohatou muzikantskou tradíciou. Obaja rodičia sú rešpektovaní hudobní pedagógovia. Ako pokračovateľka rodinnej tradície, sa aktívne pedagogicky podieľa pri výchove mladej generácie violončelistov.

    Páči sa Likes 0
    Online bulletin Odfoťte QR kód pomocou smartfónu a zobrazí sa vám bulletin vo vašom mobilnom zariadení. Alebo na QR kód kliknete a bulletin sa vám zobrazí v novom okne prehliadača.

    Baborák Ensemble

    Nedeľa 3. 10. 2021, 16.00 h
    BHS – Bratislavské hudobné slávnosti, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie


    Baborak Ensemble založil hornista a dirigent Radek Baborák v roku 2001.Umelec patrí medzi najvýznamnejších interpretov v hre na lesný roh súčasnosti. Jeho meno s úctou vyslovujú vrcholní svetoví dirigenti, s ktorými ako orchestrálny hráč účinkoval. Baborák istý čas pôsobil ako sólohornista Bostonského filharmonického orchestra a legendárny Seiji Ozawa, bývalý šéfdirigent telesa, mu v knihe rozhovorov o hudbe s prozaikom Haruki Murakamim adresoval slová najvyššieho uznania. Umelec sa popri dráhe inštrumentalistu už dlhší čas venuje aj dirigovaniu a najnovšie zameral svoju pozornosť aj na aranžovanie známych i menej známych diel pre komorný súbor s účasťou lesného rohu. Vrcholom koncertného programu bude známe sláčikové kvinteto G dur Johannesa Brahmsa, ktoré zaznie v novom, dozaista atraktívnom zvukovom háve.

    Baborak Ensemble od svojho vzniku zaznamenal pozoruhodné úspechy na domácej scéne i v zahraničí; napríklad jeden z posledných projektov Orquestrina, zaznamenaný aj na CD uviedli do života vo vypredanej koncertnej sieni Berlínskej filharmónie.


    Baborak Ensemble was founded by the hornist and conductor Radek Baborák in 2001. Currently the musician belongs among the most important performers playing the French horn. His name is pronounced with respect by the top world conductors with whom he has collaborated as an orchestral musician. For a certain time Baborák was a solo hornist of the Boston Philharmonic, and the legendary Seiji Ozawa, the orchestra’s former music director, expressed his highest appreciation for him in his book of interviews about music with the writer Haruki Murakami. Besides his instrumentalist’s career he has been dedicated to conducting for a long time, and has recently focused his attention on arrangements of famous as well as less famous works for chamber ensemble with participation of the French horn. The concert programme will culminate in the famous String Quintet in G major by Johannes Brahms, which will sound in a new, no doubt attractive arrangement. Since its origination the Baborak Ensemble has been remarkably successful both on domestic stage and abroad; for example one of its latest projects Orquestrina, recorded also on a CD, was premiered in the sold-out concert hall of the Berlin Philharmonic. was founded by the hornist and conductor Radek Baborák in 2001. Currently the musician belongs among the most important performers playing the French horn. His name is pronounced with respect by the top world conductors with whom he has collaborated as an orchestral musician. For a certain time Baborák was a solo hornist of the Boston Philharmonic, and the legendary Seiji Ozawa, the orchestra’s former music director, expressed his highest appreciation for him in his book of interviews about music with the writer Haruki Murakami. Besides his instrumentalist’s career he has been dedicated to conducting for a long time, and has recently focused his attention on arrangements of famous as well as less famous works for chamber ensemble with participation of the French horn. The concert programme will culminate in the famous String Quintet in G major by Johannes Brahms, which will sound in a new, no doubt attractive arrangement. Since its origination the Baborak Ensemble has been remarkably successful both on domestic stage and abroad; for example one of its latest projects Orquestrina, recorded also on a CD, was premiered in the sold-out concert hall of the Berlin Philharmonic.


    • VideozáznamVideorecording
    • StanoStano BeňačkaBeňačka zvuksound, svetlálights, PeterPeter GondaGonda technická spoluprácaIT supervisor, AndrejAndrej OsvaldOsvald kamerycamera, striheditor, MarekMarek PiačekPiaček réžiavideo producer, postprodukciapost-production
    • Vyrobila Slovenská filharmónia © 2021A Slovak Philharmonic Production © 2021