Chiome d’oro
Chiome d’oro
Chiome d’oro, bel tesoro,
tu mi leghi in mille modi
se t’annodi, se ti snodi.
Zlaté pramienky, ach tak krásne,
tisícimi spôsobmi ma zväzujete
či stočené a či voľne tečúce.
Candidette perle elette,
se le rose che scoprite
discoprite, mi ferite.
Malé, biele vyberané perly,
keď ruže, čo vás skrývajú,
odhalia vás, zraníte ma.
Vive stelle, che sì belle
e sì vaghe risplendete,
se ridete m’ancidete.
Jasné hviezdy, čo žiarite,
tak nádherne a šarmantne,
mučíte ma, keď smejete sa.
Preziose, amorose,
coralline labbra amate,
se parlate mi beate.
Prekrásne, zvodné
koralové pery milujem,
keď hovoríte, blažene sa cítim.
O bel nodo per cui godo!
O soave uscir di vita!
O gradita mia ferita!
Ach drahé úpisy, v ktorých mám potešenie!
Ach sladká smrteľnosť!
Ach vítané zranenie!
Felici gl’animi
Felici gl’animi
Felici gl’animi
che greggie guidano
ne cure sanimi
nel petto annidano
di se piacevoli
i giorni menano
e dilettevoli
i cor serenano.
O piacer stabile,
O povertad’amabile.
Šťastné duše,
čo stretajú sa
a v srdci necítia
nepríjemné starosti,
rozhodnú sa stráviť
príjemný deň,
a s potechou
rozveseľujú srdce.
Ó neustále potešenie,
ó sladká chudoba!
Del duo’ si ridono
il sen tranquillano,
le noi ancidano
d’ardor sfavillano
ch’aler vaghissimo
il cielo indorasi,
ch’alor bellissimo
il prato i fiorasi.
O piacer stabile,
O povertad’amabile.
Smejú sa z bolestí,
majú rozvážne srdce,
utišujú nepokoj,
sú horlivo zapálené
keď zapadajúce slnko
najkrajšie zafarbí oblohu,
že ich lúka
kvitne najkrajšie.
Ó neustále potešenie,
ó sladká chudoba!
Qui nembi horribili
non si raggirano
ne crudi sibili
i venti spirano
ma nudre l’aria
d’odori nobile
ne’ scherzi varia
april’ immobile.
O piacer stabile,
O povertad’amabile.
Tu sa nezachvejú
od hrozných búrok,
ani od búrlivého šumu
fúkajúceho vetra,
ale vzduch má
impozantnú vôňu,
ani ich žarty sa nemenia,
v stálom apríli.
Ó neustále potešenie,
ó sladká chudoba!
O come sei gentile
O come sei gentile
O come sei gentile,
caro augellino! O quanto
è il mio stato amoroso al tuo simìle!
Io prigion, tu prigion; tu canti, io canto;
tu canti per colei
che t’ha legato, ed io canto per lei.
Ma in questo è differente
la mia sorte dolente:
che giova pur a te l’esser canoro;
vivi cantando, ed io cantando moro.
Ach, aký krásny si, drahý vtáčik!
Ach ako moje zaľúbenie podobné je tebe!
Ty si väzňom, ja som tiež,
ty si spievaš a ja tiež...
Spievaš pre tú, čo spútala ťa,
a ja spievam jej.
Však je tam rozdiel
v mojom bezútešnom osude:
Cennosťou je, že spevákom si – žiješ ním
ja však spevom mojim umieram.
Si dolce è’l tormento
Si dolce è’l tormento
Si dolce è’l tormento
Ch’in seno mi sta,
Ch’io vivo contento
Per cruda beltà.
Nel ciel di bellezza
S’accreschi fierezza
Et manchi pietà:
Che sempre qual scoglio
All’onda d’orgoglio
Mia fede sarà.
Tak sladké je trápenie
čo v hrudi svojej nosím,
že moje šťastie sa nezmení
i keď tvoju krutosť prosím.
Nech do neba rastie krása tá
a v srdci súcitu prostom
ostaň si ľadovou kráľovnou
– však ako skala bez hnutia
navzdory pyšnému bitia vĺn,
nájdeš vždy moju dušu vernú.
La speme fallace
Rivolgam’ il piè.
Diletto ne pace
Non scendano a me.
E l’empia ch’adoro
Mi nieghi ristoro
Di buona mercè:
Tra doglia infinita,
Tra speme tradita
Vivrà la mia fè.
Ó, nádeje márne a falošné,
nechajte srdce moje na pokoji
veď pokoj či dúšky radostné
pálčivú túžbu moju neukojí...
Nech si tá prekliato milovaná
nádej tisíckrát odoprená
nedôjde k zmilovaniu.
Navzdory bolesti bez konca
ani part márneho milenca
vernosti mojej nezabráni.
Per foco e per gelo
riposo non hò.
Nel porto del cielo
riposo avrò.
Se colpo mortale
con rigido strale
Il cor m’impiagò,
cangiando mia sorte
Col dardo di morte
il cor sanerò.
V ohni a ľade hľadám ja pokoj
dúfam a hľadám ich márne
iného lieku však pre mňa niet
len cesta k nebeskej bráne.
Nech žihadlo smrti
nádeje moje zdrtí
a srdce mi uzdraví,
kiež zubatá s kosou
tou službou tak ľahkou
mojej duši nech uľaví.
Se fiamma d’amore
Già mai non sentì
Quel rigido core
Ch’il cor mi rapì,
Se nega pietate
La cruda beltate
Che l’alma invaghì:
Ben fia che dolente,
Pentita e languente
Sospirimi un dì.
Keď ani oheň milovania
neohreje city tvoje
Tvojej lásky nedosiahnem
srdce však moje stratené je.
Keď milosť mi odopiera
tá prekrásna hydra,
ktorá vo svojej moci ma má
dobre jej tak, raz bude ľutovať
pálčivá spomienka prebleskne
a úprimne nado mnou zavzdychá.
Ohimè, dov’è il mio ben
Ohimè, dov’è il mio ben
Ohimè, dov’è il mio ben, dov’è il mio core?
Chi m’asconde il mio ben, e chi me’l toglie?
Beda! Kde je môj milovaný, kde moje srdiečko?
Kto ukryl moju lásku, kto uniesol ju preč?
Dunque ha potuto sol desio d’onore
darmi fera cagion di tante doglie?
Je vari možné, že láska tak čestná
mala by priniesť mi tak veľký žiaľ?
Dunque han potuto in me, più che il mio amore,
ambitiose e troppo lievi voglie?
Je možné, že ctižiadosť a spupnosť
prevládajú nad láskou?
Ahi sciocco mondo e cieco! Ahi cruda sorte,
che ministro mi fai della mia morte!
Beda, hlúpy, slepý svet! Ach beda, krutý osud
čo urobil ma sluhom mojej smrti!
La mia Filli crudel
La mia Filli crudel
La mia Filli crudel spesso mi fugge
E gioisce d‘amor che ’l cor mi strugge.
Ma pietosa talvolta
Mi mira, m‘ascolta.
Ah se provasse i miei gravi martiri
O felici i miei caldi sospiri.
Moja krutá Phyllis mi často uteká
a vysmieva sa z lásky, ktorá roztápa moje srdce.
Ale občas prejaví súcit,
zhliadne na mňa, počúva.
Ach, keby okúsila moje ťažké muky,
aké šťastné by boli moje rozpálené vzdychy.
Quand‘i vaghi capelli sparge al vento
Novi lacci al mio cor ordir mi sento.
Poi con dolce sorriso
mi mostra il bel viso.
Ah se provasse l‘amare mie pene,
O soavi mie dolci catene.
Keď si svoje pôvabné vlasy rozpustí vo vetre
cítim, akoby novými povrazmi zväzovali moje srdce.
Potom so sladkým úsmevom
mi odkryje svoju krásnu tvár.
Ach, keby zakúsila, akú bolesť mi spôsobuje láska.
Ó, aké príjemné by boli moje sladké okovy.
Quando gira ver me gl‘occhi celesti
Par ch‘a morte mi sfidi e vinto resti.
Poi con gioia infinita
Mi sana e dà vita.
Ah che con arte amorosa e guerriera
Vuol provar la mia fede sincera.
Keď ku mne obráti svoj nebeský pohľad,
zdá sa akoby mi kázala umrieť a som premožený,
potom ma s nekonečnou radosťou
uzdravuje a oživuje.
Ach, ako ma pokúša umením lásky a boja.
Skúša, či je moja vernosť istá.
Ma se sol per provar s‘io son fedele,
Hor pietosa si mostra et hor crudele,
Mi ferisca, mi strugga,
Mi leghi e sen fugga,
Che sospirar e languir non poss‘io
D‘altro amor che dell‘idolo mio.
Ak ma skúša pre jediný dôvod, či som verný,
a preto je raz súcitná, inokedy krutá,
nech ma raní, zarmucuje,
zväzuje, nech uteká,
lebo ja, kým dýcham,
nemôžem túžiť za inou ako je moja láska.
Lamento d‘Arianna
Lamento d‘Arianna
Lasciatemi morire!
E chi volete voi che mi conforte
in così dura sorte,
in così gran martire?
Lasciatemi morire!
Nechaj ma zomrieť!
A čo myslíš, že upokojí ma
v tak horkom osude,
v tak hroznom utrpení?
Nechaj ma zomrieť!
O Teseo, o Teseo mio,
sì che mio ti vo‘ dir,
chè mio pur sei,
benché t‘involi, ahi crudo!
a gli occhi miei.
Ach Tézeus, môj Tézeus,
stále ťa chcem
mojim volať,
ukrutný
Hoc utiekol si mi spred očí.
Volgiti, Teseo mio,
volgiti, Teseo, o Dio!
Volgiti indietro a rimirar colei
che lasciato ha per te
la patria e il regno,
e’n queste arene ancora,
cibo di fere dispietate e crude,
lascierà l‘ossa ignude.
Otoč sa, môj Tézeus,
vráť sa Tézeus, ach Bože!
Vráť sa a pohliadni na tú,
čo zaprela svoju krajinu
a kráľovstvo len pre teba,
a zanechá svoje úbohé kosti
na tomto piesku ako potravu
pre divoké a nemilosrdné zvery.
O Teseo, o Teseo mio,
se tu sapessi, o Dio!
Se tu sapessi, ohimè!, come s‘affanna
la povera Arianna,
forsi forsi pentito
rivolgeresti ancor la prora al lito.
Ma, con l‘aure serene
tu te ne vai felice,
et io qui piango.
A te prepara Atene
liete pompe superbe,
et io rimango
cibo di fere in solitarie arene.
Te l‘uno e l‘altro tuo vecchio parente
stringeran lieti,
et io più non vedrovi,
o madre, o padre mio!
Ach, Tézeus,
keby si tak vedel, ach Bože!
Beda, keby si tak vedel, akým strašným strachom
úbohá Arianna trpí,
možno by si povolil
a provu svojej lode namieril späť na breh.
Ale, ty odchádzaš,
jemným vánkom hnaný vpred
zatiaľ čo ja tu plačem.
Atény už chystajú radostné
oslavy pre teba,
a tu ja ostávam
potrava pre beštie na tomto opustenom piesku.
Budeš radostne objatý,
tvojimi vekom požehnanými rodičmi
ale, ach matka, ach otec,
ja vás už nikdy viac neuvidím.
Dove, dove è la fede,
che tanto mi giuravi?
Così ne l‘alta sede
tu mi ripon de gli avi?
Son queste le corone
onde m‘adorni il crine?
Questi gli scettri sono,
queste le gemme e gl‘ori?
Lasciarmi in abbondono
a fera che mi strazi e mi divori?
Ah Teseo, a Teseo mio,
lascierai tu morire,
in van piangendo,
in van gridando aita,
la misera Arianna
che a te fidossi e
ti diè gloria e vita?
Kde je tá vernosť,
ktorú prisahal si mi?
Takto ma usádzaš na najvyšší trón
svojich predkov?
Toto sú vari tie koruny,
ktorými chceš moje kadere zdobiť?
Sú toto žezlá,
poklady a zlato?
Opustiť ma, zavrhnutú
pre divé zvery aby ma roztrhali a zožrali?
Ach, môj Tézeus,
odišiel si aby si zahynul,
nariekať a volať
iba o pomoc,
biednu Ariannu,
ktorá ti verila
dala ti slávu a zachránila tvoj život?
Ahi, che non pur risponde!
Ahi, che più d‘aspe è sordo a‘miei lamenti!
O nembi, o turbi, o venti,
sommergetelo voi dentr‘a quell‘onde!
Correte, orche e balene,
e delle membra immonde
empiete le voragini profonde!
Však márnosť, už nikdy neodpovie!
Beda, je hluchejší ako had aby počul moje vzlyky!
Ach oblaky, búrky a víchre,
pochovajte ho pod vlnami svojimi!
Rýchlo, veľryby a morské príšery,
naplňte svoje hlboké víry
jeho skazenými údmi!
Che parlo, ahi! Che vaneggio?
Misera, ohimè! Che chieggio?
O Teseo, o Teseo mio,
non son, non son quell‘io,
non son quell‘io che i feri detti sciolse:
Parlò l‘affanno mio, parlò il dolore;
Parlò la lingua sì, ma non già ’l core.
Ale čo to vravím? Prečo sa hnevám tak?
Ach, ja úbohá, čo si to žiadam?
Ó, môj Tézeus,
to nie som ja, nie, nie som to ja
čo vykríkla tie hrozné slová;
Moja hrozná starosť a bolesť volali;
môj jazyk takto hovoril, moje srdce však nie.
Iste confessor
Iste confessor
Iste confessor Domini sacratus
Festa plebs cuius celebrat per orbem,
Hodie letus meruit secreta,
Scandere Cœli.
Vyznávač Pána, Bohu zasvätený
tvoj sviatok slávi ľud na celej zemi,
dnes vystúpil si ozaj natešený
do Božích siení.
Qui pius, prudens, humilis, pudicus,
Sobrius, castus fuit et quietus
Vita, dum presens vegetavit ejus
Corporis artus.
Ľud k jeho hrobu putoval vždy s úctou,
chorí tu našli nádej, radosť, zdravie,
nevládne údy nadobudli silu
za krátku chvíľu.
Ad sacrum cuius tumulum frequenter,
Membra languentem modo sanitati,
Quo libet morbo fuerint gravata,
Restituuntur.
Trojjedinému Bohu na výsostiach
poklona, sláva, veleba a chvála,
že z trónu moci s láskou na nás hľadí
a vesmír riadi. Amen.
Confitebor tibi Domine
Confitebor tibi Domine
Confitebor tibi Domine, In toto corde meo;
In consilio justorum, Et congregatione.
Magna opera Domini,
Exquisita in omnes voluntates ejus.
Confessio et magnificentia opus ejus;
Et justitia ejus manet In saeculum saeculi.
Memoriam fecit mirabilium suorum,
Misericors et miserator Dominus.
Escam dedit timentibus se.
Z celého srdca chcem oslavovať Pána,
v zbore spravodlivých i v zhromaždení.
Veľké sú diela Pánove;
nech ich skúmajú všetci,
čo majú v nich záľubu.
Nádherné a vznešené sú jeho diela,
jeho spravodlivosť platí naveky.
Ustanovil pamiatku
na svoje obdivuhodné skutky;
Memor erit in saeculum
Testamenti sui. Virtutem operum suorum
Annuntiabit populo suo.
Ut det illis Hereditatem gentium;
Opera manuum ejus Veritas et judicium.
Fidelia omnia mandata ejus,
Confirmata in saeculum saeculi,
Facta in veritate et aequitate.
Redemptionem misit Dominus
Populo suo;
Mandavit in aeternum testamentum suum.
Sanctum et terribile nomen ejus:
Initium sapientiae timor Domini;
Intellectus bonus omnibus
Facientibus eum. Laudatio ejus manet
In saeculum saeculi.
Gloria Patri et Filio et Spiritui Sancto.
Sicut erat in principio, et nunc, et semper.
Et in saecula saeculorum. Amen.
Pán je milosrdný a milostivý.
Pokrm dal tým, čo sa ho boja;
svoju zmluvu má stále na mysli.
Svoje mocné skutky
oznámil svojmu ľudu
a dal im dedičstvo pohanov;
pravdivé a spravodlivé sú diela jeho rúk.
Nezrušiteľné sú všetky jeho príkazy,
upevnené naveky,
založené na pravde a spravodlivosti.
Vykúpenie poslal svojmu ľudu,
zmluvu uzavrel naveky.
Jeho meno je sväté a vzbudzuje hrôzu;
bohabojnosť je počiatok múdrosti
a múdro robia všetci, čo ju pestujú;
jeho chvála ostáva naveky. Amen.
Jubilet tota civitas
Jubilet tota civitas
Jubilet, jubilet tota civitas.
Psallat, psallat nunc organis,
Mater Ecclesia, Deo aeterno
quae Salvatori nostro gloriae
melos laetabunda canat;
quae occasio cor tuum dilectissima Virgo,
gaudio replet tanta,
hilaris et laeta nuntia mihi.
Nech jasá celé mesto.
Nech Matka Cirkev
chváli večného Boha
hudobnými nástrojmi, a nech radostne spieva
na slávu nášho Spasiteľa.
Čo spôsobilo veľkú radosť,
ktorá ti napĺňa srdce, najmilšia Panna,
ako sa s radosťou a potešením dozvedám?
Festum est hodie,
sancti gloriosi qui coram Deo et hominibus,
operatus est.
Quis est iste sanctus
qui pro lege Dei
tam illustri vita et in signis operationibus
usque ad mortem operatus est?
Est sanctus, O Sancte benedicte.
Dignus est certe ut in ejus laudibus
semper versentur fidelium linguae.
Dnes je sviatok slávneho svätca,
ktorý slúžil Bohu i ľuďom.
Kto je ten svätec,
ktorý vedený Božím prikázaním,
žil tak vynikajúci život
a až do smrti konal znamenité skutky?
Je to svätý Ján
Ó, požehnaný a svätý!
Je naozaj dôstojné, aby ho naveky
oslavoval jazyk všetkých veriacich.
Jubilet, jubilet tota civitas.
Psallat, psallat nunc organis,
Mater Ecclesia, Deo aeterno
quae Salvatori nostro gloriae
melos laetabunda canat.
Alleluia.
Nech jasá celé mesto.
Nech Matka Cirkev
chváli večného Boha
hudobnými nástrojmi, a nech radostne spieva
na slávu nášho Spasiteľa.
Aleluja.
Venite sitientes ad aquas
Venite sitientes ad aquas
Venite, venite sitientes ad aquas Domini,
properate emite sine argento mel et lac.
Venite, bibite vinum quod misuit vobis
ineffabilem sapientiam.
Comedite, bibite amici divinum mel et lac.
Quia meliora sunt ubera Dei vino consolationis mundi.
Venite, Venite.
Poďte všetci smädní k vode!
Aj vy, čo ste bez peňazí, poďte! Kupujte a jedzte,
poďte a kupujte, kupujte zadarmo bez platenia med aj mlieko.
Poďte a pite víno, ktoré vám dá
nevýslovnú múdrosť.
Jedzte, pite, priatelia, božský med a mlieko,
pretože lepšie je sýtiť sa Božím pokrmom
ako vínom svetských potešení.
Et resurrexit
Et resurrexit
Et resurrexit tertia die,
secundum scripturas.
Et ascendit in caelum:
sedet ad dexteram Patris.
Tretieho dňa vstal z mŕtvych
podľa Svätého písma.
A vystúpil do neba,
sedí po pravici Otca.