Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Sledujte náš kanál na Youtube
Navštívte tím Streamboyz na Facebooku
Sledujte nás na Instagrame
Sledujte nás na Twittri

[ 00:34:40 ] [ 00:34:40 ] [ iba audio > ][ audio only > ]

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Jana Zelenková ]

      „Znalci prirovnávajú Zelenku k majstrovi harmónie Antoniovi Lottimu, ktorého vplyv na Zelenku (ktorý sa s ním zoznámil v roku 1716 v Benátkach a neskôr sa stal jeho žiakom) je nepopierateľný. Nemenej zaujímavé než skladby duchovné sú Zelenkove práce inštrumentálne. Tu tiež nachádzame veľkú melódiu, harmóniu a krásu kontrapunktu, ktorými akoby tento majster značne predbehol svoju dobu. V tomto smere ho prevyšuje iba Bach a Händel. Ostatných súčasníkov necháva ďaleko za sebou.“ (Moritz Fürstenau: K dejinám hudby a divadla na drážďanskom dvore, 1862)

      Český Bach bez tváre. Aj tak by mohol byť stručne charakterizovaný skladateľ, ktorého podobizeň neostala zachovaná. Jan Dismas Zelenka (1679–1745), violonista a skladateľ pochádzajúci z českých Louňovíc pod Blaníkom, študoval na jezuitskom kolégiu v Prahe a od roku 1710 až do smrti pôsobil v Drážďanoch. Počas krátkeho pobytu v Taliansku nasával najmodernejšie vplyvy tamojšej opery. Vo Viedni mal možnosť prehĺbiť svoje kompozičné vedomosti u majstra kontrapunktu Johanna Josefa Fuxa. V porovnaní s Telemannovými tromi tisíckami skladieb, či Bachovými 1080 opusmi, je 250 Zelenkových diel, ktoré nachádzame v Zelenkovskom katalógu, menej rôznorodých. Jedenásť inštrumentálnych a šesť svetských vokálnych skladieb len dopĺňa desiatky sakrálnych vokálno-inštrumentálnych diel, ktoré komponoval v rámci svojich pracovných povinností pre potreby drážďanského katolíckeho chrámu. Zelenkova sakrálna produkcia nemusela podliehať vplyvom a trendom doby, preto je jeho štýl tak špecifický a odlišný od (svetskej) tvorby jeho súčasníkov a nesie sa v intenciách barokovej polyfónie. Drážďanská dvorná kapela sa počas Zelenkovho života stala jedným z najlepších európskych orchestrov tej doby. Medzi jej členov patril okrem samotného Zelenku aj jeho pedagóg a organista Antonio Lotti, flautista Johann Joachim Quantz, husľoví virtuózi Johann Georg Pisendel, Jean Baptiste Volumier či Francesco Maria Veracini, lutnista Sylvius Leopold Weiss (nazývaný aj Bach lutnovej hudby) a ďalší. Do saskej metropoly boli pozývaní aj slávni speváci z Talianska, kastráti i primadony. Mnohým z nich dvor platil ich nákladné štúdium, aby ich neskôr zamestnal vo svojich službách. Počas pravidelných komorných koncertov v drážďanskom kráľovskom paláci zaznievali diela, ktoré sa zachovali v Zelenkovej súkromnej zbierke svetských árií, duet a kantát. Táto zbierka predstavovala študijný materiál nielen pre samotného Zelenku, ale i pre mladých vokalistov. Nachádzame v nej diela G. F. Händla, J. B. Lullyho, A. Steffaniho, F. Araju i Zelenkovho nadriadeného na drážďanskom dvore Johanna Adolpha Hasseho. Tento „najtalianskejší“ nemecký skladateľ bol manželom slávnej mezzosopranistky Faustiny Bordoniovej. Ako 23-ročný odišiel do Neapola, kde bol žiakom N. Porporu a neskôr A. Scarlattiho. Práve neapolská operná škola značne ovplyvnila Hasseho hudobnú reč. Johann Mattheson na margo štýlových zmien v hudbe, ktoré sa diali okolo roku 1720, napísal: „Taliani už dávno zmenili mienku (o charakteristike melódie) a tí Nemci, ktorí majú nadanie, aby nasledovali dobré príklady, sa viac sústreďujú na čistú melódiu než na zložitú harmóniu.“ Jedným z týchto nadaných Nemcov bol aj Hasse, ktorý na drážďanskom dvore pôsobil takmer tridsať rokov. Ako operný kapelník, tenorista, skladateľ a v neposlednom rade manžel speváckej hviezdy, poznal všetky úskalia i možnosti súvisiace s opernou prevádzkou a vedel ich patrične využiť vo svoj prospech. Hoci prevažnú časť jeho skladieb tvoria opery, oratóriá a sakrálne diela, niekoľ ko opusov venoval aj inštrumentálnym kompozíciám. Opus 5 predstavuje šesť sinfonií pre dvoje huslí, violu a basso continuo, ktoré svedčia o Hasseho inklinácii k novým trendom zjednodušeného hudobného jazyka. Sinfonia á 4 g mol, op. 5 č. 6 je typickou ukážkou ranoklasicistickej kompozície, ktorej nechýba dramatickosť a dravosť krajných častí a spevnosť prostrednej časti. S hudbou tohto obdobia je neodmysliteľne spätý odklon od barokovej generálbasovej homofónie a jej postupné pretransformovanie do homofónie raného klasicizmu. Jedným z typických prvkov je napríklad aj tzv. trommelbass – línia v basových nástrojoch pozostávajúca z opakovaných tónov.

      V Zelenkovej zbierke nachádzame trinásť árií z Hasseho opery Cajo Fabricio, ktorá bola premiérovaná v Ríme v roku 1732. Postavu rímskeho senátora Caja Fabricia stvárnil kastrát Domenico Annibali. Krutosť osudu a svoje trápenie v árii Lo sposo và a morte vyjadruje Sestia, Cajova dcéra, ktorú na premiére interpretoval kastrát Angelo Maria Monticelli.

      Na rozdiel od monumentálnej rímskej opery, preferujúcej zbory a ansámble, benátska opera a z nej postupne vychádzajúca neapolská opera, kládli dôraz na sólistov a ich árie. Vplyv virtuóznych inštrumentálnych diel na hudbu vokálnu sa odzrkadlil v tvorbe stále náročnejších árií, ktoré mali odzrkadľovať duševný stav postavy a vyjadriť prevládajúcu emóciu. Najvýraznejšou a najvplyvnejšou osobnosťou na opernom poli bol Alessandro Scarlatti (1660–1725), v jeho šľapajach pokračovali skladatelia ako F. Durante, N. Porpora, L. Leo i J. A. Hasse. Do tejto generácie mladších neapolských skladateľov patril aj Leonardo Vinci, ktorý svojou tvorbou ovplyvnil aj Vivaldiho či Händla. V súvislosti s Vinciho dielom môžeme hovoriť o tzv. periodickej melódii vychádzajúcej z tanečnej hudby (menuet, passepied, bourrée, gavotte). Duet Se mai turbo il tuo riposo z opery Alessandro nell ́Indie zobrazuje bolesti i vzájomné obviňovanie dvoch hlavných postáv.

      V neapolskej opere sa ustálila podoba opernej predohry nazývanej sinfonia. Táto nenáročná hudba mala za úlohu zahájiť hudobnú produkciu. Zvyčajne bola priraďovaná k dielu „ad hoc“ a nesúvisela s hudobným dianím v jednotlivých aktoch opery. Sinfoniu tvorila úvodná rýchla alebo dramatická časť v 4/4 takte, kratšia pomalá spevná časť a rýchla záverečná časť prevažne tanečného charakteru v 3/8 takte. Táto talianska operná predohra sa stala jedným z dôležitých zdrojov neskoršej klasicistickej symfónie, ktorá z nej prevzala základnú koncepciu, postupne zväčšovala jej rozmery a zvyšovala náročnosť.

      Neapolčan Giuseppe Porsile má na svojom „skladateľskom konte“ dramatické diela, oratóriá, kantáty i inštrumentálnu hudbu. Sinfonia č. 1 D dur je jednou z jeho dvoch zachovaných sinfonií. V rámci jedného súvislého prúdu hudby sa poslucháčovi predstavia štyri kontrastné nálady, ktoré svojou melodickosťou a nápaditosťou pripomínajú „skicu“ budúcej symfónie. Trojčasťová Sinfonia D dur Giovanniho Portu predstavuje o niečo jednoduchšiu virtuóznu hudbu, v ktorej nechýbajú stupnicové behy, akordické rozklady, veľké melodické skoky i ďalšie prvky typické pre benátsku zvukovosť, akými sú unisonové tutti úseky, trilky či dlhé melizmy.

      Neapol bol centrom výchovy kastrátov, ktorí častokrát už ako šesťroční chlapci podstupovali riskantný chirurgický zákrok, aby nedošlo k mutácii a aby ich špecifická farba hlasu s obrovským rozsahom ostala nezmenená. Ich spevácke umenie spočívalo v spojení prenikavej zvonivosti chlapčenského sopránu so skvelou technikou, ovládaním dychu a silou mužského hlasu. Jedným z najznámejších kastrátov 18. storočia bol Carlo Broschi, ktorý z vďačnosti k svojim mecenášom (rodine Farini), prijal umelecké meno Farinelli. Sila, sladkosť, rozsah a nevídané schopnosti jeho hlasu boli známe po celej Európe. Práve Farinelli stvárnil postavu Farnaspe v opere Geminiana Giacomelliho Adriano in Siria, z ktorej pochádza aj rozsiahla ária Mancare, oh Dio!, mi sento.

      V súvislosti s operou 18. storočia nemožno nespomenúť osobnosť azda najvýznamnejšieho libretistu v dejinách hudby Pietra Metastasia (1698–1782). Jeho kvalitné texty boli inšpiráciou takmer každého talianskeho skladateľa. Celoživotné priateľstvo medzi týmto básnikom a kastrátom Farinellim odštartovala opera Angelica. Táto Metastasiova prvotina, ktorú zhudobnil Farinelliho pedagóg Nicola Porpora, bola odrazovým mostíkom pre dlhoročnú spoluprácu umelcov. Porpora bol plodným skladateľom hudobnodramatických i inštrumentálnych diel. V duete E puoi crudel z opery Annibale vykreslil typický barokový afekt krutosti, zrady a nevery.

      Ďalšou z jeho 43 opier je Germanico in Germania, ktorá bola vo svojej dobe veľmi populárna a hrávaná predovšetkým kvôli jej dvom hlavným protagonistom. Prominentní kastráti – Domenico Annibali a Caffarelli – v nej stvárňovali aj ženské postavy. Dojímavý duet Arminia a Rosmondy Se viver non poss’io predznamenáva žiaľ nad stratou milovanej osoby.

      Husľového virtuóza Antonia Vivaldiho dnes málokto pokladá za významného tvorcu opier, hoci ich napísal okolo 50 a nepochybne v nich uplatnil svoj dramatický talent. Sviežosť, nápaditosť a rozmanitosť harmónií vedel vložiť do virtuóznych inštrumentálnych partov i mimoriadne náročných árií. Vivaldiho špecifický štýl je nezameniteľný s akýmkoľvek iným skladateľom, čoho dôkazom je aj Sinfonia z opery Il Farnace. Invenčné používanie a radenie jednoduchých hudobných prostriedkov, ako sú zmeny dynamiky, tónorodu či prosté opakovanie motívu, robia z jeho diel hudbu blízku aj laickému poslucháčovi. Pre hudobné vyobrazenie ľadu, ktorý je spomínaný v árii Gelido in ogni vena, použil podobné postupy ako v Husľovom koncerte f mol „Zima“ známom v rámci Vivaldiho Štvoro ročných období, ktoré spolu s ďalšími husľovými koncertmi patria pod opusové číslo 8 s názvom Il cimento dell‘armonia e dell‘inventioneSkúška harmónie a invencie. Efektná a technicky veľmi náročná ária Anch’il mar par che sommerga, ktorú na premiére opery Il Bajazet v roku 1735 spieval kastrát Giovanni Manzoli, znázorňuje rozbúrené more, ktoré sa na chvíľu upokojí v kontrastnej hudbe stredného dielu.

      Neapolský hudobný skladateľ a organista Giuseppe Sellitto je v dejinách hudby málo známou postavou. Medzi jeho 46 hudobnodramatických diel patrí aj dramma per musica Nitocri na libreto významného benátskeho literáta, Metastasiovho predchodcu, Apostola Zena. Duet Deh t’accheta, e non negarmi je vyjadrením trápenia, ponosovania sa na krutý osud a neľútostnú lásku.

      Jana Zelenková

      –––––
      Bibliografický údaj: ZELENKOVÁ, Jana: Text ku koncertu 4. 6. 2019, in: Slovenská filharmónia, Cyklus stará hudba SH, 70. koncertná sezóna, Bratislava, 2019, Slovenská filharmónia

    • Libreto

      Johann Adolph Hasse

      Lo sposo và a morte

      Sestia

      Lo sposo và a morte.
      Il padre il condanna.
      Che barbara sorte !
      Che sorte tiranna !
      E dir m’è vietato
      Che barbaro fato !
      Che legge crudel !
      Vietar mi volete
      lo sfogo al martìr ?
      Vietar non potete
      l’amare, e il morir,
      che fato tiranno !
      Che barbaro affanno
      d’un’alma infedel.

      Sestia
      Manžel ide na smrť.
      Otec ho odsúdil.
      Aký ukrutný údel!
      Tento tyranský lós!
      Povedať mi, že je zakázané…
      Čo to za krutý osud!
      Aký neľútostný zákon!
      Chcete mi zakázať
      prepustenie mučeníka?
      Nemôžete zakázať
      milovať a smrť,
      aký tyranský osud!
      Čo to za ukrutné trápenie
      neveriacej duše.
      

      Leonardo Vinci

      Se mai turbo il tuo riposo

      Poro

      Se mai turbo il tuo riposo,
      se m’accendo ad altro lume
      pace mai non abbia il cor.

      Poro
      Ak niekedy naruším tvoj pokoj,
      ak vzplaniem pre iné žiarivé oči,
      nech nikdy nenájde mier moje srdce.
      

      Cleofide

      Se mai più sarò geloso,
      mi punisca il sacro nume,
      che dell’India è domator.

      Cleofide
      Ak niekedy budem žiarliť,
      nech potrestá ma posvätné božstvo,
      ktoré je podmaniteľom Indie.
      

      Poro

      Infedel, questo è l’amore?

      Poro
      Nevernica, toto je láska?
      

      Cleofide

      Menzogner, questa è la fede?

      Cleofide
      Klamár, toto je dôvera?
      

      A due

      Chi non crede al mio dolore
      che lo possa un dì provar.

      Obaja
      Kto neverí môjmu utrpeniu,
      môže ho jedného dňa okúsiť.
      

      Poro

      Per chi perdo o giusti Dei
      il riposo dei miei giorni!

      Poro
      Pre koho tratím, ó spravodliví bohovia,
      pokoj mojich dní!
      

      Cleofide

      A chi mai gli affetti miei,
      giusti Dei serbai finora?

      Cleofide
      Pre koho som moje city, spravodliví bohovia,
      až doposiaľ uchovávala?
      

      A due

      Ah! Si mora e non si torni
      per l’ingrato/-a a sospirar.

      Obaja
      Ah! Tak umieram a nech viac už nebudem
      po nevďačnom/-ej túžiť.
      

      Geminiano Giacomelli

      Mancare, oh Dio!, mi sento

      Farnaspe

      Mancare, oh Dio!, mi sento,
      quando ti lascio, o cara,
      forse cotanto amara,
      non è la morte istessa
      a questo amante cor.
      Ah! non dicesti il vero,
      ben mio, quando dicesti,
      ch’io sono il tuo contento,
      che tu per me nascesti, ch’avrò sempre il tuo amor.

      Farnaspe
      Strácam, ó Bože, vedomie,
      keď ťa opúšťam, moja drahá, snáď taká trpká,
      nie je aj samotná smrť
      pre toto milujúce srdce.
      Ach, nevravela si pravdu,
      moja milá, keď si povedala,
      že som tvojou radosťou,
      že si sa pre mňa narodila,
      že navždy budem tvojou láskou.
      

      Nicola Porpora

      E puoi crudel

      Nicomede

      E puoi crudel lasciarmi
      a sospirar così?

      Nicomede
      Môžeš ma nechať, ty neľútostná, 
      takto túžiť?
      

      Elisa

      E deggio ancor fidarmi?
      Di chi già mi tradì?

      Elisa
      Musím sa opäť spoliehať?
      Na toho, ktorý ma už raz zradil?
      

      Nicomede

      Questo è l’amor costante?

      Nicomede
      Toto je tá nemenná láska?
      

      Elisa

      Che fedelta d’amante!

      Elisa
      Čo to za vernosť milenca!
      

      A due

      Ah, che l’affanno mio
      non posso, oh Dio, svelar.

      Obaja
      Ach! Také súženie,
      čo nemôžem, ó Bože, ani vyjaviť.
      

      Nicomede

      E troppo gran dolore,
      doppo sì grande amore

      Nicomede
      Priveľký je žiaľ,
      po takej obrovskej láske … 
      

      Elisa

      E troppo gran dolore,
      doppo sì bella fede

      Elisa
      Príliš veľká je bolesť,
      po takom nádhernom sľube … 
      

      A due

      con barbara mercede
      vedersi abbandonar.

      Obaja
      keď s neokrôchanou priazňou 
      vidíme ako sa opúšťame.
      

      –––––
      Z taliančiny preložil Matúš Šimko

    Páči sa Likes 0
    Online bulletin Odfoťte QR kód pomocou smartfónu a zobrazí sa vám bulletin vo vašom mobilnom zariadení. Alebo na QR kód kliknete a bulletin sa vám zobrazí v novom okne prehliadača.

    [ 2. časť – 00:46:06 ] [ 2nd part – 00:46:06 ] [ iba audio > ][ audio only > ]

      PlayPrehrať
    00:00
    00:00
    • Off
    • Subtitles
    • Titulky

    Musica aeterna

    Utorok 4. 6. 2019, 19.00 h
    SH – Stará hudba, Malá sála Slovenskej filharmónie

    ProgramProgram
    Johann Adolph HasseJohann Adolph Hasse (1699–1783)
      Sinfonia á 4 g mol, op. 5 č. 6 Sinfonia á 4 in G Minor, Op. 5 N. 6
      AllegroAllegro
      Lo sposo và a morte, ária z opery Cajo Fabricio Lo sposo va á morte, aria from the opera Cajo Fabricio
    Leonardo VinciLeonardo Vinci (1690–1730)
      Se mai turbo il tuo riposo, duet z opery Alessandro nell’Indie Se mai turbo il tuo riposo, duet from the opera Alessandro nell’Indie
    Giuseppe PorsileGiuseppe Porsile (1680–1750)
      Sinfonia č. 1 D dur Sinfonia N. 1 in D
      Allegro assaiAllegro assai
      Adagio e pianoAdagio e piano
      PrestissimoPrestissimo
      Menuetto. AllegroMenuetto. Allegro
    Geminiano GiacomelliGeminiano Giacomelli (1692–1740)
      Mancare, Dio, mi sento, ária z opery Adriano in Siria Mancare, Dio, mi sento, aria from the opera Adriano in Siria
    Nicola Antonio PorporaNicola Antonio Porpora (1686–1768)
      E puoi, crudel, duet z opery Annibale E puoi, crudel, duet from the opera Annibale
    PrestávkaIntermission
    Antonio VivaldiAntonio Vivaldi (1678–1741)
      Sinfonia z opery Il Farnace Sinfonia from the opera Il Farnace
      AllegroAllegro
      AndanteAndante
      AllegroAllegro
      Gelido in ogni vena, ária z opery Il Farnace Gelido in ogni vena, aria from the opera Il Farnace
    Giuseppe SellittoGiuseppe Sellitto (1700–1777)
      Deh t’accheta e non negarmi, duet z opery Nitocri Deh t’accheta e non negarmi, duet from the opera Nitocri
    Giovanni PortaGiovanni Porta (1675?–1755)
      Sinfonia D dur Sinfonia in D Major
      AllegroAllegro
      Andante e pianoAndante e piano
      Adagio e forteAdagio e forte
      AllegroAllegro
    Antonio VivaldiAntonio Vivaldi (1678–1741)
      Anch’il mar par che sommerga, ária z opery Il Bajazet (Il Tamerlano) Anch’il mar par che sommerga, aria from the opera Il Bajazet (Il Tamerlano)
    Nicola Antonio PorporaNicola Antonio Porpora (1686–1768)
      Se viver non possio, duet z opery Germanico in Germania Se viver non possio, duet from the opera Germanico in Germania

    Koncert venovaný 100. výročiu narodenia Jána Albrechta

    Azda žiaden z hudobných štýlov nenastúpil s takou razanciou a cieľavedomosťou ako baroko. Revolta talianskych hudobníkov, literátov, filozofov a osvietených aristokratov voči prebujnelým kontrapunktickým excesom renesančnej éry viedla k nastoleniu prísneho monodického štýlu. Sprevádzaný jednohlas a harmonický princíp basso continuo sa stali alfou a omegou. Nová poetika sa Európou šírila pomerne rýchlo a zasiahla všetky hudobné žánre – vrátane sólových koncertov. V tejto oblasti zažiaril Antonio Vivaldi až natoľko, že dnes ostávajú v polozabudnutí jeho skvelé operné tituly, za ktoré bol vo svojej dobe takisto velebený a uznávaný. Navonok striedme, emočne však vypäté, afektívne monódie boli akousi „povinnou jazdou“ pre každého progresívne zmýšľajúceho talianskeho tvorcu, neubránili sa im však ani obozretní Nemci (napr. J. A. Hasse). Novinkou v žánrovej ponuke sa stali takisto svižné sinfonie – predzvesť neskorších symfonických projektov.

    Sopranistka Gabriela Eibenová je špecialistkou na interpretáciu starej hudby a vyhľadávanou interpretkou. Po štúdiu na Pražskom konzervatóriu a londýnskej Royal Academy of Music vytvorila niekoľko titulných postáv v barokových operách v Čechách aj v zahraničí a spievala dokonca pre pápeža Jána Pavla II. či 14. tibetského dalajlámu. Sopranistka Lenka Cafourková, absolventka brnianskej JAMU, je laureátkou Piesňovej súťaže B. Martinů v Prahe. Od roku 2013 spolupracuje aj s Czech Ensemble Baroque.


    • VideozáznamVideorecording
    • VašoVašo FrkalFrkal svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spoluprácaIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, réžiavideo producer, MarekMarek PiačekPiaček postprodukciapost-production
    • Vyrobila Slovenská filharmónia © 2019A Slovak Philharmonic Production © 2019
    • Musica aeterna