Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

movie [ 1 H 05 MIN ] [ 1 H 05 MIN ] sd

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Igor Javorský ]

      Krátky prológ: „Zvnútra a zvonka....“

      Inšpirácia, motivácia; slová, pojmy, ktoré ohýbame deň čo deň v rôznych súvislostiach. A ako to je u človeka zvykom, často ich skloňujeme bez toho, aby sme sa pristavili a dali si námahu sami pred sebou dešifrovať ich podstatu. Čo to vlastne je: inšpirácia? Odkiaľ sa vzala motivácia? Dnes je to pomerne jednoduchá úloha: za drvivou väčšinou aktivít stoja peniaze, zisky, spoločenský kredit, povrchná a povrchová sláva. Len málo vecí a skutkov dnes vzniká bez týchto „motivačných a inšpiračných zdrojov“. Potom však vzniká veľký problém napríklad pri pohľade na antické výjavy, na maľby starých majstrov, na ktorých sa vznášajú Múzy a napovedajú nám, odkiaľ čerpáme chuť čokoľvek konať, tvoriť, čosi písať, vyrozprávať. Prečo sme rozhodnutí maľovať portréty, celé scenérie a príbehy. Čo nás vedie k nutkaniu krvopotne ich vytesávať do tvrdej skaly, mramoru - či písať hudbu? Je to pritom celkom vzrušujúce uvedomiť si zdroje týchto aktivít. Aj z pohľadu pozície a vnímania fenoménu inšpirácie je možné písať akúsi knihu o Človeku a Umení. Aj v tejto oblasti funguje dualizmus typu „jin – jang“. Raz sa čosi spontánne a tvrdošijne derie z nás, z vnútra, z neznámych hlbín ducha a duše. Inokedy ochotne prijmeme podnet zvonka a vedome ho adresujeme nášmu žeravému vnútru, túžiacemu podať o sebe správu svetu. Kedysi v dávnejších časoch sa človek spoliehal skôr na pnutie v ňom samotnom. Konal a tvoril bez toho, aby ho k tomu ktosi vyzval. Tešil sa z toho, že po sebe čosi zanechal, že premenil nepomenovaný a netušený inšpiračný podnet na pomenovaný, konkrétny tvar, že tým spôsobom vlastne spoznal čosi zo seba samého. Postupom času a v dôsledku civilizačných neduhov sa smerovanie menilo a začala dominovať konkrétna externá objednávka, vyskytovalo sa stále viac činov, závislých na komsi, kto si ich želal, alebo komu vyhovovali z hľadiska prestíže, budovania spoločenského kreditu alebo (najmä dnes) aj celkom nehorázneho obchodovania. Nežná inšpirácia mutovala do honby za tvrdou vecnosťou. To, čo sa v dejinnom procese od čias mystikov cez epochu vedcov a osvietencov až k časom nástupu ambicióznych obchodníkov, vydavateľov, manažérov vyvíjalo v zásade chronologicky funguje v dnešnom duchovne bizarne svete akoby simultánne. Už sme sa na jednej strane prejedli tendenčných chúťok a kšeftovania s tvorovým potenciálom človeka, takže sa utiekame k „naivistickým“ inšpiráciám a k antickým Múzam. Evidujeme vôkol seba činorodé obchodovanie, ale našťastie aj extatické skutky ľudí, ktorí sa prezentujú bez ohľadu na zisk, prospech, hoci sú často motivovaní objednávkou zo strany verejných inštitúcií. Kolotoč vnútorných a vonkajších popudov k čomusi, čo mám vykonať je tiež jednou z výdatných inšpirácií, ako máme vnímať našu realitu a ako máme hľadieť na naše skutky.

      Od intimity sólového klavíra k sláčikovému orchestru V prípade suity Z čias Holbergových Edvarda Griega je skóre „inside – outside“ približne v rovine spravodlivej remízy. Nórsky skladateľ nepatril k obchodníckym typom a väčšinu svojej tvorby písal zo silného vnútorného podnetu a – čo je mimoriadne sympatické a dojímavé – z lásky k jeho manželke Nine Hagerupovej. Bočné úmysly teda stáli v zásade kdesi mimo jeho vizusu. Preto je najsilnejšou stránkou Griegovej tvorby krehká miniatúra, impresia pre klavír, respektíve pieseň. Nerád ohuroval veľkými gestami; radšej sa utiahol na vidiek, putoval v širokom kabáte a v impozantnom klobúku prekrásnou a divotvornou nórskou prírodou, počúval spev detí, mládencov a dievčat, starcov a stareniek, či muzicírovanie miestnych dedinských kapiel. Tento spev a táto hra zaiste neboli motivované externými podnetmi a naozaj boli a sú prejavmi inšpiračnému prístupu „zvnútra“. Ak ktosi prejde takými „školením“, pochopí, že neradno sa spoliehať výlučne na prospech a na množstvo objednávok a na pochybnú a zraniteľnú prestíž. Aj v situáciách, kedy sa Griegovi naskytla príležitosť vstúpiť do celospoločenského diania a kedy ho zahŕňali meštianskym obdivom a poctami, neustúpil a vždy vsadil na rýdzu vnútornú inšpiráciu. Veľmi často sám revidoval svoje intímne lyrické, „insajderské“ skladby pre klavír do orchestrálnej verzie. Postupoval tak aj v prípade slávnej Suity čias Holbergových. Tento brilantný opus môže v mnohom, ak nie vo všetkom konkurovať obidvom Suitám z veľkolepej scénickej hudby k Ibsenovej psychologicko-mystickej dráme Peer Gynt. Svižno-nostalgická Holbergovská suita pôvodne vznikla z rýdzo vnútorného podnetu. Originálna verzia z roku 1883 je určená sólovému klavíru a je naozaj tvrdým interpretačným orieškom aj pre skúsených klaviristov. Grieg akoby sa tu však nebadane pripravoval na oslavy dvestoročnice narodenia dramatika, esejistu, historika, vedca, výskumníka, zdatného osvietenca Ludviga Holberga, ktoré boli plánované na rok 1884. Holberga, jedného z reprezentantov škandinávskej kultúry z čias dánsko – nórskeho Dvojkráľovstva, považujú z literárneho hľadiska za druhého Moliéra a vo svojej dobe bol naozaj výraznou postavou európskeho kultúrneho hnutia. Okrem toho sa prejavil ako ambiciózny esejista, štipľavý kritik doby a dobových neduhov a ako odvážny bádateľ. Pre potreby celoplošných osláv narodenia významného dejateľa Grieg vypracoval verziu Suity pre sláčikový orchester a tá je dnes reprezentatívnym dielom svojho druhu. V piatich častiach Suity Grieg rafinovaným spôsobom skĺbil dva typy afektivity: racionálnej, špekulatívnej, barokovej afektivity a emočnej, sentimentálnej sonoristickej sugestívnosti. K tomu pribudla rokoková, filigránska nonšalatnosť alla Domenico Scarlatti, Francois Couperin, či Jean Philippe Rameau.... V Holbergovej suite teda nájdeme vzorku dejín hudby od čias barokových majstrov až k samotnému Griegovi. Pri komentároch na margo tejto unikátnej Suity visí nad našimi hlavami konštatovanie, že Grieg bol jedným z prvých – a naozaj univerzálnych - „neoklasikov“ v dejinách hudby.

      Hmly nad hladinou… Titul skladby Františka Poula je z hľadiska preferencií „inside – outside“ výrečný sám o sebe: Hmly nad hladinou. Dielo vzniklo síce z podnetu zvonka, autor však výrazne zdôrazňuje osobnú a vnútornú inšpiráciu. Impresiu avizuje doslova debussyovským spôsobom. Takýto duševnú reflexiu človek nájde len sám v sebe a nemôže mu ju nik nikomu nadiktovať zvonka. Každý vidíme tie svoje hmly nad hladinami po svojom; niekoho očaria, niekoho deprimujú, istotne však pevná, azda len mierne rozvírená a zvlnená línia hladiny a abstrakcia hmly vytvárajú nádhernú súhru princípov života a sveta. Každý máme vlastné žriedla, čo nás napájajú silnými emóciami. Pre veľa ľudí je to vzťah k živým tvorom – príchylnosť k rodičom a súrodencom, láska k milovanej osobe, k deťom, vrúcny vzťah k priateľom, zvieratkám i vtákom…

      Pre mnohých z nás je však aj celá príroda živým organizmom… Ten nás na jednej strane udivuje svojou stálosťou, no na druhej aj premenlivosťou. Príroda nadchýna pri pohľade na jej tvary a farby – raz jasavo prežiarené, inokedy tajuplné, či dramaticky zahalené.

      Patrím k tým, ktorí hory, les a vodu neustále vyhľadávajú, niekedy aj napriek určitému nepohodliu. No už len taký pohľad na ranné hmly – stúpajúce z jazera, rieky, či potoka a meniace neustále svoju podobu so závanmi vzduchu – má v sebe fascináciu, čo nás bohato odmení.

      A práve dnešná skladba je určitým odrazom toho, čo vo mne na jeseň jeden takýto pohľad vyvolal.

      Snáď mi porozumiete…

      František Poul


      *Inšpirácia zvnútra a zvonka do tretice: Paul Hindemith. * Pragmatik, praktik, hráč na viole, člen sláčikového kvarteta, dirigent, organizátor verejného života, festivalov.... všetko nasvedčuje tomu, že v jeho prípade prichádzala inšpirácia skôr zvonka, že reagoval na dopyt a on vďačne a zodpovedne ponúkal. Hindemitha dokonca častujeme úvahami o novej vecnosti, o tvrdom konštruktivizme a odosobnenosti. Je pravdou, že väčšinou mal veci prísne pod kontrolou racia, nikdy sa však nespreneveril láve vnútorných túžob; bol však opatrný a ponuku zo seba samotného dávkoval s rozvahou a triezvou hlavou. O jeho permanentnom prepojení na psychiku človeka podáva svedectvo aj rafinovaný projekt Štyri temperamenty z roku 1940. Prečo by ktosi taký odosobnený venoval pozornosť zložitému problému hudobne vystihnúť čosi také delikátna a výsostne vnútorné? Pre Hindemitha to síce bola z veľkej miery aj racionálna hra so štruktúrami, s intervalmi, s tempom, rytmikou, s harmóniou... Bola to však aj výzva, prichádzajúca z jeho vnútra. V čase vyčíňania strojcov 2.svetovej vojny a v čase veľkých psychologických debát okolo Carla Gustava Junga a po Sigmundovi Freudovi sa Hindemith prejavil tiež ako zástanca remízy v kreatívnom súboji vonkajších a vnútorných zdrojov. Štyri základné modely ľudskej bytosti sú stále záhadou a nezodpovedanou otázkou. Impulz je teda výrazne hlbinný a „insiderský“. Spôsob, akým Hindemith prezentuje psychické dispozície človeka je síce rafinovaný, vecný, ale tak či tak vťahuje poslucháča kamsi do neprebádaných zón. Okrem toho, štyri ľudské temperamenty úzko súvisia aj s výrazovými aspektmi hudby, najmä s tempovými polohami: rýchla hudba vyjadruje extrovertných sangvinikov alebo explozívne, pasionátne cholerické povahy. Pomalé tempá zasa inklinujú k oddanej a meditatívnej melanchólii alebo k vždy spokojným a pokojným flegmatikom. Aj tieto paralely medzi temperamentmi Hudby a Človeka museli senzitívneho Hindemitha inšpirovať skôr zvnútra, než zvonka. Skladba bola jedným z prvých titulov, ktoré skúsený Nemec napísal v nútenom (ale na druhej strane aj vítanom) azyle, na pôde Spojených štátov amerických, kam musel emigrovať pred nacistickou agresiou, kde však cítil aj možnosť dobrého biznisu. USA boli v tom čase epicentrom, kde sa schádzali hudobníci z celej Európy, takže americkí magnáti a manažéri si mohli „krochkať od blaha“ z prudkého prísunu silných osobností a aj nových inšpirácií – vnútorných, aj vonkajších. Rozvíjali sa inštitúcie, silnelo školstvo, americké orchestre začali triumfovať v koncertných sieňach, aj v nahrávacích štúdiách. Hnutie v USA bolo v štyridsiatych rokoch teda skôr sangvinické a najmä dynamické. Štyri temperamenty Paula Hindemitha sú v zásade sviežou koncertantnou skladbou pre klavír a sláčiky, oveľa intenzívnejšie však zapôsobila sugestívna baletná, respektíve tanečná verzia, uvedená s úspechom v roku 1946 v New York City Ballet v choreografii Georgea Balanchina. Hindemithova hudba v spojení s výrazovým tancom, gestikou, mimikou, scénickou výzbrojou, maskérskymi zázrakmi a kostýmami určite zasiahne diváka inak, než len povrchovo a „zvonka“…

      Igor Javorský

      –––––
      Bibliografický údaj: JAVORSKÝ, Igor: Text ku koncertu 14. 4. 2013, in: Slovenská filharmónia, Cyklus SKO, 64. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2013

    • Životopisy

      Veronika Lovranova

      patrí k najvšestrannejším predstaviteľom slovenského klavírneho interpretačného umenia. Rozsah jej záujmov siaha od súčasnej hudby cez klasický koncertný repertoár až po oblasť výskumu na poli historicky poučenej interpretácie na dobových klávesových nástrojoch. Pochádza z umeleckej rodiny.

      Študovala na Konzervatóriu v Bratislave a na Universität fur Musik und darstellende Kunst vo Viedni. Absolvovala majstrovské konzultácie u Murraya Perahiu, Eugena Indjiča, Malcolma Bilsona, Alexeja Ljubimova a Avo Kouyoumdjiana. Na VŠMU v Bratislave získala titul ´artis doctor´ za prácu o kladívkovom klavíri a historicky poučenej praxi v období klasicizmu. Štúdium ukončila dvoma recitálmi: na modernom klavíri (Prokofiev, Debussy), a na kladívkovom klavíri z roku 1795 (Mozart).

      Predstavila sa na mnohých prestížnych medzinárodných festivaloch ako Melos-Étos, Varšavská jeseň, Bratislavské hudobné slávnosti, Piano Passion, Chopin und Moderne, Ars Antiqua Europae, Haydnovy hudební slavnosti Dolní Lukavice, Dni starej hudby, Konvergencie, Mozartov týždeň, Hammerklavierfestival, a iné. Koncertovala v Rakúsku, Taliansku, Španielsku, Poľsku, Chorvátsku, Slovinsku, Maďarsku, Čechách a na Slovensku.

      Ako sólistka hrala s orchestrami ako Poľský národný rozhlasový orchester, Slovenská filharmónia Štátna filharmónia Košice, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, pod taktovkou Juraja Valčuhu, Gabriela Chmuru, Tamása Gála, Alaina Parisa, Gábora Horvátha a Mária Košíka.

      Významný slovenský skladateľ Juraj Beneš napísal pre Veroniku Lovranovu svoj tretí klavírny koncert. Premiérovo zaznel v jej interpretácii na otváracom koncerte festivalu Melos-Étos (2005) a na záverečnom koncerte prestížneho festivalu Varšavská jeseň (2006). V januári 2009 uviedla na pôde Slovenskej filharmónie klavírny koncert Oliviera Messiaena Exotické vtáky. Za tento koncert získala Slovenská filharmónia pod taktovkou francúzskeho dirigenta Alaina Parisa najvyšší možný rating na medzinárodnom internetovom portáli www.classiclive.com. V septembri 2010 hrala na medzinárodnom festivale Chopin und Moderne vo Viedni ojedinelý recitálový projekt Chopin / Beneš - Nocturnes / Notturni.

      Viedla aj interpretačné kurzy na kladivkovom klavíri v rámci festivalov Mozartov týždeň a Hammerklavierfestival a na Janáčkovej akadémii múzických umení (JAMU) v Brne.

      Kritika vyzdvihuje schopnosť umelkyne prenikať do podstaty interpretovaných diel, rovnováhu racionálnej a imaginatívnej zložky, originálne dramaturgie, bohatstvo hudobných obrazov, premyslenú koncepciu aj čistotu drobnokresby, plastické narábanie so zvukovými plochami, ako aj suverénne prekonávanie technických úskalí. V jej hre sa snúbi intelektuálny nadhľad s podmanivou kultivovanou vášnivosťou.

    Páči sa Likes 0

    Grieg / Poul / Hindemith

    Nedeľa 14. 4. 2013, 16.00 hSunday, April 14, 2013, 4.00 PM
    Cyklus SKO – Slovenský komorný orchester
    Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
    SKO serie – Slovak Chamber Orchestra Concerts
    Concert Hall of Slovak Philharmonic


    Program
    Edvard Hagerup Grieg (1843–1907)
      Suita z Holbergových čias, op. 40 The Holberg Suite, Op. 40
      Prelúdium: Allegro vivacePraeludium: Allegro vivace
      Sarabanda: AndanteSarabande: Andante
      Gavotta: AllegrettoGavotte: Allegretto
      Air: Andante religiosoAir: Andante religioso
      Rigaudon: Allegro con brioRigaudon: Allegro con brio
    František Poul (1945)
      Hmly nad hladinou – premiéra Hmly nad hladinou – premiere
    Paul Hindemith (1895–1963)
      Štyri temperamenty pre klavír a sláčikový orchester Four Temperaments for Piano and String Orchestra
      Thema: Moderato – Allegro assai – ModeratoThema: Moderato – Allegro assai – Moderato
      Variation 1: Melacholisch: Langsam – Presto – Langsamer MarschVariation 1: Melacholisch: Langsam – Presto – Langsamer Marsch
      Variation 2: Sanguinisch: WalzerVariation 2: Sanguinisch: Walzer
      Variation 3: Phlegmatisch: Moderato – Allegretto – Allegretto scherzandoVariation 3: Phlegmatisch: Moderato – Allegretto – Allegretto scherzando
      Variation 4: Cholerisch: Vivace – Appasionato – MaestosoVariation 4: Cholerisch: Vivace – Appasionato – Maestoso


    VideozáznamVideorecording
    VáclavVáclav Frkal st.Frkal sr. svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spolupráca ITIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, MarekMarek PiačekPiaček réžiavideo producer, postprodukciapost-production
    Vyrobila Slovenská filharmónia © 2013A Slovak Philharmonic Production © 2013
  • Facebook

    X (Twitter)