Organový recitál I – Daniel GabčoOrgan Recital I – Daniel Gabčo

[ Autor textu: Marek Štrbák ]

Britský skladateľ Martin Matthew bol už od útleho detstva v úzkom a intenzívnom kontakte so sakrálnou hudbou a aj vďaka tomuto vzťahu patrí v súčasnosti medzi popredných autorov duchovného repertoáru. Je absolventom Oxfordskej univerzity a Royal College of Music v Londýne. Pôvodne pôsobil ako cirkevný hudobník vo Westminsterskej katedrále, no v roku 2010 sa rozhodol venovať výlučne komponovaniu. Ťažiskom jeho tvorby sú zborové diela. V roku 2019 ho organizátori prestížnej medzinárodnej organovej interpretačnej súťaže v St Albans požiadali o vytvorenie povinnej skladby pre daný ročník podujatia. Matthew venoval svoj St Albans Triptych vtedy nedávno zosnulému významnému britskému organistovi a skladateľovi Petrovi Johnovi Herfordovi. Kompozícia pozostáva z troch častí – Introduction with dances, Intermezzo (Lamento) a Fugue, pričom skladateľ dáva interpretovi možnosť alternatívneho konca prvej časti s vynechaním Intermezza a priamym rozvedením do Fúgy. Podľa Matthewových slov pochádza väčšina kompozičného materiálu zo šesťtónovej „bunky“, ktorá sa otáča a vytvára krátke melodické línie spojené transpozíciami. Otáčanie tohto hexachordu zároveň vytvára štruktúru harmónie a vzniká z neho aj téma fúgy. Úvod s tancami prináša striedanie toccatových úsekov s voľnejšími recitatívnymi pasážami, v ktorých však pretrváva silný rytmický výraz. Zmenu atmosféry predstavuje krátke, veľmi spevné Intermezzo (Lamento), ktoré sa v dynamike i faktúre nežne a melancholicky vlní. Napätie a vzrušenie sa navrátia v prísnych kontrapunktických líniách Fúgy. Intenzita sa stupňuje až k návratu toccaty z prvej časti a záverečnej kadencii s triumfálnym koncom. Toto nevšedné dielo ostane právom večným hudobným pamätníkom, ba pomníkom jedného z najznámejších britských interpretov druhej polovice 20. storočia.

Francúzskemu skladateľovi Jehanovi Alainovi sa s nádychom smútku hovorí „Grigny 20. storočia“. Obidvom géniom totiž doprial osud príliš málo času. Aké nesmierne bohatstvá, originalitu a vyspelosť však môžeme obdivovať vo vyše stovke diel, ktoré nám prvý z nich stihol zanechať? Alain nebol výlučne organovým skladateľom, čo dokazujú jeho klavírne, vokálne či komorné kompozície, no je pravdou, že svoje úsilie venoval najmä kráľovskému nástroju. Nemalú úlohu v tom zohrával vplyv jeho otca, taktiež organistu a skladateľa, ako aj prítomnosť organa v rodinnej obývacej miestnosti, ktorý výrazne formoval vkus mladého umelca. Nesporný talent ho priviedol až na parížske Conservatoire, kde študoval pod vedením velikánov ako André Bloch (harmónia), Georges Caussade (fúga), Jean Roger-Ducasse a Paul Dukas (skladba), ako aj Marcel Dupré (organ a improvizácia). Sotva v roku 1939 obdržal prvú cenu za organ a improvizáciu, bol odvedený do armády na obranu vlasti. 20. mája 1940 ukončila nepriateľská guľka život umelca, ktorý mal hudobnému svetu venovať mnoho neoceniteľných diel a bezpochyby by sa zaradil k najväčším skladateľom... Nie je jednoduché opísať jeho nenapodobiteľný štýl – dokázal homogénne prepojiť neskororomantické elementy s krikľavými modernými disonanciami, využíval gregoriánsky chorál, kontrapunkt, no aj impresionistické či džezové prvky, exotickú melodiku a rytmy. Na jednej strane hĺbal nad náboženskými otázkami strachu a vykúpenia, na druhej bol nenapraviteľným vtipkárom, ktorý miešal tragiku s komikou. Môžeme ho označiť aj ako majstra miniatúry. Aj Variácie na hymnus Lucis Creator sú v podstate malým dielkom z roku 1932, teda čias štúdií u Blocha a Caussada. V partitúre sa odzrkadľuje prísnosť, s akou títo pedagógovia viedli kroky mladého umelca, no vedome nespútali jeho invenciu a nenapodobiteľný autorský rukopis. Na úvod zaznie téma gregoriánskeho chorálu v sprievode akordov – akoby pozdrav francúzskym barokovým majstrom. V prvej variácii skladateľ kombinuje preňho typický motorický pohyb v pravej ruke s uvedením témy v ľavej ruke, pričom ju neskôr spracuje aj v kánone. Druhá variácia Thema fugatum je dôkazom Alainovho kontrapunktického majstrovstva. Skladba nevyniká dĺžkou, no hutnosť výpovede na malom priestore z nej vytvára nevšedný klenot.

Zjavenie večnej cirkvi (Apparition de l’église éternelle) skomponoval Olivier Messiaen v roku 1932 ako mladý 24-ročný skladateľ. Pokúsil sa v nej priblížiť alebo vykresliť letmý pohľad na samotné Božstvo – a úľak alebo extázu, aké by toto stretnutie spôsobilo. O dokonalom splnení tohto zámeru svedčí aj rovnomenný dokumentárny film Paula Festu z roku 2006, pozostávajúci len z výpovedí ľudí, ktorí dielo počuli prvýkrát. Skladba je vystavaná ako obrovský oblúk vybudovaný z pomalého striedania farebnejších akordov a čistých kvínt, začínajúci v pianopianissime s postupným naberaním intenzity až do absolútneho vrcholu vo fortefortissime na desaťhlasnom akorde C dur, následne s postupným strácaním sa do pôvodnej dynamiky. Pulzujúci bas podľa autora symbolizuje neustále stavebné práce na živých kameňoch duchovnej stavby. Vskutku impozantné, slovami neopísateľné, v konečnom dôsledku večné postupné sa zjavovanie a odchádzanie večnej Cirkvi, ktorá pretrvá dlhšie než samotný Čas...

Jean Guillou patril medzi najvýznamnejších francúzskych organistov, skladateľov a improvizátorov druhej polovice 20. a začiatku 21. storočia. Už vo veku dvanásť rokov sa stal titulárnym organistom kostola Saint-Serge rodného mesta Angers. Na parížskom Konzervatóriu sa stal žiakom slávnych organistov a chýrnych pedagógov Marcela Duprého, Maurica Duruflého a Oliviera Messiaena. V roku 1955 sa stal profesorom organovej interpretácia a kompozície na Instituto di Musica Sacra v Lisabone. O tri roky neskôr sa zo zdravotných a liečebných dôvodov presťahoval do Berlína. V roku 1963 sa vrátil do Paríža, kde prevzal post titulárneho organistu v kostole Saint-Eustache ako nástupca Andrého Marchala. Na tomto mieste zotrval neuveriteľných 52 rokov. Od roku 1970 bol lektorom renomovaných Medzinárodných majstrovských kurzov v Zürichu, ktoré navštevovali adepti interpretačného a improvizačného umenia. V roku 2015 sa stal čestným profesorom Vysokej školy pre hudbu v Saarbrückene. O tri roky neskôr mu Royal College of Organists udelila prestížnu RCO medailu za celoživotné zásluhy v oblasti organovej interpretácie a improvizácie. Po jeho smrti Guillouove „dvorné“ vydavateľstvo Schott zhrnulo umelcovu umeleckú dráhu nasledovne: „Ako interpret revolucionalizoval umenie organovej hry, ako improvizátor fascinoval celé generácie návštevníkov koncertov, ako skladateľ otvoril repertoár ,kráľa nástrojov’ oblastiam, ktoré boli dovtedy považované za nepredstaviteľné...“ Veľká časť Guillouovho oeuvre je venovaná nástroju, s ktorým bol počas celej svojej umeleckej kariéry priam bytostne zžitý – organu. Originalita, nekonvenčnosť, rozmanitosť, rôznorodosť, farebnosť – plným priehrštím podobných slov a synoným je možné charakterizovať jeho skladateľský rukopis. Hymnus pre organ, op. 72, z roku 2009 venoval pamiatke svojho priateľa pátra Jaapa Keulena. Hymny sú v tradícii pomalšími a oslavnými duchovnými spevmi. Tento charakter autor preberá v sledoch pohybu akordov (s výnimkou niekoľkých pasáží), tie však šatí do svojskej farbistej a rafinovanej harmónie. Slávnostnosť a ceremoniálnosť sú v popredí predovšetkým v masívnych zvukoch úvodu a záveru skladby.

Mladý slovenský skladateľ Ľuboš Gabčo študoval spev na Cirkevnom konzervatóriu v Opave a na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, ako aj kompozíciu u Vladimíra Bokesa. Následne absolvoval štúdium skladby na VŠMU v Bratislave v triede Mariána Lejavu. Od roku 2019 si dopĺňa štúdium kompozície na Pápežskom inštitúte pre posvätnú hudbu v Ríme u Marialuisy Balsa. Jeho diela zazneli na viacerých prestížnych domácich a zahraničných festivaloch, a tiež pri príležitosti najväčších štátnych a cirkevných podujatí. Organová hudba je mu mimoriadne blízka, keďže všetci jeho súrodenci pôsobia ako organisti. V roku 2014 bol jeho brat (dnešný interpret) vymenovaný za hlavného organistu Katedrály sv. Martina v Bratislave, čo sa pre skladateľa stalo impulzom pre vznik mnohých väčších alebo menších kompozícií s možnosťou uvádzania v tomto chráme. Tieto diela sa stali základom dnešnej Sinfonie pre organ a sláčikový orchester. Autor v nej syntetizuje vlastné skladateľské postupy a umelecký vývoj v kontexte organovej hudby posledných rokov. Nájdeme tu aj spracovanie niekoľ kých melodických motívov z prameňov slovenskej liturgickej hudby i vlastných liturgických kompozícií. Pravidelní návštevníci rímskokatolíckych bohoslužieb ich bezpochyby spoznajú. Podľa jeho slov pre dielo zvolil o niečo živší a voľnejší štýl, ktorý umožňuje práve koncertné uvedenie, zároveň využil aj všetky možnosti sláčikového orchestra. Ten v spojení s organom ponúka atraktívne a v našich končinách aj neraz menej známe či objavené možnosti.

Páter Theo Flury, OSB, benediktín z opátstva Einsiedeln vo Švajčiarsku, možno nepatrí medzi známejších skladateľov, no vzdelanie a rehoľný život pridávajú jeho tvorbe širší a hlbší duchovný rozmer. Okrem filozofie a teológie (Einsiedeln, Salzbur, Rím) vyštudoval aj hudbu na Pápežskom inštitúte pre posvätnú hudbu v Ríme (organ u Alberta Cerroniho OFM a kompozíciu u Domenica Bartolucciho). V rokoch 1997 – 2010 vyučoval na Vysokej škole pre hudbu v Luzerne. V súčasnosti pôsobí nielen ako organista vo svojom kláštore, ale aj ako koncertný interpret a vyhľadávaný improvizátor. Jeho œuvre zahŕňa viaceré vokálne alebo symfonické diela, koncerty, omše či oratória. Koncert in a pre organ, sláčiky a tympany ad libitum skomponoval v roku 1990 pri príležitosti stavby nového organa v prepoštstve St. Gerold, ktoré patrí pod jeho opátstvo. „Zrodenie“ nového organového nástroja v chráme je vždy historickou a mimoriadne radostnou udalosťou – niet divu, že aj zo samotnej kompozície doslova prýštia radosť, farebnosť a nezmerná vďaka za Boží dar hudby...

Marek Štrbák

DANIEL GABČO

študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v odboroch hra na organe v triede Jána Vladimíra Michalka a Imricha Szabóa a v odbore hra na klavíri v triede Daniela Buranovského. Počas štúdia absolvoval mnohé interpretačné kurzy pod vedením interpretov svetového renomé ako napr. Olivier Latry, Jean Guillou, Thiery Esciach, Vincent Warnier. Koncertne vystupuje na Slovensku, ale aj v zahraničí (Česká republika, Rakúsko, Nemecko, Taliansko).

Od roku 2014 pravidelne spolupracuje so Symfonickým orchestrom Slovenskej filharmónie v Bratislave, Slovenským komorným orchestrom, Štátnym komorným orchestrom v Žiline a Štátnou filharmóniou v Košiciach. Od roku 2014 pôsobí ako hlavný organista Katedrály sv. Martina v Bratislave, kde vystupuje počas významných cirkevných a štátnych udalostí – návšteva pápeža Františka na Slovensku (2021) i cirkevných udalostí za účasti najvyšších cirkevných a štátnych predstaviteľov na Slovensku, prenášané prostredníctvom TV Lux a RTVS, v rámci ktorých pravidelne spolupracuje s renomovanými interpretmi Slovenskej filharmónie, Symfonického orchestra slovenského rozhlasu, Slovenského komorného orchestra a Slovak Brass Quintet. Daniel Gabčo je zakladateľom a umeleckým vedúcim speváckeho zboru Vox cantoris, ktorý pôsobí pri Katedrále sv. Martina v Bratislave. Okrem aktívnej umeleckej činnosti a tvorby hudobnej dramaturgie v Katedrále sv. Martina v Bratislave je činný aj v oblasti smerovania liturgickej hudby na Slovensku – od roku 2022 je znalcom Hudobnej sekcie Liturgickej komisie Konferencie biskupov Slovenska za Bratislavskú arcidiecézu.

EWALD DANEL

študoval hru na husliach a dirigovanie na ostravskom konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Absolvoval dirigentský kurz u K. Österreichera, kurz zborového dirigovania u J. Wierszyłowského a doktorandské štúdium u B. Warchala. Po ukončení štúdia pôsobil ako koncertný majster v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu a v orchestri Slovenského národného divadla. Od roku 1985 je koncertným majstrom Slovenskej filharmónie a od roku 2001 umeleckým vedúcim Slovenského komorného orchestra.

Okrem dirigentských a sólistických aktivít má umelec bohaté skúsenosti v oblasti komornej hry – primárius Slovenského kvarteta od r. 1986, spoluzakladateľ Slovenského klavírneho tria, Kubínovho kvarteta (viola), niekoľko rokov člen súboru Musica aeterna, v rokoch 1992 – 1996 umelecký vedúci orchestra Cappella Istropolitana. Umelec sa spolupodieľa na rôznych projektoch v komorných ansámbloch doma i v zahraničí. Ako pedagóg pôsobil na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a bol hosťujúcim profesorom na Aichi Prefectural University of Fine Arts and Music v Nagoyi v Japonsku. V súčasnosti je pedagógom na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Ako umelecký vedúci Slovenského komorného orchestra inicioval vznik koncertov Hommage a Bohdal Warchal, koncerty v chrámoch, koncerty pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, vznik nových skladieb a mnohé mimoriadne projekty. Významnou súčasťou jeho umeleckých aktivít je cielená dlhodobá spolupráca s rôznymi cirkevnými a amatérskymi speváckymi zbormi a hudobnými súbormi v role dirigenta, organizátora i autora duchovnej hudby.

SLOVENSKÝ KOMORNÝ ORCHESTER

vznikol na jeseň roku 1960 na pôde Slovenskej filharmónie. Pri jeho zrode stál vynikajúci huslista B. Warchal (1930 – 2000). Od svojho založenia bol jedným z najpopulárnejších súborov v oblasti klasickej hudby na Slovensku. Od roku 2001 vedie orchester huslista E. Danel. Pre slovenské publikum objavil mnohé na Slovensku neuvedené diela svetových autorov, zároveň od roku 2001 premiéroval viac ako sedemdesiat skladieb slovenských skladateľov.

Mimoriadnymi koncertmi si orchester pripomína nielen významné výročia jubilujúcich skladateľov a hudobných osobností, ale každoročne organizovaným slávnostným koncertom Hommage a Bohdal Warchal i výrazný prínos svojho zakladateľa. V rámci koncertného cyklu Hudba v chrámoch dlhodobou umeleckou spoluprácou podporuje prácu profesionálnych a neprofesionálnych speváckych zborov. Z ďalšej pozoruhodnej koncertnej činnosti je dôležité spomenúť, že orchester už niekoľko rokov pokračuje v takmer dvestoročnej bratislavskej tradícii uvádzania diela J. Haydna Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži v Katedrále sv. Martina na Kvetnú nedeľu; pokračuje tiež v pravidelnom uvádzaní Koncertov bez bariér pre ľudí so zdravotným znevýhodnením.

V sezóne 2023/2024 sa orchester predstaví na podujatí Svatováclavsky hudební festival v Českej republike. Vystúpi tiež vo viacerých slovenských mestách, kde obohatí miestne hudobné podujatia v období jesene i jari. V rámci abonentného cyklu SKO po boku orchestra vystúpia poprední sólisti ako čembalistka J. Izsák, huslista D. Karvay, violončelista Ľ. Kanta, kontrabasista R. Patkoló, trubkári J. Bartoš a S. Masaryk či saxofonista L. Fančovič.