Silvestrovský koncertNew Year’s Eve Concert

[ Autor textu: Andrej Prachár ]

Viedenský rodák Johann Strauss ml. pôsobil ako skladateľ, kapelník a dirigent. Slávu a svetové renomé si vydobyl predovšetkým ako autor nenapodobiteľných viedenských valčíkov a operiet. Opereta Netopier je považovaná za vzorový model viedenskej operety. Jej Predohra nás okamžite vtiahne do trblietavého sveta viedenskej smotánky a jej rušného, bohatého spoločenského života. Noblesa, ale aj hravosť a ľahkosť Straussovej hudby si získajú priazeň každého poslucháča. Nechýba ani Straussovi tak vlastná farebná inštrumentácia a dômyselne vystavané melódie.

Dámy a páni, vitajte na plese princa Orlofského! Práve na ňom sa odohráva pieseň Adele Mein Herr Marquis, z 2. dejstva operety Netopier. Slúžka Adele, predstierajúc inú identitu, narazí na plese na Gabriela von Eisensteina. Ten prichádza na ples ako markíz Renard. Koketná Adele sa s každou dámou flirtujúcemu Eisensteinovi vysmieva. Presviedča ho, že žena jej kvalít a krásy nemôže byť jeho slúžkou, ktorú mu pripomína... Rozšafná a milo provokatívna pieseň Adele tak rozprúdi nejednu silvestrovskú zábavu!

Skladateľ Franz Lehár patrí k prominentným osobnostiam viedenskej operety. Svojím hudobným odkazom sa zaradil k najväčším a najslávnejším skladateľom tohto žánru. Operetou Paganini prispel k prúdu tzv. biografických operiet, ktoré boli populárne v 1. polovici 20. storočia. Lehárova opereta o slávnom husľovom virtuózovi predostiera stereotyp romantického umelca. Paganini za sebou zanecháva ľúbostnú aféru s kňažnou Mariou Annou Elisou a nasleduje jediné vznešené poslanie – žiť pre hudbu. V podmanivej, ľúbostnej piesni Gern hab’ ich die Frau’n geküsst z 2. dejstva operety spieva o tom, ako vždy rád pobozká dámu, nepýta si jej povolenie. Priznáva však, že nikdy nebral lásku vážne a nie je jej oddaný...

Pre skomponovanie operety Paganini si Franz Lehár vyžiadal štrnásť mesiacov na prácu. Aká by to však bola opereta o „diabolskom“ huslistovi bez poriadneho husľového sóla? To skladateľ prináša už v 1. dejstve tohto diela. Výsledkom je brilantné, technicky neľahké a zároveň melodicky pôvabné sólo, ktoré osloví nielen husľových „fajnšmekrov“!

Záplava neopakovateľných melódií a lavína tancov – valčík, kankán, mazurky, pochody. Príbeh skvele kombinujúci množstvo zábavy a tak trochu horkosladkej romantiky. To je Lehárova opereta Veselá vdova, ktorá stojí na pomyselnom piedestáli sveta viedenskej operety. Tanec z úvodu 2. dejstva operety nás strhne svojou bezprostrednou atmosférou, zatiaľ čo opojnou piesňou Hany Vilja, o Vilja sa ponoríme do rozprávania príbehu hlavnej protagonistky. Dozvedáme sa o lesnej víle „Vilja“, ktorá sa potuluje vrchmi jej domoviny, fiktívnej krajiny Pontevedro, a nevinne zvádza lovcov svojou krásou.

„Najslávnejší, najúchvatnejší, najkrajší“... týmito superlatívmi môžeme bezpochyby označiť valčík Na krásnom modrom Dunaji, op. 314. Aj vďaka tomuto ikonickému dielu si Strauss ml. vydobyl medzinárodné uznanie. Po triumfálnom uvedení na parížskom Expe 1867 označili mnohí kritici Straussa ml. za „Napoleona medzi skladateľmi“. Valčík začína pomalým, noblesným úvodom, ku ktorému sa postupne vkrádajú tanečné rytmy prebúdzajúce poslucháča. Trblietavé melódie a neustála tanečná pulzácia vábia ľudí do tanca a veľkolepej oslavy.

Emmerich Kálmán, skladateľ maďarskej národnosti, sa pôvodne zameriaval na oblasť vážnej hudby. Komponoval však aj skladby a piesne kabaretného typu, ktoré sa stali mimoriadne populárnymi. Čoskoro tak začal smerovať k hudbe ľahšieho žánru, schopnej osloviť širšie publikum. Opereta Čardášová princezná je snáď najznámejšie Kálmánovo dielo. Dielu dominuje Kálmánovi typická melodická bohatosť a takmer až nadbytok viedenských valčíkov. Heia, heia in den Bergen ist mein Heimatland patrí k najuvádzanejším operetným piesňam. Je to úvodná pieseň Sylvie, hviezdy budapeštianskeho kabaretu, do ktorej sa zamiluje viedenské knieža Edwin. Pieseň začínajúca v pomerne pokojnej, ale vznešenej atmosfére, postupne graduje do svižnej, burácajúcej nálady s grandióznym vrcholom.

Pompézne, ba priam vojenské fanfáry oznamujú začiatok operety Ľahká kavaléria, ktorej autorom je Franz von Suppé, vedúca osobnosť rakúskej operety 2. polovice 19. storočia. Mladý von Suppé mal možnosť priučiť sa skladateľskému remeslu od jedného z najpovolanejších – Gaetana Donizettiho, ten vycítil vo svojom vzdialenom príbuznom rodiaci sa skladateľský talent. Po návrate z Talianska do Viedne si von Suppé priniesol so sebou „zásoby“ talianskej melodiky. Jeho melodické zručnosti možno vycítiť aj v Predohre k operete Ľahká kavaléria. Mohutne cválajúce a neustále pulzujúce témy v podaní dychovej sekcie sa striedajú s lyrickými, žalostnejšími témami sláčikov.

Pre Viedeň príliš americká, pre Ameriku príliš viedenská! ...to je opereta Vojvodkyňa z Chicaga, ktorú skomponoval Emmerich Kálmán bezprostredne po svojom návrate z Ameriky. Očarený newyorským Broadwayom vniesol do svojho nového diela atribúty amerického muzikálového divadla. Jazzové rytmy, prvky americkej populárnej hudby a populárnych tancov ako shimmy, slowfox či charleston kombinuje s prvkami viedenskej operety. Charleston, charleston!, vstupný zbor z operety vzbudí v nejednom návštevníkovi koncertu tanečného ducha, tak potrebného pre správny silvestrovský večer!

Opereta Grófka Marica je v rámci svojho žánru vychýreným titulom. Dielo je dôkazom Kálmánovej jedinečnej schopnosti začlenenia motívov maďarskej ľudovej hudby do tradičnej viedenskej operety. Lustige Zigeunerweisen / Höre ich Zigeunergeigen, vstupný zbor a ária Marice z 1. dejstva operety poslucháča ohúria nekončiacou vlnou temperamentu a erupciou atraktívnych, túžobných melódií.

Pieseň Wenn es Abend wird, z 1. dejstva operety Grófka Marica, je vychyteným sólovým výstupom, ktorý je súčasťou repertoáru nejedného tenoristu. Gróf Tassilo vrúcne clivou, ťahavou melódiou ospevuje krásy Viedne, jej nenapodobiteľnú atmosféru a nostalgicky spomína na osudové stretnutia s príťažlivými dámami.

K najhrávanejším operetným titulom radíme operetu Zem úsmevov od Franza Lehára. Skladateľ v nej prináša širokú paletu hudobných inšpirácií. Viedenské valčíky, ako aj náznaky orientálnej hudby kráčajú ruka v ruke s ľúbeznými, jemnými melódiami a častokrát až intímnym orchestrálnym sprievodom. Pieseň Dein ist mein ganzes Herz je bezpochyby jedným z najväčších operetných hitov. Jej podmanivé tóny sú vášnivým vyjadrením romantickej oddanosti hlavného protagonistu, princa Su-Čonga.

V operete Bajadéra sa Emmerich Kálmán odklonil od aplikovania motívov maďarskej ľudovej hudby. Inšpiroval sa ako orientálnou hudbou, tak aj tematikou. Svedčí o tom tiež samotný námet operety zobrazujúci „love story“ bývalej bajadéry Odette a indického kniežaťa. Kálmán svojou hudbou odkrýva indickú mystiku a erotiku. Orientálne, indické vplyvy vhodne prepája s prvkami moderných tancov ako foxtrot, two-step, či s rôznymi jazzovými postupmi. O Champagner, sperrst uns auf das Himmelreich, introdukcia a tanec z 2. dejstva operety Bajadéra sú esenciou toho najlepšieho, čo nám dielo ponúka.

Giuditta je posledným operetným titulom Franza Lehára, ktorý mal premiéru v roku 1934. Lehár sa v ňom snažil o premostenie medzi svetom opery a operety. Titul je mnohými všeobecne označovaný ako Lehárovo najvrcholnejšie, prvotriedne dielo, ktorým predčil aj svoju najpopulárnejšiu operetu Veselá vdova. Opereta Giuditta je plná piesní o láske alebo o nádeji v lepší život. Pieseň Giuditty Meine Lippen, sie küssen so heiss patrí k najžiadanejším sólovým výstupom. Giuditta piesňou efektívne a rafinovane „zvádza“ poslucháčov po celom svete. Melódiou opantá všetky zmysly a definitívne si získa ich srdcia.

Slovenský skladateľ Gejza Dusík sa divákom pripomína najmä svojou zábavnou hudbou a operetnou tvorbou. Do formy klasickej viedenskej operety vniesol invenčné nápady. Inšpiroval sa slovenskými námetmi, bohatou melodikou a osviežujúcou rytmikou. K popredným autorovým titulom radíme operetu Hrnčiarsky bál, zachytávajúcu prostredie a život slovenských remeselníkov, hrnčiarov. Ej, to je mrcha chlap, ktorý nechce tancovať, zbor zo 4. obrazu operety, nás vtiahne do prostredia bujarej ľudovej zábavy. Veselá, žartovná melódia a hravé, nezbedné rytmy pozývajú na poriadnu tanečnú veselicu. Celá opereta je „nasiaknutá“ tanečnými výstupmi dvíhajúcimi nejedného diváka zo sedadiel. Ostáva len zvolať: „Primáš hraj!“

Pieseň o rodnej zemi z operety Hrnčiarsky bál pozná snáď každý. Ak nie priamo z operety, tak minimálne z jej sólových uvedení v rámci televíznych či rozhlasových relácií. Na jej spopularizovaní má veľký podiel operná hviezda, tenorista Peter Dvorský. Pieseň o rodnej zemi je charakteristická svojou nekonečne krásnou melódiou, maľujúcou malebný obraz slovenskej krajiny, jej prírody a túžby po domove. „Tá jediná a nie iná má pre mňa toľ ko krás a preto verným chcem jej ostať po celý čas...“

Andrej Prachár

EVA KATRÁKOVÁ BODOROVÁ

je absolventkou Konzervatória v Bratislave (B. Ferancová), následne študovala na Vysokej škole múzických umení. Počas svojej umeleckej kariéry pracuje aj pod pedagogickým vedením Lindy Watson. Jej interpretačné výkony boli ocenené na viacerých súťažiach. Je absolútnou víťazkou Medzinárodnej súťaže Imricha Godina Canti vo Vrábľoch (2014), Medzinárodnej súťaže Erzsébet Házy v Nových Zámkoch (2019) a súťaže Sharon Resch Award v Green Bay v americkom Wisconsine. Absolvovala dvojročné štipendium v opernom štúdiu súboru Deutsche Oper am Rhein v Düsseldorfe, kde debutovala ako Kňažka vo Verdiho opere Aida. Ďalej sa predstavila ako Barbarina vo Figarovej svadbe (Mozart), Prvá mníška v hudobnej dráme Ohnivý anjel (Prokofiev), Echo v Ariadna na Naxe (Strauss), Šemachánska princezná v opere Zlatý kohútik (Korsakov), Grófka Ceprano v Rigolettovi (Verdi).

Na scéne Opery SND debutovala rolou Konstanze v opere Únos zo serailu (Mozart) v sezóne 2017/2018. V sezóne 2020/2021 debutovala v role kráľovnej Alžbety v opere Roberto Devereux (Gaetano Donizetti) v Národnom divadle Košice, za ktorú jej bola udelená Cena ministerky kultúry SR. Stvárnila tu i Mary v operete Vojvodkyňa z Chicaga (Kálmán) a Donnu Annu v Donovi Giovannim (Mozart). Spievala tiež rolu Kráľovnej noci (Čarovná flauta) a Konstanze (Únos zo Serailu) v Maďarskej štátnej opere a tiež Mahlerovu 8. symfóniu v Müpa v Budapešti. Pre Bregenzer Festtage a Slovenské národné divadlo naštudovala postavu Olympie v opere Ľubice Čekovskej Impresario Dotcom, ako kráľovná Alžbeta (Roberto Devereux) sa predstavila aj v Stadttheater Passau a v roku 2023 tiež aj ako Anna Bolena v Národnom divadle Košice a Maria Stuarda vo Vorarlberger Landestheater v Bregenzi.

MIROSLAV DVORSKÝ

študoval spev na Konzervatóriu v Bratislave a na Vysokej škole múzických umení. Počas štúdií absolvoval interpretačný kurz v milánskej La Scale u Luciana Silvestriho. Jeho úspešná kariéra sa začala v roku 1983 v Opere Slovenského národného divadla, kde debutoval v postave Nemorina (Donizetti, Nápoj lásky). O tri roky neskôr sa stal interným sólistom našej prvej národnej scény. Je víťazom viacerých medzinárodných súťaží.

Dnes patrí k medzinárodne renomovaným interpretom, svoje umenie prezentuje na najvýznamnejších scénach Európy i zámoria. Je stálym hosťom Štátnej opery vo Viedni, pravidelne vystupuje v Štátnej opere Berlín, v Drážďanoch, vo Frankfurte, v Paríži, Benátkach, v Janove, v Toronte. Kjeho profilovým postavám patrí Rodolfo v Pucciniho Bohéme, Alfredo vo Verdiho La traviate, Princ v Dvořákovej Rusalke, Jeník v Smetanovej Predanej neveste, Lenskij v Čajkovského Eugenovi Oneginovi, Faust v Gounodovej opere Faust a Margaréta. Pri koncertných vystúpeniach a na nahrávkach spolupracuje s orchestrami ako Viedenská filharmónia, Česká filharmónia, Orchestre de Paris, Bamberskí symfonici, Orchestre Symphonique de Montréal a s ďalšími. S mimoriadnym ohlasom sa stretol jeho Pinkerton (Puccini, Madama Butterfly) v Santiago de Chile, v Covent Garden i v Semperoper Drážďany, Don José v Bizetovej Carmen (Valencia), Verdiho Manrico v Trubadúrovi (Teatro Comunale Bologna), Adorno v opere Simon Boccanegra od toho istého autora (Štátna opera vo Viedni, Štátna opera Hamburg), Michele v Pucciniho dráme Plášť (milánska La Scala) či Janáčkov Boris v opere Káťa Kabanová (Teatro Real Madrid).

PETER VALENTOVIČ

patrí vďaka svojej muzikalite, flexibilite a repertoárovej všestrannosti k medzinárodne žiadaným slovenským umelcom. Významnou bola jeho klavírna i dirigentská spolupráca so slovenskou opernou divou Editou Gruberovou. Dôležitú súčasť dirigentskej kariéry Petra Valentoviča tvoria spolupráce so zahraničnými opernými domami. Bol hlavným zbormajstrom a dirigentom v Cape Town Opera (Južná Afrika), hlavným dirigentom Štátnej opery v Istanbule či hosťujúcim hudobným asistentom a jazykovým expertom na ruský a český repertoár vo Viedenskej štátnej opere, kde asistoval šéfdirigentovi F. Welserovi. Ako jeden z mála mladých slovenských dirigentov účinkoval na renomovaných svetových pódiách ako Tonhalle Zürich, Theater an der Wien, Wiener Konzerthaus, Deutsche Oper Berlin, Staatsoper Berlin a ďal. Okrem medzinárodnej kariéry operného dirigenta je Peter Valentovič pozývaný dirigovať aj popredné symfonické orchestre v Európe a zámorí.

Svoju kariéru začal ako klavirista a korepetítor. Študoval na Konzervatóriu v Bratislave, Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni, kde získal špeciálne štipendium Viktora Bunzla za mimoriadny umelecký talent a tiež štipendium „Starthilfe“ za najlepšie umiestnenie na prijímacích pohovoroch v odbore orchestrálne dirigovanie. Vzdelanie si rozšíril u špecialistu na súčasnú hudbu Zsolta Nagya na prestížnom parížskom Conservatoire national superiéur de musique et de danse. Na Slovensku pravidelne hosťuje v Slovenskom národnom divadle, spolupracuje so Slovenskou filharmóniou i Štátnou filharmóniou Košice. Pôsobil aj ako šéfdirigent Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. Od roku 2020 zastáva post šéfdirigenta v Národnom divadle Košice.

JAN ROZEHNAL

Po štúdiách na Konzervatóriu v Kroměříži (hra na flaute) u B. Růžičkovej študoval na JAMU v Brne u O. Trhlíka a L. Mátlu orchestrálne dirigovanie. Štúdium bolo rozšírené dvojročnou stážou v Českej filharmónii.

Už počas štúdia v Brne založil a viedol Brniansky zbor Hudobnej mládeže, s ktorým získal viaceré ocenenia na medzinárodných súťažiach. Pôsobil ako asistent L. Mátla v Speváckom združení moravských učiteľov, ktoré neskôr viedol.

V začiatkoch svojej profesionálnej kariéry pôsobil ako dirigent Jihočeského divadla v Českých Budějoviciach a zbormajster Brnianskeho Filharmonického zboru Beseda brněnská pri Filharmónii Brno. V rokoch 1990 – 2003 bol zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru, s ktorým realizoval mnoho významných domácich aj zahraničných spoluprác. Počas pôsobenia v Slovenskom filharmonickom zbore založil vokálne zoskupenie Camerata Bratislava, ktorého doménou bolo štýlové predvádzanie starej hudby. Súbor bol ocenený Revue Diapason a získal aj cenu ministerského predsedu Slovenskej republiky. V rokoch 2004 – 2008 pôsobil ako zbormajster Kühnovho miešaného zboru a Pražského filharmonického zboru.

Od roku 2008 zastával post zbormajstra a dirigenta v nemeckých divadlách v Koblenzi, Frankfurte a Halberstadte. Od sezóny 2023/2024 je opäť zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru. Na svojom konte má spolupráce s nahrávacími spoločnosťami ako Decca, Deutsche Grammophon, Discovery, Harmonia Mundi, Naxos, NBC či Slovart. Spolupracoval s významnými orchestrami a dirigentmi zvučných mien ako C. Abbado, R. Chailly, Ch. von Dohnányi, K. Masur, Z. Mehta, G. Prêtre či R. Weikert.

SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života V. Talich (1949 – 1952) a Ľ. Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – T. Frešo, L. Slovák, L. Pešek, V. Verbickij, B. Režucha, A. Ceccato, O. Lenárd, J. Bělohlávek, V. Válek, P. Feranec, E. Villaume a J. Judd. Od sezóny 2020/2021 zastáva post šéfdirigenta Daniel Raiskin.

Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, USA a pravidelne hosťuje na koncertných turné v Japonsku, Južnej Kórei, Ománe a Spojených arabských emirátoch.

Na jar vydala Slovenská filharmónia prvé CD so šéfdirigentom D. Raiskinom. Sezónu 2022/2023 ukončila so sólistami O. Scheps a T. Sasanumom zahraničným turné v Japonsku. V sezóne 2023/2024 čaká orchester účinkovanie na domácich festivaloch (BHS, music festival Piešťany, Allegretto Žilina) i zahraničné koncerty v Prahe, Maribore, Záhrebe a Murtene. Orchester sa na začiatku decembra vrátil z turné v Južnej Kórei, kde so šéfdirigentom D. Raiskinom a klaviristom Y. Sunwoom odohral sériu 6 koncertov.

SLOVENSKÝ FILHARMONICKÝ ZBOR

je prominentným reprezentantom slovenského profesionálneho zborového umenia. Do hudobného diania vstúpil v roku 1946 ako Miešaný zbor československého rozhlasu. Prvé roky ho viedol jeho zakladateľ, dirigent Ladislav Slovák. V roku 1957 bol SFZ začlenený do zväzku telies Slovenskej filharmónie. Na poste zbormajstrov sa vystriedali viaceré významné osobnosti (J. M. Dobrodinský, Š. Klimo, P. Prochádzka, M. Vach, J. Rozehnal, B. Juhaňáková, J. Chabroň). Od sezóny 2023/2024 povedie SFZ zbormajster Jan Rozehnal.

Kultivovanosť prejavu, zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladná umelecká disciplína sa premietajú do suverénnych výkonov, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti. Zbor spolupracoval s prestížnymi zahraničnými orchestrami ako napr. Berlínski a Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Izraelská filharmónia či Orchestre de Paris. Jeho bohatá diskografia obsahuje nahrávky pre slovenské i zahraničné televízne a rozhlasové stanice.

SFZ získal medzinárodné ocenenie Oper! Awards 2023 v kategórii Najlepší spevácky zbor za spoluprácu v opernej produkcii Piková dáma s Berlínskymi filharmonikmi a K. Petrenkom na Veľkonočnom festivale v nemeckom Baden-Badene a koncertoch v Berlínskej filharmónii (2022).

V sezóne 2023/2024 SFZ spolupracoval s Filharmóniou Brno (D. Russel Davies) v Čechách aj v rámci BHS. SFZ účinkoval v novej produkcii Le Grand Macabre vo Viedenskej štátnej opere (P. HerasCasado) pri príležitosti 100. výročia narodenia G. Ligetiho. Participoval v novej opernej produkcii Tannhúuser v Národnom divadle Košice (P. Valentovič). Do konca sezóny sa SFZ predstaví aj na domácich festivaloch v Košiciach (R. Jindra) a Piešťanoch (T. Lang).