Eugen Suchoň: Burleska – ukážka z koncertu študentov hudobných vysokých škôlEugen Suchoň: Burlesque – excerpt from a concert of music university students

[ Autor textu: Aneta Ficková ]

Eugen Suchoň študoval od roku 1931 skladbu na Majstrovskej škole Pražského konzervatória u Vítězslava Nováka. Hodiny významného českého skladateľa pre osobitý kompozičný štýl, inšpirovaný ľudovou hudbou i impresionistickou zvukovou farebnosťou, vyhľadali viacerí slovenskí skladatelia. Do Suchoňovej hudobnej poetiky zasiahli zjednodušením kompozičného vyjadrovania a obohatili jeho hudobnú reč o zmienené hudobné podnety. Burleska pre husle a orchester (1933) pochádza zo záveru Suchoňových pražských štúdii. Jej špecifickú zvukovosť oceňuje aj dnešný interpret, Marek Juráň: „Skladbu som si vybral pre Suchoňov originálny harmonický jazyk. Má výnimočnú schopnosť prinášať pozoruhodné, takmer až džezovo znejúce harmónie.“ Istú uvoľnenosť harmonickej zložky, ktorá terciovými štruktúrami vyššieho stupňa skutočne môže evokovať džezové inšpirácie, pramení práve v ľudovej hudbe a impresionistickej harmónii. Spolu s Burleskou bola do opusu 7 zahrnutá aj Fantázia pre husle a orchester z roku 1948. Stalo sa tak, keď bola partitúra i s celým nákladom zničená v Simrockovom vydavateľstve pri bombardovaní Lipska. Korektúrový obťah sa však zachoval u skladateľa a obe skladby neskôr vyšli spolu. Zasnenú lyrickosť Fantázie strieda výbušnosť virtuóznej Burlesky. Živelnú energiu, sršiacu z krajných rýchlych dielov, anticipuje už úvodná chromatická téma huslí. Suchoňov životopisec Ernest Zavarský poukazuje na tento, kritikou často nepovšimnutý aspekt diel z pražského obdobia, ktoré charakterizuje „mladícka smelosť až odvážnosť a životný elán, ale aj skoro výsmešná nadnesenosť nad životom.“ Stredný diel výrazne kontrastuje vrúcnosťou, podčiarknutou lyrickým imitačným dialógom huslí s flautou. „Suchoňova tvorba je charakteristická emocionálnou hĺbkou, čo sa prejavuje aj v tejto virtuóznej skladbe, ktorá interpretovi umožňuje preukázať technické zručnosti i muzikalitu,“ hovorí Marek Juráň.

Aneta Ficková

VANESA ČIERNA

Sopranistka Vanesa Čierna pochádza zo stredného Slovenska z dedinky Oslany. Štúdiu na Konzervatóriu v Bratislave (2016 – 2020) v triede Dagmar Podkamenskej Bezačinskej. Na celoslovenskej súťaži konzervatórií (2019) obsadila 2.miesto, v roku 2020 postúpila do semifinále na Medzinárodnej televíznej súťaži Virtuosi V4+. Súťaž v klasickej hudbe pre mladé talenty do 20 rokov sa konala v Maďarsku, Vanesa bola na súťaži reprezentantkou Slovenska. Zúčastnila sa na medzinárodných speváckych kurzoch Schola Arvenzis v rokoch 2020 a 2021 v Dolnom Kubíne. V roku 2022 externe spolupracovala so Slovenským filharmonickým zborom na projekte na Veľkonočnom festivale v nemeckom Baden Baden a v Berlíne, kde s Berlínskymi filharmonikmi pod taktovkou Kirila Petrenka uviedol SFZ Čajkovského opery Jolanta a Piková dáma. Spolupráca so Slovenskou filharmóniou pokračovala aj na uvedení diela Gustava Holsta Planéty. Vanesa Čierna aktívne participovala na workshopoch Pavla Bršlíka (2022) a Dalibora Jenisa (2023). Tento rok stvárnila Paminu v Mozartovej opere Čarovná flauta, ktorú naštudovala a uviedla Hudobná a tanečná fakulta VŠMU. Na VŠMU absolvovala bakalárske štúdium pod vedením Dagmar Podkamenskej Bezačinskej a pokračuje v magisterskom štúdiu.

ANDREA NEMCOVÁ

je absolventkou Konzervatória v Košiciach. Bakalárske štúdium absolvovala na VŠMU v Bratislave u Jany Billovej, magisterské štúdium ukončila na Akadémii umení v Banskej Bystrici v triede Boženy Fresserovej. Zúčastnila sa medzinárodných majstrovských kurzov v Taliansku, Chorvátsku, Česku a na Slovensku. Absolvovala semestrálny študijný pobyt na Conservatorio di Musica A. Boito v Parme pod pedagogickým vedením Romana Franceschetta. Získala 3. miesto na Speváckej súťaži v klasickom speve Olomouc 2012 (ČR). V roku 2014 absolvovala interpretačné kurzy u Daniely de Marco na Letnej hudobnej akadémii v talianskom Arezze. V spolupráci so Štátnou filharmóniou Košice sa podieľala na sólovom projekte Norberta Bodnára Tartuffe. Pôsobila ako sólistka v produkcii Operného štúdia SND v Bratislave, s ktorým vystúpila aj na festivale Viva Musica. V roku 2020 vydala CD Andrea Nemcová – mezzosoprán v spolupráci so Sinus Production. V poslednom období sa venuje spolupráci na sólových projektoch, koncertoch a workshopoch zameraných na barokovú hudbu s Marekom Štrynclom a Zborom sv. Cecílie. Je doktorandkou na Akadémii umení v Banskej Bystrici u doc. Mgr. Klaudie Račić Derner, ArtD. a pracuje ako hlasový pedagóg na Konzervatóriu Jozefa Adamoviča v Košiciach.

KLÁRA KUBRICZKÁ PŘECECHTĚLOVÁ

sa narodila v Přerove. Študovala na Konzervatóriu v Brne vo flautovej triede Boženy Růžičkovej a na VŠMU v Bratislave pod pedagogickým vedením Dagmar Zsapkovej, kde momentálne pokračuje v doktorandskom štúdiu. Zúčastňovala a umiestňovala sa na mnohých súťažiach (36. súťažná prehliadka konzervatórií ČR v hre na dychové nástroje: Čestné uznanie, Mládí a Bohuslav Martinů: Zlaté pásmo, Cena za interpretáciu diela Bohuslava Martinů a Ocenenie poroty za mimoriadny hudobný výkon, Pardubické dechy: 2. cena). V školskom roku 2016 – 2017 bola štipendistkou Nadácie Českého hudobného fondu. V roku 2017 ukončila štúdium na konzervatóriu absolventským koncertom s orchestrom brnianskeho konzervatória (Vilém Blodek: Koncert pro flautu a orchester). Pravidelne navštevuje rôzne kurzy, workshopy a majstrovské triedy (P. Bernold, R. Winn, R. Schmeiser, D. Formisano...). Ako orchestrálna hráčka spolupracuje so Symfonickým orchestrom VŠMU, Filharmóniou Gustava Mahlera a i. Dvakrát vyhrala celoškolskú súťaž VŠMU a vystúpila ako sólistka so Štátnou filharmóniou Košice a so Slovenskou filharmóniou (Francois Borne: Fantaisie Brillante sur Carmen). Od januára 2020 pôsobí na poste 1. flautistky Štátneho komorného orchestra Žilina. Sólisticky s ním vystúpila v roku 2020 na online vianočnom koncerte pod vedením dirigenta Maroša Potokára a v októbri 2021 na abonentnom koncerte v Žiline a na festivale Beskid Classics v poľskom meste Bialsko-Biala pod vedením Martina Leginusa. Je členkou Suchoňovho kvinteta.

DOMINIKA MIČÍKOVÁ

je absolventkou Konzervatória v Bratislave, kde študovala v triede Evy Šeniglovej. V rokoch 2018–2020 študovala na Universität für Musik und darstellende Kunst Graz pod vedením Agathe Kania-Knobloch a Barbary Heleny Zubanovich. Od roku 2020 je poslucháčkou Vysokej školy múzických umení v Bratislave pod vedením Jolany Fogašovej, kde získala bakalársky titul a v súčasnosti pokračuje v magisterskom štúdiu. Zúčastnila sa speváckych kurzov Dagmar Podkamenskej Bezačinskej či operného speváka Dalibora Jenisa a na workshopoch Lenky Barilíkovej Spišákovej či Evy Šuškovej. Od septembra 2023 je členkou Operného štúdia Slovenského národného divadla. Už v čase štúdií na Konzervatóriu v Bratislave bola hosťujúcou členkou Komornej opery Bratislava, s ktorou spolupracovala na rôznych hudobných projektoch. Medzi prvé operné postavy, ktoré stvárnila, patrí Marienka z opery Hänsel und Gretel od Engelberta Humperdincka a Bastienka z opery Bastien a Bastienka Wolfganga Amadea Mozarta. Od apríla 2022 pravidelne účinkuje v obnovenej hre Kontrabas v štúdiu L+S v úlohe Sáry po boku významného slovenského herca a režiséra Martina Hubu. V máji 2022 spievala sopránový part na premiére skladby Apocalypsis lohannis pre soprán, mezzosoprán, zmiešaný zbor a sláčikový orchester Petra Zagara. Vo februári 2023 debutovala v Slovenskom národnom divadle s postavou Moreny v opere Svätopluk Eugena Suchoňa, v máji sa predstavila v úlohe Papageny a Druhej dámy v opere Čarovná flauta od W. A. Mozarta na opernom predstavení VŠMU. Najnovšie účinkuje v detskej opere Muflón Ancijáš v Slovenskom národnom divadle v úlohách Milica/Lenka.

ANNA ŠTIBRANÁ

získala základy hudobného vzdelania na ZUŠ v Trnave v triede Anny Smieškovej. Počas štúdia sa úspešne zúčastnila viacerých súťaží – Schneiderova Trnava, Rajecká hudobná jar či Musica Camerata Jána Albrechta. Po úspešnej maturite na gymnáziu v Trnave nastúpila na Konzervatórium v Bratislave, kde pod vedením Petra Čermana získala 2. miesto na Súťaži študentov konzervatórií SR. Porota, ktorej predsedom bol profesor Jerzy Godziszewski z Poľska, jej udelila Cenu za najlepšiu interpretáciu diela. Po získaní absolutória pokračovala v štúdiu na VŠMU v triede Jordany Palovičovej, počas ktorého sa v posledných dvoch rokoch zúčastnila školského projektu Rodinné striebro. V súčasnosti študuje na Akademii Muzycznej im. Karola Szymanowskiego v Katowiciach v triede Joanny Domańskej.

MARTINA PEPUCHOVÁ

študuje hru na priečnej flaute v treťom ročníku bakalárskeho štúdia na Akadémií umení v Banskej Bystrici v triede Ivice Gabrišovej. V minulom roku absolvovala hru na flaute na Konzervatóriu v Bratislave, kde študovala u Marty Brausteinerovej a neskôr u Martiny Kamencay. Aktívne sa zúčastnila niekoľkých interpretačných kurzov, napr. s nemeckým flautistom Robertom Winnom a izraelským flautistom Ory Schneorom. Má skúsenosti s domácim aj zahraničným účinkovaním. Niekoľkokrát účinkovala na odovzdávaní cien Krištáľové krídlo, v roku 2018 hrala na pamätnom koncerte Marián Varga In Memoriam a v roku 2022 reprezentovala Slovensko v zoskupení dychového tria na zahraničnom turné Young Hearts for Music Tour. V roku 2021 získala 1. miesto na medzinárodnej online súťaži King’s Peak Music Competition a 1. miesto v druhej kategórii hry na flaute na Súťaži študentov konzervatórií SR. Spolupodieľala sa na nahrávaní komorných skladieb Eugena Suchoňa pre RTVS a v roku 2022 získala Cenu primátora mesta Bratislava za úspechy na súťažiach.

MAREK JURÁŇ

sa venuje hre na husliach od svojich šiestich rokov. Na Konzervatóriu v Bratislave študoval v triede Františka Töroka, neskôr, po maturite na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni u Stefana Kamilarova. V súčasnosti si dokončuje magisterské štúdium na VŠMU v triede Juraja Tomku. V priebehu rokov absolvoval majstrovské kurzy u Jindřicha Pazderu, Františka Novotného, Vesselina Paraschkevova, Giacoma Tessiniho, Dominiky Falger, Daniela Rowlanda, Stefana Kamilarova, Vadima Gluzmana a i. Úspešne sa zúčastnil niekoľ kých súťaží: Nova Paka (Česká republika) 2011– 2. miesto, 2013 – 3. miesto, Súťaž študentov konzervatórií SR 2010 – 3. miesto, 2013 – 3. miesto, Nedbalka Simeonova Competition 2015 – 3. miesto, CIMA Competiton 2018 (Rakúsko) – špeciálna cena. Bol tiež hráčom vo viacerých orchestroch na Slovensku i v zahraničí: Central Europe Initiative Orchestra, Junge Philharmonie Wien, Wiener Jeunesse Orchester, Webern Symphonie Orchester, Symfonický orchester slovenského rozhlasu atď. Ako koncertný majster viedol Slovenský mládežnícky orchester na medzinárodnom festivale mládežníckych orchestrov Young Euro Classic v Berlíne. Sólovo sa predstavil so Slovenským mládežníckym orchestrom, Momentmal Orchestra, Orchester Technik a Wiener Solisten-Kammerorchester. V súčasnosti pôsobí ako hráč skupiny prvých huslí v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu.

MARTIN PANÁK

je rodákom z Hornej Súče, obce známej tradíciou dychovej hudby. Hudbe sa začal venovať ako 7-ročný na ZUŠ Nemšová v triede Vladimíra Vavra, neskôr v triede Ľubomíra Michalca. Ako žiak ZUŠ získal ocenenia na rôznych súťažiach v hre na barytóne. Bol členom mládežníckej dychovej hudby, ktorá získala viaceré ocenenia na súťažiach doma i v zahraničí. Po ukončení základnej umeleckej školy (2014) študoval hru na pozaune na Konzervatóriu v Žiline v triede Martina Žideka. Počas štúdia získal Čestné uznanie v 3. kategórii na Medzinárodnej interpretačnej súťaži Pro Bohemia Ostrava (2016), 2. miesto na Súťaži študentov konzervatórií SR v komornej hre v Banskej Bystrici spoločne s trombónovým kvartetom (2017) a 2. miesto v sólovej hre na pozaune (2018). Už počas štúdia na konzervatóriu pôsobil ako pedagóg na ZUŠ v Nemšovej. V roku 2020 začal študovať hru na pozaune na Akadémii umení v Banskej Bystrici v triede Alberta Hrubovčáka. Počas svojho štúdia pôsobil vo viacerých hudobných telesách: Big band a Symfonický orchester Konzervatória Žilina, ŠKO Žilina, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu a Štátna opera Banská Bystrica, kde v súčasnosti zastáva pozíciu 2. pozauny s povinnosťou 1. hráča (od roku 2022). V zoskupení plechových dychových nástrojov sa zúčastnil na kurzoch komornej hudby v Nitre a s trombónovým kvartetom vystúpil na Prague Bone Fest. V roku 2022 sa predstavil ako sólista s ŠKO Žilina so Sonátou pre pozaunu a orchester slovenského skladateľa Pavla Kršku.

MAROŠ POTOKÁR

Maroš Potokár (1982) vyštudoval hru na husliach a dirigovanie na Konzervatóriu v Košiciach. V štúdiách pokračoval na VŠMU v Bratislave, kde vyštudoval hru na husliach v triede J. Kopelmana a A. Jablokova a na JAMU v Brne, kde vyštudoval dirigovanie v triede R. Hališku a R. Štúra. Počas štúdia absolvoval tiež masterclass u Zsolta Nagya, renomovaného dirigenta a profesora Parížskeho konzervatória.

Ako dirigent vystúpil s PKF – Prague Philharmonia, Filharmóniou Brno, Filharmóniou Bohuslava Martinů Zlín, Moravskou filharmóniou Olomouc, Janáčkovou filharmóniou Ostrava, Symfonickým orchestrom AKS Pražskej AMU, Slovenským mládežníckym orchestrom, Štátnou filharmóniou Košice, Štátnym komorným orchestrom Žilina, Národnou filharmóniou S. Lunchevici Kišiňov, s orchestrom Slovenského národného divadla, Národného divadla Košice, Národného divadla Moravsko-sliezskeho Ostrava a ďalšími.

Od sezóny 2021/2022 po úspešnom konkurze zastáva post asistenta šéfdirigenta V. Sinajského v Janáčkovej filharmónii Ostrava, kde sa počas uplynulej i aktuálnej sezóny podieľal na rade koncertých projektov a spolupracoval okrem šéfdirigenta s ďalšími dirigentskými osobnosťami, ako D. Raiskin, V. Boreyko, L. Bringuier či K. M. Chichon.

Od roku 2013 sa v opere Národného divadla Košice postupne podieľal na inscenáciách Dialógy Karmelitánok (F. Poulenc), Rigoletto (G. Verdi), Falstaff (G. Verdi), ako aj na inscenáciách Bohéma (G. Puccini) a Hoffmanove poviedky (J. Offenbach), ktoré so súborom Národného divadla Košice hudobne naštudoval. Od roku 2017 spolupracuje aj s Národným divadlom Moravskosliezskym v Ostrave kde sa postupne predstavil v dvoch baletných inscenáciách /Traja Mušketieri (J. Kučera/P. Chalmer) a Coppélia (L. Delibés)/ a v aktuálnej sezóone aj v opernej inscenácii Rozbitý džbán/Cisár Atlantídy V. Ullmanna. Taktiež v roku 2017 úspešne debutoval v Slovenskom národnom divadle v Mozartovom Únose zo serailu, kde sa v sezóne 2018/19 podieľal aj na novej opernej inscenácii Don Carlo G. Verdiho.

SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života V. Talich (1949 – 1952) a Ľ. Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – T. Frešo, L. Slovák, L. Pešek, V. Verbickij, B. Režucha, A. Ceccato, O. Lenárd, J. Bělohlávek, V. Válek, P. Feranec, E. Villaume a J. Judd. Od sezóny 2020/2021 zastáva post šéfdirigenta Daniel Raiskin. Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. Sezónu 2022/2023 ukončila so sólistami O. Scheps a T. Sasanumom zahraničným turné v Japonsku. V sezóne 2023/2024 čaká orchester účinkovanie na domácich festivaloch (BHS, music festival Piešťany, Allegretto Žilina) i zahraničné koncerty v Prahe, Maribore, Záhrebe a Murtene. Na sklonku roka absolvuje so šéfdirigentom D. Raiskinom a klaviristom Y. Sunwoom sériu koncertov v rámci turné v Južnej Kórei.