Koncert slovensko-japonského priateľstvaSlovak-Japanese Friendship Concert

[ Autor textu: Kristína Gotthardt ]

Príhovor veľvyslanca Japonska v Slovenskej republike

Je mi veľkou cťou privítať vás na Koncerte slovensko-japonského priateľstva, mimoriadnom koncerte organizovanom v spolupráci s Veľvyslanectvom Japonska v Slovenskej republike pod záštitou ministerky kultúry SR, J. E. pani Silvie Hroncovej.

Pôvodne sa mal tento koncert konať už počas jesennej časti koncertnej sezóny 2020, aby oslávil storočnicu priateľstva medzi Slovenskom a Japonskom. Z dôvodu pandémie bol však preložený na dnes. Nesmierne ma preto teší, že sa toto slávnostné podujatie konečne stáva skutočnosťou práve v tomto roku, kedy si oneskorene môžeme pripomenúť nielen storočnicu priateľstva medzi našimi krajinami, ale i osláviť 30. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi Slovenskou republikou a Japonskom.

Slovenská filharmónia pod vedením Daniela Raiskina si na tento koncert pozvala renomovaného japonského husľového virtuóza Daishina Kashimota, prvého koncertného majstra Berlínskych filharmonikov. Vychutnáte si hudbu japonského skladateľa Takashiho Yoshimatsua či Wolfganga Amadea Mozarta, ktorý ako možno viete, v roku 1762 ako šesťročný koncertoval v Pálffyho paláci v Bratislave. Pravdepodobne strávil v tomto meste so svojím otcom istý čas. V roku 1867 v Bratislave koncertoval aj Johannes Brahms, ktorý býval v paláci neďaleko Reduty a pôsobil ako učiteľ klavíra v zámožnej rodine. Dúfam, že sa vám dnešný Koncert slovensko-japonského priateľstva bude páčiť a vychutnáte si nádherné hudobné diela, ktoré sa všetky dotýkajú Slovenska alebo Japonska.

Od roku 1980 zvykla Slovenská filharmónia pravidelne koncertovať v Japonsku a po niekoľkoročnej prestávke spôsobenej pandémiou svoje turné v Japonsku toto leto obnovila. Navštívila tri mestá vrátane Tokia a japonské publikum ju privítalo s nadšením. Verím, že sa priateľstvo medzi Slovenskom a Japonskom bude v nasledujúcich rokoch naďalej prehlbovať i prostredníctvom kultúrnych výmen medzi našimi krajinami.

V neposlednom rade by som sa rád úprimne poďakoval japonským spoločnostiam, ktoré tento koncert veľkoryso podporili: Minebea Slovakia s.r.o.; Takeda Pharmaceuticals Slovakia s.r.o.; JTI Slovak Republic, s.r.o.; SIIX Corporation a YAZAKI. Bez ich podpory by nebolo možné tento úžasný večer uskutočniť. Ďakujem!

Dúfam, že dnešný koncert bude akýmsi novým začiatkom pre ďalšie roky, v ktorých sa bude priateľstvo medzi Slovenskom a Japonskom významne prehlbovať a obohacovať.

Makoto Nakagawa

„Vidím oblohu s priehľadnými vtákmi. So smutnými očami pozerajú dole na plaziace sa ľudské bytosti v umelom lese pod nimi,“ povedal o diele And Birds Are Still... pre sláčikový orchester, op. 72 japonský skladateľ. Podobne ako Mozart v Čarovnej flaute, Stravinskij vo Vtákovi Ohnivákovi, Mahler v prvej symfónii či Messiaen v Exotických vtákoch sa aj Takashi Yoshimatsu inšpiroval vo svojej tvorbe vznášajúcimi sa stvoreniami. Vtáci sú pre Yoshimatsu duchovnými poslami, prinášajú nové krídla, s ktorými možno vyletieť zo sveta chaosu súčasnej atonálnej hudby. Skladba má byť krátkou elégiou pre komorný sláčikový orchester. Námetom bol obraz, na ktorom sú vtáky zhromaždené okolo mŕtvoly. Krátka pieseň s rozkúskovanou melódiou sa rozvinie do melancholickej reminiscencie dávnej spomienky predtým, ako sa znova premení do pôvodnej, kúskovitej podoby až znova zanikne. V kontraste k dielu súčasného, žijúceho autora, ktorý sa nevyhýba vplyvom jazzovej a rockovej hudby zaznejú diela troch virtuózov, dirigentov a skladateľov zároveň.

Wolfgang Amadeus Mozart zaujal verejnosť svojou hrou na klavíri už ako malé dieťa, keď cestoval po Európe so sestrou i otcom huslistom. Neskôr si ako dospelý skladateľ upevnil svoju pozíciu vo Viedni práve koncertmi pre klavír, ktoré sám premiéroval. Takmer tridsať koncertov pre klavír svedčí o dôležitom postavení tohto žánru v jeho tvorbe a zároveň o dopyte. Netreba však zabúdať, že Mozart hral od detstva aj na husle. Vďaka nim prenikol hlbšie do potrieb orchestrálnej a komornej hry a s pozítívnym ohlasom sa stretali i jeho sólové vystúpenia. „Hral som, akoby som bol jeden z najlepších huslistov Európy; každý obdivoval môj pekný, čistý tón,“ píše v liste otcovi. Všetkých (len) päť koncertov napísal Mozart vo svojom rodnom Salzburgu. Pravdepodobne vznikli na popud Antonia Brunettiho, vedúceho dvornej kapely. Ten Mozarta požiadal o nový záver koncertu KV 207 a dokomponovanie stredného dielu pre koncert KV 219, z čoho možno usúdiť, že koncerty interpretoval aj Brunetti. Vieme, že niektoré z koncertov určite zahral i Mozart, minimálne v roku 1777 počas návštevy Augsburgu. Po presťahovaní do Viedne k ich uvedeniu už pravdepodobne nedošlo. Päť koncertov, výtvorov ledva dvadsaťročného mladíka je ukážkou rozvíjajúceho sa kompozičného talentu. Prvé koncerty sa opierajú o dedičstvo barokových majstrov, počuť v nich vplyv Nardiniho, Boccheriniho i Tartiniho, v cantabilnom vedení melódií cítiť inšpiráciu operou. Posledný z pätice, Koncert pre husle a orchester č. 5 A dur, KV 219 ukazuje vyššiu vyzretosť, skúsenosť či odvahu devätnásťročného skladateľa. Prepojenie francúzskeho i talianskeho štýlu, no najmä hudobná imitácia tureckej kapely v záverečnej rondovej časti vyslúžila koncertu prívlastok „turecký“. Zmena tóniny na molovú, zmena pulzu a perkusívnosť sláčikových nástrojov dosiahnutá udieraním drevených častí sláčikov na struny vytvárajú hravý až groteskný obraz.

Podobne ako Mozart sa do povedomia verejnosti zapísal sprvu ako klavirista nemecký skladateľ Johannes Brahms. Najskôr koncertoval s programami zloženými z diel dobových majstrov, no od roku 1849 do nich prináša i vlastné diela. Brahms sa rád pridŕžal foriem a kompozičných postupov, ktoré prieniesli predchádzajúce generácie skladateľov (mnohí súčasníci ho preto považovali za staromódneho). Dôležitými inšpiračnými vzormi boli Bach, Haydn, Mozart, Beethoven i Schubert. Na dedičstvo skladateľov odkazujú i viaceré variácie – hudobná forma, ktorá Brahmsovi poskytovala slobodu a zároveň pevný rámec. Schumannove témy spracoval v op. 9 a op. 23, Händla v op. 24, barokovému husľovému virtuózovi Paganinimu sa zas ušiel op.35. V roku 1873 cez letnú pauzu v rámci svojej aktívnej dirigentskej kariéry počas vedenia viedenskej Spoločnosti priateľov hudby (1872 – 1875) skomponoval Variácie na Haydnovu tému, op. 56 pre dva klavíry. Následne vznikla verzia pre orchester. Osem variácií dokumentuje bravúrne ovládanie variačnej techniky. Záverečná passacaglia vybudovaná na opakujúcej sa basovej linke je impozantným vyvrcholením charakterovo rôznorodého celku. Premiéra diela pod Brahmsovou taktovkou zaznela na symfonickom koncerte vo Viedni 2. novembra 1873. O tri roky neskôr priniesol Brahms dlhoočakávanú 1. symfóniu, práve op. 56 je akýmsi predstupňom k jej vytvoreniu.

Do tretice bol vynikajúcim klaviristom a zároveň i dirigentom a skladateľom v jednej osobe i bratislavský rodák Ernő von Dohnányi. Kariéru klavírneho virtuóza odštartoval v 1897 v Berlíne, v ďalšom roku sa pod taktovkou Hansa Richtera predstavil v Londýne. V tvorbe nadviazal na Brahmsov skladateľský odkaz a tradíciu nemeckého romantizmu. Práve Brahms sprostredkoval viedenskú premiéru Klavírneho kvinteta c mol mladého, nádejného skladateľa. Tvorba Dohnányiho je bohatá, zahŕňa cirkevné skladby, javiskové diela, dve symfónie i inštrumentálne koncerty. Symfonické minúty, op. 36 vznikli na objednávku budapeštianskej Filharmonickej spoločnosti v roku 1933. Spolu s päťčasťovým dielom boli uvedené aj skladby súčasníkov Bartóka a Kodályho. Špecifickú farebnosť zvuku dodáva posilnená sekcia bicích nástrojov. Za vznikom diela stojí Dohnányiho druhá manželka Elza Galafrès. Skladateľ potreboval rozšíriť dielo Ruralia hungarica, op. 32b. Suita bola prikrátka na zamýšľané uvedenie s choreografiou v divadle, preto mu manželka poradila vytvoriť akúsi tanečnú hru v maďarskom duchu. Premiéra rozšíreného diela s choreografiou manželky Elzy sa konala 6. 12. 1934 v Maďarskej štátnej opere. Symfonické minúty dnes patria medzi najhranejšie diela skladateľa.

Kristína Gotthardt

DAISHIN KASHIMOTO

je rovnako ako sólista po boku medzinárodných orchestrov i ako vyhľadávaný komorný hráč pravidelným hosťom v hlavných koncertných sálach po celom svete. Už desaťročie zastáva post koncertného majstra Berlínskych filharmonikov, tieto skúsenosti nepochybne úročí v role sólistu, pričom v jeho širokom repertoári nájdeme diela od klasickej hudby po súčasnú.

V poslednej dobe interpretoval Bruchov Husľový koncert s Dallas Symphony Orchestra s dirigentom Fabiom Luisim a objavil sa aj po boku Birmingham Orchestra pod taktovkou Kazukiho Yamadu, Gürzenich Orchestra pod vedením Françoisa-Xaviera Rotha rovnako ako aj NDR Radio Philharmonic, ktorých dirigoval Thomas Søndergård. Medzi nezabudnuteľné momenty minulej sezóny patrí marcová premiéra Husľového koncertu Prayer Toshia Hosokawa s Berlínskymi filharmonikmi, ktorú nasledovala švajčiarska premiéra na KKL Luzern s Lucerne Symphony Orchestra v júni. Ázijská premiéra zaznela v Suntory Hall pod vedením Sebastiana Weigla a Yomiuri Nippon Symphony Orchestra.

Kashimoto sa ako komorný hráč objavil okrem iného po boku osobností: Martha Argerich, Yuja Wang, Leif Ove Andsnes, Éric Le Sage, Alessio Bax, Emmanuel Pahud, Itamar Golan, Tabea Zimmermann, Yefim Bronfman, Claudio Bohórquez a Konstantin Lifschitz. Spoločne s Konstantinom Lifschitzom nahrali v roku 2014 oceňované CD Beethovenových Husľových sonát. So Staatskapelle Dresden a dirigentom Myung Whun Chungom nahral pre Sony Music Brahmsov Husľový koncert.

Daishin Kashimoto je od roku 2007 umeleckým vedúcim Festivalu Le Pont Music v Japonsku (Ako, Himeji).

DANIEL RAISKIN

„Daniel Raiskin je hudobníkom s výraznou senzibilitou, ktorý svojmu remeslu naozaj rozumie...“ (Gramophone)

Vďaka svojmu nezameniteľnému umeleckému rukopisu sa Daniel Raiskin stal jedným z najuznávanejších dirigentov svojej generácie a vo svojich nápadne koncipovaných programoch rozvinul široký repertoár presahujúci rámec hlavného prúdu. Daniel Raiskin vyrastal ako syn renomovaného muzikológa v Sankt Peterburgu. Vo svojom rodnom meste navštevoval slávne konzervatórium (vysokú hudobnú školu) a v štúdiu pokračoval v Amsterdame a Freiburgu. Najskôr sa zameriaval na hru na viole. K jeho nasmerovaniu na dirigentskú dráhu ho inšpirovala najmä osobnosť vynikajúceho pedagóga L. Savicha, ako aj majstrovské kurzy s dirigentmi ako M. Jansons, N. Järvi, M. Horvat, W. Nelsson a J. Panula.

Od sezóny 2020/2021 zastáva Daniel Raiskin post šéfdirigenta Slovenskej filharmónie. Okrem toho je od augusta 2018 hudobným riaditeľom Winnipeg Symphony Orchestra a od sezóny 2017/2018 hlavným hosťujúcim dirigentom Belehradskej filharmónie.

V poslednej dobe realizoval kritikou vysoko hodnotené nahrávky Mahlerovej Symfónie č. 3 a Šostakovičovej Symfónie č. 4 (AVI). Jeho nahrávka violončelových koncertov E. W. Korngolda, E. Blocha a B. Goldschmidta s J. Steckelom (AVI) získala v roku 2012 ocenenie Echo Klassik. Medzi jeho ďalšie nahrávacie projekty posledných rokov patrí cyklus symfónií L. Glassa (Cena Dánskeho rádia) a cyklus všetkých koncertov a rapsódií A. Chačaturiana (CPO), nahrávka Lutosławského vokálno-inštrumentálnych diel (Dux) a CD s dielami A. Tansmana Prorok Izaiáš a Žalmy (World Premiere Recordings). Najnovšie CD s dielami P. I. Čajkovského vydala Slovenská filharmónia na jar v roku 2023.

SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života V. Talich (1949 – 1952) a Ľ. Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – T. Frešo, L. Slovák, L. Pešek, V. Verbickij, B. Režucha, A. Ceccato, O. Lenárd, J. Bělohlávek, V. Válek, P. Feranec, E. Villaume a J. Judd. Od sezóny 2020/2021 zastáva post šéfdirigenta Daniel Raiskin.

Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, USA a pravidelne hosťuje na koncertných turné v Japonsku, Južnej Kórei, Ománe a Spojených arabských emirátoch.

Na jar vydala Slovenská filharmónia prvé CD so šéfdirigentom D. Raiskinom. Sezónu 2022/2023 ukončila so sólistami O. Scheps a T. Sasanumom zahraničným turné v Japonsku. V sezóne 2023/2024 čaká orchester účinkovanie na domácich festivaloch (BHS, music festival Piešťany, Allegretto Žilina) i zahraničné koncerty v Prahe, Maribore, Záhrebe a Murtene. Na sklonku roka absolvuje so šéfdirigentom D. Raiskinom a klaviristom Y. Sunwoom sériu koncertov v rámci turné v Južnej Kórei.