Slovenský filharmonický zbor / VŠMUSlovak Philharmonic Choir / VŠMU

[ Autor textu: Michal Malčovský ]

Anton Bruckner je považovaný spolu s Johannesom Brahmsom za kľúčového symfonika Viedne druhej polovice 19. storočia. Podobné miesto ako v symfónii mu patrí aj v cirkevnej zborovej tvorbe. Napriek tomu, že nikdy nebol členom Allgemeiner Deutscher Cäcilien-Verein, viaceré jeho sakrálne motetá rešpektujú reformnú snahu tohto cirkevnohudobného hnutia. Tá sa vyznačovala návratom k ideálu palestrinovskej polyfónie, gregoriánskeho chorálu a odklonom od štýlu koncertantných omší. Svoje prvé moteto – Pange Lingua skladateľ napísal už ako dvanásťročný; Vexilla regis – svoje posledné zase ako sedemdesiatročný. Keďže Bruckner bol veriaci katolík a regenschori, moteto ho prirodzene sprevádzalo celý život. Dnešný výber šiestich skladieb tohto druhu tvorí reprezentatívny chronologický prierez autorovej motetovej tvorby tvoriacej 34 zachovaných opusov.

Ave Maria, WAB 6 (1861) ponúka v známej modlitbe okrem nežných momentov aj dramatické trojnásobné zhudobnenie slova Jesus. Po následnej cezúre, ktorá v Brucknerových dielach zohráva dôležitú úlohu, sa v druhej polovici modlitby od slov Sancta Maria skvejú tónové zádrže a autor nimi putuje na harmonicky doposiaľ nepoznané miesta.

Afferentur regi, WAB 1 (1861) je zhudobnením ofertória z omše pre panny a mučenice. Jeho text so symbolickým významom vraví o kráľovej dcére vedenej za sprievodu jasavého zástupu ku kráľovi. Faktúra alternuje medzi imitačnou polyfónnou a homofónnou a vrcholí pri slovách opisujúcich radosť. Skladateľ v revízii pridal 3 pozauny ad libitum.

Locus iste, WAB 23 (1869) je zaiste Brucknerovo najznámejšie dielo a je často prirovnávané k Mozartovmu Ave verum corpus. Z liturgického hľadiska ide o graduále na výročie patrocínia chrámu. Obzvlášť expresívne je chromatické klesajúce zhudobnenie slov irreprehensibilis est („je nevinné”).

Pre moteto Tota pulchra es, WAB 46 (1878) je charakteristické antifonálne striedanie sólového tenoru (pripomínajúceho chorál) so zborom, a tiež „šetrná” inštrumentácia organa. Textovo ide o modlitbu Celá krásna si Mária, vzývajúcu Pannu Máriu mnohými titulmi, medzi ktorými je prvý „nepoškvrnené počatie”.

Christus factus est, WAB 11 (1884) vychádza textovo z graduále Zeleného štvrtku, ktoré hovorí o krajnej poslušnosti Krista a o jeho následnom vyvýšení Otcom. Tento veľkolepý text je zhudobnený priliehajúco mimoriadne chromaticky s mnohými dynamickými kontrastmi.

Ecce sacerdos magnus, WAB 13 (Hľa, veľ ký kňaz, 1885) bolo skomponované na oslavu storočnice diecézy v Linzi. Na rozdiel od pokojného úvodu mnohých predošlých motet, toto dielo začína fortississimo zvukovou explóziou zboru i nástrojov. Z hľadiska tektoniky ide o ritornelovú formu, ktorá kladie vedľa seba dva kontrastné štýly – kontrapunktický renesančný verzus harmonický štýl 19. storočia využívajúci terciové akordické príbuznosti. Túto štrukturálnu ambivalentnosť možno považovať za charakteristickú pre celý Brucknerov kompozičný rukopis.

Keď v roku 1955 básnik Miloslav Bureš poslal Bohuslavovi Martinů do francúzskeho Nice svoju báseň, zrejme ani netušil, aký ohlas u neho vyvolá. Text o jarnom zvyku na Českomoravskej Vysočine, napísaný spolurodákom z Poličky, prijal skladateľ s radosťou a zároveň s nostalgiou po domovine, kam sa od roku 1940 vracal už len na návštevy. Súhlasil teda so zhudobnením a krátko na to vznikla prvá kantáta Otvírání studánek, ktorá sa stala prvou a kľúčovou pre ďalšie tri kantáty vychádzajúce z tohto textu. Jednoduchosť nápevovej línie, harmonický šat tvorený často len jedným-dvoma akordami a jasné tonálne ukotvenie každej skladby je spoločným znakom celej tetralógie. Spoločná je i tektonika a motivické jadro, objavujúce sa vždy pri najvnútornejšom vyznaní skladateľovej lásky k rodnej zemi – typické obkružovanie tretieho stupňa durového tóniny. Jednou skladbou z cyklu je aj Romance z pampelišek, ktorá vznikla až v roku 1957. Svojim obsadením sa mierne vymyká z radu, keďže ako jediná má intímne a cappella obsadenie pre miešaný zbor so sopránovým sólom. Je zaujímavé, že i v tomto čisto vokálnom útvare Martinů prispôsobil faktúru tomu typu komornej kantáty, ako ho predostrel v Otvírání studánek. V porovnaní s predošlými časťami cyklu je tu ekvivalent inštrumentálneho úvodu i medzihier v brumendo partoch zboru; v partitúre rytmicky presne vyznačené ,,bubnovanie prstami na stoličku” pred vykreslením návratu junáka z vojny; osamotené sprievodné akordy mužských hlasov v tvare klavírnej sadzby. Text Romanci je evokáciou balady – skladateľ v súlade s textom teda neutkvieva v popisnosti bežných skladieb martinůovskej „ľudovej polohy“, ale prispôsobuje svoju hudobnú reč (ako v Zbojnických písních) niektorým prvkom ľudovej piesne tam, kde tento ohlas cíti ako obzvlášť dôležitý.

O Magnum mysterium je vianočný text katolíckej liturgie hodín opisujúci veľkosť tajomstva vtelenia Božieho Syna a jeho poníženosti, ktorú vyjadril narodením sa v maštali pri zvieratách. Po tejto inšpirácii siahli viacerí skladatelia najmä 16. storočia, ako napr. Tomás Luis de Victoria. V ďalších storočiach sa v hudbe „strácala z dohľadu”. Objavila sa až v 20. storočí u Francisa Poulenca a v posledných rokoch storočia tiež u súčasného amerického skladateľa Mortena Lauridsena. Jeho tvorba dostáva rôzne prívlastky ako mystická, éterická, majúca ideál vyššej jednoduchosti... Faktom je, že jeho zhudobnenie O Magnum mysterium (1994) sa z pohľadu pôsobenia na poslucháča javí ako skutočne priamočiare. Túto hlavnú črtu pomenoval v rozhovore aj sám autor: „Chcel som, aby skladba bezprostredne a hlboko zarezonovala v poslucháčovi, aby ho osvietila zvukom.“ Tvorca nečerpal inšpiráciu len z textu, ale svoje vlastné „osvietenie” zažil v momente pohľadu na symbolické Zátišie barokového maliara Francisca de Zurbarána. Neprekvapí teda, že Lauridsenovo moteto sa radí medzi jeho sériu sakrálnych a cappella motet, ktoré často odkazujú na gregoriánsky chorál, stredoveké a renesančné postupy a tie pretvára na vlastné „svetlé súzvuky so zadržanými tónmi”. Z nežného úžasu pri počúvaní môže poslucháča vyrušiť snáď iba náhla disonancia na slove Virgo. Podľa autorových slov ide o anticipáciu bolesti Panny Márie nad utrpením jej Syna. Bolesť však, končiac slávnostným „aleluja“, nemá v skladbe posledné slovo.

Český skladateľ Zdeněk Lukáš vyštudoval pôvodne učiteľstvo. Ku kompozícii ho priviedla až práca v Československom rozhlase v Plzni, kde mal popri činnosti redaktora možnosť spolupracovať s orchestrom a tiež založiť zbor Česká pieseň, ktorý takmer dvadsať rokov následne aj viedol. Svoj talent rozvíjal po dobu desiatich rokov v konzultáciach u Miloslava Kabeláča a už počas nich začal pôsobiť ako skladateľ v slobodnom povolaní. Hoci jeho dielo zahŕňa všetky hudobné druhy (vyše 350 opusov s rôznymi oceneniami), najznámejšia je jeho zborová tvorba. Na tento fakt mala zrejme vplyv práve dlhoročná spolupráca so zborom. V jeho hudbe možno rozoznať zrozumiteľné korene českej hudobnej i ľudovej tradície priťahujúce rôznorodé publikum. Isté typické výrazové prostriedky Lukášových zborových skladieb môžeme nájsť aj v jeho Misse brevis, op. 176 (1951). Patrí sem napr. postupné rozvíjanie úvodného unisono motívu, jeho následné „obaľovanie” oslobodzujúcimi sa hlasmi (Kyrie, Sanctus, Benedictus), vkladanie kontrastných ostro rytmických úsekov do lyrickej štruktúry (Agnus Dei), diatonická melodika a časté využívanie paralelných konsonancií. Pôsobivý účinok pritom autor dosahuje pomerne jednoduchými prostriedkami – najmä katarzným prejasnením záverečnej časti jednoduchou zmenou molovej tóniny na durovú.

Mnohé z jeho vokálnych cyklov sú takmer povinnou súčasťou väčšiny českých zborov. Je tomu tak i pri diele Pocta tvůrcům, op. 147 (1980), ktoré skomponoval na verše Václava Fišera. Ide o trojčasťovú hudobnú hommage na troch velikánov vizuálneho umenia. Otvára ju Michelangelo. Pri slovách „Rozkročen nad věčností rveš se s kamenem, jež bez bolesti nevydá svůj dar“ hudba ilustruje akoby rodiace sa sochárske umelecké dielo a tvorivý zápas umelca pri zrode tohto diela. Pokračuje Rembrandt – majster barokového chiaroscuro. Skladateľ vo svojej pocte maliarovi majstrovsky pracuje s gradáciou, a tým akoby postupne rozsvecuje tóny jednotlivých harmonií. Cyklus uzatvára Picasso, považovaný za zakladateľa kubizmu. Princíp tohto smeru tkvie v priestorovej koncepcii diela – predmet nezobrazuje len z jedného uhlu, ale z mnohých uhlov súčasne. Tak to robí aj Lukáš, keď súčasne nastoľuje viacero hudobných tém. Cyklus Pocta tvůrcům môže byť dobrou ukážkou Lukášovej bravúrnej schopnosti vyjadrovania obsahu slov hudobnou rečou.

Michal Malčovský

EVA DOVCOVÁ

V roku 2020 ukončila štúdium operného spevu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Počas štúdia vypomáhala v štátnom divadle Košice v predstavení Dialógy Karmelitánok (F. Poulanc) a spievala so štátnou filharmóniou Košice v rámci svojho absolventského výkonu. Zúčastnila sa súťaží Slovenských konzervatórií, Pražský Pěvec a Medzinárodnej speváckej súťaže Antonína Dvořáka v Karlových Varoch, kde sa dostala do finálových kôl. Absolvovala aj kurzy barokovej hudby v Spálenom Poříčí (2017) u pedagogičky Květy Ciznerovej, kde naštudovala a javiskovo stvárnila rolu Venuše z opery Venuša a Adonis (John Blow). Zdokonaľovala sa na speváckych kurzoch v Semmeringu (M. Klaushofer), ktoré organizuje viedenská Universität für Musik und darstellende Kunst. Každoročne sa zlepšuje aj v operetnom speve na Majstrovských operetných kurzoch pod vedením výborných sólistov ako Lukács Anita, Júlia Gončarova, Maxim Katyrev, Brigite Hool či Lívia Ághová.

Pravidelne sólovo vystupuje s Metropolitným orchestrom Bratislava. V divadle Teatro Colorato stvárňuje rolu Angeliky v operete Gróf z Luxemburgu (F. Lehár) v réžii Petra Weincilera. V Slovenskom národnom divadle spieva v balete Tulák Chaplin (C. Davids) a stvárňuje 2. žienku v opere Rusalka (A.Dvořák). V roku 2022 sa so Slovenským filharmonickým zborom zúčastnila umeleckého zájazdu v nemeckom Baden-Badene a Berlíne, kde predviedli opery Piková dáma a Jolanta (Čajkovský). V súčasnosti je členkou Slovenského filharmonického zboru v sopránovej sekcii. V repertoári má okrem operných árií aj piesňovú a sakrálnu hudbu, najmä sopránové sóla z omší J. Haydna (Missa Brevis č.7) a W. A. Mozarta (Missa Brevis, KV 140 a KV 194, Korunovačná omša, KV 317).

MAREK ŠTRBÁK

Marek Štrbák sa narodil v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1992–1998 študoval cirkevnú hudbu a klavír na košickom Konzervatóriu v triede Emílie Dzemjanovej. V rokoch 1998–2004 absolvoval štúdium koncertnej hry na organe na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni v triede Michaela Radulescu, kde bol vyznamenaný Cenou univerzity pre najlepšieho absolventa svojho odboru.

V rokoch 2004–2008 pokračoval v štúdiu na Conservatoire National de Région Strasbourg v rámci „cycle de spécialisation“ u Christophe Mantouxa, zároveň v sólistickej triede na Hochschule für Musik und darstellende Kunst v Štuttgarte u profesora Ludgera Lohmanna. V rokoch 2009–2014 absolvoval doktorandské štúdium na Katedre hudby PF UKF v Nitre a v rokoch 2015 – 2019 umelecké doktorandské štúdium na VŠMU v Bratislave. V súčasnosti pedagogicky pôsobí na VŠMU v Bratislave, UKF v Nitre a Súkromnom konzervatóriu v Nitre. Patrí medzi vyhľadávaných sólových i komorných hráčov.

JURAJ TOMKA

Po štúdiu na Konzervatóriu v Bratislave (S. Mucha), pokračoval v štúdiu na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (J. Kopelman, A. Jablokov). Na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni študoval u Jana Pospíchala, Petra Schuhmayera a Johannesa Meissla (Artis-Quartett Wien), na Escuela Superior de Musica Reina Sofia v Madride študoval u Güntera Pichlera. Je víťazom niekoľkých interpretačných súťaží aj držiteľom ceny Nadácie YAMAHA z roku 2010.

Zúčastnil sa na husľových kurzoch viacerých významných hudobníkov (J. Pazdera, V. Paraschkevov, J. Kopelman, S. Azizian, I. Schuldman, F. Senese, S. Jandl). Pôsobil v niekoľkých medzinárodných orchestrálnych telesách: International Youth Symphony Orchestra Bremen, Wiener Jeunesse Orchester, European Union Youth Orchestra pod vedením svetoznámych dirigentov. Účinkoval so Slovenskou filharmóniou, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Capellou Istropolitanou, Spira mirabilis, hral v Slovenskom kvartete, Sláčikovom kvartete Jána Strmenského, Klavírnom triu Istropolis. V súčasnosti je prvým huslistom Mucha Quartet, ale vystupuje aj sólovo, napr. so Symfonickým orchestrom Konzervatória v Bratislave, Symfonickým orchestrom VŠMU Bratislava, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Štátnym komorným orchestrom Žilina, Štátnou filharmóniou Košice či Moyzesovým kvartetom. Viackrát účinkoval sólovo na Bratislavských hudobných slávnostiach. Pôsobí aj ako pedagóg hry na husliach na Konzervatóriu v Bratislave a na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU.

PETRA TORKOŠOVÁ

Petra Torkošová študovala dirigovanie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave na Katedre skladby a dirigovania (B. Juhaňáková). Pôsobila ako pedagóg na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave, kde vyštudovala hru na klavíri (K. Toperczer), momentálne je internou doktorantkou na VŠMU.

Ako dirigentka spolupracuje s divadlom Aréna v monodráme Tiso. Je externým členom zboru Wiener Singakademie. Od roku 2013 vedie zbor Technik STU. Pod jej taktovkou zazneli premiéry mladých slovenských autorov, ktoré prinášajú novú úroveň zvukových experimentov a prezentujú prácu so zvukom v priestore. Spolupracovala na mnohých medzinárodných projektoch v Luxembursku, Taliansku, Maďarsku, Hamburgu a Izraeli, kde taktiež dirigovala sériu koncertov.

JOZEF CHABROŇ

Jozef Chabroň ukončil štúdium v roku 2007 na VŠMU v Bratislave v odbore zborové dirigovanie pod pedagogickým vedením Blanky Juhaňákovej. V Slovenskom filharmonickom zbore pôsobil najskôr ako asistent zbormajstra (2006 – 2013), neskôr (2013 – 2023) bol zbormajstrom SFZ. Počas doterajšieho pôsobenia v SFZ spolupracoval s viacerými renomovanými dirigentmi ako napr.: J. Judd, E. Villaume, S. Baudo, J. Valčuha, T. Sanderling, N. Ballatsch, Th. Lang, F. Haider, L. Svárovský, P. Altrichter, R. Štúr, Ch. Campestrini, S. Byčkov, J. Conlon, R. Weikert, Y. Sado, P. Valentovič a iní.

Najvýznamnejšie umelecké počiny v jeho doterajšej kariére predstavujú kompletné naštudovanie Schönbergovho diela Mojžiš a Áron pre Operný dom v Zürichu (2011), ktorého premiéra sa uskutočnila pod taktovkou dirigentskej legendy Christopha von Dohnányiho, ako aj príprava SFZ na účinkovanie v opernej produkcii Chovančina M. P. Musorgského a Trójania H. Berlioza pre Viedenskú štátnu operu. Spolupracoval tiež s BBC Singers. Dirigoval samostatné koncerty SFZ v Hamburgu, Bratislave, Žiline, Nových Zámkoch a Piešťanoch.

V sezóne 2021/2022 pripravil SFZ na koncerty v Nemecku, Srbsku a Švajčiarsku. Na jar spolupracoval s festivalom v Baden-Badene pri naštudovaní opier P. I. Čajkovského (Piková dáma, Jolanta, dirigent K. Petrenko). V tejto sezóne pripravil SFZ na domáce koncerty i zahraničné spolupráce v Mannheime, Berlíne (Mahler), Stuttgarte (Beethoven).

Zbormajster Jozef Chabroň bude od septembra 2023 zastávať post hudobného asistenta riaditeľa zboru Viedenskej štátnej opery. Piatkové vystúpenie je jeho záverečným vo funkcii zbormajstra Slovenského filharmonického zboru na pôde Slovenskej filharmónie. Zbor bude sprevádzať v nasledujúcich mesiacoch na zahraničných umeleckých zájazdoch do Istanbulu, Litomyšle a Prahy. V nadchádzajúcich koncertných sezónach bude v spolupráci pokračovať ako hosťujúci zbormajster.

GABRIELA VIZVÁRY VÁVROVÁ

Gabriela Vizváry Vávrová vyštudovala odbor orchestrálne dirigovanie (J. Karaba) na Konzervatóriu v Bratislave. Na maturitnom koncerte mala možnosť účinkovať so speváckym zborom Cantus pod pedagogickým vedením Blanky Juhaňákovej a so symfonickým orchestrom konzervatória pod pedagogickým vedením Júliusa Karabu a umeleckým vedením Juraja Jartima.

V roku 2020 absolvovala letné kurzy v Banskej Štiavnici s lektormi: Blanka Juhaňáková, Alfonz Poliak, Pavol Tužinský, Tatiana Švajková a Katarína Kružíková. Po absolutóriu pokračovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v odbore zborové dirigovanie (B. Juhaňáková). V roku 2021 sa zúčastnila 6. ročníka medzinárodnej dirigentskej súťaže Stretnutie nad zborovou partitúrou v Banskej Bystrici, na ktorej obsadila 3. miesto. Trojročné štúdium zavŕšila bakalárskym koncertom so speváckym zborom Technik STU pod umeleckým vedením Petry Torkošovej. V súčasnosti je dirigentkou cirkevného speváckeho zboru ECAV Senica, umeleckou vedúcou zoskupenia Letorast v Čáčove a zastupujúcou dirigentkou speváckeho zboru Cantilena.

YELYZAVETA YANKO

Yelyzaveta Yanko študuje od roku 2020 zborové dirigovanie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (M. Kolena). Aktívne sa zúčastňuje naštudovávaní speváckych projektov speváckeho zboru Apollo, s ktorým absolvovala aj svoj bakalársky koncert. Na tomto koncerte priemerovala zborovú kompozíciu Svjaty Bože od súčasného ukrajinského skladateľa Igora Matcievskeho. V roku 2018 získala prvé miesto na Súťaži zborových dirigentov v Dnipre, a tiež prvú cenu na celoukrajinskej súťaži z dirigovania v Nižine. Pôsobila ako učiteľ ka spevu v Duchovnom a kultúrnom centre „Ukrajinský dvor“ a bola tiež zbormajsterkou v Ústrednom diecéznom kostole Svätej Bohorodičky. V roku 2021 získala prvú cenu na medzinárodnej dirigentskej súťaži Stretnutie nad zborovou partitúrou, ktorá sa konala v Banskej Bystrici.

PETER REZNÍK

Peter Rezník študoval na Základnej umeleckej škole v rodnej Hriňovej odbor hra na klavíri (A. Hodúlová) a popri tom navštevoval aj hodiny spevu, hry na fagote, LDO, muzikálu, hry v orchestri či tanca. V 12 rokoch začal navštevovať Konzervatórium J. L. Bellu v Banskej Bystrici ako mimoriadny žiak, neskôr tu študoval skladbu (J. Pondelíková), dirigovanie (K. Koreňová) a klavír (A. Solárik). Je študentom 4 ročníka na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v odboroch zborové dirigovanie (B. Juhaňáková) a skladba (I. Buffa). Počas svojich štúdií absolvoval dva zahraničné študijné pobyty, v roku 2018 na Metropolitana Orchestra v Lisabone (N. Dario, skladba, A. Eremine a A. Pizzaro, klavír) a v roku 2021 na Iceland Academy of Arts v Reykjavíku (Ú. Haraldsson, skladba a G. Ólafsson, dirigovanie).

Je víťazom niekoľkých celoslovenských a medzinárodných súťaží v dirigovaní aj skladbe – Stretnutie nad zborovou partitúrou (2021, 2018), Stonavská Barborka (2020) či Národná skladateľská súťaž konzervatórií (2016). Spolupracoval s hudobnými telesami ako Miešaný, dievčenský zbor a orchester Konzervatória J. L. Bellu, Canzona Neosolium, Spevácky zbor slovenských učiteľov, Spevácky zbor Technik STU a ďalšie.

SLOVENSKÝ FILHARMONICKÝ ZBOR

Slovenský filharmonický zbor je prominentným reprezentantom slovenského profesionálneho zborového umenia. Do hudobného diania vstúpil v roku 1946 ako Miešaný zbor československého rozhlasu. Prvé roky ho viedol jeho zakladateľ, dirigent Ladislav Slovák. Na poste zbormajstrov sa vystriedali viaceré významné osobnosti (J. M. Dobrodinský, Š. Klimo, P. Prochádzka, M. Vach, J. Rozehnal, B. Juhaňáková).

Od roku 2014 ho vedie J. Chabroň. Kultivovanosť prejavu, zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladná umelecká disciplína sa premietajú do suverénnych výkonov, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti.

Vo februári 2023 získal SFZ medzinárodné ocenenie Oper! Awards 2023 v kategórii Najlepší spevácky zbor. SFZ bol ocenený za minuloročnú spoluprácu v opernej produkcii Piková dáma s Berlínskymi filharmonikmi a ich šéfdirigentom Kirillom Petrenkom na Veľkonočnom festivale vnemeckom Baden-Badene a koncertoch v Berlínskej filharmónii.

Mužská časť zboru predviedla oratórium Kráľ Oidipus Igora Stravinského vo Švajčiarsku (dirigent J. van Steen). V rámci Beethoven Marathon 2022 zbor spieval Symfóniu č. 9 na koncertoch v Nemecku a Srbsku (dirigent G. Feltz). V sezóne 2022/2023 sa SFZ predstavil na koncertných pódiách v Berlíne a v Stuttgarte. V máji vystúpi v Istanbule s Rossiniho Stabat Mater. Mužská časť zboru vystúpi na sklonku sezóny v Schönbergovej kantáte Piesne z Gurré v Prahe a Litomyšli.

FILHARMONICKÉ TROMBÓNOVÉ TRIO

Filharmonické trombónové trio – traja trombonisti sú členmi orchestra Slovenskej filharmónie. Majú za sebou mnohé vystúpenia ako sólisti, komorní hráči i členovia popredných klasických orchestrov i jazzových zoskupení.