Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.
OdkazyLinks
Team Streamboyz+ Contact
Slovak Philharmonic
Bratislava Music Festival
Johann Nepomuk Hummel International Piano Competition
Ministry of Culture of Slovak Republic Kontakt na tím Streamboyz+
Slovenská filharmónia
Bratislavské hudobné slávnosti
Klavírna súťaž Johanna Nepomuka Hummela
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
1 H 14 MIN 1 H 14 MIN
-
Bulletin
[ Autor textu: Ivan Marton ]
„Môj muž po celý svoj život podliehal čaru tvorby Richarda Wagnera, v mladosti nevynechal ani jediné predstavenie Tristana. V strednom veku sa spod jeho vplyvu trochu oslobodil, no nikdy sa celkom nevymanil. Je o tom pekná príhoda, rada ju rozprávam: bolo to v roku 1953, keď sme cestovali do Talianska a v Miláne sme videli veľmi pekné predstavenie Verdiho Othella. Keď sme prišli domov – bývali sme vtedy v Erlenbachu pri Zürichu – požiadal ma, aby som mu prehrala platňu s hudbou Tristana. Tú si púšťal veľmi rád a keď platňa dohrala, povedal: „Nuž áno, Othello, bolo to celkom pekné, ale keď toto počúvam, ach, ty môj Bože!“ Tak to bolo až do konca.“
Katia Mann (1883 – 1980), Moje nenapísané pamäti
Začiatkom mája 1849 sa Richard Wagner aktívne zapojil do revolučných udalostí v Drážďanoch – roznášal letáky, pomáhal budovať barikády a dostal sa aj do priamych zrážok s políciou. Nie je preto zvláštne, že na skladateľa – a zároveň dvorného kapelníka kráľovského divadla v saskej metropole – vydali miestne úrady zatykač, ktorý ho prinútil ihneď opustiť Nemecko a odísť do emigrácie. Spoločne s manželkou Minnou, jej dcérou Natáliou, psom Pepsom a papagájom Papom našiel útočisko najprv v Paríži a potom v švajčiarskom Zürichu, kde manželia Otto a Mathilda Wesendonckovci v apríli 1857 poskytli Wagnerovi, po dlhom blúdení po Európe, v záhradnom domčeku s názvom Azyl pri svojej prepychovej vile s výhľadom na Zürišské jazero trvalé prístrešie.
Wagner sa s rodinou úspešného nemeckého podnikateľa zoznámil už niekoľko rokov predtým. V priebehu krátkeho času sa medzi skladateľom a o 15 rokov mladšou Mathildou vyvinul síce platonický, no hlboký a vrúcny vzťah, ktorý silne ovplyvnil jeho ďalšiu tvorbu. Mladá žena Wagnera očarila a stala sa jeho múzou. „Čo ráno skomponoval, večer, zvyčajne medzi piatou a šiestou hodinou, mi na klavíri prehrával“ – píše Mathilda vo svojich denníkoch. „Tam, kam prišiel, prinášal so sebou život. Jedine jemu vďačím za to najkrajšie, čo som kedy poznala.“ Dvojica trávila spolu veľa času, rozprávali sa o knihách i o hudbe; sčítaný Wagner zasvätil svoju zverenkyňu do vrcholných diel svetovej literatúry a podnecoval ju k vlastnej tvorbe (dokonca zhudobnil päť textov z jej básnickej zbierky v piesňovom cykle, ktorým Mathilda vstúpila do literatúry ako poetka). V rovnakom období Wagner odložil prácu na tetralógii Nibelungov prsteň, ktorej sa vtedy intenzívne venoval a pustil sa do komponovania opery Tristan a Izolda. Námet nebol preň celkom neznámy: už v mladosti sa mu dostal do rúk text rytierskeho stredovekého eposu Gottfrieda von Strassburga s názvom Tristan a Isolt, nadväzujúceho na starú keltskú ságu, a jeho lektúru neskôr doplnil ďalšími „tristanovskými“ dielami nemeckej romantickej spisby (Novalisovou básnickou zbierkou Hymny noci či básňou Tristan od Augusta von Platena). Vzťah s mladou Mathildou, ktorá skladateľovi stelesňovala Izoldu, pričom sám sa videl v úlohe Tristana, sa nebezpečne prehlboval a hrozil vyústiť v manželskú krízu na oboch stranách. V auguste 1858 sa Wagner rozhodol svoj azyl pri Zürichu opustiť – odišiel do Benátok, kde v komponovaní Tristana pokračoval (práve tam dokončil 2. dejstvo). Odtiaľ Mathilde píše vyznania plné vášne, ich korešpondencia podáva svedectvo o tom, že Wagner bol svojím najnovším scénickým dielom priam posadnutý („Dieťa! Ten Tristan bude čosi hrozné! To posledné dejstvo!!! Obávam sa, že operu zakážu – zachrániť ma môžu len priemerné inscenácie! Tie prvotriedne privedú ľudí do blázinca. Keď teraz komponujem, tečú mi slzy. Tak ďaleko to so mnou zašlo. Adieu!“). V lete 1859 sa vracia do Švajčiarska, v auguste toho istého roku v hotelovej izbe mesta Luzern Tristana dokončí a partitúru posiela Mathilde („Večne Vám budem z hĺbky duše ďakovať, že som napísal Tristana“). Uplynie ešte šesť rokov, kým sa opera po prvýkrát dostane na divadelnú scénu. Pokusy uviesť ju v Karlsruhe, Štrasburgu v Paríži či dokonca v Riu de Janeiro zlyhali, vo Viedni inscenáciu Tristana po 77 (!) neúspešných skúškach odložia. A potom sa stane zázrak: do Wagnerovho života vstúpi bavorský kráľ Ludwig II., zbaví ho všetkých finančných problémov a zariadi premiéru Tristana v kráľovskom divadle v Mníchove. Premiéra sa uskutoční 10. júna 1865 pod taktovkou Hansa von Bülowa (v orchestri za pultom prvej horny sedí otec nedávno narodeného Richarda Straussa). V tom čase má už Wagner po svojom boku celkom inú ženu – dcéru Franza Liszta Cosimu von Bülow, ktorá mu dva mesiace pred prvým uvedením Tristana porodí dcéru Izoldu. To však historický podiel Mathildy Wesendonckovej neznižuje. Výstižne to napísal francúzsky literát a politik Louis Barthou vo svojej eseji o Wagnerovom milostnom živote: „Žiadnu ženu dosiaľ nepoctili úžasnejším darom lásky. Pani Wesendoncková ho bola hodná: po stáročia bude žiť v nesmrteľnosti Tristana“. Pristavme sa na chvíľu pri dejovej osnove 2. dejstva opery a pri tom, čo jej predchádzalo. Britský kráľ Marke si zvolil za manželku dcéru írskeho panovníka Izoldu a požiadal svojho synovca Tristana, aby ju priviedol na jeho zámok v Kornwalli. Počas plavby na mori sa Izolda a Tristan zblížili, obaja vypili nápoj lásky, ktorý im namiesto požadovaného smrtiaceho nápoja pripravila Brangäna a vášnivo sa do seba zaľúbili. Druhé dejstvo sa odohráva na zámku v Kornwalli. Kráľ Marke odišiel kamsi na poľovačku, Izolda očakáva príchod Tristana. Nasleduje ľúbostný duet, extatický výbuch vzájomnej náklonnosti, aký v dejinách opery vari nemá obdobu („O sink hernieder, Nacht der Liebe“). Po prvýkrát zaznie myšlienka smrti z lásky. Do miestnosti nečakane vstúpi kráľ Marke, ktorého tam priviedol jeho pobočník Melot a v dojímavom výstupe, plnom výčitiek („Tatest du wirklich?“) obviňuje Tristana zo zrady. Tristan však svoju náhlu náklonnosť k Izolde nedokáže kráľovi vysvetliť („O König, das kann ich dir nicht sagen“). Pýta sa jej či ho bude nasledovať na ceste do nebytia a Izolda mu oddane prisvedčí. Melot na Tristana mečom zaútočí a vážne ho zraní. Zraneného Tristana priateľ Kurwenal odvezie na hrad Kareol, kde v treťom dejstve dôjde k poslednému stretnutiu milencov. Na záver obaja zomierajú. Niet pochybnosti, že sa tu v skladateľovom ponímaní reflektuje Wagnerovo milostné vzplanutie a manželská zrada: Izolda stelesňuje Mathildu, Tristan Wagnera a kráľ Marke nešťastného Otta Wesendoncka.
„Operou Tristan a Izolda Wagner prekročil hranicu, ktorú súčasníci uvidia až o 50 rokov neskôr. Keď som po prvý raz počul tristanovský akord, vedel som: to je akord môjho života. Je v ňom všetko: napätie, túžba, žiadostivosť, melanchólia, bolesť – ale aj uvoľnenie. Tristan je vrcholným dielom operného umenia, opera opier, inkunábulum, centrum.“
Christian Thielemann, Môj život s Wagnerom
Z kompozičného hľadiska je Tristan prelomovým dielom hudobného romantizmu, ktoré svojimi vypätými chromatizmami prekonáva všetko, čo Wagner dovtedy napísal. O tzv. tristanovskom akorde f-h-dis-gis z úvodu predohry vznikli už desiatky odborných štúdií i knižných dizertácií. Podľa názoru renomovaných muzikológov tristanovský akord a jeho nejednoznačné rozvedenie zavŕšilo rozklad tradičnej tonálnej harmónie a nasmerovalo ju k hudobnému expresionizmu Druhej viedenskej školy a jej atonálnym štruktúram. Z tohto zázračného melodicko-harmonického dvojtaktového jadra, prechádzajúceho rôznymi transformáciami, variáciami či moduláciami, ťažia všetky tri dejstvá Wagnerovej opery. „Jediným akordom sa Wagnerovej hudbe podarilo vyjadriť cit lásky, túžby, pokánia či pripravenosti na smrť“ – napísal nikto menší ako Richard Strauss. „Prvé dva takty predohry k Tristanovi povedia poslucháčovi viac ako ktorákoľvek báseň.“ Hold Wagnerovej opere prekvapujúco zložil aj jeho konkurent Giuseppe Verdi, keď napísal: „Tristan je dielo, ktoré vzbudilo môj najvyšší obdiv. V úžase stojím pred jeho gigantickou stavbou, ešte aj dnes sa mi zdá byť neuveriteľné, že človek dokázal také niečo vytvoriť. Druhé dejstvo považujem za vrcholný výtvor ducha, je nádherné, nádherné, nevýslovne nádherné.“
Tak ako tetralógia Nibelungov prsteň nemá na Slovensku žiadnu inscenačnú tradíciu, rovnako ju od svojej premiéry v júni 1865, až na jednu výnimku, nemá ani opera Tristan a Izolda. V januári 1934 síce dielo na scénu SND v Bratislave uviedol režisér Bohuš Vilím s dirigentom Karlom Nedbalom (mladý Alexander Moyzes vo svojej recenzii označil inscenáciu za „najväčší umelecký čin našej opery po celý čas jej existencie“), no potom na desaťročia zmizlo z programov našich operných divadiel. Z času na čas sa koncertne uvádza predohra a záverečná smrť z lásky, so sopránovým sólom alebo v inštrumentálnej verzii. Pozoruhodný dramaturgický počin však minulý rok pripravilo verejnosti Štátne divadlo v Košiciach, keď v júni 2022 pod taktovkou Petra Valentoviča uviedlo poloscénické spracovanie vybraných scén z opery s Eliškou Weissovou ako Izoldou a Tituszom Tóbiszom v úlohe Tristana.
–––––
Bibliografický údaj: MARTON, Ivan: Text ku koncertu 10. 3. 2023, in: Slovenská filharmónia, 74. koncertná sezóna 2022/2023, Hudba troch storočí, Cyklus D/E, Bratislava, Slovenská filharmónia 2023 -
Životopisy
MAIDA HUNDELING
Maida Hundeling stvárnila Ellen Orford (Peter Grimes) v Staatsoper Hannover, tiež debutovala v Taliansku ako Chrysothemis (Elektra) v koprodukcii s opernými domami v Bolzane, Modene, Piacenze a Ferrare. Postavu Ariadny spievala v Staatstheater Nürnberg a Theater Freiburg, Giuliettu (Hofmannove poviedky) v Nationaltheater Mannheim. Vo Volksoper Wien debutovala ako Tosca, no stvárnila tu aj Giorgettu v novej produkcii Pucciniho Plášťa a titulnú rolu v Straussovej Salome. Pre Theater Münster naštudovala Reziu z Weberovho Oberona. Angažmá v Kanade zahŕňajú Sentu vo Wagnerovom Bludnom Holanďanovi v Opéra de Montréal, ale i Leonore (Fidelio) a Salome v Edmonton Opera. V USA debutovala ako Turandot v Utah Opera v naštudovaní Renauda Douceta. Hundeling sa často objavuje na doskách Štátnej opery v Prahe – Marta (Tiefland), Amélia (Maškárny bál), Tosca, Aida, Turandot či Senta (Bludný Holanďan). Ako Cilea v Adriana Lecouvreur, Katarína v Gréckych pašiách Bohuslava Martinů, Donna Anna (Don Giovanni) a Giulietta (Hofmannove poviedky) zas účinkovala v produkciách Národného divadla v Prahe.
Nemecká sopranistka sa narodila v tuniskej Bizerte. Prvé lekcie spevu absolvovala u barytonistu Wernera Schürmanna. V roku 1997 sa zúčastnila majstrovského speváckeho kurzu pod vedením Waltera Berryho a v roku 1998 získala štipendium Spoločnosti Richarda Wagnera v Bayreuthe. V rokoch 1999 až 2012 pokračovala v štúdiu spevu u sopranistky Olivery Miljakovic (Viedeň). V rokoch 2001 až 2003 pôsobila ako sólistka v Durýnskom zemskom divadle v Eisenachu (tu spievala Agátu v Čarostrelcovi, Martu v Nížine, Alžbetu a Venušu v Tannhäuserovi a ďalšie).
NORBERT ERNST
Viedenský rodák Norbert Ernst debutoval v roku 2021 v úlohe Tristana vo Viedenskej komornej opere, v roku 2022 sa ako Walter von Stolzing (Majstri speváci norimberskí) predstavil v Tokiu a titulnú rolu v Tannhäuserovi naštudoval vo Wuppertal Opera. Ako Siegmund vystúpil vo Valencii a svoj operný debut oslávil Ariadnou na Naxe v milánskej La Scale. V predcházajúcich rokoch výrazne rozšíril svoj repertoár o Lohengrina (Marseille, Montpellier), Paula (Kiel) a Florestana (Sankt Gallen). Svoju typickú rolu Logea (Rheingold) interpretoval v popredných operných domoch ako Viedenská štátna opera, Opéra national de Paris, Bavorská štátna opera, Deutsche Oper am Rhein a zároveň debutoval v Metropolitnej opere New York.
V roku 2016 vydala Decca jeho sólové CD Live no God s ukážkami z opier Beethovena, Webera a Wagnera. Ako recitálový a koncertný spevák hosťoval Norbert Ernst vo Viedenskom Musikvereine, Carnegie Hall v New Yorku, Philharmonie de Paris, Suntory Hall a Bunka Kaikan v Tokiu, Brucknerhaus Linz či Concertgebouw v Amsterdame.
Po úspešnom recitačnom debute v Musikvereine a vydaní vysoko cenenej prvej nahrávky Wohl fühl ich wie das Leben rinnt pre label Gramola (2013) vytvorili Norbert Ernst a jeho korepetítorka Kristin Okerlund piesňový recitál pre Opéra national de Paris s piesňami Huga Wolfa na texty Eduarda Mörikeho.
Norbert Ernst vyštudoval pedagogiku spevu a spev u Gerda Fussiho na Konzervatóriu Josefa Matthiasa Hauera vo Wiener Neustadt. Neskôr sa špecializoval na piesňový a oratoriálny repertoár u Roberta Holla a Charlesa Spencera na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni. Znalosti si doplnil absolvovaním kurzov u Waltera Berryho a Kurta Equiluze.
ESTER PAVLŮ
Ester Pavlů je absolventkou pražskej Akadémie múzických umení (H. Kaupová). Po ukončení štúdií absolvovala medzinárodné kurzy u osobností ako P. Dvorský, G. Beňačková, E. Randová, B. Nikolova, A. Millo či J. Cura. V súčasnosti ju vedie slovenský barytonista Vladimír Chmel. Je držiteľkou 3. ceny z Medzinárodnej speváckej súťaže A. Dvořáka v Karlových Varoch a finalistkou Medzinárodnej súťaže Belcanto Vincenzo Bellini vo Francúzsku.
Ester Pavlů sa intenzívne venuje koncertnej činnosti. V roku 2017 predniesla Dvořákové Biblické piesne spoločne s talianskym dirigentom Marcom Guidarinim v Cagliari. V roku 2019 absolvovala koncertné turné po Veľkej Británii so Symfonickým orchestrom hl. m. Prahy FOK sMahlerovou symfóniou č. 3 pod taktovkou Pietariho Inkinena. V roku 2020 spolupracovala s tenoristom José Curom počas koncertov na Malte a v lete počas Pelješac festival Orebić v Chorvátsku (Verdi, Requiem). V roku 2021 bola pozvaná Českým centrom v New Yorku na svoje prvé americké turné s programom „Od Dvořáka k Martinů”, o rok neskôr sa do USA vrátila, koncertovala v Atlante a Chicagu.
K najvýznamnejším nahrávkám Ester Pavlů patrí záznam opery B. Martinů Čím lidé žijí s Českou filharmóniou (J. Bělohlávek, Supraphon) a part Cigánky v piesňovom cykle L. Janáčka Zápisník zmizelého, pri ktorom spolupracovala s tenoristom Pavlom Bršlíkom (Orfeo). V roku 2021 vznikla nahrávka Foerstrových Milostných písní s Karlovarským symfonickým orchestrom (D. Chaudhuri, NAXOS).
Ester Pavlů stvárnila aj viaceré operné postavy: Lauru (Weber), Oľgu (Eugen Onegin), Cudzia kňažná (Rusalka), Dona Elvíra (Don Giovanni) i Carmen. V roku 2023 sa vracia do sofijskej opery ako Eboli v Donovi Carlosovi (Verdi), v Národnom divadle Praha ju čaká rola Santuzzy (Sedliacka česť) a v novembri opäť Kráľovna v Švandovi dudákovi v divadle Theater an der Wien (dirigent P. Popelka).
PETER MIKULÁŠ
Peter Mikuláš študoval na VŠMU v Bratislave. Je laureátom viacerých speváckych súťaží: Antonína Dvořáka v Karlových Varoch (1978), Petra Iľjiča Čajkovského v Moskve (1982) a Miriam Helinovej v Helsinkách (1984). Od roku 1978 pôsobí ako sólista Slovenského národného divadla, kde stvárnil viac ako päťdesiat operných postáv, napr.: úlohu Leporella (Don Giovanni), Fiesca (Simon Boccanegra), Dulcamara (Nápoj lásky), Philippa (Don Carlos), Mefistofela (Faust, Mefistofeles), či Falstaffa v rovnomennej opere. Nedávno sme ho mohli vidieť v titulnej postave Svätopluka v rovnomennej opere E. Suchoňa. Popri účinkovaní v Opere SND hosťuje aj v pražskom Národnom divadle (Don Giovanni), v Nemeckej štátnej opere v Berlíne, v Holandskej opere v Amsterdame, v Metropolitnej opere v New Yorku a na ďalších operných scénach.
Popri opernom má aj bohatý koncertný repertoár, zahŕňa diela klasikov (Bach, Beethoven, Verdi, Dvořák, Brahms), ale i široké spektrum hudby 20. storočia, medzi iným celý rad skladieb slovenských skladateľov. Ako sólista vystupoval s etablovanými orchestrami ako napr.: Viedenskí filharmonici, Česká i Slovenská filharmónia, Royal Philharmonic Orchestra, Orchestre de Paris, Gewandhaus Orchester Leipzig, Torino RAI Orchester, Bruckner Orchester Linz pod vedením svetových dirigentov ako J. Bělohlávek, S. Bychkov, Sir Ch. Mackeras, G. Solti, H. Rilling, C. M. Giullini, R. Hickox, S. Rattle, Ch. Dutoit, K. I. Kobayashi, G. Pretre či V. Ashkenazy. Hosťoval na popredných medzinárodných festivaloch v Rakúsku, Belgicku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Portugalsku, v USA, Japonsku a ďalších krajinách.
JURAJ VALČUHA
Juraj Valčuha je uznávaný najmä pre svoju nenútenú expresívnosť a hlbokú muzikálnosť. Vďaka výbornej technickej vyspelosti a prirodzenému javiskovému prejavu prinášajú v jeho podaní aj tie najzložitejšie diela strhujúce zážitky. Na základe hlbokého pochopenia skladateľa a partitúry, vybraného vkusu a prirodzene elegantného štýlu je jedným z najvyhľadávanejších dirigentov svojej generácie.
Od roku 2022 je hudobným riaditeľom Houston Symphony. Zároveň je od roku 2016 hudobným riaditeľom Teatro di San Carlo v Neapole a prvým hosťujúcim dirigentom Konzerthausorchester Berlin. V rokoch 2009 – 2016 bol šéfdirigentom Orchestra Sinfonica Nazionale della RAI Torino.
Vo Valčuhovej kariére bola prelomovou sezóna 2005/2006, kedy debutoval s Orchestra National de France. Nasledovali debuty s Londýnskou filharmóniou, Pittsburgh Symphony, v Taliansku debutoval inscenáciou La Bohème v Teatro Comunale v Bologni.
Valčuha často radí do svojich programov i skladby súčasných skladateľov. Dirigoval svetovú premiéru Supplica Christophera Rousesa, husľový koncert Beautiful Passing Stevena Mackeyho, na festivale Melos-Étos uviedol dielo The Four Sections Steva Reicha. Spolupracovali s ním aj skladatelia Bryce Dessner, Andrew Norman, Luca Francesconi, James MacMillan, Steven Stucky a ďalší.
Talianski hudobní kritici udelili Valčuhovi v roku 2018 ocenenie Franco Abbiati v kategórii najlepší dirigent. Juraj Valčuha študoval kompozíciu a dirigovanie v Bratislave, potom na Konzervatóriu v Petrohrade (I. Musin) a neskôr na Conservatoire Supérieur de la Musique v Paríži (J. Fürst).
SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA
Slovenská filharmónia bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života Václav Talich (1949 – 1952) a Ľudovít Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – Tibor Frešo, Ladislav Slovák, Libor Pešek, Vladimir Verbickij, Bystrík Režucha, Aldo Ceccato, Ondrej Lenárd, Jiří Bělohlávek, Vladimír Válek, Peter Feranec, Emmanuel Villaume a James Judd. Ako stáli hosťujúci dirigenti pôsobili v Slovenskej filharmónii v rokoch 2007 – 2018 Leoš Svárovský, 2011 – 2019 Rastislav Štúr a v sezóne 2018/2019 Petr Altrichter. Od sezóny 2020/2021 sa postu šéfdirigenta ujal Daniel Raiskin. Z množstva hosťujúcich dirigentov je potrebné uviesť osobnosti svetového mena ako J. Ferencsik, W. Rowicki, V. Smetáček, K. Ančerl, F. Konwitschny, A. Jansons, V. Neumann, H. Abendroth, A. Pedrotti, Sir E. Goossens, Sir M. Sargent, R. Benzi, K. Masur, Sir Ch. Mackerras, C. Zecchi, S. Baudo, C. Abbado, K. Sanderling, Z. Košler, R. Muti, K. Richter, K. Kondrašin, L. Segerstam, A. Lombard, S. Celibidache, T. Sanderling, a mnohí ďalší, ale i skladateľov-interpretov vlastných diel ako J. Martinon, K. Penderecki a A. Chačaturian.
Medzi najvýznamnejšie udalosti sezóny 2022/2023 patria zahraničné účinkovania v koncertných sálach vo Švajčiarsku (Murten) so sólistami Hemsing Eldbjørg a Anatolom Tothom a Rakúsku (Viedeň) s Alexeiom Volodinom a Konstantinom Lifschitzom. Na záver sezóny vycestuje orchester SF spolu so šéfdirigentom D. Raiskinom a L. Svárovským na turné do Japonska, sólistami budú klaviristka Olga Scheps a violončelista Tatsuki Sasanuma.
Wagner – Tristan a Izolda / 2. dejstvo
Piatok 10. 3. 2023, 19.00 hFriday, March 10, 2023, 7.00 PMCyklus D/E – Hudba troch storočí
Koncertná sieň Slovenskej filharmónieD/E serie – Three Centuries of Music
Concert Hall of Slovak Philharmonic
Program |
Koncertné uvedenie 2. dejstva operyConcert performance of the 2nd Act of the opera |
Richard Wagner (1813–1883) |
Tristan a Izolda, II. dejstvo Tristan und Isolde, Act II |
Diela Richarda Wagnera sú poslucháčsky náročné najmä z hľadiska času. Kto by mal pri dnešnom rýchlom životnom štýle čas sadnúť si na päť či šesť hodín a sústredene vnímať spletité príbehy jeho hudobných drám? Koncertné uvedenie druhého dejstva Tristana a Izoldy tak bude len malou ochutnávkou z hudobnej torty nemeckého mága. Mýty, legendy, symboly, veľa expresie a čo najväčší odklon od reality, tak Wagner skúmal vnútorné psychologické a spoločenské konflikty priamo na javisku. „Nebezpečne fascinujúca, hrozivo a sladko nekonečná“, charakterizuje Friedrich Nietzsche dielo, ktorého libreto napísal sám Wagner podľa eposu Tristan und Isolt od Gottfrieda von Strassburga. Tak ako Tristan a Izolda podľahli kúzlu čarovného nápoja, tak aj my môžeme i po 140 rokoch od Wagnerovej smrti opäť podľahnúť čaru jeho hudby.
Juraja Valčuhu sme v Redute naposledy videli v jeseni počas festivalu BHS, kedy však dirigoval taliansky orchester. Uvedením Tristana a Izoldy nadviaže na rok 2018, kedy podobne počas BHS koncertne uviedol 1. dejstvo opery Valkýra. Mileneckú dvojicu stvárni nemecká sopranistka Maida Hundeling a rakúsky tenorista Norbert Ernst.
published neoverené