Martin Lang / Eugen SuchoňMartin Lang / Eugen Suchoň

[ Autor textu: Erik Ždila ]

Čerstvý absolvent Katedry skladby a dirigovania na Vysokej škole múzických umení v Bratislave Martin Lang študoval pod vedením prof. Jevgenija Iršaia, čím nadviazal na svoje konzervatoriálne štúdia zahrňujúce aj klavírnu hru v triede Jany Martinčekovej. Tvorba Martina Langa pojíma orchestrálne, sláčikové a najmä klavírne diela. Klavír, Langom silne preferovaný nástroj, ktorého potenciál rád skúma v orchestrálnych kontextoch, však v skladbe Ultima ritualia pre veľký orchester, op. 33 nezaznie. Impulzom k napísaniu tohto diela bolo autorovo premýšľanie nad otázkou smrti. „Sériou krátkych, na seba nadväzujúcich zvukomalebných fresiek,“ ako autor opisuje, nás hudba prevádza obrazotvornými epizódami. V každej z nich sa nad smrťou uvažuje z iného pohľadu, využívajúc hudobné atribúty špecifické pre rituály rôznych kultúr. V skladbe zaznie odkaz na rituálne bubnovanie primitívnych kmeňov, či humorne až sarkasticky ladený tanec kostlivcov Dance Macabre. Jednotiacim prvkom, dynamickej variačnej formy s náznakmi sonátovosti je krátky čiastkový motív, prítomný počas celej skladby. Ten budí dojem symbolického stelesnenia samotného autora pri sledovaní vlastnej introspekcie, s ktorou sa zároveň konfrontuje. Hudobná tvorba Martina Langa sa všeobecne vyznačuje polyštýlovosťou a nesie sa v tajúplných, snivých, ale aj humorných a irónických náladách. Dielom skomponovaným počas krátkeho obdobia osemnástich dní, sa Lang istou mierou snaží detabuizovať tému smrti a vykresliť ju nielen ako niečo obávané, ale aj ako pokojný moment v zmierení sa so životom.

Eugen Suchoň je ako jeden z mála slovenských skladateľov známy nielen v kruhoch hudobnej obce. Širšia verejnosť ho pozná ako autora národnej opery Krútňava, avšak jeho prínos je ďaleko rozsiahlejší. Osobitou poetikou vytvoril rad monumentálnych skladieb prepájajúcich v sebe nuansy slovenského folklóru s hlbokým poznaním harmónie a kontrapunktu. Je autorom a spoluatorom viacerých významných teoretických publikácii, o ktoré sa opiera súčasná domáca muzikológia. Ani jeho silná odborná a intelektuálna vyspelosť mu nebránila upriamiť svoju pozornosť na najmladších. Viacerými ikonickými opusmi prispel do bohatej slovenskej inštruktívnej literatúry.

Od útleho veku udivoval znamenitým talentom a potenciálom, ktorý mu predurčil životnú dráhu uznávaného a rešpektovaného skladateľa. Vďaka obdivuhodnej umeleckej kvalite jeho opusov sa právom radí medzi jedného zo zakladateľov slovenskej hudobnej moderny. Na hudobnú scénu vstúpil v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia a už vtedy v jeho kompozíciách viacerí doboví hudobní kritici vnímali stelesnenie národného hudobného štýlu. Kolorit jeho poetiky ovplyvňovala východoeurópska tradícia ľudovej hudby, ale aj v tej dobe aktuálne tendencie druhej viedenskej školy. O tvarovanie umeleckej osobnosti sa určite postarali aj turbulentné politicko-spoločenské zmeny tej doby, či štúdium v Prahe, ktoré však z veľkej časti absolvoval dištančne.

Opus č. 7 pôvodne napísal ako Burlesku pre husle a orchester (1933) počas štúdia na pražskom konzervatóriu. Neskôr k nej pripojil Fantáziu pre husle a orchester (1948), čím vznikla dvojčasťová skladba Fantázia a Burleska pre husle a orchester, op. 7. Kompozícia v sebe zahŕňa dve tvorivé roviny skladateľa, mladého študenta skladby a o pätnásť rokov skúsenejšieho profesora na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Popri svojom pedagogickom povolaní bol činný aj ako skladateľ. Opus č. 7 venoval svojmu predčasne zosnulému bratovi, huslistovi Antonovi Suchoňovi, s ktorým ho spájalo ich spoločné štúdium hry na husliach počas detstva. Existuje aj komorná verzia diela, pre husle a klavír.

Erik Ždila

ANABELA PATKOLÓ

Anabela Patkoló sa zúčastnila a bola ocenená na mnohých husľových súťažiach. V roku 2008 bola finalistkou súťaže Slovensko má talent. Absolvovala dvojtýždňové turné v USA a Švajčiarsku. Slovensko reprezentovala aj v Miláne, v rámci krajín V4, v Berlíne a vo Viedni. Na základe úspešného konkurzu hrala ako sólistka v Slovenskej filharmónii v roku 2017 (Max Bruch) aj v roku 2019 (Felix Mendelssohn Bartholdy). Niekoľkokrát vystúpila ako sólistka s orchestrom ŠKO Žilina, kde spolupracovala s dirigentmi ako napríklad Leoš Svárovský, Adam Sedlický, Petr Vronský.

V rokoch 2015–2018 spolupracovala na projekte Einklang (európsky mládežnícky orchester v Eisentadte), kde v roku 2016 vystúpila ako sólistka so skladbou Bélu Bartóka. Po úspešnom konkurze sa stala členkou Slovenského mládežníckeho orchestra, s ktorým v roku 2019 absolvovala koncerty v Prahe a na festivale mládežníckych orchestrov v Berlíne. Zúčastnila sa projektu Royal Philharmonic Orchestra pod vedením dirigenta Semyona Bychkova. V roku 2019 bola prijatá na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni. Momentálne študuje na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, je žiačkou 1. ročníka magisterského štúdia u Jozefa Horvátha. Spevu sa venuje pod vedením Lenky Paulíkovej.

PETER VALENTOVIČ

Peter Valentovič patrí vďaka svojej muzikalite, flexibilite a repertoárovej všestrannosti k medzinárodne žiadaným slovenským umelcom. Významnou bola jeho klavírna i dirigentská spolupráca so slovenskou opernou divou Editou Gruberovou. Dôležitú súčasť dirigentskej kariéry Petra Valentoviča tvoria spolupráce so zahraničnými opernými domami. Bol hlavným zbormajstrom a dirigentom v Cape Town Opera (Južná Afrika), hlavným dirigentom Štátnej opery v Istanbule či hosťujúcim hudobným asistentom a jazykovým expertom na ruský a český repertoár vo Viedenskej štátnej opere, kde asistoval šéfdirigentovi F. Welserovi. Ako jeden z mála mladých slovenských dirigentov účinkoval na renomovaných svetových pódiách ako Tonhalle Zürich, Theater an der Wien, Wiener Konzerthaus, Deutsche Oper Berlin, Staatsoper Berlin a ďal. Okrem medzinárodnej kariéry operného dirigenta je Peter Valentovič pozývaný dirigovať aj popredné symfonické orchestre v Európe a zámorí.

SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

Slovenská filharmónia bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života Václav Talich (1949 – 1952) a Ľudovít Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – Tibor Frešo, Ladislav Slovák, Libor Pešek, Vladimir Verbickij, Bystrík Režucha, Aldo Ceccato, Ondrej Lenárd, Jiří Bělohlávek, Vladimír Válek, Peter Feranec, Emmanuel Villaume a James Judd. Ako stáli hosťujúci dirigenti pôsobili v Slovenskej filharmónii v rokoch 2007 – 2018 Leoš Svárovský, 2011 – 2019 Rastislav Štúr a v sezóne 2018/2019 Petr Altrichter. Od sezóny 2020/2021 sa postu šéfdirigenta ujal Daniel Raiskin. Medzi najvýznamnejšie udalosti sezóny 2022/2023 patria zahraničné účinkovania v koncertných sálach vo Švajčiarsku (Murten) so sólistami Hemsing Eldbjørg a Anatolom Tothom a Rakúsku (Viedeň) s Alexeiom Volodinom a Konstantinom Lifschitzom. Na záver sezóny vycestuje orchester SF spolu so šéfdirigentom D. Raiskinom a L. Svárovským na turné do Japonska, sólistami budú klaviristka Olga Scheps a violončelista Tatsuki Sasanuma.