Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

[ 01:17:47 ] [ 01:17:47 ] [ iba audio > ][ audio only > ]

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Irena Michalicová ]

      „… udalosti posledných týždňov sa valili nad nami ako lavína. Človek cítil, že je nesený niekam, ale nevedel kam. Boli to týždne strašného napätia. Človek vstal a chodil a nevedel kde, pracoval a nevedel čo, jedol a pritom necítil, aké jedlo má na tanieri. Tiene, úzkosti a pocity neurčitého strachu ovládli každe jeho konanie…“ písal Ján Cikker svojej matke o Maďarskom povstaní proti vláde komunistickej strany v novembri 1956. Mal strach a obavy o svojho strýka, Žijúceho v Budapešti, u ktorého prežil v detstve nejedny prázdniny. Povstaním maďarského ľudu bol šokovaný. Počúval viedenský rozhlas, aby získal neskreslené, objektívnejšie informácie a v jeho duši hlboko prítomný zmysel pre spravodlivosť sa búril proti tragédii národa, ktorého krv v jeho žilách čiastočne kolovala. A možno cítil, tušil i bolestnú osobnú stratu, ktorou bola náhla smrť blízkeho priateľa. S režisérom, scénografom a neskôr riaditeľom budapeštianskej opery Gusztávom Oláhom sa zoznámil počas pobytu v Tatranskej Lomnici v septembri 1954. Spoločné výlety, nezabudnuteľne krásne hodiny v horách, večerné posedenia a dlhé rozhovory o hudbe ich zblížili. „...Som presvedčený, že toto priateľstvo bolo uzavreté nielen na jednu sezónu, ale na celý život...“ Gusztáv Oláh patril k veľkým osobnostiam maďarskej divadelnej kultúry, jeho precíznosť a detailnosť pri práci s hudbou, zavádzanie moderných javiskových technológií a scénických riešení mu prinášali i zahraničné úspechy. Práve v Mníchove, kde s dirigentom Ferencom Fricsayom spolupracoval na inscenácii Musorgského opery Chovančina, ho zastihla sprava o povstaní v Maďarsku. S návratom domov dlhšie váhal, až mu povolenie na pobyt vypršalo. Do toho prišla komplikovaná operácia slepého čreva a náhla smrť 19. decembra 1956. Dramatickú fantáziu pre veľký orchester skomponoval Ján Cikker v roku 1957, kedy bola úspešne uvedená jeho druhá opera Beg Bajazid a súčasne začal pracovať na tretej opere Mr. Scrooge. V tom čase zbieral sily a snažil sa dostať z akejsi letargie. „...Som ako ochromený. Stojím pred prácou bez vôle a sily, na každé rozhodovanie musím vynaložiť nesmierne veľké množstvo energie. Potulujem sa po svete ako človek, ktorý stratil všetku dôveru v život. Pritom sa premáham, ba sa aj nútim do práce, do skladby. No nie a nie prísť do starých koľají... Pevne dúfam, že sa z tejto depresie dostanem časom, ale zatiaľ mi srdce zviera, keď myslím na to, že zatiaľ čo sa ja mám dobre, iní plačú a trpia biedou.“ Ako sám autor povedal, v hudbe Dramatickej fantázie sa prelína tragédia jedinca s tragédiou národa. V závere diela sa objaví citát z Lisztovej rapsódie, ktorú maďarský rozhlas používal ako svoju znelku. Po premiére diela, ktorá zaznela 30. októbra 1958 pod taktovkou Ladislava Slováka v podaní Slovenskej filharmónie, skladateľ dielo venoval pamiatke svojho priateľa.

      Ján Cikker po absolvovaní štúdia na Pražskom konzervatóriu strávil rok v Majstrovskej triede Vítězslava Nováka. Toto štúdium nebolo jediným spoločným prienikom života oboch tvorcov. Obaja v ranom veku stratili svojich otcov a milovali Tatry, počas svojho života absolvovali mnohé náročné horolezecké výstupy. Láske k horám, k prírode vďačili za mnohé podnety a zážitky, bez ktorých by niektoré ich skladby jednoducho nevznikli. Pri horských výstupoch pociťovali obaja hlbokú pokoru, ľudskú bezmocnosť a silu prírody, jej moc pri zveľaďovaní ducha človeka. Nielen Cikker, ale i Novák mal k Slovensku špeciálny citový vzťah. Oproti veľkolepej Prahe, Viedni a iným mestám, ktoré obaja poznali, predstavovalo Slovensko zásadný kontrast. Jeho obyvatelia vynikali svojou skromnosťou, láskou k hudbe a spevu. Nováka tieto zážitky inšpirovali k napísaniu šiestich zošitov cyklu Slovenské spevy, ktoré vznikali od roku 1900 po posledný rok 1930. Čerpal z turčianskych Slovenských spevov, z rukopisnej zbierky Karla Plicku, piaty zošit prináša piesne východoslovenské a šiesty čerpá opäť zo zbierky Karla Plicku. Novák sa stal prvým českým skladateľom, ktorý sa začal zaujímať o slovenskú kultúru a nápevy.

      Absolvovanie prázdninových pobytov na Valašsku a Slovácku, spoznávanie rázovitej ľudovej kultúry tohto regiónu spôsobilo v jeho umeleckej orientácii prelom. Do Veľkých Karlovíc na Valašsku pricestoval na popud priateľa Rudolfa Reissiga. Bohatý folklór i krásna príroda boli preňho - obyvateľa Prahy - natoľko príťažlivé, Že v nasledujúcich rokoch podnikal pravidelné prázdninové cesty na východnú Moravu |! na Slovensko. Ako turista prešiel kraj okolo Trenčína, zoznámil sa s Andrejom Hlinkom, Milanom Rastislavom Štefánikom, Dušanom Makovickým (osobným lekárom L. N. Tolstého) a ďalšími osobnosťami. Svoju prvú cestu do Tatier podnikol z Važca pod Tatrami, kde býval u evanjelického farára OkáIyiho. „Počas mojej krátkej cesty vlakom a výstupu k Štrbskému plesu sa slnkom ožiarené Tatry začali haliť do hmly. Keď som sa ocitol pri jazere, hory ma privítali nevľúdnym hrmením. Nikdy predtým na mňa hlas Prírody nepôsobil tak hrozivo! Už vtedy som vnímal hrdú krásu Tatranských vrcholov, temnú modravu a zeleň tatranských jazier, počul ich hromový hlas...“ – spomína Novák vo svojej knihe O sobě a o jiných. To všetko mu bolo inšpiráciou pri písaní symfonickej básne V Tatrách, op. 26 z roku 1902. Skladbu vystaval monotematicky, pričom predvetie ústrednej témy asociuje vzpínajúce sa ostro rezané horské štíty, závetie obdiv autora k ich vznešenej kráse, Čo je vyjadrené tonálnym kontrastom g mol – E dur, charakteristickým pre celé dielo. Dielo v sonátovej forme má jednoduchý program: hory pred, počas a po búrke a jeho mimohudobný program sformuloval sam autor: „Ponurá atmosféra pred hrozivou búrkou. Sivobiela hmla sa plazí po strmých, skalnatých horských svahoch. Slnku sa ešte podarí preniknúť cez mrak a na maly okamih rozjasní vznešenú, melancholickú krajinu. Ale už sú tu nové, temnejšie oblaky: stále hustejšie, hrozivejšie, sprevádzané oslepujúcimi bleskami. Rozpútava sa búrka. Jej hnev sa triešti o nepoddajné žulové steny Tatier... Po divokom zápase opäť zavládne pokoj. Zapadajúce slnko pozlacuje vrcholy horských velikánov a odkiaľsi z diaľky sa ozývajú večerné kostolné zvony. Noc v perlovom závoji sa skláňa nad Tatrami…“ Premiéra diela zaznela 25. novembra 1902 v Prahe v podaní Českej filharmónie pod taktovkou Oskara Nedbala. Neskôr autor dielo prepracoval a v tejto definitívnej podobe zaznelo rovnako v podaní Českej filharmónie pod taktovkou Novákovho priateľa Rudolfa Reissiga 7. decembra 1907. Odvtedy patri k najčastejšie hrávaným Novákovým skladbám. V Londýne ju po prvý raz dirigoval poľský dirigent Emil Młynarski, veľký úspech zaznamenala pod taktovkou Sira Henrvho Wooda.

      Vítězslav Novák bol obdivovateľom Byrona, Heineho, Lenaua a diela týchto autorov prispeli v mladosti k jeho romantickým sklonom. I keď študoval právo, po dvoch semestroch toto štúdium zamenil za prednášky o filozofii, estetike a dejinách hudby. Veľa cestoval nielen ako turista a vášnivý horolezec, ale rád navštevoval významné európske mestá, ich galérie, učil sa cudzie jazyky. Paralelne študoval na pražskom konzervatóriu kompozíciu v triede Karla Knittla, neskôr u Antonína Dvořáka. Medzi málovravným učiteľom a temperamentným žiakom to často iskrilo, no jeden druhého si navzájom vážili. Práve Novák mal po vyučovaní to privilégium odprevádzať majstra Dvořáka domov pražskými ulicami. Novák priam hltal učiteľove kusé poznámky a rady. Mnohé z nich uvádza vo svojej knihe spomienok, v ktorej ma špeciálne miesto Dvořákova Symfónia č. 7 d mol, op. 70 (1885). Vážne a pochmúrne dielo vzniklo päť rokov po predchádzajúcej symfónii. Počas nich boli úspešne uvedené jeho operné diela Dimitrij (Praha) a Šelma sedliak (Drážďany, Hamburg). Rok 1884 bol i rokom, kedy Dvořák po prvýkrát navštívil Londýn. Prijal pozvanie Londýnskej filharmonickej spoločnosti a s veľkým úspechom tam dirigoval svoju Symfóniu č. 6 D dur, op. 60, predohru Husitská, op. 67, Slovanskú rapsódiu, op. 45 a Stabat Mater, op. 58. Anglicko navštívil Dvořák deväťkrát, zoznámil sa tam s významnými umelcami, kritikmi i vydavateľom Alfredom Littletonom, majiteľom firmy Novello, ktorý sa stal jeho priateľom. Práve Littleton požiadal Dvořáka, aby pre pripravovaný festival v Birminghame skomponoval nové dielo. „Nemohu Vám ani říct, jak ti Angličané mě zde vyznamenávají a ctějí! Všude se o mně píše a mluví a praví, že jsem lvem letošní sezóny hudební v Londyně!“ (Antonín Dvořák Františkovi Dvořákovi, Londýn, 21. 3. 1884). V apríli 1885 uviedol Dvořák Symfóniu č. 7 d mol, op. 70 v londynskej St. James’s Hall. Za všeobecného súhlasu bola prijatá ako Dvořákovo najlepšie dielo a londýnska hudobná kritika jej priznala špeciálny status medzi takými akými sú Schubertova Symfónia č. 9 C dur, D 944, či štyri Brahmsove symfónie. Úvodná téma prvej časti (Allegro maestoso) je jednou z farebne najtemnejších a najťaživejších symfonických tém, aké napísal. Dvořákovi vraj napadla počas pozorovania vlaku, privážajúceho niekoľko stovák vlastencov – protihabsburgovcov – do Prahy z Festivalu Národného divadla v Budapešti (Dvořákova záľuba vo vlakoch je všeobecne známa, ovládal všetky časy ich príchodov a odchodov). Druhá časť Poco adagio je intímne vášnivá, druhá téma je plná nehy a lyrizmu. Scherzo vivace je tanečnou apoteózou s uchvacujúcim rytmom, silne impulzívnym striedaním trojpolových a šesťštvrťových taktov a vracia sa po Triu Poco meno mosso. Robustné Finale allegro uzatvára Dvořákovo dielo silnými a ťaživými témami. Symfónia d mol je neskororomantickým dielom s mohutnou, no zároveň koncíznou stavbou. Prvá nahrávka diela vznikla v roku 1938 v podaní Českej filharmónie pod taktovkou Václava Talicha.

      Irena Michalicová

      –––––
      Bibliografický údaj: MICHALICOVÁ, Irena: Text ku koncertu 28. 10. 2021, in: Slovenská filharmónia, Populárny cyklus, Cyklus C, 73. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2021

    • Životopisy

      RASTISLAV ŠTÚR

      Absolvoval štúdium orchestrálneho dirigovania na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne, kde dnes pôsobí ako pedagóg. V opere SND viacero rokov zastával funkciu riaditeľa (2018 — 2021) a šéfdirigenta (2008 — 2020). V roku 1996 tu debutoval v Boitovom Mefistofelovi, čo mu otvorilo rad ďalších možnosti. Naštudoval opery Dcéra pluku (Donizetti), Maškarný bal, Trubadúr a La traviata (Verdi), ktorú dirigoval aj na turné v Japonsku v roku 2004 (so sólistami Petrom Dvorským a Mariou Guleghina), Barbier zo Sevilly (Rossini), Čarovná flauta (Mozart), Predaná nevesta (Smetana), Nabucco (Verdi), Andrea Chénier (Giordano), Panna Orleánska a Piková dáma (Čajkovskij), Faust a Margaréta (Gounod), Manon Lescaut a Triptych (Puccini), balety Andersen (Nedbal), Spartakus (Chačaturian), Sylfída (Løvenskiold), Romeo a Júlia (Prokofiev). Dirigoval tu opery Tosca (Puccini), Cosi fan tutte (Mozart), Falstaff (Verdi), Lucia di Lammermoor (Donizetti), Werther (Massenet) a mnoho ďalších. Od roku 1999 pravidelne spolupracoval s Petrom Dvorským v celom rade predstavení v Opere SND a v rámci koncertov s najvýznamnejšími orchestrami na Slovensku, v Čechách a Rakúsku. Dirigoval Dvorského spoločné vystúpenia s Montserrat Caballe (2000), Gabrielou Beňačkovou (2002), Ilonou Tokody (2003) a Anatolijom Kotschergom (2006), ako aj spoločný koncert Evy Urbanovej a Jeleny Obrazcovovej v roku 2002. S PKF – Prague Philharmonia a Petrom Dvorským nahral CD „Vivere“. V roku 2017 dirigoval koncert v Smetanovej sieni v Prahe so sólistami Bryanom Hymelom a lrinou Kyriakidou.

      So zahraničnými orchestrami často uvádza významné diela českej hudby. V roku 1999 naštudoval s Orchestre Philharmonique de Strasbourg Smetanovu Predanú nevestu v Opera National du Rhin s vybranými sólistami z celého sveta.

      V roku 2005 dirigoval Dvořákovo oratórium Svatební košile so São Paulo Symphony Orchestra (Eva Urbanová, Ľudovít Ludha, Peter Mikuláš). Spolu s čínskym orchestrom NCPA (National Centre for the Performing Arts) naštudoval Dvořákovu Rusalku (2016). Išlo o historicky prvé uvedenie českej opery v Číne a o prvé predvedenie opery s použitím 3D technológie na svete.

      Na konte ma bohatú spoluprácu so zahraničnými orchestrami, opernými domami a poprednými sólistami. Absolvoval turné po Španielsku s orchestrami Czech Virtuosi (2001) a Janáčkovou filharmóniou Ostrava (2003). V roku 2004 dirigoval v opere v Grazi (Nápoj lásky: Donizetti), v Giessene (Barbier zo Sevilly: Rossini), v Essene (Cosi fan tutte: Mozart), koncertoval s Juhozápadnou nemeckou filharmóniou v Kostnici a sólistom Hejnrichom Schiffom a s Moskovskou filharmóniou. Pravidelne spolupracuje so Symfonickým orchestrom hl. m. Prahy FOK, s ktorým absolvoval koncerty v Norimbergu (2003), Vroclave (2004) a Merseburgu (20053), turné po USA a vystúpenia v rámci festivalov Emy Destinnovej v Českých Budějoviciach (2008) a v Šanghaji (2013). S Českým národným symfonickým orchestrom a Ute Lemper vystúpil na festivale Prague Proms 2008, s Gabrielou Beňačkovou a Evou Urbanovou v berlínskom Konzerthause (2008), s Lawrencom Brownleem a Mojcou Erdmann v Prahe (2012). V roku 2014 dirigoval koncerty s Josephom Callejom v Prostějove a v Čajkovského sále v Moskve. Simon Keenlyside a Štefan Kocán boli sólistami koncertu s Českou filharmóniou, s ktorou sa predstavil v Smetanovej sieni v Prahe v roku 2015. Koncertoval aj s Cairo Symphony Orchestra v Káhire (2010) a s Ruským štátnym akademickým symfonickým orchestrom J. F. Svetlanova vo Veľkej sále Konzervatória v Moskve (2017).

      Pravidelne spolupracuje so Slovenskou filharmóniou v rámci rôznych koncertných cyklov, absolvoval s ňou aj koncerty v Kolíne nad Rýnom (2003 a 2005), v Interlakene (20053), Ingolstadte so sólistom Mischom Maiskym (2010), turné po Španielsku (2010 a 2016), koncert v Tonhalle v Zürichu s Editou Gruberovou, Pavlom Bršlíkom a Jozefom Bencim (2012), v Bruseli s Jolanou Fogašovou a Štefanom Kocánom (2016), v Ríme s Daliborom Karvayom (2016) a v Ľubľane s Adamom Plachetkom a Kateřinou Kněžíkovou (2019).

      S orchestrom realizoval aj CD nahrávky s áriami v podaní Jolany Fogašovej (2000), s hudbou Georgea Gershwina a sólistom Marcelom Stefkom (2013) a s klavírnymi koncertmi Johanna Nepomuka Hummela a sólistom Andrewom Brownellom (2013). V roku 2021 vyšlo CD Slovenskej filharmónie a Slovenského filharmonického zboru, na ktorom Rastislav Stúr diriguje diela Štefana Németha-Šamorínskeho. Je držiteľom Ceny Frica Kafendu 2011 za vynikajúce dirigentské výkony doma i v zahraničí, ako aj Krištáľového krídla za rok 2017 v kategórii Hudba.


      SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

      bola založená roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života Václav Talich (1949 – 1952) a Ľudovít Rajter (1949 – 1976, do roku 1961 ako jej umelecký riaditeľ). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – Tibor Frešo, Ladislav Slovák, Libor Pešek, Vladimir Verbickij, Bystrík Režucha a Aldo Ceccato. V rokoch 1991 – 2001 bol šéfdirigentom a hudobným riaditeľom Slovenskej filharmónie Ondrej Lenárd. V sezóne 2003/2004 pôsobil ako umelecký riaditeľ inštitúcie Jiří Bělohlávek. Roku 2004 sa stal šéfdirigentom Vladimír Válek, v rokoch 2007 – 2009 ho vystriedal Peter Feranec. V rokoch 2009 – 2016 bol šéfdirigentom francúzsky dirigent Emmanuel Villaume a v rokoch 2017 – 2020 britský dirigent James Judd. Ako stáli hosťujúci dirigenti pôsobili v Slovenskej filharmónii v rokoch 2007 – 2018 Leoš Svárovský, 2011 – 2019 Rastislav Štúr a v sezóne 2018/2019 Petr Altrichter. Od sezóny 2020/2021 sa postu šéfdirigenta ujal Daniel Raiskin.

      Z množstva hosťujúcich dirigentov je potrebné uviesť osobnosti svetového mena ako János Ferencsik, Witold Rowicki, Václav Smetáček, Karel Ančerl, Franz Konwitschny, Arvīds Jansons, Václav Neumann, Hermann Abendroth, Antonio Pedrotti, Sir Eugene Goossens, Sir Malcom Sargent, Roberto Benzi, Kurt Masur, Sir Charles Mackerras, Carlo Zecchi, Serge Baudo, Claudio Abbado, Kurt Sanderling, Zdeněk Košler (ktorému na základe dlhoročnej úspešnej spolupráce Slovenská filharmónia v roku 1996 udelila čestný titul šéfdirigenta in memoriam), Riccardo Muti, Karl Richter, Kirill Kondrašin, Leif Segerstam, Alain Lombard, Sergiu Celibidache, Thomas Sanderling, Oskar Danon, Mario Rossi, Neeme Järvi, Ken-Ichiro Kobayashi, Jevgenij Svetlanov, Mariss Jansons, Christoph von Dohnányi, Dmitrij Kitajenko, Otmar Suitner, James Conlon, Valerij Gergiev, Alexander Rahbari, Fabio Luisi, Sir Yehudi Menuhin, Peter Schreier, Vladimir Fedosejev, Ralf Weikert, Miltiades Caridis, Pinchas Steinberg, Peter Keuschnig, Tomáš Hanus, Jakub Hrůša, Juraj Valčuha, Tomáš Netopil, Ion Marin, Pavel Baleff, George Pehlivanian, Jun Märkl, Ilan Volkov, Wayne Marshall, Eivind Gullberg Jensen, Alan Buribayev a mnohí ďalší, ale i skladateľov-interpretov vlastných diel ako Jean Martinon, Krzysztof Penderecki a Aram Chačaturian.

      Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, Japonsku, Južnej Kórei, USA a Ománe.

      Predchádzajúca koncertná sezóna 2020/2021 bola výrazne ovplyvnená pandémiou koronavírusu, ktorá znemožnila orchestru vystupovať v zahraničí. Plánované turné orchestra SF do Japonska a Južnej Kórey sa z dôvodu celkovej situácie vo svete presúvajú na rok 2023. V sezóne 2021/2022 sa orchester predstavil na InClassica International Music Festival v Dubaji. Naplánované je turné v nemeckých a rakúskych mestách (Kolín nad Rýnom, Wiesbaden, Villach, Viedeň a i.) aj účinkovanie na otváracom koncerte festivalu Smetanova Litomyšl a na festivale Neuberger Kulturtage (Rakúsko).

    Páči sa Likes 0
    Online bulletin Odfoťte QR kód pomocou smartfónu a zobrazí sa vám bulletin vo vašom mobilnom zariadení. Alebo na QR kód kliknete a bulletin sa vám zobrazí v novom okne prehliadača.

    Cikker / Novák / Dvořák

    Štvrtok 28. 10. 2021, 19.00 h
    C – Populárny cyklus, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

    ProgramProgram
    Ján CikkerJán Cikker (1911–1989)
      Dramatická fantázia pre veľký orchester Dramatic Phantasy for large orchestra
    Vítězslav NovákVítězslav Novák (1870–1949)
      V Tatrách, symfonická báseň, op. 26 In the Tatra Mountains. Symphonic Poem for Large Orchestra, Op. 26
    Antonín DvořákAntonín Dvořák (1841–1904)
      Symfónia č. 7 d mol, op. 70 Symphony No 7 in D minor, Op. 70
      Allegro maestosoAllegro maestoso
      Poco adagioPoco adagio
      Scherzo: Vivace – Poco meno mossoScherzo: Vivace – Poco meno mosso
      Finale: AllegroFinale: Allegro

    Ján Cikker, jeden z hlavných predstaviteľov slovenskej hudobnej moderny, vo svojej tvorbe pohotovo reagoval na udalosti, ktoré sa ho obzvlášť dotkli. Impulzom pre vznik Dramatickej fantázie boli revolučné udalosti v Maďarsku v roku 1956. Cikkerov pedagóg kompozície na Majstrovskej škole v Prahe – Vítězslav Novák – rád siahal k pokladom bohatej studnice slovenskej ľudovej piesne. V symfonickej básni V Tatrách sa okrem toho odzrkadľujú aj jeho zážitky ako nadšeného vysokohorského turistu a horolezca. Novák bol odchovancom Antonína Dvořáka na Pražskom konzervatóriu. Vďaka celkovej koncepcii, hlbokému obsahu a majstrovskému formálnemu spracovaniu patrí Dvořákova Siedma symfónia nielen k vrcholom jeho tvorby, ale i v rámci pobeethovenovského vývoja symfonického žánru.


    • VideozáznamVideorecording
    • AndrejAndrej OsvaldOsvald kamerycamera, striheditor, svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spoluprácaIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, RenátaRenáta BeličováBeličová réžiavideo producer, MarekMarek PiačekPiaček kamerycamera, striheditor, réžiavideo producer, postprodukciapost-production
    • Vyrobila Slovenská filharmónia © 2021A Slovak Philharmonic Production © 2021