ZUZANA WEISEROVÁ
od roku 2011 študuje spev pod vedením Ivice Neshybovej na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. Počas štúdia sa objavila ako sólistka v mnohých študentských predstaveniach, ako napr. spevohra Brundibár (Hans Krása) a Popoluška (Pauline Viardot). V slovenskom umeleckom súbore Lúčnica pôsobila ako zboristka v rokoch 2010 až 2014. Od roku 2014 tu pôsobí ako sólistka.
Vďaka súboru získala profesionálne skúsenosti nielen na domácej pôde, ale aj v Číne, Rusku, Taliansku, Rakúsku, Českej republike, Belgicku a vo Francúzsku. V roku 2014 naštudovala Omšu A dur (César Franck) so sólistami Slovenského národného divadla, kde spievala časť omše skomponovanú pre sólo soprán. V apríli 2016 absolvovala Majstrovský kurz – Interpretácia vokálnych diel W. A. Mozarta pod vedením rakúskeho dirigenta Friedricha Haidera. Medzi rokmi 2016 a 2017 uplatnila svoje skúsenosti v Oper Frankfurt am Main (Frankfurtská Opera) v uvedení opery Trójania Hectora Berlioza ako súčasť zboru. V októbri 2016/2017/2018 absolvovala Majstrovský kurz – Mozart v mojej kariére pod vedením slovenskej sopranistky Magdalény Hajóssyovej. V júli 2018 absolvovala Majstrovský kurz vokálnej akadémie Gabriely Beňačkovej pod vedením slovenskej sopranistky Gabriely Beňačkovej. Zúčastnila sa medzinárodnej speváckej súťaže R. Petráka v Žiline 2018, kde získala 3. miesto. V októbri 2018 sa stala finalistkou a víťazkou na Medzinárodnej súťaži Gabriely Beňačkovej v Jihlave. V máji 2019 sa zúčastnila na medzinárodnej speváckej súťaži Iuventus Canti vo Vrábľoch, kde získala 1. miesto a špeciálnu interpretačnú cenu Silesia (PL). Stala sa finalistkou v medzinárodnej speváckej súťaži Mikuláša Schneidera-Trnavského 2019 v Trnave. V júli 2020 absolvovala Majstrovský kurz pod vedením Boženy Ferancovej a Petra Feranca.
Stala sa členkou operného štúdia Slovenského národného divadla v Bratislave v sezóne 2019/2021, počas ktorých naštudovala postavu 1.čarodejnice a dvornej dámy v opere Dido a Aeneas od H. Purcella. Počas operného štúdia absolvovala majstrovské kurzy pod vedením Dalibora Jenisa, Petra Mikuláša, Adama Plachetku a Markéty Cukrovej.
V júni 2021 naštudovala sopránový part Haydnovej Missa brevis Sancti Joannis de Deo (Kleine Orgelmesse), ktorú spoločne so Speváckym zborom Lúčnica, Štátnym komorným orchestrom Žilina a dirigentom Leošom Svárovským úspešne uviedla na Medzinárodnom festivale Piešťany, festivale Musica Sacra v Nitre a počas Cyrilometodských dní v Terchovej.
ŠTEFAN KOCÁN
vyštudoval operný spev na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u Hany Štolfovej-Bandovej. V štúdiu spevu pokračoval na viedenskom Konzervatóriu pod vedením svetoznámeho ruského basistu Jevgenija Nesterenka. Je laureátom medzinárodných súťaží P. I. Čajkovského v Moskve, Hommage á Lucia Popp v Bratislave, A. Dvořáka v Karlových Varoch, M. Schneidera-Trnavského v Trnave a prestížnej súťaže Belvedere vo Viedni.
Po štúdiách sa stal členom operného súboru Landestheater v rakúskom Linzi, kde stvárnil celý rad významných basových postáv. V sezóne 2003 – 2004 získal za stvárnenie úlohy Veľkého inkvizítora vo Verdiho opere Don Carlos ocenenie Eberharda Waechtera za najlepší výkon mladého interpreta v danej sezóne. Následne v tejto úlohe a v úlohe Komtúra v Mozartovej opere Don Giovanni debutoval na scéne Viedenskej štátnej opery, kde sa v nasledujúcich sezónach predstavil v úlohách Sarastra (Čarovná flauta), Banca (Macbeth), Raimonda (Lucia di Lammermoor), Filipa II. (Don Carlos), Padre Guardiana (Sila osudu). Od roku 2006 do roku 2008 bol členom opery vo švajčiarskom Bazileji, kde stvárnil závažné basové postavy ako Filip II., Osmin (Mozart – Únos zo Serailu), Mefisto (Gounod – Faust), Mustafa (Rossini – Talianka v Alžíri) a Roi de Trèfle (Prokofiev – Láska ku trom pomarančom). Ďalšie hosťovania ho zaviedli do Gran Teatro del Liceo v Barcelone, Kráľovskej dánskej opery v Kodani, Opéra de Nice vo francúzskom Nice, Vlaamse Opera v belgických Antverpách, Opéra national de Paris v Paríži, Tokyo Opera Nomori a NHK Hall v japonskom Tokiu, Theater Graz v rakúskom Grazi. Spieval v talianskych divadlách – Teatro Communale v Modene, Teatro Communale vo Ferrare, Teatro Municipal Santiago de Chile v Čile, Aalto Theater v nemeckom Essene, Staatstheater v Kasseli, Staatsoper v nemeckom Hannoveri, Štátnej opere aj Národnom divadle v Prahe a tiež v Slovenskom národnom divadle v Bratislave.
Po debute v newyorskej Metropolitnej opere v roku 2009 ako Kráľ (Verdi – Aida) sa na túto scénu každoročne vracia v úlohách Sparafucila (Verdi – Rigoletto) a Veľkého inkvizítora (Verdi – Don Carlos), Ramfisa (Verdi – Aida), Ferranda (Verdi – Trubadúr) a Gremina (Čajkovskij – Eugen Onegin). V roku 2011 debutoval v milánskej La Scale ako Masetto (Mozart – Don Giovanni), po ktorom nasledoval Banco (Verdi – Macbeth), Veľký inkvizítor a Filippo II. (Verdi – Don Carlos). V Bayerische Staatsoper v Mníchove vystúpil v úlohách Zachariasa, Osmina a Komtúra, v Lyric Opera v Chicagu v úlohách Banca a Ramfisa, v Los Angeles LA Phil v úlohách Komtúra a Ramfisa, vo Vlaamse Opera v Antwerpách v úlohách Modrofúza (Bartók – Hrad kniežaťa Modrofúza) a Leporella (Mozart – Don Giovanni). Pravidelne sa venuje aj koncertnej činnosti. Spomeňme veľké vokálno-inštrumentálne diela ako Verdiho, Mozartovo a Dvořákovo Rekviem, 9. symfónia L. van Beethovena, 8. symfónia Gustava Mahlera „Symfónia tisícov“, alebo komorné koncerty s klavírnym sprievodom. V komornom repertoári má piesne a cykly piesní širokého spektra autorov rôznych štýlových období a národností. V júni 2020 sa v Slovenskej filharmónii predstavil piesňovým recitálom z tvorby Schumanna a Schuberta spolu s Marianom Lapšanským.
JÁN SLÁVIK
študoval hru na violončele na bratislavskom Konzervatóriu u G. Večerného a K. Filipoviča a na Vysokej škole múzických umení u J. Podhoranského. Komornú hru študoval vo Viedni na Hochschule für Musik und darstellende Kunst u F. Samohyla a G. Pichlera. Od roku 1993 pôsobí ako pedagóg na VŠMU. V roku 2012 bol prezidentom republiky menovaný za vysokoškolského profesora v odbore hudobné umenie. Ján Slávik je zakladajúcim členom Moyzesovho kvarteta (1975), s ktorým koncertoval takmer vo všetkých štátoch Európy, Japonsku, USA a Kanade a nahral s ním už viac ako 40 kompaktných diskov. Sólisticky nahral viac ako 15 CD. V roku 2020 nahral druhýkrát komplet 6 Bachových suít pre sólové violončelo (Real Music House). Premiéroval a dedikované mu boli violončelové koncerty Jozefa Kolkoviča, Egona Kráka, Ladislava Kupkoviča a Ilju Zeljenku. Od roku 2008 pôsobí Ján Slávik ako koncertný majster skupiny violončiel v Slovenskej filharmónii. Od roku 2010 je členom Bergerovho tria. Je spoluzakladateľom občianskeho združenia Albrechtina (2010) a zakladateľom Medzinárodného festivalu jazzu a komornej hudby Hudba Modre, Slovenského festivalu umenia Hudba Trnave, ako aj Medzinárodného festivalu Divergencie v Skalici.
ŠTEFAN BUČKO
absolvoval štúdium herectva na Divadelnej fakulte bratislavskej VŠMU, odbor technika reči, neskôr odbor javiskovej reči a umeleckého prednesu.
Po ukončení vysokoškolského štúdia začal v roku 1981 hrať na scéne Činohry SND. Na VŠMU prednáša teóriu javiskovej reči a umelecký prednes. Okrem hereckej práce, prednesu poézie a pedagogickej činnosti sa Štefan Bučko venuje aj moderovaniu kultúrnych a spoločenských programov. Pôsobí v dabingu, televízii a v rozhlase.
V roku 1998 bol členom, neskôr, do roku 2010, predsedom Rady Slovenskej televízie (STV). Bol členom správnej rady Nadácie na podporu Katolíckej univerzity v Ružomberku a laureátom Ceny Fra Angelica Rady Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru za osobný prínos ku kresťanským hodnotám v kultúre na Slovensku. V rokoch 2008 – 2010 bol riaditeľom Činohry Slovenského národného divadla. V roku 2011 mu vyšla debutová básnická zbierka Tušené ostáva v tieni, s reedíciou v roku 2013. Je nositeľom viacerých ocenení, napr. Ceny Fra Angelica Rady KBS pre vzdelanie, vedu a kultúru (2008), Krištáľová ruža – najvyššieho česko-slovenského ocenenia za celoživotné majstrovské interpretovanie a šírenie poézie (2013), Cena Literárneho fondu za postavu Adama v inscenácii hry Lúče otcovstva (2015), Osobnosť Bratislavy (2017).
OLIVER DOHNÁNYI
dirigoval na začiatku tohto roka v Maďarskej štátnej opere dva zaujímavé opusy – operu Cremonský husliar (Le luthier de Cremone) od Jenö Hubaya a Teta Simona od Ernesta Dohnányiho, ktoré sa stali súčasťou repertoáru a boli zaznamenané na DVD a CD. V októbri 2020 otváral tento operný dom nový priestor Eiffel Art Studios Mahlerovou ôsmou Symfóniou tisícov pod taktovkou Olivera Dohnányiho.
Dirigent spolupracuje od minulého roka aj s Bulharskou národnou operou v Sofii, kde diriguje Toscu; tento rok na uvedenej scéne koncertne naštudoval Verdiho Macbetha s Alexandrinou Pendachanskou a Kirilom Manolovom v hlavných úlohách.
Od sezóny 2015/2016 bol vymenovaný za šéfdirigenta Uralskej opery v ruskom Jekaterinburgu. Hneď v roku 2015 získala prvá inscenácia, ktorú hudobne naštudoval – opera Philipa Glassa Satyagraha dve Zlaté masky, najvyššie ruské divadelné ocenenie. V rámci tohoto divadelného festivalu bola inscenácia uvedená vo Veľkom divadle v Moskve a mimoriadne zaujala ruských i svetových odborníkov a kritikov. Okrem tejto opery, ktorá je na repertoári dodnes, dirigoval v Jekaterinburgu aj Čarovnú flautu, Lietajúceho Holanďana, Eugena Onegina, Bohému, Otella, Carmen a Rigoletta.
V roku 2018 sa Oliver Dohnányi stal laureátom Zlatej masky v kategórii Najlepšia práca dirigenta v opere spomedzi 85 dirigentov z operných divadiel v Rusku. Cena bola udelená za hudobné naštudovanie opery Mieczyslawa Weinberga Pasažierka, ktorú dirigoval (v ruskej premiére) v moskovskom Veľkom divadle.
Na Zlatej maske 2020 získala opera Tri sestry od Petra Eötvösa, na ktorej naštudovaní sa Dohnányi podieľal, cenu Najlepšia operná inscenácia roku a s veľkým ohlasom bola uvedená v Moskve.
Oliver Dohnányi po štúdiu na Hudobnej akadémii v Prahe (prof. Václav Neumann) a na Akadémii hudby vo Viedni (prof. Otmar Suittner) zvíťazil v konkurze na pozíciu dirigenta orchestra Československého rozhlasu/ SOČR, kde pôsobil sedem rokov.
Po prvej inscenácii v SND, Rossiniho opere Barbier zo Sevilly, sa ako 28-ročný stal najmladším šéfdirigentom v histórii tejto prvej slovenskej opernej scény. Neskôr v SND naštudoval a dirigoval opery Madam Butterfly, Aida, Bohéma, Rusalka, Macbeth, Tosca, Námesačná, Faust a Margaréta, Krútňava a ďalšie. S operou SND hosťoval v Španielsku, vo Veľkej Británii, v Číne, ale aj v Bulharsku, Maďarsku, Nemecku či v Holandsku. Na prestížnom medzinárodnom festivale v Edinburghu (1990) dirigoval Gounodovu operu Faust a Margaréta (réžia Jozef Bednárik), ktorá získala Cenu hudobnej kritiky a SND sa na tomto festivale predstavilo tiež Borodinovu operou Knieža Igor. V tomto období bol Oliver Dohnányi aj stálym dirigentom Slovenskej filharmónie (1986 – 1990).
Kariéra Olivera Dohnányiho sa neskôr rozvíjala v Prahe, kde mu po úspešnom naštudovaní Pucciniho Bohémy ponúkli miesto šéfdirigenta v Národnom divadle (1993 – 2007), kde oddirigoval stovky operných i baletných predstavení. Okrem spomínanej Bohémy naštudoval Predanú nevestu, Rigoletta, La traviatu, Rusalku, Samsona a Dalillu, Macbetha, Libušu, Toscu, Normu, Aidu, ale aj baletné inscenácie Mozart-Mozart?, Prokofievov balet Romeo a Júlia a Popolušku. V Stavovskom divadle to boli opery Don Giovanni, Figarova svadba, Čarovná flauta a Don Pasquale, v Štátnej opere Rossiniho dielo Turek v Taliansku.
Na Slovensku spolupracuje so Slovenskou filharmóniou a Štátnym komorným orchestrom Žilina, kde pôsobí ako hosťujúci dirigent. V zahraničí dirigoval v mnohých divadelných domoch, spomeňme ENO (Anglická národná opera) – Falstaff, Mefistofeles a opereta Veselá vdova; Opera North v anglickom Leeds – Carmen, La Gioconda, Rusalka, Andrea Chénier, Hamlet, La traviata, Predaná nevesta (režisér Daniel Slater, 1998, najlepšia operná inscenácia v UK). V roku 2012 v Leeds naštudoval operu Norma, ktorej inscenácia vzbudila veľký ohlas a získala cenu British Opera Award (The Theatre Award 2012 and Achievement in Opera 2012, režisér Christopher Alden).
V rokoch 2017 – 2020 dirigoval operu Leoša Janáčka Kaťa Kabanová v Seattli, operu Richarda Wagnera Zákaz lásky (Das Liebesverbot) v Trieste a v slávnom Teatro Colon v Buenos Aires, operu Hugenoti od Giacoma Meyerbeera v Maďarskej štátnej opere; Bizetovu Carmen na Novom Zélande, Mozartovu Čarovnú flautu, Dvořákovu Rusalku a Grécke pašie od Bohuslava Martinů v Jekaterinburgu.
Oliver Dohnányi je laureátom Európskej ceny Gustava Mahlera (2011) a Ceny Európskej únie pre umenie (2011).
ELENA MATUŠOVÁ
je absolventkou Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor zborové dirigovanie v triede prof. Petra Hradila (1993). Už počas štúdií pracovala ako asistentka dirigenta, od roku 1998 ako dirigentka a od sezóny 2003/2004 prevzala post umeleckej vedúcej a dirigentky Speváckeho zboru Lúčnica.
S týmto telesom absolvovala stovky koncertov na mnohých medzinárodných súťažiach a festivaloch na Slovensku a v zahraničí (Soul, Pchjongjang, Tours, Middlesbrough, Mar del Plata, Jeruzalem, Mexico City, Barcelona, Maribor, Bergen, Isla de Margarita, Sardínia, Petrohrad, Šanghaj, Assisi a iných). Ako zbormajsterka pravidelne spoluúčinkuje na podujatiach významných slovenských hudobných festivalov, ako sú Bratislavské hudobné slávnosti, Zámocké hry zvolenské, Melos-Étos, Musica Sacra v Nitre, Banskobystrické hudobné dni, Music Festival Piešťany.
Spolupracovala s významnými slovenskými a zahraničnými orchestrálnymi telesami – Komorná opera Bratislava, Štátny komorný orchester Žilina, Štátna opera v Banskej Bystrici, Cappella Istropolitana, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Solamente naturali, Slovenský komorný orchester, Virtuosi di Praga, Jihočeská komorní filharmonie, Plzenská filharmónia, Filharmónia Bohuslava Martinů Zlín, Junge Philharmonie Wien, Franz Lehár Orchestra a ďalšie pri uvádzaní vokálno-inštrumentálnych diel a opier pod taktovkou dirigentov Ondreja Lenárda, Róberta Stankovského, Mariána Vacha, Igora Bullu, Adriana Kokoša, Maria Košika, Zdeňka Macháčka, Martina Leginusa, Ewalda Danela, Oldřicha Vlčeka, Jaroslava Kyzlinka, Jaromíra Krygela, Kirka Trevora, Allana Wilsona, Dalie Atlas, Flavia Colussa, Didiera Talpaina, Waltera Attanasiho, Leoša Svárovského. Sólistami koncertov boli Katia Ricciarelli, Ľubica Vargicová, Terézia Kružliaková, Miroslav a Peter Dvorskí, Adriana Kučerová, Adriana Kohútková, Ján Galla, Marta Beňačková, Ľudovít Ludha, Tomáš Juhás, Gustáv Beláček, Peter Mikuláš, Martin Malachovský, Pavol Bršlík, Otokar Klein a iní. Naštudovala a nahrala zbory do muzikálov, pravidelne spolupracuje pri nahrávkach zborov do filmov pre slovenské a zahraničné spoločnosti. V ostatnom období sa začala venovať aj dirigovaniu komorných inštrumentálnych zoskupení, s ktorými uviedla a nahrala diela Juraja Zrunka, Césara Francka, Wolfganga Amadea Mozarta, Josepha Haydna, Giu Kančeliho a Normana Luboffa.
ŠTÁTNY KOMORNÝ ORCHESTER ŽILINA
v zahraničí hosťuje pod názvom Slovak Sinfonietta Žilina, vznikol v roku 1974 ako jediný orchester „mozartovského typu“ na Slovensku. Kvalita hráčov, z ktorých mnohí sú absolventmi žilinského konzervatória, skúsenosti a majstrovstvo prvého šéfdirigenta Eduarda Fischera umožnili rýchly umelecký rast orchestra. Jeho ďalšími šéfdirigentmi boli Jan Valta, Leoš Svárovský, Oliver Dohnányi a Simon Chalk.
V roku 1977 získal orchester medzinárodné uznanie, keď sa stal festivalovým orchestrom Salzburger Festspiele. Zakrátko dostal pozvanie na Pražskú jar a nasledovali ďalšie úspešné koncerty na mnohých medzinárodných festivaloch ako sú Wiener Festwochen, Frühling Festival a Haydn Festival vo Viedni, Sofijské hudobné týždne, Festa Musica Pro v Assisi, Katalánsky festival, Festival El Džem v Tunisku, Festival de Bonaguil vo Francúzsku, Hudba v starom Krakove, Jarný festival Budapešť, Bratislavské hudobné slávnosti, Melos Etos v Bratislave, Janáčkov máj v Ostrave, Mozartfest Schwetzingen, Festival slovanskej hudby na Cypre, Schleswig-Holstein Festival, Festival de Manaus v Brazílii, Flámsky festival v Belgicku, Aspekte Salzburg, Johann Strauss Festival vo Viedni, Bodensee Festival v Švajčiarsku, Medzinárodný hudobný festival v Ankare, Slovinské hudobné dni v Ľubľane, NCPA Festival Peking a iné.
ŠKO Žilina sa predstavil v takých významných koncertných sálach ako Musikverein a Konzerthaus vo Viedni, Rudolfinum v Prahe, Tonhalle Düsseldorf, Komická opera, Konzerthaus, Sála filharmónie a Dóm v Berlíne, Katedrála sv. Františka v Assisi, Veľká sála Petrohradskej filharmónie, Palau de la música v Barcelone, Teatro Arriaga v Bilbau, Concertgebouw v Amsterdame, Symphony Hall v Osake, Metropolitan Art Hall v Tokiu, Kráľovská opera v Bruseli, Teatro Abadia v Madride, Gasteig v Mníchove, Invalidovňa v Paríži, Arena v Ženeve, Palacio de Deportes v Madride, Pavilhao Atlantico v Lisabone, Glenn Studio v Toronte, Národné centrum interpretačného umenia v Pekingu, Centrum umenia v Soule a podobne.
Orchester doteraz uskutočnil vyše 3 200 koncertov takmer vo všetkých štátoch Európy, v Tunisku, Turecku, Arménsku, Južnej Kórei, na štyroch umeleckých turné v Japonsku a troch v Číne, dvakrát sa predstavil v USA a v Kanade a tiež v Brazílii.
Pre hudobné vydavateľstvá Opus, Donau, Naxos, Brilliant Classics, BMG, OEHMS Classics, Hevhetia, Music Master, Pavlík Records, Diskant, Real Music House a iné uskutočnil ŠKO Žilina mnoho nahrávok s dielami Vivaldiho, Telemanna, Mozarta, Haydna, Beethovena, Hummela, Verdiho, Respighiho, Martinů, Dvořáka, Johanna Straussa st., ako aj dielami súčasných slovenských skladateľov.
SPEVÁCKY ZBOR LÚČNICA
je súčasťou Umeleckého súboru Lúčnica od jeho vzniku v roku 1948. Prezentuje sa vyspelou speváckou technikou, hlasovou kultúrou a charakteristickým zvukovým prejavom. Jeho výkony sú vysoko hodnotené odbornou kritikou a stretávajú sa s veľkým úspechom aj u širokého publika. Svoju umeleckú kariéru tu začínali aj mimoriadne osobnosti opernej scény – Edita Gruberová, Lucia Popp, Magdaléna Blahušiaková, Ľubica Orgonášová, Marta Beňačková, Štefan Babjak, Ondrej Malachovský a mnohí ďalší, ktorí neskôr dosiahli veľké úspechy na svetových operných pódiách.
Zbor Lúčnice získal najvyššie ocenenia na medzinárodných speváckych súťažiach v mestách Llangollen, Arezzo, Middlesbrough, Montreux, Gorizia, La Valletta, Maribor, Tours, Oskarshamn, Bergen, Petrohrad, Assisi či Kaunas. Na medzinárodných zborových festivaloch i koncertných zájazdoch v Číne, USA, Južnej Kórei, Argentíne, Jordánsku, Izraeli, Venezuele, na Taiwane, v Mexiku, ako aj vo väčšine štátov celej Európy, kde vystúpil, sa stal doslova miláčikom publika.
Bohatý repertoár lúčničiarov zahŕňa a cappella diela všetkých štýlových období od renesancie až po súčasnú slovenskú tvorbu. Zbor interpretuje skladby rôznych žánrov – sakrálne diela, svetskú tvorbu, zborové úpravy populárnych skladieb a gospelov, hlavný dôraz však kladie na interpretáciu starších i nových skladieb inšpirovaných slovenskou ľudovou piesňou. Okrem toho neustále rozširuje svoj repertoár o vokálno-inštrumentálne diela, pričom spolupracuje s významnými slovenskými a zahraničnými hudobnými telesami, dirigentmi a sólistami.
Popri koncertnej činnosti Spevácky zbor Lúčnica pravidelne realizuje zvukové nahrávky pre viaceré hudobné vydavateľstvá a nahrávky filmovej hudby pre významné domáce i medzinárodné kinematografické produkcie.
Zbormajstrami speváckeho zboru boli v minulosti Štefan Klimo (1951 ‒ 1983), Peter Hradil (1983 ‒ 1998) a Marián Vach (1998 ‒ 2003). Od roku 2003 je umeleckou vedúcou a dirigentkou speváckeho zboru Elena Matušová.
