Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Sledujte náš kanál na Youtube
Navštívte tím Streamboyz na Facebooku
Sledujte nás na Instagrame
Sledujte nás na Twittri

[ 01:01:22 ] [ 01:01:22 ] [ iba audio > ][ audio only > ]

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Igor Javorský ]

      Hudba. Noc. Možno povedať – dva živly. Dva frekventované pojmy nasiaknuté dráždivou zmesou všednosti a mystiky. Sú osudovou súčasťou našej existencie, takže im zväčša nevenujeme zvýšenú pozornosť; veď predsa v návale informácií neradno plytvať duchovným a mentálnym potenciálom na riešenie samozrejmostí... V okamihoch, v ktorých sa nám predsa len podarí pribrzdiť kolotoč každodennosti, začínajú byť obidve bežné slová o čosi menej samozrejmé, a tým aj výrazne zaujímavejšie. Situácia môže dospieť dokonca do stavu hĺbavých reflexií, úvah, či umeleckých aktivít. Hudba noci: téma mnohých básní, poém, románov, výtvarných diel, hudobných kompozícií. Hudba pomocou svojej schopnosti abstrahovať rôzne javy reality dokáže vystihnúť tajomný rozmer nočnej atmosféry. V žiarivom dni teda máme vďaka hudbe možnosť pocítiť temnotu noci. Noc, zasa naopak, je vo svojej tíšine, temnote a špecifickej zvukovosti nasýtená množstvom zázračných „hudieb“; kdesi mimo dosah hluku civilizácie na nás táto koncentrovaná nočná tíšina pôsobí s mimoriadnou intenzitou. Noc je teda časom vhodným pre meditáciu, pre hlbší ponor do nášho vnútra. Na druhej strane je však noc vytúženým časopriestorom pre organizovanie neviazanej zábavy, osláv, výročných rituálov. Mystiku nočných hodín si začali hudobníci viac všímať až na začiatku 19. storočia; vtedy na myseľ Európanov zaútočili aj tienisté, ba dokonca temné stránky ich života. Predtým bola noc inšpiratívna skôr z hľadiska nonšalantnej kratochvíle a nočných randevú kdesi v salónoch alebo pod balkónmi milovaných žien. Čosi z magickej moci noci síce naznačovali aj skladatelia dávnejšej minulosti (Gesualdo na Venosa), v zásade však vznikali nezáväzné, zábavné skladby typu serenád, kasácií, divertiment. Rukou k dielu výdatne prispel aj Wolfgang Amadeus Mozart. Súpis jeho diel obsahuje trinásť serenád pre sláčiky, desiatky divertiment a kasácií pre rôzne zoskupenia. Mozart jednoznačne patrí k symbolom svetla, slnka, života, optimizmu, pozitívneho prístupu k realite. Jeho meno sa ale paradoxne v ušiach mnohých ľudí automaticky spája aj s Malou nočnou hudbou, teda s vychýrenou Serenádou G dur, KV 525. Tá sa napriek svojej rozšafnosti radí medzi vrcholné Mozartove diela, v ktorých už prerážala na povrch aj temnota noci a dlho prekrývaná tragika života (Klavírne kvarteto g mol, Klavírne koncerty c mol, d mol, Sláčikové kvinteto g mol, Symfónia g mol, Rekviem a podobne). V roku 1776 dvadsaťročný Mozart v Salzburgu napísal rozkošnú Serenádu č. 6 D dur, KV 239; on sám nemal v úmysle dedikovať túto trojčasťovú perlu noci. Jeho despotický a majetnícky zameraný otec Leopold však usúdil, že čosi z druhej časti produktu jeho geniálneho syna pripomína noc. Postaral sa o to, aby vydavateľ vpísal do partitúry podtitul Serenata notturna. Pravdepodobne predpokladal, že týmto trikom zvýši atraktivitu a predajnosť sviežeho diela. Dnes teda Serenata notturna ako titul konkuruje slávnej Serenáde G dur; často dokonca dochádza k zámene týchto dvoch položiek Köchlovho zoznamu. Jedna z nočných hudieb (Serenata notturna) sa nachádza na štartovacej línii najlepších Mozartových rokov; tá druhá Mozartov žalostne krátky životný príbeh dovádza do finále.

      Nočný živel a hudba noci zabezpečili zaslúžený obdiv a úspech aj Alexandrovi Porfirievičovi Borodinovi. Jeden z členov zoskupenia „Piatich“, známeho aj ako spoločenstvo Mocná hŕstka, bodoval simultánne na niekoľkých frontoch. V civilnom zamestnaní bol vychýreným chemikom. Niektoré z výsledkov jeho výskumu boli záväznými ukazovateľmi v oblasti organickej chémie (premena alkoholu na vodík, respektíve nové modely reakcií uhlíka a vodíka). Borodina si ako odborníka pozývali do mnohých výskumných centier v Európe. Pri jednej z takýchto „služobných ciest“ sa v roku 1861 v nemeckom Heidelbergu platonicky zahľadel do istej cnostnej ruskej kontesy Jekateriny Protopopovej, ktorá sa o niečo neskôr stala jeho ženou. Borodinovou silnou stránkou v očiach verejnosti bol aj húževnatý boj za práva žien; temperamentný syn gruzínskeho otca ženy nielen obdivoval a šarmantne dobýjal. Venoval enormné kvantum energie pri presadzovaní zásad sexuálnej emancipácie. Sláčikové kvarteto č. 2 D dur Borodin skomponoval v roku 1881, teda v čase, kedy mal už zaručené renomé nielen na poli chemického experimentu, ale aj na poli hudobnej kompozície. Dielo venoval svojej manželke Jekaterine. Podľa niektorých životopiscov skladateľ svoje 2. sláčikové kvarteto skomponoval ako dar k 20. výročiu ich spoločného zoznámenia v Heidelbergu. Tretiu časť diela koncipoval ako poetické Notturno – a práve táto časť vzbudila u Jekateriny a následne aj u publika najväčší záujem. Pri verejnej premiére si poslucháči Notturno vyžiadali ako prídavok. Pragmaticky zmýšľajúci Borodin bol vo svojom prejave neutíchajúcej vášne presvedčivý; nočná idyla nasýtená emóciami náklonnosti a oddanosti si získava srdcia poslucháčov dodnes. Borodin nepatril k produktívnym skladateľom; práca v laboratóriách ho dostatočne zamestnávala a na komponovanie nemal čas. Náruživý, ale zdravotne labilný bádateľ sa komponovaniu venoval prakticky len počas svojich zdravotných výpadkov a rekreačných pobytov. Do galérie slávy vstúpil najmä Druhou symfóniou h mol Bohatierskou, nedokončenou operou Knieža Igor a symfonickou skicou V stepiach Strednej Ázie. Na rozdiel od svojich priateľov z Mocnej hŕstky sa zahryzol aj do delikátneho, zato však šťavnatého korpusu komornej hudby. Legendárne sú jeho brilantné a vtipné klavírne štúdie na rôzne témy, pri ktorých sa z tvorby radoval po boku vtedajšieho skladateľského a klavírneho „guru“ Franza Liszta. V roku 1875 skladateľ uviedol svoje 1. sláčikové kvarteto. Dynamická skladba plná kontrastov a nabitá mladíckou energiou znechutila všetkých členov Mocnej hŕstky; Borodinovo úsilie považovali za ústup z pozícií ruského skladateľa a za poklonkovanie západnej kultúre. Borodin sa netajil touto črtou svojho skladateľského profilu. Svedčí o tom trojica jeho „beethovenovských“ symfónií, ale aj bohatá korešpondencia s Franzom Lisztom a vtipné klavírne štúdie na témy, ktoré si vzájomne vymieňali (mimoriadne vydarený a vtipný cyklus Parafrázy). Ostrou kritikou na margo 1. sláčikového kvarteta sa preto Borodin nenechal odradiť. Druhý opus pre štyri sláčikové nástroje z hľadiska bujnosti výrazu ubral z plynu; Sláčikové kvarteto č. 2 D dur je vyrovnanejšie, kompaktnejšie, poetickejšie. Ľudská múdrosť a životné skúsenosti zohrali výraznú úlohu. Napriek nesporným kvalitám však stále stojí kdesi v úzadí a ešte len čaká na príležitosť vkročiť do galérie slávy a stať sa repertoárovou lahôdkou.

      „Vy vroucí písně, spějte tou nocí“ – prvá z piesní cyklu Antonína DvořákaCypřiše (1865) posiela svoje emócie v ústrety noci. Dvadsaťštyriročný skladateľ prežíval v tom čase prudkú vášeň a zároveň trpkú bolesť a neistotu. Hľadal preto inšpiráciu v tichu noci a svoje emócie sformoval do osemnástich piesní na sentimentálne texty Gustava Pflegra-Moravského. Piesne o nádeji, sne, čistote prírody, bolesti a zúfalstve sa nesú fiktívnou nocou. Tento koncept z časti pripomína posledný piesňový cyklus Franza Schuberta Zimná cesta; aj rakúsky génius uvádza sériu 24 piesní titulom Gute Nacht… Všetko to, čo hrdinovia týchto projektov prežívajú, sa odohráva v nočnej temnote a v temnote duše zlomenej utrpením. Mladý Dvořák si privyrábal na živobytie ako hudobník Komzákovej kapely. Trávil večery a noci hrou v baroch, kaviarňach a krčmách. V roku 1865 začlenili toto zoskupenie do zostavy orchestra Prozatímního divadla v Prahe. Pre Dvořáka to na jednej strane znamenalo duchovnú vzpruhu, na druhej strane však aj finančnú stratu. Východisko našiel v súkromnej výučbe hry na klavíri. Medzi prvými žiakmi ambiciózneho umelca boli sestry Anna a Josefina Čermákové, dcéry mimoriadne zámožného pražského zlatníka. Krásne dámy zaujali Dvořáka nielen svojimi ambíciami naučiť sa zvládať klaviatúru. S Annou Čermákovou sa neskôr oženil; jeho utajené vášne však patrili Josefine. Dve ženy, dve múzy a temnota pochybností... významová základňa cyklu Cypřiše. Dvořák sa na margo cyklu neskôr vyjadril svojmu vydavateľovi Simrockovi: „Predstavte si chlapca, ktorý je zamilovaný – to je obsah...“ Cyklus je z hudobného hľadiska nečakane vyzretým opusom s dôkladnou koncepciou. Slabinou je však textová zložka, respektíve Dvořákova celoživotná neskúsenosť pri narábaní s literárnymi útvarmi. V jednom z nekrológov na počesť slávneho hudobníka sa píše: „Nedostatočné literárne vzdelanie je tragickým momentom v Dvořákovej neskoršej umeleckej kariére. Všade tam, kde sa hudba prepája so sesterskými umeniami, Dvořákovo estetické cítenie zlyhalo...“ Dvořák bol prosto hudobníkom „telom aj dušou“; hudba zamestnávala jeho myseľ naplno a nevenoval sa súvislostiam. Neradostný deficit literárnych dispozícií poznamenal aj cyklus Cypřiše. „Keď som tieto piesne s p. Bendlom hral, povedal mi, že na mnohých miestach je zlá deklamácia; po roku, keď som tento môj nevyzretý výrobok náhodou dostal znova do ruky, nahliadol som k môjmu potešeniu, že výrok p. Bendla je oprávnený...“. Boj o kultiváciu českého jazyka bol v tom čase veľmi výraznou súčasťou kultúry a Dvořákov prehrešok si vyžiadal trpkú daň. Napriek tomu však Cypřiše zotrvali v duši a v mysli českého skladateľa. Motívy mnohých piesní sa stali súčasťou rozsiahlych symfonických, operných a komorných projektov. Už ako slávny skladateľ sa v roku 1887 rozhodol aranžovať tucet z osemnástich piesní cyklu Cypřiše pre sláčikové kvarteto. Ponechal aj názvy jednotlivých piesní, mierne však upravil ich poradie. Vydavateľ Simrock, ktorý bol Dvořákovi po Moravských dvojspevoch a Slovanských tancoch veľmi naklonený, však skladateľov zámer nepochopil a skladbu nevydal. Tlačou vyšla táto verzia Cypřišov až v roku 1921 v revízii Josefa Suka – Dvořákovho zaťa a oddaného obdivovateľa. Zasnené piesne Já vím, že v sladké naději a Ó, duše drahá, jedinká sú prvou a deviatou dramaturgickou položkou. Podstatne depresívnejšie piesne Nad krajem vévodí lehký spánek a Ty se ptáš, proč moje zpěvy sú finálnymi skladbami v obidvoch verziách. Frustráciu z neúspechu piesňového cyklu teda Dvořák vyriešil majstrovským spôsobom; Cypřiše sú veľmi obľúbeným titulom mnohých komorných ansámblov. Svedčí o tom aj úprava pre sláčikový orchester. Sýta emočnosť získava v tejto úprave na „symfonickej“ intenzite a presvedčivosti.

      Igor Javorský

      –––––
      Bibliografický údaj: JAVORSKÝ, Igor: Text ku koncertu 11. 4. 2021, in: Slovenská filharmónia, Cyklus SKO, 72. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2021

    • Životopisy

      EWALD DANEL

      študoval hru na husliach a dirigovanie na ostravskom konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Absolvoval dirigentský kurz u Karla Österreichera, kurz zborového dirigovania u Jana Wierszyłowského a doktorandské štúdium u Bohdana Warchala. Po ukončení štúdia dva roky pôsobil ako koncertný majster v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu a v orchestri Slovenského národného divadla. Od roku 1985 je koncertným majstrom Slovenskej filharmónie. V roku 2001 prevzal po Bohdanovi Warchalovi post umeleckého vedúceho Slovenského komorného orchestra.

      Ako sólista a dirigent sa predstavil na koncertných pódiách v mnohých krajinách Európy i zámoria (Japonsko, Kórea, Egypt, Panama, Brazília, USA). Dlhodobá spolupráca ho spája s Orquestra Sinfonica Municipal São Paulo, Hiroshima Symphony Orchestra, Akita Chamber Orchestra, Tokyo Harmonia Chamber Orchestra, hosťovsky vystupoval s orchestrami Klang Verwaltung München, Orchestra Ensemble Kanazawa, Nagoya Philharmonic Orchestra, Osaka Symphoniker, Sakata Philharmony, orchestrom PKF – Prague Philharmonia, Orquesta Filarmónica de Málaga, Janáčkovou filharmóniou Ostrava a i. V Hiroshima Symphony Orchestra bol v rokoch 2008 – 2014 hlavným hosťujúcim dirigentom.

      Okrem dirigentských a sólistických aktivít s orchestrami a účinkovaním v sólových recitáloch má umelec bohaté skúsenosti aj v oblasti komornej hry, ktoré získal predovšetkým ako primárius Slovenského kvarteta od r. 1986, od r. 1987 ako spoluzakladateľ Slovenského klavírneho tria. Stál pri zrode Kubínovho kvarteta (na violovom poste) a niekoľko rokov hral tiež v súbore Musica aeterna. V rokoch 1992 – 1996 pôsobil ako umelecký vedúci komorného orchestra mesta Bratislavy Cappella Istropolitana. Umelec sa spolupodieľa na rôznych projektoch v komorných ansámbloch doma i v zahraničí. V roku 2012 mu bola udelená Cena Sebastian za mimoriadny prínos k odkazu diela J. S. Bacha. Získal tiež cenu Cieszynit Uznania 2019 za mimoriadnu reprezentáciu regiónu Tešínskeho Sliezska v zahraničí.

      Ako pedagóg pôsobil v rokoch 1987–1998 na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, v rokoch 1999–2003 a 2007–2009 bol hosťujúcim profesorom na Aichi Prefectural University of Fine Arts and Music v Nagoyi v Japonsku. V roku 2001 viedol interpretačné majstrovské kurzy pre profesionálnych orchestrálnych hráčov na Affinis Music Festivale v Japonsku. V súčasnosti je pedagógom na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

      Ako umelecký vedúci Slovenského komorného orchestra uskutočňuje mnohé zaujímavé projekty, pre slovenské publikum objavuje doposiaľ neuvedené diela svetovej hudobnej literatúry, významnou mierou sa podieľa na uvádzaní nových diel slovenských autorov. Inicioval cyklus koncertov v chrámoch a tiež koncerty pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Od roku 2004, stého výročia úmrtia Antonína Dvořáka, opakovane uvádza jeho Biblické piesne v zborovom unisone ako projekt otvorený pre široký okruh záujemcov, napr. na festivale Pohoda 2018 za účasti vyše 250 spevákov. Cielená dlhodobá spolupráca s rôznymi cirkevnými a amatérskymi speváckymi zbormi a hudobnými súbormi v role dirigenta, organizátora i autora duchovnej hudby je významnou súčasťou jeho umeleckých aktivít.


      SLOVENSKÝ KOMORNÝ ORCHESTER

      vznikol na jeseň roku 1960 na pôde Slovenskej filharmónie. Pri jeho zrode stál vynikajúci huslista sliezskeho pôvodu Bohdan Warchal (1930 – 2000). Od svojho založenia bol jedným z najpopulárnejších súborov v oblasti klasickej hudby na Slovensku. Pod vedením majstra Warchala sa sformoval na popredného predstaviteľa slovenského interpretačného umenia v zahraničí. V roku 2001 prevzal vedenie orchestra Ewald Danel.

      Okrem pravidelných koncertov na pôde Slovenskej filharmónie, účinkovania na festivaloch a koncertných turné v zahraničí, orchester uskutočňuje mnohé mimoriadne zaujímavé koncertné projekty. Po prvýkrát na Slovensku predniesol na jednom koncerte kompletné Bachove Orchestrálne suity a Brandenburské koncerty. Postupne uviedol všetky concerti grossi G. F. Händla, A. Corelliho a raritný komplet sláčikových symfónií mladého F. Mendelssohna Bartholdyho, opakovane uviedol Händlovo oratórium Mesiáš. Pre slovenské publikum objavil mnohé, doteraz na Slovensku neuvedené diela svetových autorov, uskutočnil slovenskú premiéru diela „Osem ročných období“ A. Vivaldiho a A. Piazzollu, vo vlastnom aranžmáne viackrát uviedol piesne J. Ježka. Významnou mierou sa podieľa na uvádzaní slovenskej hudobnej tvorby, od roku 2001 premiéroval viac ako šesťdesiat skladieb.

      Mimoriadnymi koncertmi si orchester pravidelne pripomína nielen významné výročia jubilujúcich skladateľov a hudobných osobností, ale každoročne organizovaným slávnostným koncertom Hommage a Bohdal Warchal i výrazný prínos svojho zakladateľa pre slovenskú hudobnú scénu. V rámci koncertného cyklu Hudba v chrámoch dlhodobou umeleckou spoluprácou podporuje prácu neprofesionálnych zborov. Spolupráca so zbormi sa medzičasom rozšírila i do úspešnej kooperácie s neprofesionálnymi komornými orchestrami a v posledných rokoch sa realizuje v celoslovenskom meradle.

      Z ďalšej pozoruhodnej koncertnej činnosti je dôležité spomenúť, že orchester už niekoľko rokov pokračuje v takmer dvestoročnej bratislavskej tradícii uvádzania diela J. Haydna Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži v Dóme sv. Martina na Kvetnú nedeľu; pokračuje tiež v pravidelnom uvádzaní Koncertov bez bariér pre ľudí so zdravotným znevýhodnením; spolupracuje s významnými slovenskými, či zahraničnými sólistami. Okrem toho sa každoročne venuje príprave a realizácii koncertov pre deti a mládež v pravidelných koncertných cykloch Slovenskej filharmónie a v spolupráci s Detskou univerzitou v Bratislave. V marci 2019 premiéroval SKO spolu s Jurajom Kukurom hudobno-dramatické predstavenie „Biblia“ v Divadle Aréna, ktoré uvádzajú aj na rôznych festivaloch na Slovensku a v Českej republike.

      V nedávnom období SKO koncertoval v Japonsku, Južnej Kórei, Francúzsku, Španielsku, Nemecku, Švajčiarsku a Českej republike. Na zahraničných a domácich pódiách sa orchester predstaví aj v jubilejnej sezóne. Vo februári 2021 na Slávnostnom koncerte k 60. výročiu založenia SKO uviedol rovnaký program, aký zaznel na prvom koncerte SKO vo februári 1961.

    Páči sa Likes 0
    Online bulletin Odfoťte QR kód pomocou smartfónu a zobrazí sa vám bulletin vo vašom mobilnom zariadení. Alebo na QR kód kliknete a bulletin sa vám zobrazí v novom okne prehliadača.

    Mozart / Borodin / Dvořák

    Nedeľa 11. 4. 2021, 16.00 h
    SKO – Slovenský komorný orchester, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

    ProgramProgram
    Wolfgang Amadeus MozartWolfgang Amadeus Mozart (1756–1791)
      Serenáda D dur „Serenata notturna“, KV 239 Serenade No. 6 in D major, K. 239 “Serenata Notturna”
      Marcia. MaestosoMarcia. Maestoso
      MinuettoMinuetto
      Rondo. AllegrettoRondo. Allegretto
    Alexander Porfirievič BorodinAlexander Porfiryevich Borodin (1833–1887)
      Sláčikové kvarteto č. 2 D dur String Quartet No. 2  in D Major
      Allegro moderatoAllegro moderato
      Scherzo. AllegroScherzo. Allegro
      Notturno. AndanteNotturno. Andante
      Finale: Andante – VivaceFinale: Andante – Vivace
    Antonín DvořákAntonín Dvořák (1841–1904)
      Cypřiše, B. 152 (výber) Cypresses, B. 152 (selection)
      Já vím, že v sladké naději. ModeratoI Know that My Love to Thee (Já vím, že v sladké naději). Moderato
      Ó, duše drahá, jedinká. ModeratoThou Only, Dear One (Ó, duše drahá, jedinká). Moderato
      Nad krajem vévodí lehký spánek. Allegro scherzandoNature Lies Peaceful in Slumber and Dreaming (Nad krajem vévodí lehký spánek). Allegro scherzando
      Ty se ptáš, proč moje zpěvy. Allegro animatoYou Ask Why My Songs (Ty se ptáš, proč moje zpěvy). Allegro animato

    Hudba. Noc. Možno povedať – dva živly. Dva frekventované pojmy nasiaknuté dráždivou zmesou všednosti a mystiky. Sú osudovou súčasťou našej existencie, takže im zväčša nevenujeme zvýšenú pozornosť. V okamihoch, v ktorých sa nám predsa len podarí pribrzdiť kolotoč každodennosti, začínajú byť obidve bežné slová o čosi menej samozrejmé, a tým aj výrazne zaujímavejšie. Situácia môže dospieť dokonca do stavu hĺbavých reflexií, úvah, či umeleckých aktivít. Hudba noci: téma mnohých básní, poém, románov, výtvarných diel, hudobných kompozícií. Mystiku nočných hodín si začali hudobníci viac všímať až na začiatku 19. storočia; vtedy na myseľ Európanov zaútočili aj tienisté, ba dokonca temné stránky ich života. Predtým bola noc inšpiratívna skôr z hľadiska nonšalantnej kratochvíle a nočných randevú. Wolfgang Amadeus Mozart jednoznačne patrí k symbolom svetla, slnka, života, optimizmu, pozitívneho prístupu k realite. Jeho meno sa však spája aj s dielami s tematikou noci – okrem Serenády č. 6 D dur Serenata notturna, KV 239 medzi nich patrí i slávna Malá nočná hudba. Uznávaný chemik a skladateľ Mocnej hŕstky Alexander Porfirievič Borodin dedikoval Sláčikové kvarteto č. 2 D dur svojej manželke Jekaterine. Venoval jej ho ako dar k 20. výročiu ich spoločného zoznámenia v Heidelbergu. Tretiu časť diela koncipoval ako poetické Notturno – a práve táto časť vzbudila u Jekateriny a následne aj u publika najväčší záujem. Piesne z cyklu Cypřiše od Antonína Dvořáka hovoria o nádeji, sne, čistote prírody, bolesti a zúfalstve nesúc sa fiktívnou nocou. V roku 1887 autor zaranžoval tucet z osemnástich piesní cyklu Cypřiše pre sláčikové kvarteto. Titul sa v tejto inštrumentálnej úprave stal veľmi obľúbeným dielom.

    Huslista a dirigent Ewald Danel pôsobí na poste umeleckého vedúceho Slovenského komorného orchestra už od roku 2001. Stal sa nástupcom Bohdana Warchala, zakladateľa orchestra. SKO sa významnou mierou podieľa na uvádzaní slovenskej hudobnej tvorby.


    • VideozáznamVideorecording
    • AndrejAndrej OsvaldOsvald svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spoluprácaIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, MarekMarek PiačekPiaček réžiavideo producer, postprodukciapost-production
    • Vyrobila Slovenská filharmónia © 2021A Slovak Philharmonic Production © 2021