Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na X / Twittri Follow us on X / Twitter

movie [ 1 H 15 MIN ] [ 1 H 15 MIN ] sd

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Jana Majerová ]

      Dnešný koncert je dramaturgicky osviežujúcim a v kontexte zvyčajnej koncepcie i pomerne netradičným „dielikom“ cyklu Hudobná mozaika. Zároveň, program koncertu sám o sebe tvorí pestrú mozaiku čo sa týka obsadenia i zaradenia jednotlivých skladieb, ktoré pochádzajú od autorov píšucich naprieč žánrami, od klasiky po jazz, world music a ďalšie.

      Silvius Leopold Weiss (1687 – 1750) bol nemecký skladateľ a lutnista narodený v Poľsku. Bol súčasníkom barokových velikánov ako Johann Sebastian Bach (1685 – 1750), Georg Friedrich Händel (1685 – 1759) či Domenico Scarlatti (1685 – 1757). Podobne ako jeho súrodenci sa začal učiť hrať na lutne už v ranom detstve pod vedením svojho otca. Ako lutnista pôsobil zozačiatku v kapelách rôznych šľachtických dvorov v Poľsku a Nemecku. Jeho hudobný rozvoj významne ovplyvnil niekoľkoročný pobyt v Ríme, kam odišiel v roku 1710, a kde sa zoznámil s viacerými vtedajšími poprednými umelcami. Weissovým najvýznamnejším pôsobiskom sa stali napokon Drážďany. Tamojšiemu dvoru sa po prvýkrát predstavil v roku 1717. Už o rok neskôr sa stal kráľovským komorným lutnistom. Bol považovaný za najlepšieho lutnistu svojej doby, preto niet divu, že patril aj k najlepšie plateným hudobníkom drážďanského dvora, kde pôsobil až do svojej smrti. Ako skladateľ napísal vyše 600 diel pre sólovú lutnu. Jeho kompozície pre lutnu s inými nástrojmi sa, žiaľ, nezachovali v kompletnej podobe. V súčasnosti sa viaceré z jeho skladieb pomerne často hrávajú aj ako transkripcie pre gitaru. Päť častí (Prelude, Allemande, Courante, Sarabande, Gigue) z jeho Suity pre lutnu d mol zaznie v úprave Karin Ehwallner pre altovú citaru alebo hackbrett. Cimbalista Mykhaylo Zakhariya, v snahe dosiahnuť „autentickejšiu farbu a štýlovejšiu interpretáciu“, používa pri hre tohto diela neobalené drevené paličky.

      Ukrajinský skladateľ, etnomuzikológ a dirigent Bohdan Kotiuk (1951) pochádza z mesta Ľvov. Je autorom vokálno-inštrumentálnych, symfonických, komorných i sólových diel. Zvláštnu pozornosť venuje aj tvorbe pre cimbal. Jeho Rapsódia č. 2 je skomponovaná v romantickom štýle a jej základný hudobný materiál tvoria tri tanečné témy. Autor v skladbe využíva novátorské techniky hry na cimbale. Ako približuje Mykhaylo Zakhariya, „ide hlavne o veľmi bohaté využitie pedálu a nový spôsob úderu, pri ktorom palička po údere zostáva na strunách, čím vytvára veľmi špecifickú farbu tónu. Ďalším málo používaným spôsobom hry je hra troch tónov naraz pri jednom údere paličkou. Tieto prvky skladateľ preberá z hry rumunských folklórnych cimbalistov. Netradičné je tiež využitie hry opačnou (drevenou) časťou paličiek. Druhá rapsódia je technicky i výrazovo náročná, no veľmi nápaditá a farebná“.

      György Kurtág (1926) patrí k najvýznamnejším maďarským skladateľom 20. a 21. storočia. K jeho kolegom-rovesníkom patril i György Ligeti (1923 – 2006), s ktorým sa zoznámil už počas štúdií na renomovanej Hudobnej akadémii Franza Liszta v Budapešti. Oboch skladateľov spájalo celoživotné priateľstvo. V rámci štúdia v Paríži navštevoval Kurtág hodiny kompozície aj u slávnych skladateľov Oliviera Messiaena a Dariusa Milhauda. Okrem skladby sa presadil aj ako klavirista a dlhoročne pôsobil ako pedagóg hry na klavíri a komornej hudby na svojej alma mater v Budapešti. Medzi jeho študentov patrili napríklad András Schiff či Zoltán Kocsis. Pre Kurtágovu hudbu je typická ekonomickosť a koncentrovanosť zvolených prostriedkov. Tvrdil, že „človek dokáže robiť hudbu takmer z ničoho“. Svoj cyklus štyroch expresívnych miniatúr Črepiny / Szálkák, op. 6c napísal v roku 1973 pre cimbal a o päť rokov neskôr ho prepísal i pre klavír (op. 6d).

      Ďalší ukrajinský skladateľ Igor Haidenko (1961) študoval kompozíciu v Charkove, ako aj na Petrohradskom konzervatóriu a vo Francúzsku. Jeho tvorba zahŕňa zborové, symfonické, komorné diela, muzikály i hudbu k divadelným predstaveniam. Koncert pre cimbal s orchestrom – Slnečné kolo, ktorý zaznie vo verzii pre cimbal a klavír, autor napísal ako povinnú skladbu pre Medzinárodnú cimbalovú súťaž v Charkove v roku 2004. Podľa Mykhayla Zakhariyu obsahuje cimbalový part „veľké množstvo technických prvkov. Skladateľ kladie dôraz na využitie dvojitého úderu – pre cimbal veľmi charakteristického. V skladbe tým dosahuje dynamizmus, ktorý umocňujú aj virtuózne pasáže. Charakteristický je tiež často využívaný synkopický rytmus. Orchestrálna faktúra je prehľadná, a preto je dobre hrateľná aj v prepise pre klavír.“ Haidenkov jednočasťový cimbalový koncert s kadenciou predstavuje energické, dobre vystavané dielo s veľmi sugestívnym účinkom.

      Korene husľového virtuóza a skladateľa Florina Niculescu (1967) siahajú do rumunskej hudobníckej rodiny. Jeho umelecká tvorba je výsledkom syntézy viacerých vplyvov: klasického vzdelania na Hudobnej akadémii Georga Enescua v Bukurešti a v Paríži a umeleckých spoluprác s poprednými hudobníkmi rôznych žánrov, najmä jazzu, jazz fusion a gypsy jazz, ako napríklad s klaviristom Michelom Graillierom, huslistom Stéphanom Grappellim, kontrabasistom Jacquom Vidalom, gitaristami Babikom Reinhardtom, Birélim Lagrèneom, Jimmym Rosenbergom a mnohými ďalšími. Z týchto zdrojov čerpá i jeho komorná skladba Liaison.

      Fúzia rôznych vplyvov sa prejavuje aj v tvorbe slovenského multižánrového huslistu, skladateľa a aranžéra Stanislava Palúcha (1977), ktorý sa bravúrne orientuje vo svete jazzu, swingu, fusion, world music, ako aj v ľudovej hudbe. Okolnosti vzniku skladieb, uvedených na tomto koncerte, približuje autor nasledovne: „Pri písaní štyroch skladieb pre Mykhayla Zakhariyu som vychádzal z obsadenia ansámblu, pre ktorý som sa snažil ,ušiť na mieruʻ repertoár, ktorý vyhovuje všetkým zúčastneným hudobníkom a berie ohľad na hudobné žánre, v ktorých sa títo pohybujú. Tiež som chcel vytvoriť kontrast medzi náladami a tempami jednotlivých kusov, čo som dosiahol aj za pomoci žánrovej odlišnosti, pričom spoločným hudobným menovateľom sa stala improvizácia. Swing 77 je písaný v štýle ,jazz manoucheʻ (džezový žáner, ktorého zakladateľom bol legendárny gitarista rómskeho pôvodu Django Reinhardt), no téma v sebe obsahuje prvky východoeurópskej tradičnej hudby. Nad ránom je komponované ako bossa nova – tento žáner vznikol spojením brazílskej tradičnej hudby a cool jazzu, za jeho zakladateľov sa považujú skladateľ Antonio Carlos Jobim a gitarista João Gilberto, vznikol v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Pozdrav z vrchov – celá kompozícia je postavená na krátkej podpolianskej téme, ktorá je spracovaná tromi spôsobmi, posledný je v podpolianskom rytme s použitím typických hudobných variácií v husliach a cimbale. Balada má inšpiráciu v rumunskom mestskom folklóre, v ktorom sa miesi viacero žánrov a nesie v sebe znaky džezovej hudby.“

      Poslednú skladbu večera Virtuozitati napísal cimbalista svetového formátu Giani Lincan (1966), pochádzajúci zo známej rumunskej rodiny dlhodobo sa venujúcej rómskej hudbe. Hru na cimbale však vyštudoval aj na Hudobnej akadémii Georga Enescua v Bukurešti. Skúsenosti zbieral tiež počas svojho účinkovania vo viacerých rumunských orchestroch. V roku 1996 presídlil do Holandska. Založil vlastný súbor Lincan Ensemble, s ktorým sa venuje interpretácii rumunskej, maďarskej, ruskej a francúzskej rómskej hudby, jazzu i klasiky. Okrem toho spolupracuje s mnohými ďalšími umelcami a formáciami, vystupuje na prestížnych festivaloch, spolupracuje na rôznych umeleckých projektoch a pravidelne nahráva. Na dnešnom koncerte zaznie skladba Virtuozitati s akordeónovým partom upraveným pre husle. Nech vám táto energiou nabitá finálna prskavka, ako aj celý koncert, prinesú pozitívne zmýšľanie do najbližších dní.

      Jana Majerová

      –––––
      Bibliografický údaj: MAJEROVÁ,Jana: Text ku koncertu 9. 3. 2021, in: Slovenská filharmónia, Cyklus HM Hudobná mozaika, 72. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2021

    • Životopisy

      MYKHAYLO ZAKHARIYA

      sa narodil v roku 1987 v rodine profesionálnych hudobníkov v Moldavsku, s ktorou sa zakrátko presťahoval na Ukrajinu. Už ako dvojročný sa začal učiť hrať na cimbale. Vo svojich troch rokoch bol prijatý na Základnú umeleckú školu v ukrajinskej Dolyne do triedy svojho otca. Prvé verejné vystúpenie absolvoval ako štvorročný a už o rok neskôr získal 1. miesto v krajskej súťaži. Ako desaťročný mal za sebou sólové koncerty po celej Ukrajine i prvú rozhlasovú nahrávku (Kyjev), získal ocenenie od prezidenta a o rok na to aj od Ministerstva kultúry za umelecké zásluhy. V roku 2002 začal študovať na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici v triede Viktórie Herencsár. V štúdiu pokračoval na Prikarpatskej univerzite Vasyľa Stefanyka v meste Ivano-Frankivsk na Ukrajine v triede svojho otca a neskôr aj na Akadémii umení v Banskej Bystrici pod vedením Viktórie Herencsár, kde je od roku 2017 poslucháčom doktorandského štúdia.

      Mykhaylo Zakhariya získal množstvo ocenení na medzinárodných, celoštátnych a krajských súťažiach na Ukrajine. Medzi najväčšie úspechy patrí 2. miesto a cena poroty za najlepší prednes virtuóznej skladby na medzinárodnej súťaži Strieborný zvon v Užhorode (2001), víťazstvo na Medzinárodnej súťaži Eugena Cocu v Moldavsku (2004), 1. cena na Medzinárodnej cimbalovej súťaži vo Valašskom Meziříčí (2005, 2007), 1. cena a zlatá medaila v kategórii sólo a 1. cena a titul absolútneho víťaza v kategórii komorná hra (duo s manželkou Danou Zakhariya) na medzinárodnej súťaži Concorso Internazionale di Esecuzione Musicale Giovani Musicisti – Città di Treviso v Taliansku (2012), 1. miesto v kategórii sólo a 1. miesto v kategórii duo (s Danou Zakhariya) na Medzinárodnej internetovej hudobnej súťaži v Belehrade (2015). V nasledujúcich štyroch rokoch bol pozvaný do poroty tejto súťaže. V roku 2019 získal 1. miesto v kategórii klasická hudba na Medzinárodnej cimbalovej súťaži BMC v Budapešti. Získal aj niekoľko ďalších ocenení: cenu primátora Banskej Bystrice za úspešnú reprezentáciu Banskobystrického kraja, diplom za veľký osobný vklad a propagáciu ukrajinskej kultúry i udržiavanie národnej tradície (Ukrajina), stal sa čestným občanom mesta Dolyna (Ukrajina) za zásluhy a reprezentáciu, tiež bol zaradený do životopisnej encyklopédie Who is who v Slovenskej republike.

      Mykhaylo Zakhariya koncertuje v mnohých štátoch sveta, ako napríklad v Rusku, Moldavsku, Lotyšsku, Kazachstane, Uzbekistane, Taliansku, Rakúsku, Česku, Maďarsku, Belgicku, Grécku, vo Veľkej Británii, v Írsku, Poľsku, ako aj na Slovensku. Účinkoval na festivaloch Dni muzyki Karola Szymanowskiego v Zakopanom, Qué viva el salterio v Mexiku, Topoľčianska hudobná jar, Bojnické hudobné leto, Pod diamantovou klenbou v Kremnici, Cíferská hudobná jar, Lipianska hudobná jar, Cesty k hudbe a ďalších. Okrem toho koncertoval na pódiách ako MÜPA Budapešť, Filharmónia v Ivano-Frankivsku na Ukrajine (uvedenie prvého celovečerného koncertu dua cimbal a klavír s manželkou Danou Zakhariya), Slovenský inštitút vo Viedni. Zúčastnil sa na šiestich Svetových cimbalových kongresoch (Ukrajina, Švajčiarsko, dvakrát Čína, Nemecko, Maďarsko, Slovensko).

      Ako sólista spolupracoval s orchestrami ako Mládežnícky symfonický orchester Kodály – Bartók (Maďarsko), Orchester Konzervatória J. L. Bellu, Zlaté husle, Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Debrecínska filharmónia (Maďarsko), Filarmónica de Querétaro (Mexiko).

      Pedagogicky pôsobil na viacerých umeleckých školách. Momentálne je jeho stálym pôsobiskom Konzervatórium Jozefa Adamoviča v Košiciach. V roku 2006 prednášal o európskej cimbalovej hudbe na viacerých vysokých školách v Pekingu; zároveň nahrával pre čínsku televíziu. V rokoch 2012 a 2016 prijal pozvanie, aby prednášal, koncertoval a vyučoval hru na cimbale na Hudobnom konzervatóriu v Pekingu. Často je pozývaný ako lektor cimbalových kurzov. Jeho študenti získavajú popredné miesta na medzinárodných súťažiach.

      Interpretuje diela rôznych skladateľov všetkých štýlových období a svoj repertoár neustále rozširuje. Venuje sa aj ľudovej hudbe – slovenskému, maďarskému, ukrajinskému a rumunskému folklóru, world music, jazzu a populárnej hudbe. Účinkuje aj ako člen rôznych zoskupení, ako napríklad Diabolské husle/Cigánski diabli, Silband a ďalšie. Nahral 15 CD s folklórnou a populárnou hudbou. V roku 2011 vydal svoj profilový dvojalbum.


      DANA ZAKHARIYA

      pochádza z Lučenca, kde sa vo svojich siedmich rokoch začala učiť hrať na klavíri na miestnej základnej umeleckej škole. V štúdiu pokračovala na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici. V roku 2013 úspešne absolvovala štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde študovala pod vedením Zuzany Niederdorfer-Paulechovej a Evy Varhaníkovej. Za svoje študijné výsledky a reprezentáciu školy dvakrát získala cenu dekana. V rámci štúdia absolvovala štipendijný pobyt na Hudobnej akadémii Karola Szymanowského v Katoviciach v triede Joanny Domanskej. Od roku 2017 je poslucháčkou doktorandského štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystrici pod vedením Zuzany Niederdorfer-Paulechovej.

      Dana Zakhariya sa úspešne predstavila na viacerých medzinárodných súťažiach a podujatiach, kde získala niekoľko ocenení: Cenu poľských skladateľov na Medzinárodnom klavírnom fóre v Sanoku (2011), 1. cenu a titul absolútneho víťaza v kategórii komorná hra (duo s manželom Mykhaylom Zakhariyom) na medzinárodnej súťaži Concorso Internazionale di Esecuzione Musicale Giovani Musicisti – Città di Treviso v Taliansku (2012), 1. miesto v kategórii sólo a 1. miesto v kategórii duo (s Mykhaylom Zakhariyom) na Medzinárodnej internetovej hudobnej súťaži v Belehrade (2015), Cenu pre najlepšieho korepetítora na Medzinárodnej cimbalovej súťaži Eugena Cocu (2018) a ďalšie.

      Svoju hru na klavíri si zdokonaľovala na viacerých medzinárodných interpretačných kurzoch v poľskom Sanoku, v Českej republike a na Slovensku pod vedením vynikajúcich pedagógov (O. Niederdorfer, O. Mantur, A. Stempin, J. Ostrowski, Z. Hnát, A. Vlasáková, J. Jiraský, U. Bartkiewicz, J. Drziewiecki, M. Bylicki, A. Pikul, A. Ikeba).

      Dana Zakhariya koncertuje ako doma na Slovensku (Zvolenská hudobná jar, Prešovská hudobná jar, Topoľčianska hudobná jar, Bojnické hudobné leto, Cíferská hudobná jar, Lipianska hudobná jar), tak aj v zahraničí – v Maďarsku, Taliansku, Rakúsku (Slovenský inštitút vo Viedni, Haus der Musik, Anton Bruckner Privatunivarsität Linz), Poľsku (Dni muzyki Karola Szymanowskiego v Zakopanom), Českej republike a na Ukrajine. V roku 2017 uviedli spolu s manželom prvý celovečerný koncert dua cimbal a klavír vo Filharmónii v meste Ivano-Frankivsk na Ukrajine.

      Počas štúdia na konzervatóriu spolupracovala s orchestrom Konzervatória J. L. Bellu. Niekoľkokrát nahrávala pre Slovenský rozhlas. V roku 2011 nahrávala komorné skladby na profilový dvojalbum Mykhayla Zakhariya. Spolupracuje aj s huslistkou Dianou Kleščovou a príležitostne so sólistami Štátneho divadla v Košiciach – Tatianou Paľovčíkovou-Paládiovou a Jaroslavom Dvorským.

      Dana Zakhariya pedagogicky pôsobí na Konzervatóriu Jozefa Adamoviča v Košiciach. Predtým vyučovala a korepetovala na viacerých umeleckých školách.


      STANISLAV PALÚCH

      študoval hru na husliach na Konzervatóriu v Žiline a na VŠMU v Bratislave. V detstve sa pod vedením svojho otca venoval folklóru. Počas štúdií na konzervatóriu sa začal zaoberať jazzovou hudbou a aktívne v tejto oblasti začal pôsobiť počas vysokej školy. Na slovenskej hudobnej scéne sa vyníma ako univerzálny hráč bravúrne sa orientujúci vo swingu, fusion, world music, ako aj v ľudovej hudbe.

      Po absolvovaní štúdií pôsobil v poprednej českej folkovej a country formácii Druhá Tráva s Robertom Křesťanom, predtým v skupine Teagrass pod vedením Jiřího Plocka, ktorá sa už vtedy zaoberala fúziami folklórneho materiálu s inými žánrami. V tomto období nahral niekoľko CD s obidvoma zoskupeniami. Pre svoje mimoriadne umenie a univerzálnosť je vyhľadávaným partnerom mnohých slovenských a českých umelcov.

      Vystupuje so svojím Pacora triom, ktorého prvé CD (2005) dostalo vysoké hodnotenie v BBC Music Magazine. So spomínanou formáciou sa predstavil aj s viacerými poprednými slovenskými a českými orchestrami v špeciálne skomponovanom programe, ktorý zaranžoval spolu so svojimi spoluhráčmi. Účinkoval na popredných domácich festivaloch klasickej hudby, folklóru, jazzu a iných hudobných žánrov. S rôznymi formáciami koncertoval vo väčšine štátov Európy a v USA, nahrával pre Český a Slovenský rozhlas a televíziu a ORF. Ako štúdiový hráč nahral niekoľko desiatok albumov.

      Stanislav Palúch dlhé roky pôsobí aj v triu známeho slovenského klaviristu, skladateľa a dirigenta Petra Breinera s názvom Triango, kde je jeho spoluhráčom výborný slovenský akordeonista Boris Lenko. CD s rovnomenným názvom dostalo cenu Aurel za najlepší slovenský jazz/blues album roku 2007.

      Stanislav Palúch je autorom hudby k väčšine predstavení Slovenského ľudového umeleckého kolektívu od roku 2005. Ich spolupráca vyústila do projektu „Ornamenty“ – spoločného hudobného programu formácie Pacora Trio, ľudovej hudby SĽUKu a multiinštrumentalistu Mareka Pastírika, zaznamenaného aj na rovnomennom CD albume z roku 2014.

      Od roku 2015 spolupracuje s významným talianskym virtuózom na viole da gambe Vittoriom Ghielmim a jeho ansámblom Il Suonar Parlante a od roku 2016 s popredným rakúskym jazzovým skladateľom, aranžérom, klaviristom a dirigentom, bývalým mnohoročným vedúcim ansámblu Vienna Art Orchestra, Mathiasom Rüeggom, pre ktorého nahrával spolu s výbornou rakúskou speváčkou Liou Pale na album „The Schumann Songbook“.

      Producentsky sa podieľal na viacerých albumoch slovenských a českých hudobníkov v oblasti world music, ktoré sa dostali do nominácií na žánrové ceny Anděl v Českej republike. V poslednom čase je vyhľadávaným aranžérom pre rôzne zoskupenia, aranžérsky aj hudobno-produkčne zastrešuje mimoriadne obľúbený detský projekt Spievankovo.

      Je autorom hudby k dvom krátkym filmom „Chyťte ho“ a „Ábelov čierny pes“, ako aj hudby k predstaveniam Slovenského národného divadla „Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch“ a Komorného divadla Martin „Výkriky bez ozveny“.


      JÁN RIGO

      je pôvodom z Komárna, kde začal študovať hru na kontrabase. Vo svojich trinástich rokoch sa začal venovať aj klasickej hudbe. Ako osemnásťročný už spolupracoval s muzikantskou elitou rôznych žánrov. Koncertuje na najvýznamnejších svetových pódiách, ako napríklad v Tokiu, Chicagu, Moskve, Paríži, Porte. V januári 2020 účinkoval aj v newyorskej Carnegie Hall.


      MARCO PILLO

      Skladateľ, aranžér, cimbalista, spevák a gitarista Marco Pillo pochádza zo Šale. Už ako trinásťročný pôsobil v komornom orchestri A. Móžiho, s ktorým koncertoval po Európe. Hru na gitare študoval v Španielsku (Granada, Sevilla, Marbella, Barcelona), kde prenikal aj do krás flamenca. Z jeho autorskej dielne pochádzajú nielen vlastné koncertné skladby, ale aj diela pre iných interpretov (napr. v roku 2015 zložil vianočnú skladbu pre Michala Davida a Martinu Balogovú). Realizoval niekoľko CD nahrávok, na ktorých sa predstavil ako gitarista a spevák, ale tiež ako hráč na cimbale. Spolupracoval s Helenou Zeťovou, kapelou Buty, Linha Singers. S Antonínom Gondolánom nahrával CD „Čekej a neplakej“ a s Cigánskymi diablami album „Carmen“. Od septembra 2015 účinkoval v muzikáli Carmen a stal sa sólistom SND. Ako sólový cimbalista bol súčasťou unikátneho projektu Talichovho komorného orchestra, s ktorým okrem hosťovania na koncertoch vydal aj CD „Cigánske melódie“, na ktorom sa podieľal aj ako aranžér. Marco Pillo je tiež autorom hudby k predstaveniam „César a Drana“ alebo „Příliš drahá Mathilda“ uvedených v Prahe. V súčasnej dobe vystupuje s kapelou Gypsy jazz SK. Jeho široký záber siaha naprieč všetkými štýlmi a žánrami. „Chcem robiť hudbu, ktorá osloví všetkých a bude sa páčiť. Pracujem na všetkých štýloch, nikdy sa neriadim podľa predom určených šablón,“ vysvetľuje Marco. „Vo chvíli, kedy zleniviete, všetko je zrazu zlé. Hudba je niečo, čo sa neustále vyvíja. Je to neuchopiteľná vibrácia, niečo, čo vás núti ísť stále ďalej.“


    Páči sa Likes 0

    Mykhaylo Zakhariya – Cimbal

    Utorok 9. 3. 2021, 19.00 hTuesday, March 09, 2021, 7.00 PM
    Cyklus HM – Hudobná mozaika
    Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
    HM serie – Musical Mosaic
    Concert Hall of Slovak Philharmonic


    Program
    Sylvius Leopold Weiss (1687–1750)[upr. Karin Ehwallner]
      Suita pre lutnu d mol (výber) Lute Suite in D minor (selection)
      PreludePrelude
      AllemandeAllemande
      CouranteCourante
      SarabandeSarabande
      GigueGigue
    Bohdan Kotiuk (1951)
      Rapsódia č. 2 Rhapsody Nr. 2
    György Kurtág (1926)
      Črepiny / Szálkák, op. 6c Splinters for Cimbalon / Szálták, Op. 6c
      Molto agitatoMolto agitato
      SostenutoSostenuto
      VivoVivo
      Mesto (In memoriam Stefan Romascanu)Mesto (In memoriam Stefan Romascanu)
    Igor Haidenko (1961)
      Slnečné kolo, koncert pre cimbal s orchestrom Cimbalom Concerto “The Sun Wheel”
    Florin Niculescu (1967)
      Liaison Liaison
    Stanislav Palúch (1977)
      Swing 77 Swing 77
      Nad ránom At Dawn
      Pozdrav z vrchov A Greeting from the Hills
      Balada Ballad
    Giani Lincan (1966)
      Virtuozitati Virtuozitati

    Dramaturgicky osviežujúci koncert cyklu Hudobná mozaika prinesie diela rozmanitých hudobných žánrov. Hlavný protagonista koncertu – popredný cimbalista Mykhaylo Zakhariya, ktorý sa okrem klasickej hudby venuje aj folklóru, world music, jazzu a populárnej hudbe, sa predstaví v sólových i komorných skladbách. Zaznejú diela nemeckého lutnového virtuóza 18. storočia Silvia Leopolda Weissa (v úprave Karin Ehwallner), významného maďarského skladateľa 20. a 21. storočia Györgya Kurtága, či Rapsódia č. 2 ukrajinského autora Bohdana Kotiuka napísaná v romantickom štýle s využitím novátorských techník hry na cimbale. Jednočasťový cimbalový koncert Slnečné kolo (zaznie v úprave pre cimbal a klavír) ďalšieho ukrajinského skladateľa Igora Haidenka vznikol ako povinná skladba pre Medzinárodnú cimbalovú súťaž v Charkove, 2004. Pestrú programovú mozaiku dopĺňajú diela popredného huslistu rumunsko-francúzskeho pôvodu Florina Niculescu venujúceho sa aj jazzu a world music, cimbalistu svetového formátu Gianiho Lincana pochádzajúceho z Rumunska, ako aj známeho slovenského multižánrového huslistu, skladateľa a aranžéra Stanislava Palúcha. Klaviristka Dana Zakhariya okrem iného dlhoročne pôsobí v úspešnom duu so svojím manželom. Umelci Ján Rigo a Marco Pillo pravidelne účinkujú doma i v zahraničí na koncertoch rôznych žánrov.


    VideozáznamVideorecording
    AndrejAndrej OsvaldOsvald svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spolupráca ITIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, MarekMarek PiačekPiaček réžiavideo producer, postprodukciapost-production
    Vyrobila Slovenská filharmónia © 2021A Slovak Philharmonic Production © 2021
    Tu majú byť odkazy, ktoré overujú, že sa koncert uskutočnil. Tlač, web, sociálne siete...
  • Facebook

    X (Twitter)