Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Sledujte náš kanál na Youtube
Navštívte tím Streamboyz na Facebooku
Sledujte nás na Instagrame
Sledujte nás na Twittri

[ 01:18:59 ] [ 01:18:59 ] [ iba audio > ][ audio only > ]

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Markéta Štefková ]

      Sláčikové kvarteto č. 1 e mol „Z môjho života“ napísal Bedřich Smetana ako päťdesiatdvaročný v roku 1876. Ide o osobné, v kontexte vtedajšej hudby ojedinelé vyznanie, v ktorom mapuje kľúčové míľniky svojho života. V zmysle skladateľovho vlastného výkladu má prvá časť Allegro vivo appassionato predstavovať volanie osudu, náklonnosť k umeniu a romantike, veľkú túžbu, ale aj predzvesť tragédie. Druhá časť v pozícii scherza Allegro moderato a la polka (svojimi štylizáciami, predovšetkým klavírnymi, vzdal Smetana ten najvyšší hold tomuto prostému českému ľudovému tancu) je spomienkou na veselú mladosť. Clivé a nežné Largo sostenuto je výrazom žiaľu nad tragickou predčasnou smrťou skladateľovej prvej ženy Kateřiny. Záverečné Vivace hudobne nadväzuje na prvú časť a je spočiatku výrazom krásy a šťastia, ktoré Smetana v hudbe nachádzal, až „konečně zahvizdne v uchu mém strašně znějící vysoký tón co výstraha mého krutého osudu, mé nynější hluchoty, která mně navždy uzavřela onu blaženost, slyšeti a kochati se v krásách našeho umění. Podrobení se nezvratnému osudu, který už v první větě co výstraha se ozval, s malinkým paprskem naděje na lepší budoucnost.“ Dielo spočiatku nebolo príliš uznávané, kvôli svojej údajnej náročnosti a skôr symfonickému charakteru. Jeho súkromná premiéra sa uskutočnila až v roku 1878, na violu hral Antonín Dvořák. Orchestrálna verzia Smetanovho sláčikového kvarteta Z môjho života vytvorená Georgeom Szellom, americkým dirigentom a skladateľom maďarského pôvodu, sa viaže na jeho dlhoročné pôsobenie na poste hudobného riaditeľa Clevelandského orchestra (1946 – 1970), počas ktorého sa toto dielo stalo efektnou súčasťou repertoáru telesa.

      Za svoju skôr symbolickú účasť na drážďanskom povstaní v roku 1848 sa Richard Wagner musel uchýliť do exilu. Všestrannú podporu našiel v roku 1852 u obchodníka Otta Wesendoncka v Zürichu, v ktorého dome strávil niekoľko rokov. 1857 – 1858 vzplanula vášnivá aféra medzi Wagnerom a Wesendonckovou manželkou Mathildou, autorkou básní, ktoré sa stali základom skladateľovho jediného neoperného vokálno-inštrumentálneho diela, cyklu Päť básní na texty Mathildy Wesendonckovej pre ženský hlas a klavír, WWW 91. Keďže Mathilda i Wagner boli zadaní, ľúbostný vzťah sa nemohol rozvinúť naplno. V tejto situácii Wagner skomponoval operu Tristan a Izolda (1857 – 1859), založenú na legendárnom tragickom príbehu o nekonečnej túžbe a láske. Hudobná reč prelomovej kompozície vychádza z cyklu na Mathildine verše; piesne Im Treibhaus (V skleníku) a Träume (Sny) Wagner označil výslovne ako štúdie k tejto opere. Túto pieseň Wagner zinštrumentoval pro orchester, aby ju mohol dať zahrať k Mathildiným narodeninám priamo pod oknami jej izby. Ostatné, rovnako očarujúce orchestrálne aranžmány pochádzajú z pera Wagnerovho súčasníka Felixa Mottla, dirigenta a propagátora jeho opier.

      Styčným bodom medzi Smetanovou úvodnou skladbou a symfonickou básňou Bohatierska pieseň, op. 111 Antonína Dvořáka z roku 1897 je autobiografické ladenie. V Dvořákovom prípade však nejde o nejaké „odhaľovanie vnútra“ v zmysle subjektívnej výpovede s filozofickým charakterom, ako je tomu v prípade Smetanu či Čajkovského alebo Mahlera. Samotný skladateľ zanechal písomnú charakteristiku diela, v ktorej upozorňuje na skutočnosť, že pojem „bohatier“ je špecificky slovanský výraz; Gréci takýchto hrdinov nazývali „rapsódmi“. „Mně tanul na mysli přirozeně spíš duchovní hrdina, umělec, a tak myslím, že již prvním tématem by byl naznačen hrdina. Je to energie, rozhodnost a síla (Molto vivace). S druhým tématem (Adagio, quasi marcia) v b moll vstupuje bolest, lkání etc., s Des dur naděje, útěcha etc. Potom první boj. S E dur ve 2/4 taktu nové radosti a naděje ve šťastnější budoucnost a na závěr bouře a konečné vítězství ideje.“ Dielo s veľkým úspechom premiérovo uviedli Viedenskí filharmonici 4. decembra 1898 pod taktovkou Gustava Mahlera, ktorý ním bol „úplne nadšený“. Napriek tomu sa nestalo bežnou súčasťou repertoáru a až na výnimky zostáva neprávom nepovšimnuté.

      Markéta Štefková

      –––––
      Bibliografický údaj: ŠTEFKOVÁ, Markéta: Text ku koncertu 5. 3. 2021, in: Slovenská filharmónia, Cyklus DE, 72. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2021

    • Životopisy

      MÁRIA PORUBČINOVÁ

      Sopranistka MÁRIA PORUBČINOVÁ je etablovaná operná a koncertná umelkyňa na Slovensku i v zahraničí. Spev vyštudovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u Zlatice Livorovej. Už počas štúdia absolvovala majstrovské kurzy u významných osobností (Z. Livorová, M. Hajóssyová, N. Kniplová, P. Dvorský).

      S úspechom sa zúčastnila na viacerých medzinárodných súťažiach – na Medzinárodnej speváckej súťaži Mikuláša Schneidera-Trnavského v Trnave, kde získala Cenu za najlepšiu interpretáciu diel slovenského autora, na súťaži Hans Gabor Belvedere Singing Competition vo Viedni, kde sa prebojovala do finále, a na súťaži Concorso Iris Adami Coradettiv talianskej Padove. V roku 2008 bola finalistkou Medzinárodnej speváckej súťaže Montserrat Caballé v španielskej Zaragoze, roku 2009 obsadila tretiu priečku na Medzinárodnej speváckej súťaži Hans Gabor Belvedere vo Viedni a získala najvyššie ocenenie spolu s cenou publika na Competizione dell’Opera v Drážďanoch.

      Svoj javiskový debut absolvovala ako titulná postava v Dvořákovej opere Rusalka na scéne Janáčkovej opery v Brne. V Štátnej opere v Banskej Bystrici stvárnila postavu Múdrej ženy v rovnomennej jednoaktovke Carla Orffa, ako aj Pucciniho Sestru Angeliku, s ktorou sa predstavila aj na javisku Opery Slovenského národného divadla, kde následne naštudovala postavu Katreny v Jakubiskovej inscenácii Suchoňovej Krútňavy a neskôr Marienku v Smetanovej Predanej neveste (za ktorú získala Cenu Literárneho fondu a nomináciu na Dosky 2009). Neskôr spolupracovala so Staatstheater Braunschweig v Nemeckou, kde účinkovala v inscenácii opery A. C. Gomesa Salvator Rosa, v Mascagniho opernom titule Isabeau a vo Weberovej opere Čarostrelec. So SND absolvovala zájazd na Cyprus, kde sa predstavila ako Mimi v Pucciniho Bohéme. Spolu s gitaristom Borisom Bertokom a Hummelovým sláčikovým orchestrom vydala vianočné CD s názvom Tichá noc. Bratislavskému publiku sa predstavila na koncertnom pódiu v projekte „Veľké slovenské hlasy“ po boku Štefana Kocána. Ďalej sa predstavila ako Chrysothemis v Straussovej Elektre, pod taktovkou Juraja Valčuhu v Slovenskej filharmónií, ako Sestra Angelika v Pucciniho Triptychu, ako Rusalka v Dvořákovej Rusalke, a ako Aida v rovnomennej Verdiho opere v SND Bratislava.

      Koncertovala v Českej republike, Poľsku, Taliansku, Nemecku, Rakúsku, Holandsku a USA.


      CHARLES OLIVIERI-MUNROE

      je jedným z najvýznamnejších a najžiadanejších dirigentov súčasnosti. Z popredných svetových orchestrov dirigoval Izraelskú filharmóniu, Ruský národný orchester, Montreal Symphony Orchestra, Toronto Symphony Orchestra, New World Symphony, Sydney Symphony Orchestra, Deutsches Symphonie-Orchester Berlin, Českú filharmóniu, Petrohradskú filharmóniu, Symfonický orchester Dánskeho rozhlasu, Mníchovský symfonický orchester, Štutgartskú filharmóniu, Varšavskú filharmóniu, Budapeštiansky symfonický orchester a mnoho ďalších. Orchester Slovenskej filharmónie viedol v minulosti už niekoľkokrát. So vzrastajúcou kariérou v ázijsko-tichomorskom regióne dirigoval v poslednej dobe koncerty v Japonsku, Kórei, Číne, Vietname a Thajsku.

      Spolupracoval s renomovanými sólistami ako napríklad Angela Gheorghiu, Krystian Zimerman, Josef Suk, Maxim Vengerov, Joshua Bell, Mischa Maisky, Schlomo Mintz, Ivan Moravec, Sol Gabetta, Gabriela Beňačková či Joseph Calleja.

      Charles Olivieri-Munroe, rovnako vyhľadávaný aj ako operný dirigent, debutoval vo Falstaffovi v Berlíne. Odvtedy dirigoval operné predstavenia ako Don Giovanni v Miláne, Eugen Onegin v Starej opere vo Frankfurte, Aida na festivale Lago di Como, Osud zhýralca vo Varšave, Barbier zo Sevilly v Opernom dome v Poznani, Otello v Belehradskom národnom divadle, Figarova svadba v Hongkongu, ako aj produkcie v Sydney Opera House, Il Teatro Fenice v Benátkach a v Amsterdame.

      Charles Olivieri-Munroe sa narodil na Malte, no vyrastal v Kanade, kde študoval hru na klavíri na Kráľovskom hudobnom konzervatóriu a na Univerzite v Toronte. Po absolvovaní v roku 1992 získal tri štipendiá Ontario na štúdium u Otakara Trhlíka na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Študoval tiež u slávneho dirigenta Jiřího Bělohlávka. V polovici 90. rokov strávil dve letá na povestnej Accademia Musicale Chigiana v Siene, kde študoval u dirigentov ako Jurij Temirkanov, Myung-Whun Chung a Ilja Musin.

      Jeho medzinárodnú kariéru odštartovala séria triumfov na medzinárodných súťažiach, ktoré vyvrcholili udelením prvej ceny na Medzinárodnej hudobnej súťaži Pražská jar 2000. Súčasťou ceny boli aj koncerty vysielané Českým rozhlasom a nahrávanie pre Supraphon. V nedávnej dobe nahrával pre spoločnosti Sony, RCA Red Seal, Naxos, SMS Classical a Naïve Records.

      Po ukončení štúdia si Charles Olivieri-Munroe uvedomil, že chce svoju kariéru ukotviť v strednej Európe. Po 16 rokoch pôsobenia ako hudobný riaditeľ Severočeskej filharmónie Teplice, kde v súčasnosti zastáva pozíciu čestného šéfdirigenta, sa v roku 2015 stal umeleckým riaditeľom a šéfdirigentom Krakovskej filharmónie. V súčasnosti je tiež hlavným hosťujúcim dirigentom Filharmónie v Thüringene v Nemecku a rezidenčným dirigentom na Texas Round Top Festival Institute, najdlhšie nepretržite prebiehajúcom hudobnom festivale svojho druhu v Spojených štátoch.

      Predtým bol Charles Olivieri-Munroe šéfdirigentom Filharmónie Südwestfalen v Nemecku (2011 – 2018) a zastával post šéfdirigenta festivalu Crested Butte v Colorade (2008), umeleckého riaditeľa Inter-Regionales Symfonie Orchester v Nemecku (2008), šéfdirigenta Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu v Bratislave (2001 – 2004), bol druhým dirigentom Filharmónie Brno (1995 – 1997) a Karlovarského symfonického orchestra (1993 – 1995). Podobne ako zosnulý sir Charles Mackerras, aj Charles Olivieri-Munroe je uznávaným špecialistom na diela skladateľov ako Dvořák, Smetana, Janáček, Martinů a širšieho slovanského repertoáru. Charles Olivieri-Munroe je rovnako známy vďaka svojmu majstrovstvu v štandardnom repertoári, ako aj v inovatívnych programoch.

      New York Times
      „Prirodzene charizmatický dirigent“

      Toronto Star
      „Hudobníkom Toronto Symphony dodal toľko energie, že tento recenzent dúfa, že uskutoční veľa, veľa opakovaných návštev“

      Edmonton Journal
      „Vynikajúca ukážka dirigentského štýlu Charlesa Olivieriho-Munroa. Zo všetkých hosťujúcich dirigentov, ktorých som tento rok videl, predviedol tento prirodzený vodca najpútavejšie predstavenie “

      Südwestdeutsche Zeitung
      „S aktívnym a veľmi rozmanitým dirigentským štýlom sa Olivieri-Munroe javí ako kombinácia Furtwänglera a mladého Karajana.“

    Páči sa Likes 0
    Online bulletin Odfoťte QR kód pomocou smartfónu a zobrazí sa vám bulletin vo vašom mobilnom zariadení. Alebo na QR kód kliknete a bulletin sa vám zobrazí v novom okne prehliadača.

    Smetana / Wagner / Dvořák

    Piatok 5. 3. 2021, 19.00 h
    D/E – Hudba troch storočí, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie


    V úvode koncertu je na programe Sláčikové kvarteto č. 1 e mol „Z môjho života“ Bedřicha Smetanu, ktoré pre symfonický orchester upravil dirigent George Szell. Päť básní Mathildy Wesendonckovej pre soprán a orchester skomponoval Richard Wagner v roku 1857. Wagnera básne inšpirovali počas vzťahu s autorkou veršov, manželkou drážďanského mecenáša Wesendoncka. Jednu z piesní zinštrumentoval pre orchester skladateľ, ostatné upravil jeho súčasník Felix Mottl, dirigent a propagátor Wagnerových opier. Päť nádherných piesní Richarda Wagnera (tzv. Wesendonck-Lieder) zaznie v interpretácii Márie Porubčinovej. Na záver je na programe symfonická báseň, op. 111 Antonína Dvořáka Bohatierska pieseň. Dvořák komponoval symfonické básne od roku 1896, keď už bol uznávaným a slávnym skladateľom po dokončení svojich deviatich symfónii. Bohatierska pieseň je poslednou z nich a vôbec jeho posledné čisto inštrumentálne dielo. Komponoval ju v lete 1897. Neskôr sa venoval opernej tvorbe. Diela Smetanu, Wagnera a Dvořáka zaznejú tento piatok v naštudovaní Charlesa Olivieri-Munroa.


    • VideozáznamVideorecording
    • AndrejAndrej OsvaldOsvald svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spoluprácaIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, MarekMarek PiačekPiaček réžiavideo producer, postprodukciapost-production
    • Vyrobila Slovenská filharmónia © 2021A Slovak Philharmonic Production © 2021