Online archív bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

Sledujte náš kanál na Youtube
Navštívte tím Streamboyz na Facebooku
Sledujte nás na Instagrame
Sledujte nás na Twittri

[ 1. časť – 01:11:29 ] [ 1st part – 01:11:29 ] [ iba audio > ][ audio only > ]

Play
00:00
00:00
  • Off
  • Subtitles
  • Titulky

  Bulletin ku koncertu

[ Autor textu: Zuzana Buchová Holičková ]

Obdobie adventu sa už pomerne často zamieňa so začiatkom vianočného obdobia. Advent, z latinského adventus, čo znamená príchod, v skutočnosti predstavuje čas prípravy na vianočné obdobie a príchod Krista. Liturgické slávenia adventného obdobia vychádzajú prevažne z prorockých textov Starého zákona, no zároveň sú s adventom späté aj modlitby Ave Maria (Zdravas’ Mária) a Magnificat (Velebí moja duša Pána). Slová Ave Marie sú podľa Biblie slovami Alžbety, očakávajúcej narodenie Jána Krstiteľa, adresované Márii, ktorá ju prišla navštíviť po tom, čo jej anjel zvestoval, že sa stane matkou Božieho syna. Pri ich stretnutí Mária na pozdrav Alžbety odpovedala práve chválospevom Magnificat. Mariánsky kult sa v priebehu storočí stal pevnou súčasťou katolíckej cirkvi. Obe modlitby boli často zhudobňované už od čias gregoriánskeho chorálu, pričom Magnificat sa ako súčasť liturgie hodín tešil väčšej pozornosti – napríklad len Orlando di Lasso ho zhudobnil 40-krát! Na adventnom koncerte majú teda svoje oprávnené miesto.

Úvod večera patrí pôvodnej inštrumentálnej verzii Meditácie na Prelúdium č. 1 C dur, BWV 846, ktorú na Prelúdium C dur z prvého zväzku Temperovaného klavíra Johanna Sebastiana Bacha (1685 – 1750) napísal Charles Gounod (1818 – 1893). Melódia vokálneho partu, resp. sólového nástroja, vznikla pôvodne ako Gounodova improvizácia na klavíri a neskôr ju upravil pre husle alebo violončelo so sprievodom klavíra alebo harmónia. Od svojho vzniku a publikovania bola nespočetne veľakrát upravená pre rôzne nástrojové obsadenia a stala sa obľúbenou súčasťou svadobných, ale aj pohrebných omší. Svoje miesto si našla aj v repertoári svetových hviezd ako Luciano Pavarotti, Maria Callas, Anna Moffo, José Carreras, Bobby McFerrin a mnohí ďalší.

Za snáď ešte známejšiu je považovaná Ave Maria, D. 839 od Franza Schuberta (1797 – 1828). Zaujímavým faktom je, že vlastne vôbec nejde o text modlitby Ave Maria. Pôvodný názov tejto piesne je Ellens dritter Gesang (Elenina tretia pieseň), ktorá je jednou z piesní na slová básne Sira Waltera Scotta The Lady of the Lake (v slovenskom preklade Jazerná panna), voľne preloženej do nemčiny, ktoré Schubert zhudobnil a vydal ako opus 52. V povedomí však zostáva ako Ave Maria, keďže sú to prvé slová básne, ktoré Scott použil ako odkaz na rovnomennú modlitbu. Pieseň sa takisto stala pevnou súčasťou slávení, obľúbená je predovšetkým na svadbách.

Poslednou verziou toľko spomínanej modlitby je Ave Maria od Mikuláša Schneidera-Trnavského (1881 – 1958). Ide o dojímavo jednoduchú pieseň, v ktorej melódiu imitujú sólové husle. Schneiderova Ave Maria bola pôvodne napísaná so sprievodom organa (1910), neskôr upravená aj pre komorný orchester (1947).

Anglický skladateľ a dirigent John Rutter (nar. 1945) nie je slovenskému publiku úplne neznámy. V súčasnosti patrí k jedným z najobľúbenejších skladateľov zborovej a vokálno-inštrumentálnej tvorby medzi poslucháčmi aj členmi umeleckých telies. Nejde o žiadneho experimentátora v oblasti melodiky a harmónie, jeho diela sa pohybujú na pomedzí klasiky a populárnej hudby. Zároveň však ide o hudbu priezračnú, prepracovanú do posledného detailu a kladúcu na interpretov pomerne vysoké nároky, ale nie nedosiahnuteľnú ani pre semi-profesionálne či kvalitné amatérske telesá. Rutter napísal Magnificat pre soprán, zbor a orchester v priebehu niekoľkých týždňov začiatkom roka 1990, premiéru mal v máji v newyorskej Carnegie Hall. Ako hovorí samotný skladateľ, od začiatku chcel vytvoriť dielo pozitívne, radostné. Inšpiráciou mu boli koncerty v Carnegie Hall, na ktorých sa stretli vybrané zbory zo všetkých kútov USA, a to, čo ho na týchto koncertoch najviac uchvátilo, bola priam sviatočná atmosféra. Začal hľadať text, ktorý by najviac vyjadroval radosť, ktorú chcel vo svojom diele zachytiť. Voľ ba bola preňho pomerne jasná a vybral si text z Lukášovho evanjelia, chválospev Márie pri návšteve Alžbety. Trochu zaváhal pri pomyslení, že Johann Sebastian Bach dopracoval svoj Magnificat do dokonalosti a nebol si istý, či a ako si môže dovoliť ísť v jeho stopách. Východiskom sa mu napokon stali oslavy mariánskych sviatkov sprevádzané veľkými „fiestami“ a procesiami v uliciach Španielska, Mexika či Portorika. Presne taký Magnificat chcel napísať – oslavný, „v ktorom bude slnko svietiť od začiatku až do konca“.

Úvodná časť Magnificat anima mea je skutočnou „fiestou“. Začína sa strhujúcou fanfárou a väčšia časť je postavená na nepravidelných rytmoch evokujúcich tance južanských národov, pričom Rutter mal pred očami aj Bernsteinovu West Side Story. Neodolal však ani gregoriánskemu chorálu, ktorého nápev nenápadne votkal do partitúry a prekvapivo ho zveril trombónom, keď zbor druhýkrát spieva text „et exultavit spiritus meus“. Poslucháč ho možno nezachytí, ale môže si byť aspoň istý, že Rutter má napriek atmosfére „fiesty“ stále na pamäti aj duchovný rozmer textu. Je možné ho vnímať aj v jedinom krátkom a cappella úseku „Quia respexit“, v ktorom si Mária stále viac uvedomuje, že Boh sa znížil k človeku. Toto uvedomenie si rozmeru všetkých udalostí vyústi do návratu úvodnej témy a končí sa oslavnými zvolaniami.

Ako druhá časť je vsunutá staroanglická pieseň Of a Rose. Niečo podobné spravil Bach vo verzii svojho Magnificatu z roku 1723, ktorá má štyri časti navyše. Of a Rose je pieseň z 15. storočia a Rutter ju zaranžoval niekoľko rokov predtým, ako sa vôbec začal zaoberať Magnificatom. Po prvej energickej časti prináša kontrastné upokojenie a do hudby vnáša priezračnosť a ľahkosť. Pieseň s vracajúcim sa refrénom prirovnáva v súlade so starozákonnými textami Máriu a jej dieťa k výhonku z Jesseho koreňa a do síce moderne poňatého, no sofistikovaného latinského textu Magnificatu vnáša jednoduchú ľudovú zbožnosť. Je to intímna modlitba so širokou paletou emočného náboja, ktorá zároveň vytvára ďalšiu, veľmi bohatú a farebnú dimenziu obrazu Márie.

Quia fecit mihi magna v prvej polovici prináša obraz mocného Boha, ktorému nič nie je nemožné. Cituje aj ďalší gregoriánsky nápev, ktorý zároveň reprezentuje aj prepojenie v čase. Druhá polovica tretej časti pokračuje textom „et sanctum nomen eius“ (a sväté je Jeho meno). Rutter trochu prekvapivo zveril úvodnú frázu altom, ktoré v kontrastne pokojnej dynamike zhmotňujú pokoru obsiahnutú v texte. Postupne sa polyfonicky pridávajú ostatné hlasy a celá štruktúra pripravuje priestor pre ďalší, tentoraz kompletne odcitovaný gregorián „Sanctus“ z omše Missa cum jubilo.

Štvrtá časť Et misericordia sa začína sopránovým sólom, ktorého melodickú tému postupne preberajú jednotlivé hlasy zboru a opakujú ich v bázňou naplnenom echu, akoby chcel autor zdôrazniť nekonečnosť Božieho milosrdenstva, ktoré trvá „z pokolenia na pokolenie“.

Pokojnú atmosféru kontrastne naruší piata časť Fecit potentiam so svojou priam džezovou rytmikou. Opäť vykresľuje obraz mocného Boha, ktorý „rozprášil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú“. Ostré slová, ostrý rytmus, štruktúra hodná obrazu Boha vládnuceho ohňom. Tok hudby náhle zjemnie, keď „povýšil ponížených“ a smeruje ku koncu do stratena, aby pripravil šiestu časť, Esurientes. Obraz trestajúceho vládcu sa tu mení na obraz láskavého otca, ktorý sa stará o tých najslabších. Táto časť je svojím pokojným plynutím hudby zhmotnením dôvery, že dodrží sľub, ktorý dal „Abrahámovi a jeho potomstvu naveky“. Z tejto takmer kontemplatívnej atmosféry nás vytrhne posledná, siedma časť Gloria Patri, ktorá sa zároveň vracia s fanfárovým motívom tretej časti. V záverečnej časti je použitý aj ďalší materiál z predchádzajúcich častí a skladateľ tak doslova napĺňa slová „ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz“. Po hrmotnom úvode príde v ostrom kontraste posledná modlitba k Márii „Sancta Maria“ v sólovom parte, ktorého text je poslednou vsuvkou do pôvodného Magnificatu. Následne sa prvýkrát od úvodnej časti vracia charakter prvej časti. A slnko naozaj svieti od začiatku až do konca.

Aj keď sa Rutterov I na prvý pohľad vymyká charakteru adventného obdobia, zdôrazňuje rozmer radosti, ktorá k očakávaniu Vianoc neodmysliteľne patrí a svetský štýl jeho hudby je tým pádom namieste. Ani Bach by asi nenamietal.

Zuzana Buchová Holičková

–––––
Bibliografický údaj: BUCHOVÁ HOLIČKOVÁ, Zuzana: Text ku koncertu 13. 12. 2020, in: Slovenská filharmónia, Cyklus M, Mimoriadne koncerty, 72. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2020

  Životopisy

SLÁVKA ZÁMEČNÍKOVÁ

Mladá sopranistka Slávka Zámečníková zaznamenala raketový štart na svetové operné i koncertné pódiá a patrí medzi najväčšie slovenské operné nádeje. Od septembra 2020 je členkou stáleho ansámblu Viedenskej štátnej opery, kde sa okrem iného predstaví v hlavnej role Poppey v novej produkcii Monteverdiho opery L’incoronazione di Poppea pod taktovkou Pabla Heras-Casada. Momentálne pôsobí v Berlíne, kde sa na doskách Berlínskej štátnej opery predstavila ako Prvá dáma (Čarovná flauta), Miss Jessel (Uťahovanie skrutky), Flora Bervoix (La Traviata), Hlas sokola (Žena bez tieňa), Anička/cover (Čarostrelec), Une chasseresse (Hippolyte et Aricie) pod taktovkou Simona Rattla a taktiež ako cover za svetoznámu americkú sopranistku Nadine Sierra v role Nanetty (Falstaff) pod taktovkou Daniela Barenboima. V Berlínskej štátnej opere sa vo februári 2020 po prvýkrát predstavila aj v úlohe Dircé v opere Médée (Cherubini) a pod taktovkou Christiana Thielemanna debutovala na Osterfestspiele Salzburg 2020 ako Tebaldo (Don Carlos). V sezóne 2019/2020 sa tiež viackrát predstavila v Beethovenovej 9. symfónii pod vedením Gustava Dudamela s Berlínskou filharmóniou v Tokiu v rámci Letných olympijských hier 2020 a tiež pod taktovkou Patricka Langa v Kurhause vo Wiesbadene. Opätovne účinkovala v Národnom divadle v Prahe ako Sofia (Werther), kde s touto rolou debutovala už v sezóne 2017/2018. V Slovenskej filharmónii sa predstavila na viacerých koncertoch, okrem iného v Beethovenovej Misse solemnis a tiež na vlastnom recitáli v rámci koncertov „Veľké slovenské hlasy“.

Slávka Zámečníková vystúpila na mnohých medzinárodných operných a koncertných pódiách. V rámci festivalu Pražská jar 2018 sa predstavila s Varšavskou filharmóniou v Mahlerovej 4. symfónii, pod taktovkou Simona Rattla debutovala v Lábskej filharmónii v Hamburgu ako Une chasseresse (Hippolyte et Aricie), vystúpila tiež na známych nemeckých festivaloch Rheingau Musik Festival a Mecklenburg-Vorpommern Festspiele a na Opernom festivale Galiny Višnevskej v Soči sa predstavila v Mozartovom Requiem. V rámci Internationale Maifestspiele 2019 debutovala ako Ilia (Idomeneo) v Hesenskom štátnom divadle vo Wiesbadene. Ako Sofia (Werther) sa predstavila v rámci medzinárodného divadelného festivalu Eurokontext 2018, ako aj v Slovenskom národnom divadle.

Mladá sopranistka je laureátkou a absolútnou víťazkou viacerých významných medzinárodných súťaží. K aktuálnym úspechom sa radí jej výhra na renomovanej súťaži Neue Stimmen 2019 v nemeckom Gütersloh, kde obsadila 3. miesto. Na svetoznámej medzinárodnej súťaži Hans Gabor Belvedere vo Villachu sa takisto umiestnila na 3. mieste. Dve 2. miesta si odniesla z najväčšej medzinárodnej poľskej súťaže „Stanisław Moniuszko 2019“ vo Veľkom divadle – Národnej opere vo Varšave, ako aj z prestížnej národnej nemeckej súťaže „Bundeswettbewerb Gesang Berlin 2018“. Víťazstvo si odniesla aj z medzinárodnej súťaže „Accademia Belcanto 2018“ v rakúskom Grazi, kde jej k 1. cene bola udelená tiež Cena Hamburger Kammeroper a Cena festivalu Marie Callas v São Paule. V roku 2016 sa stala absolútnou víťazkou Medzinárodnej súťaže Antonína Dvořáka v Karlových Varoch, kde získala taktiež Cenu Národného divadla v Prahe, Cenu festivalu Pražská jar, Cenu Antonína Dvořáka III. a tiež Cenu Josefa Hercla za najlepšiu interpretáciu barokového diela. Prvenstvo si odniesla aj z Medzinárodnej súťaže M. Schneidera-Trnavského 2017 a z Medzinárodnej súťaže Iuventus Canti 2015. Na viedenskej Medzinárodnej súťaži Otto Edelmann 2016 získala 3. cenu, Cenu publika a Cenu Daegu Opera House v Kórei. V talianskom Portofine sa stala finalistkou súťaže Concorso lirico internazionale di Portofino 2016 a nositeľkou špeciálneho ocenenia Evy-Marie Wieser.

Slávka Zámečníková je absolventkou Konzervatória v Bratislave z triedy Boženy Ferancovej. Magisterský diplom s vyznamenaním získala na Hochschule für Musik Hanns Eisler v Berlíne u Anny Samuil. Zúčastnila sa na majstrovských kurzoch u svetoznámych pedagógov ako Anna Tomowa-Sintow, Briggite Fassbaender, Francisco Araiza, Patricia McCaffrey, Neil Shicoff, Gregory Lamar, Deborah Polaski, Thomas Quasthoff, Julia Várady, Abby Furmansky a Wolfram Rieger a taktiež absolvovala majstrovské kurzy Corso d’Opera v talianskom Montepulciane u pedagogičky Accademie Teatro alla Scala – Luciany d’Intino. Je tiež štipendistkou Liz Mohn Kultur- und Musikstiftung, Junge Musiker Stiftung a Deutschlandstipendium.


EWALD DANEL

študoval hru na husliach a dirigovanie na ostravskom konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Absolvoval dirigentský kurz u Karla Österreichera, kurz zborového dirigovania u Jana Wierszyłowského a doktorandské štúdium u Bohdana Warchala. Po ukončení štúdia dva roky pôsobil ako koncertný majster v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu a v orchestri Slovenského národného divadla. Od roku 1985 je koncertným majstrom Slovenskej filharmónie. V roku 2001 prevzal po Bohdanovi Warchalovi post umeleckého vedúceho Slovenského komorného orchestra.

Ako sólista a dirigent sa predstavil na koncertných pódiách v mnohých krajinách Európy i zámoria (Japonsko, Kórea, Egypt, Panama, Brazília, USA). Dlhodobá spolupráca ho spája s Orquestra Sinfonica Municipal São Paulo, Hiroshima Symphony Orchestra, Akita Chamber Orchestra, Tokyo Harmonia Chamber Orchestra, hosťovsky vystupoval s orchestrami Klang Verwaltung München, Orchestra Ensemble Kanazawa, Nagoya Philharmonic Orchestra, Osaka Symphoniker, Sakata Philharmony, orchestrom PKF – Prague Philharmonia, Orquesta Filarmónica de Málaga, Janáčkovou filharmóniou Ostrava a i. V Hiroshima Symphony Orchestra bol v rokoch 2008 – 2014 hlavným hosťujúcim dirigentom.

Okrem dirigentských a sólistických aktivít s orchestrami a účinkovaním v sólových recitáloch má umelec bohaté skúsenosti aj v oblasti komornej hry, ktoré získal predovšetkým ako primárius Slovenského kvarteta od r. 1986, od r. 1987 ako spoluzakladateľ Slovenského klavírneho tria. Stál pri zrode Kubínovho kvarteta (na violovom poste) a niekoľko rokov hral tiež v súbore Musica aeterna. V rokoch 1992 – 1996 pôsobil ako umelecký vedúci komorného orchestra mesta Bratislavy Cappella Istropolitana. Umelec sa spolupodieľa na rôznych projektoch v komorných ansámbloch doma i v zahraničí. V roku 2012 mu bola udelená Cena Sebastian za mimoriadny prínos k odkazu diela J. S. Bacha. Získal tiež cenu Cieszynit Uznania 2019 za mimoriadnu reprezentáciu regiónu Tešínskeho Sliezska v zahraničí.

Ako pedagóg pôsobil v rokoch 1987 – 1998 na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, v rokoch 1999 – 2003 a 2007 – 2009 bol hosťujúcim profesorom na Aichi Prefectural University of Fine Arts and Music v Nagoyi v Japonsku. V r. 2001 viedol interpretačné majstrovské kurzy pre profesionálnych orchestrálnych hráčov na Affinis Music Festivale v Japonsku. V súčasnosti je pedagógom na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Ako umelecký vedúci Slovenského komorného orchestra uskutočňuje mnohé zaujímavé projekty, pre slovenské publikum objavuje doposiaľ neuvedené diela svetovej hudobnej literatúry, významnou mierou sa podieľa na uvádzaní nových diel slovenských autorov. Inicioval cyklus koncertov v chrámoch a tiež koncerty pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Od roku 2004, stého výročia úmrtia Antonína Dvořáka, opakovane uvádza jeho Biblické piesne v zborovom unisone ako projekt otvorený pre široký okruh záujemcov, napr. na festivale Pohoda 2018 za účasti vyše 250 spevákov. Cielená dlhodobá spolupráca s rôznymi cirkevnými a amatérskymi speváckymi zbormi a hudobnými súbormi v role dirigenta, organizátora i autora duchovnej hudby je významnou súčasťou jeho umeleckých aktivít.


ELENA MATUŠOVÁ

je absolventkou Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor zborové dirigovanie v triede Petra Hradila (1993). Už počas štúdií pracovala ako asistentka dirigenta, od roku 1998 ako dirigentka a od sezóny 2003/2004 prevzala post umeleckej vedúcej a dirigentky Speváckeho zboru Lúčnica. S týmto telesom absolvovala stovky koncertov na mnohých medzinárodných súťažiach a festivaloch na Slovensku a v zahraničí (Soul, Pchjongjang, Tours, Middlesbrough, Mar del Plata, Jeruzalem, Mexico City, Barcelona, Maribor, Bergen, Isla de Margarita, Sardínia, Petrohrad, Šanghaj, Assisi, Kaunas a i.). Ako zbormajsterka pravidelne spoluúčinkuje na podujatiach významných slovenských hudobných festivalov (Bratislavské hudobne slávnosti, Zámocké hry zvolenské, Melos-Étos, Musica sacra v Nitre, Banskobystrické hudobné dni). Spolupracovala s významnými slovenskými a zahraničnými orchestrálnymi telesami (Komorná opera Bratislava, Štátny komorný orchester Žilina, Štátna opera v Banskej Bystrici, Cappella Istropolitana, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Solamente naturali, Slovenský komorný orchester, Virtuosi di Praga, Jihočeská komorní filharmonie, Plzenská filharmónia, Filharmónia Bohuslava Martinů Zlín, Junge Philharmonie Wien, Franz Lehár Orchestra) pri uvádzaní vokálno-inštrumentálnych diel a opier pod taktovkou dirigentov Ondreja Lenárda, Róberta Stankovského, Mariána Vacha, Igora Bullu, Adriana Kokoša, Maria Košika, Zdeňka Macháčka, Martina Leginusa, Ewalda Danela, Oldřicha Vlčka, Jaroslava Kyzlinka, Jaromíra Krygla, Kirka Trevora, Allana Wilsona, Dalie Atlas, Flavia Colussa, Didiera Talpaina, Waltera Attanasiho, Leoša Svárovského, so sólistami Katiou Ricciarelli, Ľubicou Vargicovou, Teréziou Kružliakovou, Miroslavom a Petrom Dvorskými, Adrianou Kučerovou, Adrianou Kohútkovou, Jánom Gallom, Martou Beňačkovou, Ľudovítom Ludhom, Tomášom Juhásom, Gustávom Beláčkom, Petrom Mikulášom, Martinom Malachovským, Pavlom Bršlíkom, Otokarom Kleinom a i. Naštudovala a nahrala zbory do muzikálov, pravidelne spolupracuje pri nahrávkach zborov do filmov pre slovenské a zahraničné spoločnosti. Venuje sa aj dirigovaniu komorných inštrumentálnych zoskupení, s ktorými uviedla a nahrala diela Juraja Zruneka, Césara Francka, Wolfganga Amadea Mozarta, Josepha Haydna, Giju Kančeliho a Normana Luboffa.


SLOVENSKÝ KOMORNÝ ORCHESTER

vznikol na jeseň roku 1960 na pôde Slovenskej filharmónie. Pri jeho zrode stál vynikajúci huslista sliezskeho pôvodu Bohdan Warchal (1930 – 2000). Od svojho založenia bol jedným z najpopulárnejších súborov v oblasti klasickej hudby na Slovensku. Pod vedením majstra Warchala sa sformoval na popredného predstaviteľa slovenského interpretačného umenia v zahraničí. V roku 2001 prevzal vedenie orchestra Ewald Danel.

Okrem pravidelných koncertov na pôde Slovenskej filharmónie, účinkovania na festivaloch a koncertných turné v zahraničí, orchester uskutočňuje mnohé mimoriadne zaujímavé koncertné projekty. Po prvýkrát na Slovensku predniesol na jednom koncerte kompletné Bachove Orchestrálne suity a Brandenburské koncerty. Postupne uviedol všetky concerti grossi G. F. Händla, A. Corelliho a raritný komplet sláčikových symfónií mladého F. Mendelssohna Bartholdyho, opakovane uviedol Händlovo oratórium Mesiáš. Pre slovenské publikum objavil mnohé, doteraz na Slovensku neuvedené diela svetových autorov, uskutočnil slovenskú premiéru diela „Osem ročných období“ A. Vivaldiho a A. Piazzollu, vo vlastnom aranžmáne viackrát uviedol piesne J. Ježka. Významnou mierou sa podieľa na uvádzaní slovenskej hudobnej tvorby, od roku 2001 premiéroval viac ako šesťdesiat skladieb.

Mimoriadnymi koncertmi si orchester pravidelne pripomína nielen významné výročia jubilujúcich skladateľov a hudobných osobností, ale každoročne organizovaným slávnostným koncertom Hommage à Bohdal Warchal i výrazný prínos svojho zakladateľa pre slovenskú hudobnú scénu. V rámci koncertného cyklu Hudba v chrámoch dlhodobou umeleckou spoluprácou podporuje prácu neprofesionálnych zborov. Spolupráca so zbormi sa medzičasom rozšírila i do úspešnej kooperácie s neprofesionálnymi komornými orchestrami a v posledných rokoch sa realizuje v celoslovenskom meradle.

Z ďalšej pozoruhodnej koncertnej činnosti je dôležité spomenúť, že orchester už niekoľko rokov pokračuje v takmer dvestoročnej bratislavskej tradícii uvádzania diela J. Haydna Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži v Dóme sv. Martina na Kvetnú nedeľu; pokračuje tiež v pravidelnom uvádzaní Koncertov bez bariér pre ľudí so zdravotným znevýhodnením; spolupracuje s významnými slovenskými, či zahraničnými sólistami. Okrem toho sa každoročne venuje príprave a realizácii koncertov pre deti a mládež v pravidelných koncertných cykloch Slovenskej filharmónie a v spolupráci s Detskou univerzitou v Bratislave. V marci 2019 premiéroval SKO spolu s Jurajom Kukurom hudobno-dramatické predstavenie „Biblia“ v Divadle Aréna, ktoré uvádzajú aj na rôznych festivaloch na Slovensku a v Českej republike.

V nedávnom období SKO koncertoval v Japonsku, Južnej Kórei, Francúzsku, Španielsku, Nemecku, Švajčiarsku a Českej republike. Na zahraničných a domácich pódiách sa orchester predstaví aj v jubilejnej sezóne. 21. februára 2021 na Slávnostnom koncerte k 60. výročiu založenia SKO uvedie v spolupráci s bývalými členmi orchestra rovnaký program, aký zaznel na prvom koncerte SKO vo februári 1961.


SPEVÁCKY ZBOR LÚČNICA

je súčasťou Umeleckého súboru Lúčnica už od jeho vzniku v roku 1948. Prezentuje sa vyspelou speváckou technikou, hlasovou kultúrou a charakteristickým zvukovým prejavom. Jeho výkony sú vysoko hodnotené odbornou kritikou a stretávajú sa s veľkým úspechom aj u širokého publika. Svoju umeleckú kariéru tu začínali i hviezdy operného neba – Edita Gruberová, Lucia Poppová, Magdaléna Blahušiaková, Ľubica Orgonášová, Marta Beňačková, Štefan Babjak, Ondrej Malachovský a mnohí ďalší, ktorí neskôr dosiahli veľké úspechy na svetových operných scénach. Zbor Lúčnice získal najvyššie ocenenia na medzinárodných speváckych súťažiach v mestách Llangollen, Arezzo, Middlesbrough, Montreux, Gorica, La Valletta, Maribor, Tours, Oskarshamn, Bergen, Petrohrad, Assisi či Kaunas. Na medzinárodných zborových festivaloch i koncertných zájazdoch v Číne, USA, Južnej Kórei, Argentíne, Jordánsku, Izraeli, Venezuele, na Taiwane, v Mexiku, ako aj vo väčšine štátov Európy, kde vystúpil, sa stal doslova miláčikom publika. Bohatý repertoár lúčničiarov zahŕňa a cappella diela všetkých štýlových období od renesancie až po súčasnú slovenskú tvorbu. Zbor interpretuje skladby rôznych žánrov – sakrálne diela, svetskú tvorbu, zborové upravy populárnych skladieb a gospelov, ale hlavný dôraz kladie na interpretáciu starších i nových skladieb inšpirovaných slovenskou ľudovou piesňou. Okrem toho neustále rozširuje svoj repertoár o vokálno-inštrumentálne diela, pričom spolupracuje s významnými slovenskými a zahraničnými hudobnými telesami, dirigentmi a sólistami. Popri koncertnej činnosti pravidelne realizuje zvukové nahrávky pre viaceré hudobné vydavateľstvá a nahrávky filmovej hudby pre významné domáce i medzinárodné kinematografické produkcie. Zbormajstrami speváckeho zboru boli v minulosti Štefan Klimo (1951 – 1983), Peter Hradil (1983 – 1998) a Marián Vach (1998 – 2003). Od roku 2003 je umeleckou vedúcou a dirigentkou speváckeho zboru Elena Matušová.

0 Páči sa Likes

Adventný koncert / SKO / Lúčnica

Nedeľa 13. 12. 2020, 16.00 h
M – Mimoriadne koncerty, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie


Koncert sa uskutočňuje v spolupráci so Slovenským inštitútom vo Viedni.

Advent, z latinského adventus, čo znamená príchod, predstavuje čas prípravy na vianočné obdobie a príchod Krista. S adventom sú späté aj modlitby Ave Maria (Zdravas’ Mária) a Magnificat (Velebí moja duša Pána). Slová Ave Marie sú podľa Biblie slovami Alžbety, očakávajúcej narodenie Jána Krstiteľa, adresované Márii, ktorá ju prišla navštíviť po tom, čo jej anjel zvestoval, že sa stane matkou Božieho syna. Pri ich stretnutí Mária na pozdrav Alžbety odpovedala práve chválospevom Magnificat. Obe modlitby boli a sú často zhudobňované už od čias gregoriánskeho chorálu. Ave Maria zaznie v podobe známych skladieb od Johanna Sebastiana Bacha/Charlesa Gounoda a Franza Schuberta, ako aj v dojímavej verzii slovenského autora Mikuláša Schneidera-Trnavského. Ťažiskom koncertu je zhudobnenie Magnificatu od Johna Ruttera, súčasného anglického skladateľa a dirigenta. Inšpiráciou mu boli oslavy mariánskych sviatkov sprevádzaných veľkými „fiestami“ a procesiami v uliciach Španielska, Mexika či Portorika. Rutter chcel teda napísať oslavný Magnificat, „v ktorom bude slnko svietiť od začiatku až do konca“.

Mladá sopranistka Slávka Zámečníková zaznamenala raketový štart na svetové operné i koncertné pódia a patrí medzi najväčšie slovenské operné nádeje. Od septembra 2020 je členkou stáleho ansámblu Viedenskej štátnej opery. Účinkovala v popredných operných domoch a na významných festivaloch v spolupráci s renomovanými telesami a dirigentmi. Spevácky zbor Lúčnica pripravila umelecká vedúca súboru a zbormajsterka Elena Matušová. Huslista a dirigent Ewald Danel pôsobí na poste umeleckého vedúceho Slovenského komorného orchestra už od roku 2001 ako nástupca Bohdana Warchala, zakladateľa orchestra.


  • VideozáznamVideorecording
  • AndrejAndrej OsvaldOsvald svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spoluprácaIT supervisor, VáclavVáclav Frkal ml.Frkal jr. kamerycamera, striheditor, MarekMarek PiačekPiaček réžiavideo producer, postprodukciapost-production
  • Vyrobila Slovenská filharmónia © 2020A Slovak Philharmonic Production © 2020
  • Adventný koncert / SKO / Lúčnica