Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na X / Twittri Follow us on X / Twitter

movie [ 1 H 03 MIN ] [ 1 H 03 MIN ] sd

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Andrej Šuba ]

      Názory Gustava Mahlera (1860 – 1911) na tvorbu iných hudobníkov je potrebné chápať v kontexte doby, v ktorej vznikali, ale tiež s ohľadom na výnimočný a originálny tvorivý talent, prejavujúci sa v skladateľských i dirigentských kompetenciách tohto umelca zosobňujúceho atmosféru a rozpory fin de siècle. Mahlerove interpretácie symfónií Ludwiga van Beethovena (1770 – 1827), ale tiež uvedenia opery Fidelio, boli vo svojej dobe vysoko cenené, no v skladateľových životopisoch možno nájsť rovnako často ako slová chvály aj odkazy na mimoriadne kritické výhrady, s akými boli prijímané jeho „retuše“ (zmeny inštrumentácie) v týchto dielach. Voľnosť a sloboda, s akou Mahler pristupoval k Beethovenovej hudbe, neboli len dedičstvom romantizmu, ale súviseli tiež s jeho chápaním Beethovenovho i vlastného miesta v dejinách. Beethoven nebol pre Mahlera nedotknuteľným symbolom národnej hrdosti, reprezentoval začiatok novej éry v umení, ktoré sa vďaka nemu stalo hlboko osobným a malo ambíciu meniť, či prinajmenšom prinášať svedectvo o svete – aj preto sa Mahler v mnohých ohľadoch považoval za Beethovenovho nástupcu. Cítili to tak už vnímavejší Mahlerovi súčasníci a s odstupom času to potvrdila skutočnosť, že pre mnohých skladateľov 20. storočia sa Mahler stal rovnakou „otcovskou postavou“, idolom či vzorom, akým bol pre tvorcov v 19. storočí práve Beethoven. Už v roku 1910 napísal taliansky skladateľ Alfredo Cassella (1883 – 1947), že Mahler je jediný, ktorý porozumel skutočnému významu Ódy na radosť. A v roku 1920 hudobný historik a kritik Paul Stefan (1879 – 1943), autor knihy Gustav Mahler; eine Studie über Persönlichkeit und Werk, napísal, že Mahlerovo a Beethovenovo meno sa budú vždy objavovať blízko seba, pretože ich hudba vyjadruje „vedomie doby“ nielen v hudobnej, ale tiež v spirituálnej rovine. Obidvoch skladateľov spája podľa Stefana vážnosť a viera, zvlášť viera v odpustenie a spásu, vďaka čomu nie je žiadne utrpenie márne.

      Mahlerove aranžmány komorných skladieb **Franza Schuberta **(1797 – 1828) a Ludwiga van Beethovena pochádzajú z 90. rokov 19. storočia. Úprava ***Sláčikového kvarteta č. 14 d mol „Smrť a dievča“, D. 810*** vznikla počas skladateľovho pôsobenia v Hamburgu. Napriek tomu, že Mahler plánoval pre sláčikový orchester upraviť celé dielo, na koncerte 19. novembra 1894 v Hamburgu zaznela len druhá časť z kvarteta. Podľa slov kritiky skladateľ zbavil Schubertovo dielo intimity. Mahler, ktorý pripravoval aj aranžmány ďalších Schubertových skladieb, preto v tejto práci ďalej nepokračoval. K úpravám komorných diel pre sláčikový orchester sa vrátil až po presťahovaní do Viedne o štyri roky neskôr, kedy vytvoril kompletný aranžmán Beethovenovho opusu 95. ***Sláčikové kvarteto č. 11 f mol „Serioso“, op. 95*** (1810) Ludwiga van Beethovena stojí nielen dobou vzniku, ale aj štýlom medzi opusom 59 a Beethovenovými neskorými kvartetami. Vo viacerých ohľadoch experimentálna kompozícia je dedikovaná grófovi Mikulášovi Zmeškalovi (1759 – 1853), rodákovi z oravských Leštín, dvorskému úradníkovi, ktorý patril medzi skladateľových najstarších priateľov vo Viedni. Zmeškal, ktorého životu a dielu sa na Slovensku venovala muzikologička Anna Schirlbauer-Grossmanová, bol hráčom na violončele a venoval sa aj kompozícii. Stál tiež pri zrode Gesellschaft für Musikfreunde (dnes Musikverein) a bol rešpektovanou osobnosťou viedenského hudobného života. Beethoven spočiatku považoval Zmeškalovi dedikované kvarteto za dielo napísané pre úzky okruh znalcov a pôvodne neuvažoval o verejnom predvádzaní. Premiéru napokon uviedlo Schuppanzighovo kvarteto v roku 1814, tlačou vyšlo „Quartetto Serioso“ až v roku 1816. Dramatickú tóninu f mol nachádzame u Beethovena v prvej z klavírnych sonát opusu 2, v „Appassionate“, v pomalej časti prvého z Razumovského kvartet, v „Búrke“ *v *Pastorálnej symfónii a v predohre Egmont. Jej potenciál využíva skladateľ naplno hneď v úvodnom expresívnom geste prvej časti opusu 95 (Allegro con brio), ktoré znie ako ozvena estetiky hnutia „Sturm und Drang“. Vážnosť, prítomná v podtitule diela, má však v Beethovenovej hudbe viacero znejúcich „konotácií“ – počuť v nej aj hĺbku, smútok či pochybnosti. Zvláštny výrazový odtieň získava v druhej časti (Allegretto ma non troppo), ktorá je napísaná vo vzdialenej tónine D dur a obsahuje zvláštne disonantné fugáto. Nasleduje scherzo (Allegro assai vivace ma serioso), ktorého energia pripomenie prvú časť. Posledná časť (Larghetto espressivo. Allegretto agitato) je podľa Lewisa Lockwooda „vyjadrením hlbokej túžby a úpenlivej prosby, putovaním po cestách duše, ktoré nemožno popísať slovami“. Dedikácia tohto neobyčajného diela, osobného vo výraze a osobitého v umeleckom spracovaní, možno vypovedá o vzťahu Mikuláša Zmeškala a Ludwiga van Beethovena viac, než väčšina z obsiahlej, no z hľadiska hudby nepríliš obsažnej korešpondencie, ktorú si navzájom vymenili.

      Mahlerove názory na hudbu Franza Schuberta boli prísnejšie a vyhranenejšie než v prípade Beethovenovej hudby. V liste priateľke Natálii Bauer-Lechnerovej z júla roku 1900 referuje, že si prehral Schubertovu kompletnú komornú tvorbu, v ktorej podľa neho skladateľské remeslo výrazne zaostáva za invenciou a schopnosťou vyjadriť hudbou emócie. No v tom istom liste súčasne píše, že „Schubertove melódie sú večné, tak ako Beethovenove a Wagnerove“. Pre úplnosť však treba dodať, že pod kompletnou komornou tvorbou Schuberta Mahler myslí dvanásť diel (!), ktoré mu boli v tom čase známe. Z nich berie na milosť štyri. V tomto kontexte potom nemôže prekvapiť, že zo všetkých skladateľových piesní je ochotný akceptovať len osemdesiat. Sláčikové kvarteto d mol „Der Tod und das Mädchen“, D. 810 dostalo svoj názov podľa Schubertovej piesne (D. 531) z roku 1817. Jej melódiu skladateľ použil ako tému variácií v 2. časti kvarteta (Andante con moto). Schubertom zhudobnený text nemeckého básnika Matthiasa Claudia (1740 – 1815) predstavuje Smrť, prichádzajúcu nečakane v rokoch mladosti, ktorá desí, no súčasne je tiež prísľubom pokoja. Som priateľka, netrestám, nie som krutá, len odvahu, napokon spočinieš mäkko v mojom náručí, hovorí v básni Smrť. Hoci umelecké diela poukazujúce na krátkosť a pominuteľnosť ľudského života („memento mori“), vrátane tých, ktoré stavajú do kontrastu mladosť a smrť, majú v dejinách európskeho umenia dlhú tradíciu, v kontexte Schubertovho života možno sotva odignorovať autobiografický rozmer tohto diela. Kvarteto pochádza z roku 1824, no publikované bolo až po smrti skladateľa, ktorý v čase vzniku diela zápasil so syfilisom. Znalci Schubertovej hudby sú presvedčení, že myšlienky na Smrť predstavujú jednotiaci motív celého diela – od zápasu s ňou v prvej časti (Allegro) až po jej triumf vo finále (Presto), ktoré využíva rytmus talianskej tarantely. „Len výnimočnosť diel ako Kvarteto d mol nás môže utešiť z predčasnej a smutnej smrti tohto Beethovenovho prvorodeného, ktorý za niekoľko málo rokov dosiahol toľko, ako nikto pred ním,“ napísal Robert Schumann (1810 – 1856) o hudbe, z ktorej cítiť vážnosť, zmierenie, ale azda aj vieru (aby sme sa vrátili k citátu Paula Stefana z úvodu, ktorý spája Beethovena, Mahlera, ale tiež Schuberta), že žiadne utrpenie nie je márne.

      Andrej Šuba

      –––––
      Bibliografický údaj: ŠUBA, Andrej: Text ku koncertu 4. 12. 2020, in: Slovenská filharmónia, Cyklus SKO, 72. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2020

    • Životopisy

      EWALD DANEL

      študoval hru na husliach a dirigovanie na ostravskom konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Absolvoval dirigentský kurz u Karla Österreichera, kurz zborového dirigovania u Jana Wierszyłowského a doktorandské štúdium u Bohdana Warchala. Po ukončení štúdia dva roky pôsobil ako koncertný majster v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu a v orchestri Slovenského národného divadla. Od roku 1985 je koncertným majstrom Slovenskej filharmónie. V roku 2001 prevzal po Bohdanovi Warchalovi post umeleckého vedúceho Slovenského komorného orchestra.

      Ako sólista a dirigent sa predstavil na koncertných pódiách v mnohých krajinách Európy i zámoria (Japonsko, Kórea, Egypt, Panama, Brazília, USA). Dlhodobá spolupráca ho spája s Orquestra Sinfonica Municipal São Paulo, Hiroshima Symphony Orchestra, Akita Chamber Orchestra, Tokyo Harmonia Chamber Orchestra, hosťovsky vystupoval s orchestrami Klang Verwaltung München, Orchestra Ensemble Kanazawa, Nagoya Philharmonic Orchestra, Osaka Symphoniker, Sakata Philharmony, orchestrom PKF – Prague Philharmonia, Orquesta Filarmónica de Málaga, Janáčkovou filharmóniou Ostrava a i. V Hiroshima Symphony Orchestra bol v rokoch 2008 – 2014 hlavným hosťujúcim dirigentom.

      Okrem dirigentských a sólistických aktivít s orchestrami a účinkovaním v sólových recitáloch má umelec bohaté skúsenosti aj v oblasti komornej hry, ktoré získal predovšetkým ako primárius Slovenského kvarteta od r. 1986, od r. 1987 ako spoluzakladateľ Slovenského klavírneho tria. Stál pri zrode Kubínovho kvarteta (na violovom poste) a niekoľko rokov hral tiež v súbore Musica aeterna. V rokoch 1992 – 1996 pôsobil ako umelecký vedúci komorného orchestra mesta Bratislavy Cappella Istropolitana. Umelec sa spolupodieľa na rôznych projektoch v komorných ansámbloch doma i v zahraničí. V roku 2012 mu bola udelená Cena Sebastian za mimoriadny prínos k odkazu diela J. S. Bacha. Získal tiež cenu Cieszynit Uznania 2019 za mimoriadnu reprezentáciu regiónu Tešínskeho Sliezska v zahraničí.

      Ako pedagóg pôsobil v rokoch 1987 – 1998 na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, v rokoch 1999 – 2003 a 2007 – 2009 bol hosťujúcim profesorom na Aichi Prefectural University of Fine Arts and Music v Nagoyi v Japonsku. V r. 2001 viedol interpretačné majstrovské kurzy pre profesionálnych orchestrálnych hráčov na Affinis Music Festivale v Japonsku. V súčasnosti je pedagógom na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

      Ako umelecký vedúci Slovenského komorného orchestra uskutočňuje mnohé zaujímavé projekty, pre slovenské publikum objavuje doposiaľ neuvedené diela svetovej hudobnej literatúry, významnou mierou sa podieľa na uvádzaní nových diel slovenských autorov. Inicioval cyklus koncertov v chrámoch a tiež koncerty pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Od roku 2004, stého výročia úmrtia Antonína Dvořáka, opakovane uvádza jeho Biblické piesne v zborovom unisone ako projekt otvorený pre široký okruh záujemcov, napr. na festivale Pohoda 2018 za účasti vyše 250 spevákov. Cielená dlhodobá spolupráca s rôznymi cirkevnými a amatérskymi speváckymi zbormi a hudobnými súbormi v role dirigenta, organizátora i autora duchovnej hudby je významnou súčasťou jeho umeleckých aktivít.


      SLOVENSKÝ KOMORNÝ ORCHESTER

      vznikol na jeseň roku 1960 na pôde Slovenskej filharmónie. Pri jeho zrode stál vynikajúci huslista sliezskeho pôvodu Bohdan Warchal (1930 – 2000). Od svojho založenia bol jedným z najpopulárnejších súborov v oblasti klasickej hudby na Slovensku. Pod vedením majstra Warchala sa sformoval na popredného predstaviteľa slovenského interpretačného umenia v zahraničí. V roku 2001 prevzal vedenie orchestra Ewald Danel.

      Okrem pravidelných koncertov na pôde Slovenskej filharmónie, účinkovania na festivaloch a koncertných turné v zahraničí, orchester uskutočňuje mnohé mimoriadne zaujímavé koncertné projekty. Po prvýkrát na Slovensku predniesol na jednom koncerte kompletné Bachove Orchestrálne suity a Brandenburské koncerty. Postupne uviedol všetky concerti grossi G. F. Händla, A. Corelliho a raritný komplet sláčikových symfónií mladého F. Mendelssohna Bartholdyho, opakovane uviedol Händlovo oratórium Mesiáš. Pre slovenské publikum objavil mnohé, doteraz na Slovensku neuvedené diela svetových autorov, uskutočnil slovenskú premiéru diela „Osem ročných období“ A. Vivaldiho a A. Piazzollu, vo vlastnom aranžmáne viackrát uviedol piesne J. Ježka. Významnou mierou sa podieľa na uvádzaní slovenskej hudobnej tvorby, od roku 2001 premiéroval viac ako šesťdesiat skladieb.

      Mimoriadnymi koncertmi si orchester pravidelne pripomína nielen významné výročia jubilujúcich skladateľov a hudobných osobností, ale každoročne organizovaným slávnostným koncertom Hommage a Bohdal Warchal i výrazný prínos svojho zakladateľa pre slovenskú hudobnú scénu. V rámci koncertného cyklu Hudba v chrámoch dlhodobou umeleckou spoluprácou podporuje prácu neprofesionálnych zborov. Spolupráca so zbormi sa medzičasom rozšírila i do úspešnej kooperácie s neprofesionálnymi komornými orchestrami a v posledných rokoch sa realizuje v celoslovenskom meradle.

      Z ďalšej pozoruhodnej koncertnej činnosti je dôležité spomenúť, že orchester už niekoľko rokov pokračuje v takmer dvestoročnej bratislavskej tradícii uvádzania diela J. Haydna Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži v Dóme sv. Martina na Kvetnú nedeľu; pokračuje tiež v pravidelnom uvádzaní Koncertov bez bariér pre ľudí so zdravotným znevýhodnením; spolupracuje s významnými slovenskými, či zahraničnými sólistami. Okrem toho sa každoročne venuje príprave a realizácii koncertov pre deti a mládež v pravidelných koncertných cykloch Slovenskej filharmónie a v spolupráci s Detskou univerzitou v Bratislave. V marci 2019 premiéroval SKO spolu s Jurajom Kukurom hudobno-dramatické predstavenie „Biblia“ v Divadle Aréna, ktoré uvádzajú aj na rôznych festivaloch na Slovensku a v Českej republike.

      V nedávnom období SKO koncertoval v Japonsku, Južnej Kórei, Francúzsku, Španielsku, Nemecku, Švajčiarsku a Českej republike. Na zahraničných a domácich pódiách sa orchester predstaví aj v jubilejnej sezóne. 21. februára 2021 na Slávnostnom koncerte k 60. výročiu založenia SKO uvedie v spolupráci s bývalými členmi orchestra rovnaký program, aký zaznel na prvom koncerte SKO vo februári 1961.


    Páči sa Likes 0

    Beethoven / Schubert

    Piatok 4. 12. 2020, 19.00 hFriday, December 04, 2020, 7.00 PM
    Cyklus SKO – Slovenský komorný orchester
    Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
    SKO serie – Slovak Chamber Orchestra Concerts
    Concert Hall of Slovak Philharmonic


    Program
    Ludwig van Beethoven (1770–1827)[upr. Gustav Mahler (1860–1911)]
      Sláčikové kvarteto č. 11 f mol, op. 95 String Quartet No. 11 in F minor Op. 95
      Allegro con brioAllegro con brio
      Allegretto ma non troppoAllegretto ma non troppo
      Allegro assai vivace ma serioso – Più allegroAllegro assai vivace ma serioso – Più allegro
      Larghetto espressivo – Allegretto agitato – AllegroLarghetto espressivo – Allegretto agitato – Allegro
    Franz Schubert (1797–1828)[upr. Gustav Mahler (1860–1911)]
      Sláčikové kvarteto č. 14 d mol „Smrť a dievča“, D. 810 String Quartet No. 14 in D Minor “Death and the Maiden”, D. 810
      AllegroAllegro
      Andante con motoAndante con moto
      Scherzo. Allegro moltoScherzo. Allegro molto
      PrestoPresto

    Gustav Mahler vnímal svet a život naozaj ako symfonik. Prahol po veľkom zvuku, všeobjímajúcich gestách. Jeho pozornosti neunikli v tomto smere ani komorné diela so silným symfonickým potenciálom. Ludwig van Beethoven síce striktne rozlišoval svoje kritériá pre komornú a symfonickú hudbu, Gustav Mahler však vycítil orchester aj v subtílnej štruktúre Sláčikového kvarteta f mol. V prípade Sláčikového kvarteta d mol Franza Schuberta je Mahlerova iniciatíva o niečo pochopiteľnejšia; Schubert v tomto tragicky, či priam nihilisticky ladenom komornom diele odkrýva mohutné priestory duše človeka.

    Huslista a dirigent Ewald Danel pôsobí na poste umeleckého vedúceho Slovenského komorného orchestra už od roku 2001. Stal sa nástupcom Bohdana Warchala, zakladateľa orchestra. SKO sa významnou mierou podieľa na uvádzaní slovenskej hudobnej tvorby.


    VideozáznamVideorecording
    AndrejAndrej OsvaldOsvald svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spolupráca ITIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, MarekMarek PiačekPiaček réžiavideo producer, postprodukciapost-production
    Vyrobila Slovenská filharmónia © 2020A Slovak Philharmonic Production © 2020