Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na X / Twittri Follow us on X / Twitter

movie [ 0 H 39 MIN ] [ 0 H 39 MIN ] sd

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Igor Javorský ]

      Na počiatku 19. storočia vstúpil do dejín hudby Franz Schubert, ktorý priniesol pomerne radikálny zásah do hudobnej poetiky. V stovkách piesní zakódoval život človeka v jeho rozporuplnosti zápasu pozitívnych a negatívnych emócií a zážitkov. Pieseň nadobudla psychologizujúce črty. U Schuberta išlo dokonca o akúsi hlbinnú analýzu ľudského nešťastia a skepsy. Jeho model piesne a piesňového princípu zamotával mysle mnohým nasledovníkom. Neunikol ani pozornosti hudobníckeho mága Franza Liszta. Hoci pieseň v jej originálnom zmysle – teda skladba pre vokál a klavír – nebola Lisztovou doménou, piesňová lyrika a analýza okamihu ovplyvňovala jeho klavírne diela (najvýraznejšie azda v kolekcii Petrarcových sonetov). Jednou z najznámejších Lisztových piesní je určite balada Lorelei. Kamenný prírodný útvar na brehu Rýna s týmto názvom je predmetom záujmu akejsi novodobej nemeckej „mytológie“. Povesti a tajomné legendy spracoval v roku 1801 už Clemens Brentano (balada Zu Bacharach am Rheine). V roku 1824 vydal Heinrich Heine dnes už svetoznámu poému Lorelei, motivovanú Brentanovým dielom. Lorelei, krásna, avšak smrtonosná, hrozivá vodná bludička, rusalka odsúdená na utrpenie, láka do vôd milované osoby. Rusalky, ondiny, najády, dryády – to všetko napĺňalo inšpiračné žriedlo hudby 19. storočia. Pohotový Franz Liszt sa chopil iniciatívy a túto atraktívnu tému spracoval v niekoľkých verziách. Bol určite motivovaný baladami Franza Schuberta (najmä expresívnou goetheovskou baladou Kráľ duchov).

      Magickému svetu Schubertovskej piesne neunikol ani bavorský meštiacky suverén Richard Strauss. Na rozdiel od Schuberta však Strauss svoje piesňové inšpirácie neprežíval ako čosi fatálne a determinujúce. Strauss bol divadelníkom telom i dušou a istý druh teatrálnosti, teda extrovertnosti, výrazovej a významovej efektnosti, ovplyvňoval všetky jeho opusy. Hlbšie do vlastného vnútra načrel až ako senior v Štyroch posledných piesňach. Jeho ostatné piesňové inšpirácie sú síce mimoriadne krehké, vycibrené, naliehavé, predsa len sú viac salónnym materiálom, než zásadnou životnou výzvou. Melanchólia Ôsmich poém, op. 10 (1885) na texty Hermanna von Gilma je ešte melanchóliou dozrievajúceho tínedžera. Tento vyspelý tínedžer už však v duchu projektoval prvé výrazné opusy – opery a symfonické básne. V piesni Noc znalci upozorňujú na súvislosti s hobojovým sólom v symfonickej básni Don Juan – prvom prieraznom symfonickom opuse skvelého bavorského autora. Štyri piesne, op. 27 vznikli na podnet berlínskeho kruhu básnikov. Hlásili sa k nemu Kaspar Schmidt, Heinrich Hardt, John Henry Mackay a Karl Henckell. Ich tvorba silno zapôsobila na Straussovu hudobnícku myseľ. V piesni Ráno! spracoval text Johna Mackaya, v piesni Cecília zasa ľúbostnú lyriku Heinricha Hardta (Cäcilie bolo meno básnikovej manželky). Opus 27 je dielom mladíka; v roku 1948 sa však Strauss k svojim mladíckym inšpiráciám vrátil a upravil ich do orchestrálnej podoby.

      V modifikovanej podobe reagovali na model piesne ruskí autori. Nikolaja Rimského-Korsakova nevnímame ako „piesňového“ skladateľa; s jeho menom sa vo všeobecnej rovine viažu najmä opery a legendárna symfonická suita Šeherezáda. Množstvo Korsakovových opusov však patrí lyrickej piesni. Väčšinou preferoval tradičnú ľúbostnú lyriku v previazaní na prírodu. V niektorých opusoch ponúkol kolekcie úprav ruských ľudových piesní. Súpis jeho piesňových diel obsahuje aj zaujímavé duetá, v ktorých Korsakov nezaprel svoj pozitívny postoj k tvorbe Roberta Schumanna. Za zmienku stoja aj piesňové útvary z Korsakovových opier. Spoločnou črtou skladateľových piesní je senzitivita voči ruskému hudobnému idiómu; najmä melodika a harmónia prináša šťavnaté plody ovoňané ortodoxnou a stredoázijskou tradíciou. Opus 43 z roku 1897 sa prikláňa viac ku klasickému, teda schubertovskému modelu piesne.

      Zatiaľ čo pre Rimského-Korsakova bola pieseň príležitostným a relaxačným tvorivým priestorom, pre Piotra Iľjiča Čajkovského a Sergeja Rachmaninova bola veľkou a permanentnou výzvou. Čajkovskij bol z tohto aspektu jedným z najuniverzálnejších skladateľov 19. storočia. S rovnakou vervou prispel do všetkých jestvujúcich žánrov. Jeho doménou boli samozrejme operné a symfonické opusy; svet piesne mu však umožňoval dokonale šifrovať jeho rozporuplný emočný svet. Skladateľ sa najmä po nešťastnom sobáši s jednou zo svojich žiačok zmietal v depresiách a stavoch beznádeje. V mladosti bujarý muž sa zmenil na psychickú trosku a jedine tvorba ho držala v plnom životnom eláne. Pieseň bola Čajkovského denníkom, spôsobom, akým ostať samým sebou so svojimi nádejami, predstavami, láskami a slzami. Pieseň sa v Čajkovského tvorivom koncepte vyvinula do povestnej ruskej romance s jej vzletom, subjektivizmom a emočnou exponovanosťou. Špecifickým spôsobom použil piesňový model v expresívnom Klavírnom triu a mol, op. 50; druhú časť geniálneho diela riešil ako pestrú kolekciu variácií na ruskú pieseň. Štandardná „hra“ s variáciami je v konečnom dôsledku súčasťou zdrvujúcej drámy a tragédie. Romanca Šialené noci na text Alexeja Apuchtina pochádza z kolekcie 12 romancí, op. 60 na texty rôznych básnikov (vrátane samotného Čajkovského v prípade romance č. 5 Prosté slová). Šialené noci sú z hľadiska rozmerov skromnejšie, sú však doslova nabité energiou a túžbou podať relevantnú informáciu o vnútornom svete zmäteného človeka.

      Sergej Rachmaninov nadviazal na poetiku svojho slávneho učiteľa; prevzal od neho odvahu v odkrývaní nespútaných vášní regulovanú zmyslom pre pevnú štruktúru diela. Pieseň výrazne ovplyvňovala Rachmaninovove skladby pre sólový klavír; Elégia es mol z Morceaux de fantaisie, op. 3 je akousi transformáciou piesne do klavírneho sveta. Tento opus je napriek nízkemu opusovému číslu reprezentatívnym titulom ruského skladateľa (Prelúdium cis mol je dokonca jeho azda najslávnejšou, dnes aj komerčne lákavou kompozíciou).

      Rachmaninov v oblasti klavírnej „miniatúry“ úspešne nadviazal na Fryderyka Chopina – napríklad aj na jeho Nokturno cis mol, op. posth. Naliehavá melodika, udivujúce harmónie, technická objavnosť a brilantnosť alebo výrazové rébusy... spoločné črty klavírnych diel Rachmaninova a Chopina. Romanca Jarné vody, op. 14 č. 11 (1896) vznikala v období veľkého očakávania; Rachmaninov v tom čase tvrdo pracoval na Prvej symfónii d mol a očakával pozitívny výsledok tejto práce. Jarné vody na text Fjodora Ťučeva sú výrazom optimizmu, návalu energie a radosti z bytia. Rachmaninov v sebe nikdy nezaprel klaviristu a sprievodný part je interpretačne extrémne náročný.

      Pieseň bola a vždy ostane dráždivým prienikom viacerých perspektív vnímania sveta a života; prvky drámy, epiky a lyrizmu hrajú svoje inšpirujúce úlohy. Zatiaľ čo pieseň ako svojbytný žáner a konkrétny útvar vznikala v dôsledku pretlaku „dramatických emócií“ do lyrického priestoru, v opernej árii je tento trend akoby opačný; v kontexte rozsiahlej drámy figuruje ária ako okamih „oddychového času“. Príbeh vo svojom dramatickom toku ustrnie a v popredí sa ocitá vnútorný svet subjektu. Pocitová analýza (lyrika), respektíve odveká túžba „vyrozprávať sa“ (epika) sa stávajú principiálnymi fenoménmi. Lyrický, respektíve epický element prenikajú do dramatického kontextu. Jedným z magnátov operného žánru je Wolfgang Amadeus Mozart. Je jedným zo žiarivých symbolov hudby a geniality. Zasiahol azda do všetkého, čo mu doba štedro dávala k dispozícii. Najistejšie sa však on sám cítil v pozícii autora opery. Počas jeho tragicky krátkeho života sa opere oddával čo možno najintenzívnejšie a najčastejšie. Jeho operné diela sú dodnes kritériom interpretačnej a poslucháčskej zrelosti. Spracoval množstvo námetov, príbehov, libriet... Čosi je možno až frivolne priamočiare, v čomsi inom však povedľa šarmu a nadhľadu driemu ozveny z hĺbky ľudskej duše. Pri zvýšenej dávke pozornosti bedlivému uchu neunikne fakt, že Mozartove árie a strhujúce ansámble vyrastajú na symetrickom pôdoryse a na emočnej rýdzosti piesne. Prvé naozaj triumfálne úspechy žal Mozart operami Figarova svadba a Don Giovanni (1786, respektíve 1787). Dodnes sú tieto dva tituly symbolmi operného umenia a interpretačným testom technickej aj mentálnej pripravenosti. Obidva tituly lavírujú na hranici komiky a lyrickej tragiky. V prípade Figarovej svadby je v popredí skôr opera buffa; postava Grófky a najmä jej ária „Dove sono...“ však celý príbeh posúvajú kamsi inam; kamsi, kde už fraška a nonšalantná zábava nemajú priestor. Rovnako sugestívne pôsobí postava Donny Anny z „opery opier“ Don Giovanni. Ária „Non mi dir...“ je exemplárnym príkladom Mozartových schopností definitívne nahradiť šablónovité postavy, marionety alebo alegorické vízie reálnymi ľudskými bytosťami s bohatým vnútorným emočným svetom. Vplyvu Wolfganga Amadea nemohol na opernom poli uniknúť nikto, kto sa chcel seriózne zaoberať hudobným divadlom. Neunikol mu ani bergamský rodák Gaetano Donizetti. Má na konte takmer stovku scénických titulov rôznych žánrov. Ročne bol schopný vyprodukovať tri, či štyri tituly. Vynikal ako autor temných tragédií (Tudorovská trilógia, Lucia di Lammermoor); vedel však zaťať do živého aj ako kultivovaný zabávač a múdry komik. Buffa Don Pasquale (1843) dokonca nesie aj črty kočovníckej commedie dell’arte. Postava Noriny však aj v tomto návale satiry a komiky prináša do hry ušľachtilú emóciu a ľudský nadhľad. Je trpkou iróniou osudu a dejín, že len päť rokov po šarmantnom a iskrivom Donovi Pasqualem Gaetano Donizetti skonal celkom zlomený a opustený v potupnom prostredí ústavu pre choromyseľných.

      Na jeho aktivity však hrdo nadviazal Giuseppe Verdi; kolujú dokonca uštipačné historky o tom, ako maestro Verdi „vykrádal“ partitúry maestra Donizettiho. Zlomyseľnosť je súčasťou dejín ľudstva; pravdou však ostáva, že Verdi sa na Donizettim naozaj mnohému priučil. Na oplátku – Donizetti ocenil génia jeho nasledovníka a na premiére opery Nabucco uznanlivo kýval hlavou. Vedel, že Verdi vykročil tou najsprávnejšou cestou. Od mladíckych Zbojníkov podľa drámy Friedricha Schillera až k ohňostroju geniality v shakespearovskom Falstaffovi vykonal Verdi naozaj udivujúcu tvorivú púť s mnohými zákrutami, prekážkami, nástrahami... Čosi však ostávalo ako centrálny motív; úcta k človeku a jeho vnútornému svetu. Či už je to seniorský pôvab v kreovaní Nanetty a jej romance alebo mladícke očarenie emóciami v prípade árie Amálie zo Zbojníkov, je evidentné, že mierne čudácky a nevraživý Verdi človeka miloval v dynamike jeho pozitívnych a negatívnych osobnostných dispozícií.

      Igor Javorský

      –––––
      Bibliografický údaj: JAVORSKÝ, Igor: Text ku koncertu 28. 9. 2020, in: Slovenská filharmónia, Koncert z programu BHS, 72. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2020

    • Životopisy

      SLÁVKA ZÁMEČNÍKOVÁ

      Mladá sopranistka Slávka Zámečníková zaznamenala raketový štart na svetové operné i koncertné pódia a patrí medzi najväčšie slovenské operné nádeje. Od septembra 2020 sa stala členkou Štátnej opery vo Viedni, kde sa v prvej sezóne predstaví ako Norina (Don Pasquale), Musetta (La Bohème), Gretel (Hänsel und Gretel), Helena (Sen noci svätojánskej), Frasquita (Carmen) a Poppea v novej produkcii Monteverdiho opery Korunovácia Poppey pod taktovkou Pabla Heras-Casada.

      V aktuálnej sezóne tiež debutuje v úlohe Grófky v novej produkcii Mozartovej Figarovej svadby v Hessisches Staatstheater Wiesbaden. V uplynulej sezóne sa v Štátnej opere v Berlíne predstavila ako Nanetta (Falstaff) pod taktovkou Zubina Mehtu a debutovala ako Dircé v Cherubiniho opere Médéa. V rámci operného štúdia (2017 – 2019) účinkovala na pôde tejto prestížnej opernej scény v Berlíne ako 1. dáma (Čarovná flauta), Miss Jessel (Turn of the Screw), Flora Bervoix (La traviata), Stimme des Falken (Žena bez tieňa), Ännchen/cover (Čarostrelec), Chasseresse (Hippolyte et Aricie) pod taktovkou Simona Rattla a tiež ako cover za svetoznámu americkú sopranistku Nadine Sierra v role Nanetty (Falstaff) pod taktovkou Daniela Barenboima.

      Tento rok sa opäť vrátila do Národného divadla v Prahe ako Sophie (Werther), kde v tejto úlohe debutovala už v sezóne 2017/2018.

      Slávka Zámečníková vystúpila na mnohých medzinárodných operných a koncertných pódiách. V rámci festivalu Pražská jar 2018 účinkovala s Varšavskou filharmóniou v Mahlerovej 4. symfónii, pod taktovkou Simona Rattla debutovala v hamburskej Elbphilharmonie ako Chasseresse (Hippolyte et Aricie), vystúpila tiež na známych nemeckých festivaloch Rheingau Musik Festival a Mecklenburg-Vorpommern Festspiele a na Opernom festivale Galiny Višnevskej v Soči sa predstavila v Mozartovom Requiem.

      V rámci Internationale Maifestspiele 2019 debutovala ako Ilia (Idomeneo) v Hessisches Staatstheater Wiesbaden. Ako Sophie (Werther) účinkovala na Medzinárodnom divadelnom festivale Eurokontext 2018 aj v Slovenskom národnom divadle.

      Slávka Zámečníková je laureátkou a absolútnou víťazkou viacerých významných medzinárodných súťaží. K aktuálnym úspechom sa radí jej výhra na renomovanej súťaži Neue Stimmen 2019 v nemeckom Gütersloh, kde obsadila 3. miesto. Na svetoznámej medzinárodnej súťaži Hans Gabor Belvedere vo Villachu sa takisto umiestnila na 3. mieste. Dve 2. miesta si odniesla z najväčšej medzinárodnej poľskej súťaže Stanisław Moniuszko 2019 v Teatr Wielki – Opera Narodowa vo Varšave, ako aj z prestížnej národnej nemeckej súťaže Bundeswettbewerb Gesang Berlin 2018. Víťazkou sa stala aj na Medzinárodnej súťaži Accademia Belcanto 2018 v rakúskom Grazi, kde jej k 1. cene bola udelená tiež Cena hamburskej Kammeroper a Cena festivalu Marie Callas v São Paule.

      V roku 2016 sa stala absolútnou víťazkou Medzinárodnej súťaže Antonína Dvořáka v Karlových Varoch, kde získala tiež Cenu Národného divadla Praha, Cenu festivalu Pražská jar, Cenu Antonína Dvořáka III. a tiež Cenu Josefa Hercla za najlepšiu interpretáciu barokového diela. Prvenstvo si odniesla aj z Medzinárodnej súťaže Mikuláša Schneidera-Trnavského 2017 a z Medzinárodnej súťaže Iuventus Canti 2015. Na Medzinárodnej súťaži Otto Edelmann 2016 vo Viedni získala 3. cenu, Cenu publika a Cenu Daegu Opera House v Kórei. V talianskom Portofine sa stala finalistkou súťaže Concorso lirico internazionale di Portofino 2016 a nositeľkou špeciálneho ocenenia Evy-Marie Wieser.

      Slávka Zámečníková je absolventkou Konzervatória v Bratislave z triedy Boženy Ferancovej. Magisterský diplom s vyznamenaním získala na Hochschule für Musik Hanns Eisler v Berlíne u Anny Samuil. Zúčastnila sa na majstrovských kurzoch u svetoznámych pedagógov ako Anna Tomowa-Sintow, Brigitte Fassbaender, Francisco Araiza, Patricia McCaffrey, Neil Shicoff, Gregory Lamar, Deborah Polaski, Thomas Quasthoff, Julia Várady, Abby Furmansky a Wolfram Rieger a absolvovala majstrovské kurzy Corso d’Opera v talianskom Montepulciane u pedagogičky Accademie Teatro alla Scala – Luciany D’Intino. Je tiež štipendistkou Liz Mohn Kulturund Musikstiftung, Junge Musiker Stiftung a Deutschlandstipendium.


      MATTHIAS SAMUIL

      Klavirista Matthias Samuil sa narodil v Berlíne. Hre na klavíri sa začal venovať už ako šesťročný. Navštevoval Hudobné gymnázium Carla Philippa Emanuela Bacha pre hudobne nadané deti a vyhral niekoľko súťaží ako sólista i komorný hráč.

      Ako koncertný klavirista sa profiloval už na Hochschule für Musik Hanns Eisler v Berlíne v triede Annerose Schmidt a Helly Walter-Arndt. Zúčastnil sa na rôznych medzinárodných majstrovských kurzoch, ktoré viedli Murray Perahia, Leon Fleisher a Brigitte Engerer.

      Okrem toho s nadšením spolupracoval so spevákmi a po štúdiu u Wolframa Riegera, Waltera Olbertza a Semiona Skigina sa vypracoval na vyhľadávaného korepetítora piesňového repertoáru. Tešil sa z inšpirujúcej a hodnotnej spolupráce s interpretmi ako Dietrich Fischer-Dieskau, Deborah Polaski, Júlia Várady a Krassimira Stoyanova.

      Matthias Samuil sprevádzal na recitáloch medzinárodne uznávaných operných sólistov, ku ktorým patria Olga Peretyatko, Roman Trekel, Anna Samuil, Dimitry Ivashchenko, Evelin Novak, Alfred Daza, Mandy Fredrich, Elena Maximova, Michaela Kaune a Massimiliano Pisapia.

      Matthias Samuil vystupoval na recitáloch v renomovaných koncertných sálach ako Philharmonie Berlin, Palau de les Arts Valencia, Medzinárodný dom hudby v Moskve, Konzerthaus Berlin, Muziekgebouw Amsterdam, ako aj v Drážďanoch, Kolíne, Hamburgu, Paríži, Prahe, Bazileji, Lausanne,

      Krakove a ďalších mestách v Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, Rusku, Azerbajdžane, vo Švajčiarsku a v USA. Hral na Festival d’Aix-en-Provence, Gabala International Music Festival, Baden-Baden, Mecklenburg-Vorpommern Festspiele a Drážďanskom festivale, ako aj na Zimných olympijských hrách 2014 v Soči. Uskutočnil množstvo živých vysielaní a nahrávok.

      Už počas prvých rokov štúdia Matthias Samuil začal pracovať ako vokálny pedagóg na Postupimskej univerzite a od roku 2006 vyučuje piesňovú interpretáciu a hlasovú pedagogiku na Hochschule für Musik Hanns Eisler vo svojom rodnom meste Berlíne.

      Za úspešné koncertné aktivity získal štipendium Nadácie Richarda Wagnera.


    Páči sa Likes 0

    movie [ 0 H 51 MIN ] [ 0 H 51 MIN ] sd

      PlayPrehrať
    00:00
    00:00
    • None / Žiadne
    • English
    • Slovenčina

    Recitál Slávky Zámečníkovej – Koncert z programu BHS 2020

    Pondelok 28. 9. 2020, 19.30 hMonday, September 28, 2020, 7.30 PM
    Cyklus KPB – Koncerty z programu BHS 2020
    Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
    KPB serie – BMF 2020 Festival Concerts
    Concert Hall of Slovak Philharmonic


    Program
    Franz Liszt (1811–1886)
      Die Lorelei / Lorelei, S. 273, 1. verzia Die Loreley, S. 273, First version
    Richard Strauss (1864–1949)
      Die Nacht / Noc, op. 10 č. 3 Die Nacht, Op. 10 No. 3
      Zueignung / Venovanie, op. 10 č. 1 Zueignung, Op. 10 No. 1
      Morgen! / Ráno!, op. 27 č. 4 Morgen!, Op. 27 No. 4
      Cäcilie / Cecília, op. 27 č. 2 Cäcilie, Op. 27 No. 2
    Sergej Rachmaninov (1873–1943)
      Elégia z Morceaux de fantaisie, op. 3 č. 1, klavír sólo Elegy from Morceaux de fantaisie, Op. 3 No. 1, piano solo
    Nikolaj Rimskij-Korsakov (1844–1908)
      Ne veter veja s vysoty / Nie vietor povievajúci zvýšky, op. 43 č. 2 Not the Wind, Blowing from the Heights (Не ветер вея с высоты), Op. 43 No. 2
      Zvonče žavoronka penie / Zvučnejšie než spev škovránka, op. 43 č. 1 The Lark Sings Louder (Звонче жаворонка пенье), Op. 43 č. 1
    Piotr Iľjič Čajkovskij (1840–1893)
      Noči bezumnyje, noči bessonnyje / Šialené noci, op. 60 č. 6 Sleepless nights (Ночи безумные, ночи бессонные), Op. 60 No. 6
    Sergej Rachmaninov (1873–1943)
      Vesennije vody / Jarné vody, op. 14 č. 11 Spring Waters (Весенние воды), Op. 14 No. 11
    PrestávkaIntermission
    Wolfgang Amadeus Mozart (1756–1791)
      „E Susanna non vien! ... Dove sono i bei momenti“, recitatív a ária Grófky z opery Figarova svadba, KV 492 “E Susanna non vien! ... Dove sono i bei momenti” – Recitative and Aria from Act III of the opera Le Nozze di Figaro, KV 492
      „Crudele! ... Non mi dir, bell‘ idol mio“, recitatív a ária Donny Anny z opery Don Giovanni, KV 527 “Crudele! ... Non mi dir, bell‘ idol mio”. Recitative and Aria from Act II of the opera Don Giovanni, KV 527
    Gaetano Donizetti (1797–1848)
      „Quel guardo il cavaliere ... So anch’io la virtù magica“, kavatína Noriny z opery Don Pasquale “Quel guardo il cavaliere ... So anch’io la virtù magica”. Cavatina from Act I of the opera Don Pasquale
    Fryderyk Chopin (1810–1849)
      Nokturno cis mol, op. posth. (Lento con gran espressione) Nocturne in C Sharp Minor, Op. posth. (Lento con gran espressione)
    Giuseppe Verdi (1813–1901)
      „Sul fil d’un soffio etesio“, romanca Nanetty z opery Falstaff “Sul fil d’un soffio etesio”. Romance from Act III of the opera Falstaff
      „Dall’ infame banchetto... Tu del mio Carlo“, scéna a ária Amálie z opery I Masnadieri / Zbojníci “Dall’ infame banchetto... Tu del mio Carlo”. Scene and Aria from the opera I Masnadieri
    Prídavok: Antonín Dvořák (1841–1904)
      Když mne stará matka Songs My Mother Taught Me
    Prídavok: Mikuláš Schneider-Trnavský (1881–1958)
      Vtedy sa mi prisnejú A Lovely Dream

    Spevácku dráhu mladej sopranistky Slávky Zámečníkovej odštartovalo víťazstvo na dvoch medzinárodných vokálnych súťažiach – Antonína Dvořáka v roku 2016 v Karlových Varoch a o rok neskôr na 22. ročníku súťaže Mikuláša Schneidera-Trnavského.

    Neskôr jej kariéra nabrala závratné tempo – v krátkom časovom období absolvovala vystúpenia v berlínskej Štátnej opere pod taktovkou Zubina Mehtu, spievala v hamburskej Elbphilharmonie pod vedením Simona Rattla a účinkovala na významných nemeckých hudobných festivaloch. Dnes patrí medzi najväčšie talenty európskeho vokálneho umenia. Od septembra 2020 sa stáva členkou operného súboru viedenskej Štátnej opery. Na BHS sa predstaví recitálom zostaveným z diel piesňovej tvorby obdobia romantizmu i známymi opernými áriami.

    Realizáciu koncertu prevzala Slovenská filharmónia/BHS od agentúry KAPOS.


    VideozáznamVideorecording
    AndrejAndrej OsvaldOsvald svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spolupráca ITIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, MarekMarek PiačekPiaček réžiavideo producer, postprodukciapost-production
    Vyrobila Slovenská filharmónia © 2020A Slovak Philharmonic Production © 2020