Online archív bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

Sledujte náš kanál na Youtube
Navštívte tím Streamboyz na Facebooku
Sledujte nás na Instagrame
Sledujte nás na Twittri

[ 1. časť – 01:08:42 ] [ 1st part – 01:08:42 ] [ iba audio > ][ audio only > ]

Play
00:00
00:00
  • Off
  • Subtitles
  • Titulky

  Bulletin ku koncertu

[ Autor textu: Markéta Štefková ]

Slávny bratislavský rodák Johann Nepomuk Hummel vstúpil do dejín hudby predovšetkým ako skvelý klavírny virtuóz s neuveriteľne brilantnou technikou a unikátnymi improvizačnými schopnosťami. Hoci na začiatku 20. storočia takmer upadol do zabudnutia, v ostatných dekádach sme svedkami renesancie záujmu o jeho dielo. Hummelova raná Sonáta pre klavír a violu Es dur, op. 5 č. 3 vznikla v roku 1798 ako tretia zo sonát, ktoré tvoria op. 5. Pokiaľ dve krátke sonáty pre klavír a husle, ktoré vznikli už v roku 1792, takmer upadli do zabudnutia, teší sa Sonáta pre klavír a violu rastúcej popularite. Paul Doktor, autor predhovoru k vydaniu diela v Diletto Musicale z roku 1960, píše: „Klavírny part v tejto sonáte si určite vyžaduje od klaviristu toľko zdatnosti ako od hráča violového partu. Toto dielo by malo vyplniť medzeru v knižnici hráčov na violu; je to typický príklad pre šarmantný a elegantný rukopis skladateľa, ktorý bol jedným z najvýznamnejších súčasníkov Mozarta, a ktorého jedinečná osobná lyrika a romantizmus dávajú dielu veľmi osobnú pečať.“ Sonáta nesie aj ďalšie charakteristiky Hummelovho skladateľského štýlu: party klavíra a violy sú neustále vo vzájomnej interakcii, v dynamike a artikulácii nachádzame prekvapujúce zmeny, a samozrejme nechýbajú virtuózne pasáže za účelom ohromenia publika. Dielo je pre klaviristu i violistu zriedkavou príležitosťou vyjadriť nespútané potešenie z hravosti tejto hudby.

Ilja Zeljenka je najvýraznejším predstaviteľom generácie tzv. „Slovenskej hudobnej avantgardy“, ktorá sa formovala pod vplyvom klasikov hudby 20. storočia a európskej avantgardy 50. a 60. rokov. Je autorom 9 symfónií, 25 klavírnych sonát, 14 sláčikových kvartet, množstva ďalších komorných i koncertantných skladieb a autorom hudby k viac ako stovke filmov. Prekonávajúc tradíciu a v snahe o nové výrazové nuansy vyvinul Ilja Zeljenka vlastný koncept „bunkovej“ kompozície a celkovo nový, osobitý spôsob tvarovania zvuku a formy, vďaka čomu sa jeho skladby s úspechom uvádzajú na Slovensku, ale aj v zahraničí. Z roku 1986 pochádza Zeljenkova esej Moje utópie – o sebe, hudbe a ostatnom, kde píše o svojom živote počas normalizácie v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Represie, ktoré v krajine nasledovali po potlačení tzv. obrodného procesu, tvrdo zasiahli celú jeho skladateľskú generáciu, ktorú prakticky vyradili z umeleckého i zo spoločenského života. Časť Zeljenkových kolegov riešila svoju situáciu zahraničnou emigráciou (Kolman, Šimai, Kupkovič, Faltin), časť zmĺkla a prijala svoj potupný údel. Zeljenka sa uchýlil na svoju chalupu v blízkej Harmónii, kde v tichosti žil a tvoril: „v hudbe a prírode som hľadal odpovede na mnoho otázok – obľúbená literatúra: história, archeológia, grécki filozofi, biológia. Veľa som pracoval, hrajúc si nové skladby nevnímal som, že nie som hraný“. Na sklonku života Zeljenka v rozhovore, vysvetľujúc svoju estetiku, povedal, že farba ako hudobný parameter nikdy nebola preňho dôležitá. Oveľa viac ho zaujímala línia, kresba. To sa odráža aj v Sonáte-balade pre violu a klavír z roku 1988.

Skladbu Z domoviny, dve duetá pre husle a klavír, napísal Bedřich Smetana v poslednej fáze svojej tvorby (1880). V tomto období už hluchý skladateľ žil v odlúčení so svojou dcérou Žofiou a jej rodinou v horárni neďaleko Mladej Boleslavi. Duetá boli napísané na podnet syna majiteľa panstva, ktorý bol sám dobrým huslistom. Skladateľ o duetách napísal, že sú „v národnom štýle, avšak s vlastnými melódiami.“ Napriek značnej technickej náročnosti sa dielo stalo obľúbeným dielom komorných hráčov. Druhé dueto, ktoré odznie na dnešnom koncerte, je vrúcnou, veselou a energickou hudbou s efektným optimistickým zakončením.

Edvard Grieg je autorom troch husľových sonát, pričom prvá z nich uzrela svetlo sveta v roku 1865, druhá o rok neskôr a tretia až v roku 1887. Skladateľ sa o nich vyjadril: „Tieto skladby patria k mojim najlepším a reprezentujú tri moje vývojové obdobia. Prvé naivné a poznačené silnými vplyvmi, druhé národné a tretie zahŕňajúce širšie obzory.“ Viacerí odborníci v Griegovej hudbe a špecifickom spôsobe jej budovania nachádzajú odraz prírody jeho rodnej krajiny. Podľa huslistu Ricarda Odriozolu „Nórsko je krajinou ostrých, priam brutálnych kontrastov. V tej iste krajine sa človek pozrie nahor a uvidí nepravidelnú majestátnosť nahrubo vytesaných horstiev, a potom sa pozrie nadol na éterický pokoj fjordu, v ktorom sa hory zrkadlia ako prízrak.“ Sonáta pre husle a klavír č. 3 c mol, op. 45 č. 3 je medzinárodne najpopulárnejšou Griegovou husľovou sonátou a vznikala v časoch, kedy bol považovaný za popredného nórskeho skladateľa a jeho hudba sa stala synonymom nórskeho ducha. Stredodom diela je romanca v E dur, zasadená medzi dve vážne časti v c mol.

Markéta Štefková

–––––
Bibliografický údaj: ŠTEFKOVÁ, Markéta: Text ku koncertu 19. 5. 2020, in: Slovenská filharmónia, cyklus Koncerty bez publika, 71. koncertná sezóna, Bratislava, Sovenská filharmónia 2020

  Životopisy

Martin Ruman

Martin Ruman je slovenský violista, ktorý v súčasnosti zastáva post 1. hráča a vedúceho skupiny viol v orchestri Slovenská filharmónia a pôsobí ako pedagóg na Konzervatóriu v Bratislave.

V sezóne 2019/2020 sa v rámci Slávnostného koncertu k 70. výročiu vzniku orchestra Slovenská filharmónia predstavil ako sólista pod taktovkou dirigenta Jamesa Judda. Realizoval premiérový sólový polorecitál s klaviristkou Alenou Hučkovou na festivale Konvergencie. Zaznela na ňom aj premiéra skladby pre violu a klavír od Ľubice Čekovskej, ktorá je Martinovi Rumanovi venovaná. V spolupráci s Alenou Hučkovou nahral kompletnú tvorbu pre violu a klavír skladateľky Rebeky Clarke a onedlho vyjde ich spoločné CD s tvorbou slovenských skladateľov (Alexander Albrecht, Ivan Parík, Dušan Martinček a Ilja Zeljenka.

Martin Ruman pochádza z Prievidze, kde získal aj základy hudobného vzdelania. Od detstva bol členom detského folklórneho súboru Malý Vtáčnik, kde si vytvoril vzťah k slovenskému folklóru. Po maturite na Piaristickom gymnáziu v Prievidzi začal svoje hudobné štúdiá na Konzervatóriu v Bratislave v triede Kornela Klatta. V tomto období získal prvú cenu na Súťaži slovenských konzervatórií a súťaži Talenty pre Európu v Dolnom Kubíne. Neskôr v štúdiách pokračoval na Pražskom konzervatóriu v triede Karla Doležala. Tu taktiež získal prvú cenu na Súťaži českých konzervatórií. Od roku 2012 je členom Slovenskej filharmónie, v ktorej pôsobí doteraz. Popri tom absolvoval štúdium na VŠMU v triede Jozefa Hošeka a vo Viedni u Alexandra Zemtsova. Magisterské štúdium si dokončil na Akadémii umení v Banskej Bystrici u Ewalda Danela. V septembri 2019 nastúpil na interné doktorandské štúdium na VŠMU v Bratislave v triede Jozefa Hošeka.

Martin Ruman sa zúčastnil mnohých interpretačných kurzov u renomovaných umelcov ako Gilad Karni, Atar Arad, Hariolf Schlichtig, Mikhail Zemtsov, Julia Dinerstein, Stephanie Baer, Wolfgang Klos a iní. Ako sólista, komorný hráč a vedúci skupiny viol v orchestri vystupoval takmer vo všetkých Európskych krajinách, v USA, Japonsku, Južnej Kórei, Ománe alebo v Izraeli.

Na pódiu spolupracoval ako komorný hráč s osobnosťami ako Shmuel Ashkenasi, Zhou Qian, Isabelle van Keulen, Robert Cohen, Juan-Miguel Hernandez, Daniel Rowland, Pablo Barragán alebo s ansámblami Brodsky Quartet a Eben Trio. Pravidelne účinkuje aj so známymi slovenskými umelcami a súbormi, ako napríklad Igor Karško, Milan Paľa, Jozef Lupták, Boris Lenko, Ján Krigovský, Muchovo kvarteto alebo Moyzesovo kvarteto. Je pravidelným účinkujúcim na komornom festivale Konvergencie a členom komorného zoskupenia Collegium Wartberg. S klaviristkou Alenou Hučkovou odohral recitály na viacerých slovenských festivaloch (Košice, Bratislava, Nitra, Banská Bystrica, Humenné, Prešov a ď.) a v zahraničí.

Ako sólista s orchestrom sa predstavil so Slovenskou filharmóniou, Slovenským komorným orchestrom, Cappellou Istropolitanou a Sinfoniettou Bratislava. Od roku 2017 je taktiež lektorom v Slovenskom mládežníckom orchestri. Pedagogicky pôsobí aj na kurzoch doma i v zahraničí, napríklad na kurzoch CIMA vo Viedni alebo komorných kurzoch Konvergencie.

Daniel Rumler

Daniel Rumler pochádza z Trenčína. Hru na husliach študoval na konzervatóriu v Pardubiciach u Mgr. Jiřího Kuchválka a na HAMU v Prahe u prof. Jiřího Tomáška. Jeho ďalšie kroky viedli do Švajčiarska, kde pokračoval v štúdiu na Hochschule Luzern – Musik u prof. Igora Karška a prof. Giuliana Carmignolu. Na tej istej škole dokončil taktiež svoje pedagogické vzdelanie v obore Master of Arts v hudobnej pedagogike.

Vo Švajčiarsku pôsobil ako praktikant v orchestroch Musikkollegium Winterthur a Sinfonieorchester Biel-Solothurn. Od roku 2018 je členom skupiny 1. huslí v Slovenskej filharmónii. Pravidelne vystupuje s barokovým orchestrom Ensemble Corund Luzern, s komorným orchestrom Camerata Zürich a ako hráč na violu s Bach Ensemble Luzern.

Daniel Rumler sa taktiež venuje aranžovaniu a kompozícii. Jeho transkripcie zazneli už aj na významných festivaloch ako napr. Lucerne Festival a boli nahraté pre vydavateľstvo ECM.

Alena Hučková

Repertoárovo všestranná a vyhľadávaná komorná hráčka a korepetítorka Alena Hučková študovala na Konzervatóriu v Bratislave (Peter Pažický) a na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne (Jan Jiraský). Vzdelanie si rozšírila účasťou na majstrovských kurzoch (Matti Raekallio, Avner Arad, Jonathan Aner, Arkadi Zenziper, Balázs Szokolay, Alexander Strukov, Eduardus Halim a ď.) Ako sólistka vystúpila so Slovenskou filharmóniou, s Filharmóniou Brno a s Orchestrom Janáčkovej opery Národného divadla v Brne. Bola korepetítorkou Baletu Slovenského národného divadla, od roku 2015 pôsobí v Orchestri Opery SND. Spolu so sólo violistom Slovenskej filharmónie Martinom Rumanom tvoria stabilné komorné duo, ktoré vystupuje na Slovensku aj v zahraničí. V septembri 2019 vydali svoje debutové CD s tvorbou pre violu a klavír anglickej skladateľky Rebeccy Clarke. V klavírnom duu spolupracuje s Vladimírom Šrankom. Uviedla premiéry diel súčasných slovenských autorov Mareka Piačeka, Róberta Krausa, Ľubice Čekovskej a Jevgenija Iršaia. V septembri 2018 sa predstavila na recitáli s huslistom Pavlom Bogaczom ml. v Šanghaji. Ako korepetítorka sa zúčastnila na husľových kurzoch Ilyu Gringoltsa, Alexandry Soumm, Jindřicha Pazderu, Midori Goto, Vadima Gluzmana, Dalibora Karvaya a Shlomo Mintza. Pedagogicky pôsobila v Českej republike a na ZUŠ Jozefa Kresánka v Bratislave. Je rezidentnou korepetítorkou sláčikových a dychových nástrojov na Medzinárodných interpretačných kurzoch Camerata Comorra v Komárne. Od roku 2018 je externou korepetítorkou na VŠMU v Bratislave.

–––––
Bibliografický údaj: Text ku koncertu 19. 5. 2020, in: Slovenská filharmónia, cyklus Koncerty bez publika, 71. koncertná sezóna, Bratislava, Sovenská filharmónia 2020

0 Páči sa Likes

Koncert bez publika VI – Ruman / Rumler / Hučková

Utorok 19. 5. 2020, 19.00 h
KBP – Koncerty bez publika, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie


Špičkoví členovia orchestra Slovenská filharmónia Martin Ruman (viola) a Daniel Rumler (husle) sa spolu s klaviristkou Alenou Hučkovou predstavia s poslucháčsky atraktívnym programom v rámci koncertu bez publika 19. mája 2020. Obaja sa venujú aj komornej hudbe v medzinárodne etablovaných komorných súboroch. Martin Ruman sa v rámci Slávnostného koncertu k 70. výročiu vzniku orchestra Slovenská filharmónia predstavil ako sólista pod taktovkou dirigenta Jamesa Judda, Daniel Rumler sa venuje aj kompozícii a aranžovaniu. Z violového repertoáru si vypočujeme diela slávneho bratislavského rodáka Johanna Nepomuka Hummela a popredného predstaviteľa generácie Slovenskej hudobnej avantgardy Ilju Zeljenku. Z husľového repertoáru odznejú diela zakladateľskej postavy tradície českej národnej hudby Bedřicha Smetanu a najslávnejšieho nórskeho skladateľa Edvarda Hagerupa Griega.



  • VideozáznamVideorecording
  • AndrejAndrej OsvaldOsvald svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spoluprácaIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, réžiavideo producer, MarekMarek PiačekPiaček réžiavideo producer, postprodukciapost-production
  • Vyrobila Slovenská filharmónia © 2020A Slovak Philharmonic Production © 2020
Koncert bez publika VI –  Ruman / Rumler / Hučková