Online archív bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

Sledujte náš kanál na Youtube
Navštívte tím Streamboyz na Facebooku
Sledujte nás na Instagrame
Sledujte nás na Twittri

[ 1. časť – 00:53:19 ] [ 1st part – 00:53:19 ] [ iba audio > ][ audio only > ]

Play
00:00
00:00
  • Off
  • Subtitles
  • Titulky

  Bulletin ku koncertu

[ Autor textu: Markéta Štefková ]

Za svoju skôr symbolickú účasť na drážďanskom povstaní v roku 1848 sa Richard Wagner musel uchýliť do exilu. Všestrannú podporu našiel v roku 1852 u obchodníka Otta Wesendoncka v Zürichu, v ktorého dome strávil niekoľko rokov. 1857–1858 vzplanula vášnivá aféra medzi Wagnerom a Wesendonckovou manželkou Mathildou, autorkou básní, ktoré sa stali základom cyklu Päť básní na texty Mathildy Wesendonckovej pre ženský hlas a klavír, WWW 91. Keďže Mathilda i Wagner boli zadaní, ľúbostný vzťah sa nemohol rozvinúť naplno. V tejto situácii Wagner skomponoval operu Tristan a Izolda (1857–1859), dielo založené na tragickom príbehu o nekonečnej túžbe a láske. Hudobná reč prelomového diela vychádza z cyklu na Mathildine verše; dve piesne Wagner označil výslovne ako štúdie k tejto opere. Jednou z nich sú Sny, ktoré odznejú na úvod koncertu.


Doménou Franza Liszta boli predovšetkým klavírne a symfonické opusy, je však aj autorom viac než 80 piesní. Hoci sa tieto diela na koncertných pódiách objavujú len zriedka, najlepšie z Lisztových piesní tvoria „spojovací článok“ medzi piesňovou tvorbou Roberta Schumanna a Huga Wolfa. Piesne z Wartburgu vznikli na počesť svadby arcivojvodu Karla Augusta von Sachsen-Weimar-Eisenach s arcivojvodkyňou Pauline von Sachsen na zámku vo Wartburgu, kde aj premiérovo odzneli v roku 1873. Veľkovojvoda bol maliarom a rytcom a rok predtým vyobrazil Franza Liszta za klavírom. Pieseň Bol raz jeden kráľ v Thule (1843) je zhudobnením slávnej balady J. W. von Goetheho z roku 1774, ktorej ústredná postava sa na mýtmi opradenom ostrove vyznáva zo svojej lásky k žene, ktorú mu zosobňuje „zlatý pohár“, dar od umierajúcej milovanej. Báseň zhudobnili popri Lisztovi viacerí poprední skladatelia 19. storočia ako Franz Schubert, Robert Schumann, Charles Gounod alebo Jules Massenet.


Špecifický spôsob, akým Tibor Andrašovan pretavil prejav ľudových spevákov a hudcov z rôznych regiónov Slovenska do umeleckej hudby, významným spôsobom formoval hudobnú zložku produkcií dvoch popredných súborov ľudového hudobno-tanečného umenia: Lúčnice a SĽUKu. Cyklus Svitlo slnko je výsledkom výzvy, ktorú pre Andrašovana predstavovala ľudová hudba rómskeho etnika a skladateľ sa v ňom podľa vlastných slov „usiloval zachytiť ten temperament, životnosť a živelnosť,“ ktoré sú vlastné interpretom tohto pôvodu. Spektrum nálad siaha od krehkej prírodnej impresie (Svitlo slnko) cez bolesť osirelého dievčaťa (Nemala som ani osem) až k radostne rozihranej ľúbostnej piesni (Husto prší).


Frico Kafenda nadobudol svoje hudobné vzdelanie na Konzervatóriu v Lipsku, ktoré bolo začiatkom 20. storočia popredným európskym hudobným učilišťom a nositeľom tradícií nemeckej hudby. Hoci na začiatku svojej skladateľskej dráhy intenzívne pociťoval rozpor medzi vrcholným nemeckým kompozičným majstrovstvom a zdrojom inšpirácie, ktorý preňho predstavovala tradícia domácej ľudovej hudby, Kafenda nakoniec našiel východisko a mal zásadný vplyv na vytváranie charakteristickej idiomatiky slovenskej umeleckej hudby v dielach A. Moyzesa, E. Suchoňa, J. Cikkera. Tri piesne pre mužský hlas a klavír na básne Jána Smreka (1955) spadajú do neskorého obdobia jeho tvorby. V piesni Listy obraz padajúceho lístia evokuje v mužovi vnímajúcom krásu jesennej prírody melancholickú náladu, Pieseň naopak prekypuje radosťou zo života a entuziazmom. Nápis na dome, pieseň o ľudskej pominuteľnosti a pokore pred bohom je súčasťou skladateľovho raného cyklu Štyri piesne pre vysoký hlas a klavír na verše Svetozára Hurbana-Vajanského (1913).


Jevgenij Iršai, známa postava slovenskej hudobnej kultúry, vzdelanie nadobudol v hudobných inštitúciách Sankt Peterburgu. Od roku 1991 žije a pôsobí na Slovensku. Vo svojej tvorbe rozvíja hlavne odkaz klasikov ruskej hudby 20. storočia, ako D. Šostakovič či A. Schnittke, konfrontuje sa však aj so západaoeurópskou tradíciou. Charakteristické je preňho psychologické a dramatické poňatie hudby, schopnosť sugestívneho budovania gradačných plôch, využívanie príkrych kontrastov, pohybovanie sa v krajných polohách výrazovosti od fatálnej rezignácie až po vybičovanú expresivitu. Je vynikajúcim klaviristom a interpretom svojich vlastných diel. „Cyklus Lost Wor(l)ds na básne Emily Dickinsonovej som skomponoval na podnet Róberta Pechanca, ako vlastne všetky vokálne diela napísané v poslednom období s výnimkou cyklu Slovenský zošit na básne Ivana Kraska. Krehká, intímna, ale zároveň hlboká a vášnivá poézia Dickinsonovej už dlhší čas vyvolávala vo mne túžbu skomponovať cyklus piesní... a nakoniec sa tak stalo. Keď komponujem vokálnu hudbu, najdôležitejšie pre mňa je pochopiť a čo najpresnejšie zachytiť a vyjadriť hudbou podstatu slova. Som presvedčený, že každé slovo, veta, slovné spojenie majú svoju intonáciu, ktorú je veľmi dôležité vycítiť. Niekedy sa to podarí. Niekedy nie.“


Benjamin Britten je najhrávanejším britským skladateľom 20. storočia. Zručný a všestranný autor skomponoval diela v rozmanitých žánroch, od rozsiahlych symfonických a operných partitúr až po zborové a vokálne diela. Kabaretné piesne vznikli v neskorých tridsiatych a začiatkom štyridsiatych rokov 20. storočia v spolupráci s básnikom W. H. Audenom, vydané však boli až po Brittenovej smrti v roku 1980. Auden sa nechal inšpirovať nočným životom v Berlíne, a jeho virtuózne, humorné a satirické, miestami až naivné a sentimentálne verše inšpirovali Brittena k snahe o „dokonalú jasnosť výrazu“. Jeho hudobná reč je založená na fúzii džezu, blues, parodovaní iných hudobných štýlov a dokonale ladí s básňami. „Cítim, že to budú hity!“, poznamenal si skladateľ do svojho denníka.

Markéta Štefková

–––––
Bibliografický údaj: ŠTEFKOVÁ, Markéta: Text ku koncertu 28. 4. 2020, in: Slovenská filharmónia, Koncerty bez publika, Bratislava, Slovenská filharmónia 2020

  Životopisy

KATARÍNA PORUBANOVÁ

Mezzosopranistka Katarína Porubanová v sezóne 2018/2019 debutovala ako Mercédès (Carmen) v Štátnom divadle Košice. V lete 2018 sa predstavila ako Dorabella (Così fan tutte) v Obecnom dome v Prahe pod vedením dirigenta Norberta Baxa v rámci European Musik Academy Teplice 2018. Ako členka operného štúdia Konzervatória v Bratislave sa predstavila ako Hänsel (Hänsel und Gretel), Tretia Dáma (Čarovná flauta), Háta (Predaná nevesta) a Sestra Marta / Gabriel (Hry o Márii) od Bohuslava Martinů.

Od roku 2018 spolupracuje so zborom Internationale Chorakademie Lübeck, s ktorým vo viacerých krajinách sveta vystupovala v diele Buddha Passion od čínskeho skladateľa Tan

Duna a v roku 2019 v Poľskom rekviem Kryzstofa Pendereckého vo Varšave. Od roku 2016 sa ako sólistka predstavila v Korunovačnej omši (W. A. Mozart), Stabat Mater (G. B. Pergolesi), v rámci Project Slovak Sound 2018 spievala dielo Apocalypsis lohannis od slovenského skladateľa Petra Zagara v Bratislave a Olomouci (Festival Opera Schrattenbach) v spolupráci s dirigentom Mariánom Lejavom a VŠMU Modern Orchestra. V roku 2017 vystúpila s áriou Carmen na koncerte v Slovenskej filharmónii (Cyklus Junior) v spolupráci s dirigentom Jurajom Jartimom a orchestrom Konzervatória.

Porubanová vyhrala viacero speváckych súťaží. V roku 2015 sa stala víťazkou Súťaže slovenských konzervatórií, na základe čoho získala pozvanie na vystúpenie v rámci festivalu Allegretto v Žiline. Na medzinárodnej súťaži Rudolfa Petráka v Žiline obsadila tretie miesto. Za svoje vynikajúce študijné výsledky a prezentáciu Konzervatória v Bratislave bola ocenená predsedom Bratislavského samosprávneho kraja.

Spev začala študovať vo veku 18 rokov na Konzervatóriu v Bratislave. V súčasnosti je poslucháčkou bakalárskeho stupňa štúdia na Vysokej školy múzických umení v Bratislave pod vedením Silvie Lejava Adamíkovej. Spolupracovala s dirigentmi ako Tan Dun, Rolf Beck, Norbert Baxa, Vinicius Kattah, Kim ungho, Igor Dohovič, Marián Lejava, František Drs, Michal Šintál, Daniel Simandl, Juraj Jartim. Zúčastnila sa majstrovských speváckych kurzov u renomovaných spevákov a pedagógov ako Margit Klaushofer, Michael Schade, Ramón Vargas, Anna Samuil, Marina Prudenskaya, Shigeko Hata, Romina Basso, Anita Lukács, Teremi Trixi, Júlia Gončarova, Eva Randová, Katerina Beranová, Magdaléna Blahušiaková, António Carangelo.


ADAM NÁDLER

Lyrický barytonista Adam Nádler sa už ako desaťročný stal členom Viedenského chlapčenského zboru. Študoval na Konzervatóriu v Bratislave v triede M. Malachovského, neskôr v triede D. Podkamenskej Bezačinskej, kde pokračuje i na VŠMU. Momentálne je poslucháčom magisterského štúdia.

Počas stredoškolského štúdia absolvoval vystúpenia v Slovenskej filharmónii (v projekte Čarovná flauta, Te Deum od Marca-Antoina Charpentiera. Ako sólista spolupracoval s Komornou operou Bratislava. Na Konzervatóriu v Bratislave uviedol premiéry skladieb súčasných skladateľov a v opernom štúdiu konzervatória stvárnil postavy Nicola z opery Mathilde de Guise od J. N. Hummela, Papagena z Čarovnej flauty od W. A. Mozarta, Krušinu z Predanej nevesty od B. Smetanu a Diabla z opery Hry o Márii od Bohuslava Martinů.

V opernom štúdiu VŠMU stvárnil v roku 2017 dvojpostavu Jazveca a Farára v opere Liška Bystrouška od L. Janáčka, s ktorou sa predstavil aj na hudobnom festivale v poľskom meste Bydgoszcz. V roku 2018 spieval ako Feri Bácsi v operete Čardášová princezná od Emmericha Kálmána. V Komornej opere Bratislava stvárnil postavu Psa v detskej opere Brundibár od H. Krásy. V roku 2018 absolvoval koncertné turné po Japonsku. V tom istom roku v Bratislave a Piešťanoch spieval s komorným orchestrom VŠMU pod vedením R. Marečka výber piesní z cyklu Biblické písně od Antonína Dvořáka. V roku 2019 sa ako člen Konzertvereinigung Wiener Staatsoperchor predstavil na prestížnom festivale Salzburger Festspiele. Od roku 2019 je členom operného štúdia SND a ako sólista vystupuje vo viacerých projektoch SND.

Je laureátom viacerých súťaží: 2014 získal na Medzinárodnej speváckej súťaži A. Dvořáka v Karlových Varoch 1. miesto v kategórii „Operná nádej“, 2015 sa stal víťazom Súťaže študentov slovenských konzervatórií v Banskej Bystrici a držiteľom Cena primátora mesta Bratislava Iva Nesrovnala. V roku 2017 získal 3. miesto a Luxemburskú cenu opätovne na Dvořákovej súťaži a stal sa finalistom Medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidra- Trnavského. Absolvoval viaceré majstrovské kurzy s významnými speváckymi a hereckými osobnosťami.


ANDREA PIETROVÁ

Mezzosopranistka Andrea Pietrová je absolventkou Konzervatória v Bratislave, kde šudovala v triede Dagmar Livorovej a momentálne je poslucháčkou VŠMU na bakalárskom stupni štúdia v triede Petra Mikuláša. Je členkou Operného štúdia SND.

Často koncertne vystupuje v rámci podujatí školy a na koncertoch v SNG. Spolupracovala so súčasným slovenským skladateľom Jozefom Nomülnerom ako interpretka jeho cyklu koncertných piesní Mariš, Mariš, ktorý okrem koncertných uvedení aj nahrala na CD (2018). V roku 2016 spolupracovala s orchestrom Cappella Istropolitana na uvedení Mozartovho Requiem v rámci projektu Hommage à Lucia Popp, koncertuje aj s orchestrom STU Technik pod vedením Mirka Krajčiho a Ferdinanda Töröka.

Je laureátkou viacerých speváckych súťaží doma i v zahraničí: v roku 2016 získala Cenu absolútneho víťaza na českej medzinárodnej súťaži Pražský Pěvec a v roku 2017 Cenu absolútneho víťaza a laureáta Medzikonzervatoriálnej súťaže v rámci Slovenska. V náväznosti na toto ocenenie sa v rámci letného hudobného festivalu Viva Musica! predstavila na koncertoch po Slovensku a účinkovala aj na záverečnom orchestrálnom koncerte, ktorý sa uskutočnil v Sade Janka Kráľa pod taktovkou Braňa Kostku.

Absolvovala spevácke majstrovské kurzy pod vedením Dagmar Livorovej v spolupráci so spevákom Jakubom Pustinom a brnianskym operným režisérom Jaromírom Brychom (2014) či Majstrovské kurzy Petra Dvorského v Piešťanoch (2016), kde sa predstavila na záverečnom koncerte so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu a Orchestrom SND.

Spolupracovala na opernom projekte režiséra M. Bendíka Otvorená opera (od 2018), na jednoaktových operách G. Rossiniho La scala di seta (2018/2019) či G. Bizeta Docteur Miracle (2019/2020). Hosťuje taktiež v detskej opere Petra Zagara Rozprávka o šťastnom konci v spolupráci s režisérom S. Sprušanským.


JANA NAGY-JUHÁSZ

absolvovala štúdium hry na klavíri na Konzervatóriu v Temešvári (Rumunsko) v triede Márie Bodóvej a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u Idy Černeckej. Absolvovala medzinárodné interpretačné kurzy u Lazara Bermana a Eugena Indjića.

S úspechom sa zúčastnila viacerých klavírnych domácich a zahraničných súťaží. Je laureátkou Medzinárodnej klavírnej súťaže Johanna Nepomuka Hummela v Bratislave (1991), semifinalistkou Klavírnej súťaže Roberta Schumanna v nemeckom Zwickau (1993), v roku 1994 bola účastníčkou dvoch prestížnych medzinárodných klavírnych súťaží Ferruccia Busoniho v talianskom Bolzane a Hamamatsu v Japonsku. V rámci medzinárodného festivalu

Bratislavské hudobné slávnosti reprezentovala Slovensko na prehliadke mladých umelcov pod názvom Interpódium.

Ako sólistka účinkovala s mnohými domácimi a zahraničnými orchestrami. Je vyhľadávanou komornou partnerkou vokálnych umelcov a inštrumentalistov, spolupracovala s renomovanými umelcami ako sú Peter Mikuláš, Jevgenij Nesterenko, Ida Kirilová, Jozef Kundlák, Jozef Benci, Adriana Kohútková, Hana Štolfová-Bandová, Alexander Jablokov, Peter Michalica a i.

Účinkovala na viacerých medzinárodných hudobných festivaloch ako napr. Pražská jar a BHS. Realizovala početné nahrávky pre rozhlas, televíziu i hudobné vydavateľstvá. Súčasne pôsobí pedagogicky na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

–––––
Bibliografický údaj: Text ku koncertu 28. 4. 2020, in: Slovenská filharmónia, Koncerty bez publika, Bratislava, Slovenská filharmónia 2020

  Libreto

Wesendonck Lieder, WWW 91 / Päť básní na texty Mathildy Wesendonckovej pre ženský hlas a klavír, WWW 91

Träume

Sny

Sag, welch wunderbare Träume
halten meinen Sinn umfangen
daß sie nicht wie leere Schäume
sind in ödes Nichts vergangen?
Träume, die in jeder Stunde
jedem Tage schöner blüht
und mit ihrer Himmelskunde
selig durchs Gemüte ziehn?
Träume, die wie hehre Strahlen
in die Seele sich versenken,
dort ein ewig Bild zu malen:
All vergessen Eingedenken!
Träume, wie wenn Frühlingssonne
aus dem Schnee die Blüten küßt,
daß zu nie geahnter Wonne
sie der neue Tag begrüßt,
daß sie wachsen, das sie blühen,
träumend spenden ihren Duft,
sanft an deiner Brust verglühen,
und dann sinken in die Gruft.

Povedz, ktoré úžasné sny
objímajú moje zmysly,
že nie sú ako prázdna pena
plynúca v ničote? 
Sny, ktoré v každej hodine
každý deň krajšie kvitnú
a nebeské zvesti
sa donesú mne do srdca? 
Sny, ktoré ako nebeské lúče svetla
ponoria sa do duše,
aby namaľovali večný obraz.
Všetko zabudnú – myslia len na jedného!
Sny, ako keď jarné slnko
zo snehu ruže pobozká
že nikdy netušené blaho
nového dňa privíta,
že oni rastú, kvitnú,
snívajúc darujú ich vôňu,
láskavo na tvoju hruď,
a potom poklesnú do hrobu.

Stehe still!

Zastaň! 

Sausendes, brausendes Rad der Zeit,
Messer du, der Ewigkeit,
leuchtende Sphären im weiten All,
die ihr umringt den Weltenball.
Urewige Schöpfung halte doch ein,
genug des Werdens, lass mich sein!
Halte an ich, zeugende Kraft,
Urgedanke der ewig Schafft!
Hemmet den Atem, stillet den Drang,
Schweiget nur eine Sekunde lang!
Schwellende Pulse, fesselt den Schlag,
Ende des Wollens, ewiger Tag!

Hučiace, šumiace koleso času,
nôž, ty večnosť,
svietivé oblasti ďalekého všetka,
ktoré obkolesujú svet.
Tvorstvo minulé, prestaňte!
Nechajte ma tak, dosť bolo bytia!
Zastav, vypovedaná sila,
ktorá večne vládne.
Zastav sa dýchanie, utíš sa tlak,
mlč len o sekundu dlhšie!
Tlejúci pulz srdca spútaného úderom,
koniec chcenia večného dňa.

Daß in selig süßen Vergessen
ich mög alle Wonnen ermessen!
Wenn Aug’ in Auge wonnig trinken,
Seele ganz in Seele versinken,
Wesen in Wesen sich wieder findet,
und alles Hoffen’s Ende sich kündet,
die Lippe verstummt
in staunendem Schweigen
keinen Wunsch mehr will das Innrezeugen
erkennt der Mensch des Ew’gen Spur,
und löst dein Rätsel, heilge Natur!

V blaženom sladkom zabudnutí
môžem zhodnotiť všetky slasti.
Keď oko v oku blažene pije,
duša sa do duše ponorí.
Príroda v prírode sa ďalej nájde
a všetky očakávania konca na to poukazujú
pery zmĺknu
v žasnúcom mlčaní
žiadne prianie viac neukáže to vnútorné,
keď človek rozpozná znak večnosti
A jeho hádanku vyrieši svätá príroda.

Schmerzen

Bolesti

Sonne, weinest jeden Abend
dir die schönen Augen rot,
wenn im Meeresspiegel badend dich
erreicht der frühe Tod:
Doch erstehst in alter Pracht,
Glorie der düst´ren Welt,
du am Morgen neu erwacht
wie ein stolzer Siegesheld!
Ach, wie sollte ich da klagen
wie mein Herz so schwer dich sehn.
Muß di Sonne selbst verzagen,
muß die Sonne untergehn?
Und gebieret Tod nur Leben
Geben Schmerzen Wonne nur:
O wie dank ich daß gegeben
Solche Schmerzen mir Natur!

Slnko, plačeš každý deň, 
až ti sčervenejú oči. 
Keď sa kúpeš v zrkadle mora, 
dosiahneš skorú smrť. 
A predsa povstaneš v starej nádhere,
glória pochmúrnemu svetu,
ty sa ráno nové prebúdzaš
Ako pyšný víťazný hrdina! 
Ach, mala by som nariekať
moje srdce cíti ťažobu.
Musí slnko klesať na duchu,
musí slnko zapadať? 
A ak smrť samotná dáva život,
a iba trápenie môže priniesť radosť,
ó, aká vďačná som prírode
za také bolesti! 

Franz Liszt: Wartburg-Lieder, S.345 / Piesne z Wartburgu, S.345

Walther von der Vogelweide

Walther von der Vogelweide

Beim Scheiden der Sonne erschimmert
Der Metilstein freundlich und klar;
Dort ragen der Mönch und die Nonne
Versteinert als Felsenpaar.
„Heil, Heil den Neuvermählten!“
Sprach Mönch und Nonne zu mir:
„Wir hoffen, die beiden besuchen
Recht bald unser tannig Revier.“

Pri rozlúčke slnka sa zablysne
Metilstein priateľsky a číro;
Tam sa týči mních a mníška
skamenelí ako skalný pár.
„Sláva, Sláva mladomanželom!“
povedali mi mních a mníška:
„Dúfame, že obaja navštívite
veľmi zavčasu našu jedličkovú oblasť.“

Da breitet sich ihnen zu Füßen
Ihr Erbland in wonnigem Schein –
Und wenn sie auch wacker sich küssen,
Sie werden d‘rum nicht gleich zu Stein.

Tam sa im pod nohami rozprestiera
Ich dedičská krajina v pôvabnom lesku
A keby sa aj oni osmelili k bozku,
Zato ešte hneď neskamenejú.

Der tugendhafte Schreiber

Cnostný zapisovateľ

Ich schrieb allzeit nur wenig,
Doch allzeit tugendhaft,
Und hab die Kleinode verzeichnet,
Die sich der Burgschatz beschafft.
Ich schreib’ in meine Register
Mit der Aufschrift: Paula – heut ein:
Der Wartburg ist erworben
Ein neuer Edelstein.

Vždy som písal len málo
avšak vždy cnostne,
a zaznamenal som drahokamy,
ktoré si hradná klenotnica zaobstarala.
Píšem do môjho registra
s nadpisom: Paula – dnes: 
Hrad Wartburg nadobudol
nový drahokam.

Franz Liszt Es war ein König in Thule / Bol raz jeden kráľ v Thule

Es war ein König in Thule

gar Treu bis an das Grab,
dem sterbend seine Buhle
einen goldnen Becher gab.
Es ging ihm nichts darüber,
er leert ihn jeden Schmaus,
die Augen gingen ihm über,
so oft er trank daraus.

Bol raz jeden kráľ v Thule
verný až k hrobu,
ktorému umierajúca milenka
zlatý pohár dala.
Nič mu nebolo cennejšie
vyprázdňoval ho pri každej hostine
do očí sa mu hrnuli slzy
vždy keď z neho pil.

Und als er kam zu sterben,
Zählt er sein Städt’ im Reich,
gönnt’ alles seinen Erben,
den Becher nicht zugleich.
Er saß beim Königsmahle,
die Ritter um ihn her,
im hohen Vätersaale
dort auf dem Schloß am Meer.

A ako sa blížil k smrti,
spočítal všetky mestá v ríši,
doprial svojim dedičom všetko,
nie však ten pohár.
Sedel na kráľovskej hostine
okolo neho rytieri,
vo vysokej sále otcov
tam v zámku pri mori.

Dort stand der alte Zecher,
trank letzte Lebensglut
und warf den heil’gen Becher
hinunter in die Flut.

Tam stál starý opilec,
dopíjal posledný hlt životnej páľavy
A vrhol ten svätý pohár
dole do prílivu.

Er sah ihn stürzen, trinken
und sinken tief ins Meer.
Die Augen täten ihm sinken,
trank nie einen Tropfen mehr.

Videl ho spadnúť, ponoriť sa
a klesať hlboko do mora.
Oči sa mu zavreli,
už nikdy nevypil ani kvapku.

Tibor Andrašovan Svitlo Slnko, cyklus piesní na cigánsku poéziu v preklade V. Mihálika (výber)

Svitlo slnko

Svitlo slnko, jarný deň je,
Holý strom sa zazelenie.
Kvietok pučí v slnnom lúči,
iba smutný vtáčik mlčí.

Zvesenú on hlávku nosí,
načo mu je dúšok rosy?
Načo sú mu všetky háje,
kde vodička perlivá je.
Načo všetky ruže, stromy,
keď sa cíti ako chromý,
načo sú mu všetky háje,
kde vodička perlivá je...

Nač do hniezda nosiť skazu,
verná družka umrela mu.
Jój, náne naniná, oj, náne naniná,
náne náne naniná.
V jeho jari už sa stmieva,
Už si vtáčik nezaspieva...

Nemala som ani osem

Nemala som ani osem,
keď mamička zmizla mi.
Jój, čo som sa naplakala
pred cudzími dverami,
čo som sa naplakala, jój.

Po kolená bolo snehu,
po vodu som musela,
kým som prišla moje nôžky
omrzli mi do biela.

Počkajže len mati,
veď ty obanuješ raz,
že po vodu si ma hnala,
keď bol taký veľký mráz.
Jój, vysloviť sa nedá náš osud,
naša veľká bieda.

Nemala som ani osem,
keď mamička zmizla mi...

Husto prší

Husto prší na kopce,
nech si prší koľko chce!
Pri milom mi dobre je,
ramenom ma zahreje,
ramenom ma zahreje.

Husto prší na kopce,
nech si prší koľko chce!
Si pekný kus mládenca
, ojojojojój,
v tvojich rukách nájdem sa,
ojojojojój, jojojojój!

Svet sa so mnou rozkrúti.
Svet sa so mnou rozkrúti.
Len ma ľúb, až do smrti ľúb!
Nech si prší koľko chce!

Jevgenij Iršai Lost Wor(l)ds – four songs on poems of Emily Dickinson / Stratené slová (svety) – štyri piesne na básne Emily Dickinsonovej (výber)

A Word

Slovo

A word is dead
when it is said some day,
I say it just
begins to live that day.

Slovo je mŕtve
keď je vyrieknuté.
Ja však hovorím,
že to slovo len vtedy začne žiť.

I lost a World

Stratila som svet   

I lost a world the other day.
Has anybody found?
You will know
it by the row of stars around its
forehead bound.

Pred časom stratila som svet.
Našiel ho niekto z vás? 
Rozpoznáte ho podľa hviezd, 
ktorých na čele má pás.

A rich man might not notice it.
Yet to my frugal eye of more esteem
that ducats, oh, find it, sir, for me!
I lost a world!

Pred boháčom prejde nebadane,
en moje oko v ňom vidí viac než dukáty.
O, nájdi ho pre mňa, Pane! 
Stratila som svet!

Nobody

Nikto

I am nobody! Who are you?
Are you nobody, you nobody too?
Then there is a pair of us,
Do not tell, do not tell!
They´d banish us, you know!
How dreary to be somebody,
how public like a frog
tell your name the livelong day
to an admiring bog.
They´d banish us, you know!
I am nobody, who are you?

Som nikto. Kto si ty? 
Si tiež dieťaťom ničoty? 
Tak už sme dvaja. 
Nepovedz! 
Potrestali by nás, veď ty to vieš!
Aké hrozné musí byť niekým,
verejne – tak ako žaba
v bažine svojim ctiteľom celý deň
kvákať svoje JA.
Potrestali by nás, veď vieš! 
Som dieťaťom ničoty, kto si ty?

Frico Kafenda Tri piesne pre mužský hlas a klavír na básne Jána Smreka

Listy

U nás je jeseň už a odrazu
zo stromov more listov napršalo.
Mal by som dvíhať ich a písať na ne
, čo v srdci ostalo mi nedopovedané.
Lež nech si celú horu rozložím
a na každý list slovo položím,
bude to všetko málo, všetko málo.

Zmeň sa už, pieseň moja, v mlčanie.
Nech vstúpi do teba duch môjho kraja,
čo hľadel do slnka a do neba,
ale dnes sklopil zrak a hľadí do seba.

Frico Kafenda Štyri piesne pre hlas a klavír na verše Vajanského

Nápis na dome

Pýtaš sa cudzinče:
čí je to dom?
Odpoviem pravdivo:
ja bývam v ňom!

Môj je on iné nie,
oddám ho
ďalej druhému,
tretiemu po chvíli malej.

Tretí ho popustí
štvrtému v smútku
, piateho nájde smrť
v ukrytom kútku.

Pýtaš sa cudzinče:
čí je to dom?
Boží je, ja som len
hofierom v ňom.

Frico Kafenda Tri piesne pre mužský hlas a klavír na básne Jána Smreka

Pieseň

Čisté víno, čisté steny,
čisté rýmy, čisté ženy,
čisté srdce, čistý zrak,
veselý som ako vták.

Vášne mám a neviem o nich,
zvoním sám, či iné zvony,
spievam sám, či spieva mrak,
veselý som ako vták.

Horia lampy, horia stromy,
čo je krehké nech sa zlomí,
iba pevnosť je môj znak,
veselý som ako vták.

Strapce hrozna sú už zrelé,
zavisnú na mojom čele,
nazad nejdem, nie som rak,
veselý som ako vták.

Benjamin Britten: Cabaret Songs / Kabaretné piesne

Johnny

Johnny

O the valley in the summer when I and my John
Beside the deep river walk on and on.
While the grass at our feet and the birds up above
Whisperd so soft in reciprocal love,
And I leaned on his shoulder, ‘O Johnny, let’s play!’:
But he frowned like thunder and he went away.

Ó letné údolie, kde ja a môj John
Bok po boku prechádzali sme sa popri hlbokej rieke.
Tráva pod našimi nohami a vtáci nad nami
Šepkali si jemne vo vzájomnej láske,
O jeho rameno oprela som sa ‚Ó Johnny, poďme sa hrať!‘:
No on sa hrozivo zamračil a odišiel.

O the evening near Christmas as I well recall
When we went to the Charity Matinee Ball.
The floor was so smooth and the band was so loud
And Johnny so handsome, I felt so proud;
‘Squeez me tighter, dear Johnny, let’s dance till day’:
But he frowned like thunder and went away.

Ó večer pred Vianocami, dobre si ho pamätám,
keď sme spolu na bál šli,
Parket bol taký hladký a kapela hlasno hrala,
A Johnny taký pekný, och, aká pyšná som bola.
‚Drž ma pevnejšie, drahý Johnny, tancujme do rána bieleho!‘
No on sa hrozivo zamračil a odišiel.

Shall I ever forget at the Grand Opera,
When music poured out of each wonderful star?
Diamonds and pearls hung like ivy down
Over each gold and silver gown;
‘O Johnny I’m in heaven’, I whispered to say:...
But he frowned like thunder and went away.

Mohla by som len zabudnúť na Grand Operu,
Keď hudba sršala z každej hviezdy?
Diamanty a perly ako brečtan viseli
Z ich rób zlatých i strieborných,
‚Ó Johnny, som ako v nebi‘ túžila som zašepkať,
No on sa hrozivo zamračil a odišiel.

O, o but he was as fair as a garden in flower,
As slender and tall as the great Eiffel Tower,
When the waltz throbbed out down the long promenade
O his eyes and his smile went straight to my heart;
O marry me, Johnny, I´ll love and obey:
But he frowned like thunder and went away.

Ó, ó ale bol krásny ako záhrada v rozpuku,
Štíhly a vysoký ako veľkolepá Eiffelova veža.
A ako sa niesol valčík promenádou
A jeho oči a jeho úsmev vošli mi rovno do srdca.
‚Ach vezmi si ma, Johnny,
budem ťa milovať a budem ťa poslúchať!‘
No on sa hrozivo zamračil a odišiel.

O last night I dreamed of you, Johnny, my lover;
You´d the sun on one arm and the moon on the other,
The sea it was blue and the grass it was green,
Ev´ry star rattled a round tambourine;
Ten thousand miles deep in a pit there I lay:
But you went away.

Ó poslednú noc o tebe sa mi snívalo,
Johnny môj milovaný,
Na jednom ramene slnko, na druhom mesiac,
More bolo modré a tráva zelená
Každá z hviezd ako tamburína hrkotala.
Desaťtisíc míľ hlboko v jame ležala som:
No ty si odišiel.

Funeral blues

Smútočné blues

Stop all the clocks, cut off the telephone,
prevent the dog from barking with a juicy bone,
Silence the pianos and with muffled drum
Bring out the coffin, let the mourners come.

Zastavte všetky hodiny, odstrihnite telefón,
Zabráňte psovi, aby brechal, šťavnatou kosťou,
Nech zmĺknu klavíry a za sprievodu tlmeného bubna
Vyneste rakvu, nech vojdú trúchliaci.

Let aeroplanes circle moaning overhead,
Scribbling on the sky the message “He is dead”,
Tie crepe bands round the white necks of the public doves,
Let the traffic policemen wear black cotton gloves.

Nech krúžia lietadla vzdychajúc nad nami,
Čmárajúc na oblohu: „Je mŕtvy.“
Uviažte krepové stuhy bielym holubiciam,
Nech policajti čierne bavlnené rukavice majú.

He was my North, my Sounth, my East and West,
My working week and my Sunday rest,
My noon, my midnight, my talk, my song;
I thought that love could last forever: I was wrong.

Bol mojím severom, mojím juhom, mojím východom a západom,
Mojím pracovným týždňom a mojím nedeľným odpočinkom,
Mojím poludním, mojou polnocou, mojím slovom, mojou piesňou;
Myslela som, že láska navždy pretrvá, no bol to omyl.

The stars are not wanted now: put out ev’ry one,
Pack up the moon and dismantle the sun,
Pour away the ocean and sweep up the woods;
For nothing now can ever come to any good.

Nechcené sú hviezdy: každú jednu odnímte,
Skonfiškujte mesiac a rozoberte slnko,
Vylejte všetky oceány a vyrúbte všetky lesy;
Pretože od teraz už nebude nič dobré!

–––––
Preklady do slovenského jazyka sú informatívne a dodali ich účinkujúci.

0 Páči sa Likes

Koncerty bez publika III

Utorok 28. 4. 2020, 19.00 h
KBP – Koncerty bez publika, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

ProgramProgram
Richard WagnerRichard Wagner (1813–1883)
Päť básní na texty Mathildy Wesendonckovej pre ženský hlas a klavír, WWW 91 (výber) Wesendonck Lieder, WWV 91 (selection)
Träume / SnyTräume
Stehe still! / Zastaň!Stehe still!
Schmerzen / BolestiSchmerzen
Franz LisztFranz Liszt (1811–1886)
Wartburg-Lieder, S.345 (výber) Wartburg-Lieder, S.345 (selection)
Walther von der VogelweideWalther von der Vogelweide
Der tugendhafte Schreiber / Cnostný zapisovateľDer tugendhafte Schreiber
Es war ein König in Thule / Bol raz jeden kráľ v Thule Es war ein König in Thule
Tibor AndrašovanTibor Andrašovan (1917–2001)
Svitlo slnko, cyklus piesní na cigánsku poéziu v preklade Vojtecha Mihálika (výber) Svitlo slnko, cyklus piesní na cigánsku poéziu v preklade Vojtecha Mihálika (selection)
Svitlo slnkoSvitlo slnko
Nemala som ani osemNemala som ani osem
Husto pršíHusto prší
Jevgenij IršaiEvgeny Irshai (1951)
Stratené slová (svety) – štyri piesne na básne Emily Dickinsonovej (výber) Lost Wor(l)ds – four songs on poems of Emily Dickinson (selection)
A Word / SlovoA Word
I Lost a World / Stratila som svet I Lost a World
Nobody / NiktoNobody
Frico KafendaFrico Kafenda (1883–1963)
Tri piesne pre mužský hlas a klavír na básne Jána Smreka Tri piesne pre mužský hlas a klavír na básne Jána Smreka
ListyListy
Štyri piesne pre hlas a klavír na verše Vajanského Štyri piesne pre hlas a klavír na verše Vajanského
Nápis na domeNápis na dome
Tri piesne pre mužský hlas a klavír na básne Jána Smreka Tri piesne pre mužský hlas a klavír na básne Jána Smreka
PieseňPieseň
Benjamin BrittenBenjamin Britten (1913–1976)
Cabaret Songs / Kabaretné piesne (výber) Cabaret Songs (selection)
JohnnyJohnny
Funeral Blues / Pohrebné bluesFuneral Blues

Slovenská vokálna škola je už dlhé roky pýchou našej hudobnej kultúry. Vysoká škola múzických umení je doslova „liahňou“ talentov, ktoré sa často už počas štúdia presadzujú na popredných operných a koncertných pódiách. Hosťami cyklu Koncertov bez publika budú traja poslucháči VŠMU, ktorí už majú za sebou významné úspechy: Katarína Porubanová debutovala ako Mercédès v Bizetovej Carmen v Štátnom divadle Košice (2018/2019). Adam Nádler je viacnásobným laureátom Medzinárodnej súťaže Antonína Dvořáka v Karlových Varoch a ako sólista spolupracuje na viacerých projektoch SND v Bratislave. Andrea Pietrová získala v roku 2017 Cenu absolútneho víťaza Medzikonzervatoriálnej súťaže v rámci Slovenska a v náväznosti na toto ocenenie sa predstavila v rámci letného hudobného festivalu Viva Musica! na koncertoch po Slovensku. Klavírneho sprievodu sa zhostí vynikajúca a skúsená komorná partnerka speváckych osobností Jana Nagy-Juhász.

Repertoár tvoria piesne a výbery z cyklov romantických autorov (Wagner, Liszt), slovenských skladateľov 20. storočia (Andrašovan, Iršai, Kafenda) a efektnou bodkou budú kabaretné piesne Benjamina Brittena.


  • VideozáznamVideorecording
  • AndrejAndrej OsvaldOsvald svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spoluprácaIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, réžiavideo producer, MarekMarek PiačekPiaček réžiavideo producer, postprodukciapost-production, striheditor
  • Vyrobila Slovenská filharmónia © 2020A Slovak Philharmonic Production © 2020
  • Koncerty bez publika III