Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Sledujte náš kanál na Youtube
Navštívte tím Streamboyz na Facebooku
Sledujte nás na Instagrame
Sledujte nás na Twittri

[ 00:28:35 ] [ 00:28:35 ] [ iba audio > ][ audio only > ]

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Stanislav Šurin ]

      Ciaccona – v španielčine chacona, vo francúzštine chaconne – pochádza zo španielskeho milieu Latinskej Ameriky. Pôvodne sa jednalo o trojdobý pomalý tanec, ktorý sa pod týmto názvom v priebehu 17. a 18. storočia vyvinul do jednej z hlavných hudobných foriem francúzskeho baletu. Ako inštrumentálna skladba predstavuje v lutnovej a klávesovej literatúre 17. storočia typickú variačnú formu, kde skladateľ, takisto v trojdobom takte, rozvíja kontrapunktické variácie nad opakujúcim sa ostinátnym basom v rozsahu 4 – 8 taktov, väčšinou v molovej tónine. Ciaccona je podobná passacaglii. V 18. storočí sa tieto názvy stávajú synonymom kvôli rovnakým charakteristickým znakom. Ich anglickým pendantom je ground.

      V klávesovej literatúre formu ciaccony najprv nachádzame u Girolama Frescobaldiho. Typický organový rozmer však dostáva až v dielach skladateľov nemeckého baroka (stredné a severné Nemecko), ktorí mali k dispozícii organy so samostatným pedálovým strojom (Dietrich Buxtehude). Vrchol tohto hudobného druhu predstavuje Passacaglia c mol, BWV 582 Johanna Sebastiana Bacha.

      V súčasných kompozíciách už nemusí ísť o ostinátne sa opakujúci bas, prípadne prechod témy z basu do ostatných hlasov. Ciaccony alebo passacaglie 20. a 21. storočia sú spravidla založené na princípe opakovania akéhokoľvek druhu ostináta (napr. Petr Eben – Túžba po smrti, Jób, Jehan Alain – Le jardin suspendu).

      Výrazný hudobný talent sa u Louisa Marchanda prejavoval už v ranom veku. Bol považovaný za zázračné dieťa. Vypracoval sa na čembalového a organového virtuóza, čo mu neskôr prinieslo miesto kráľovského organistu na dvore Ľudovíta XIV., ktoré zastával v rokoch 1708 – 1714. Viac z Bachovho ako z Marchandovho životopisu je známa príhoda, keď mal slávny a sebavedomý Francúz v roku 1717 v Drážďanoch súťažiť v hre na čembale s vtedy takmer neznámym lipským kantorom. Z obavy, že by neuspel, Marchand zo súboja na poslednú chvíľu odstúpil.

      Z Marchandovej organovej tvorby sa napriek jeho bohatej činnosti zachovalo pomerne málo skladieb. Jeho Livre d’orgue z roku 1700 sa nezachovala. Z ďalšej tvorby sa zachovalo šesť Livres. Grand Dialogue en Ut (Veľký dialóg C dur) pochádza z raného obdobia (1698) a nachádza sa v zbierke Troisième Livre (Tretia kniha). Táto skladba je zároveň jednou z najhranejších skladieb francúzskeho baroka. Na svoju dobu je táto trojčasťová kompozícia pomerne rozsiahla a má slávnostný charakter. Atmosférou môže pripomínať ofertóriá Françoisa Couperina.

      Tierce en taille z Première Livre (Prvá kniha) je typickou časťou organových francúzskych barokových skladieb, v ktorej sa sólový hlas (tenor) hrá na zmesi registrov, ktoré obsahujú terciu, pričom pravá ruka (soprán, alt) a pedál (bas) ho sprevádzajú.

      Henri Messerer sa narodil v roku 1838 v Marseille v alsaskej rodine. Študoval v rodnom meste a v Štrasburgu hru na klavíri a organe, harmóniu a kontrapunkt. Počas svojej bohatej kariéry sa venoval viacerým oblastiam: bol organistom, skladateľom, profesorom harmónie a riaditeľom mestského konzervatória. Ako organista pôsobil v niekoľkých chrámoch. V katedrále v Marseille hrával takmer päťdesiat rokov na dvojmanuálovom organe Cavaillé-Coll s 24 registrami. Na tomto nástroji zahral množstvo koncertov, predovšetkým z diel svojich obľúbených skladateľov Johanna Sebastiana Bacha a Césara Francka. Messererovo dielo obsahuje aj organové transkripcie iných skladateľov, pričom ho do značnej miery ovplyvnil symfonický organ v katedrále. Aj jeho úprava Chaconny z Bachovej Husľovej partity č. 2 d mol, BWV 1004 sa nesie v symfonickom duchu, čím pripomína klavírne úpravy Bachových diel od Ferruccia Busoniho. V prípade Chaconny ide o technicky náročnú transkripciu. Organista musí zvládnuť aj virtuózne husľové sólo, o ktorom huslista Yehudi Menuhin povedal, že je najväčšou husľovou štruktúrou, ktorá bol kedy vytvorená. Jeho mladší kolega Joshua Bell o Chaconne povedal: „nie je to iba jedna z najväčších hudobných skladieb, aká bola kedy napísaná. Ale je to aj jeden z najväčších úspechov človeka v histórii. Je to silná skladba duchovne, emocionálne a je stavebne dokonalá.“

      Stanislav Šurin

      –––––
      Bibliografický údaj: ŠURIN, Stanislav: Text ku koncertu 2. 6. 2019, in: Slovenská filharmónia, Organové koncerty, cyklus O4, 70. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia, 2019

    • Životopisy

      MONIKA MELCOVÁ

      sa narodila v Spišskej Novej Vsi. Po absolvovaní Konzervatória v Košiciach (organ v triede E. Dzemjanovej) pokračovala v štúdiách na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni pod vedením Michaela Radulescu. Štúdium ukončila s vyznamenaním a Čestnou cenou Ministerstva kultúry a školstva Rakúska v roku 1999 a v tom istom roku bola prijatá na Conservatoire National Supérieur de Musique v Paríži do triedy „perfectionnement“ Oliviera Latryho a Michela Bouvarda. Súčasne študovala v improvizačnej triede Loica Malliého, čo jej bolo umožnené vďaka Fondation de France – La Bourse Nadia et Lili Boulanger a Mécénat musical Société Générale.

      Počas štúdií získala množstvo ocenení na medzinárodných súťažiach: v Bruggách (1997 a 2000), v Žiline (Festival Stredoeurópskeho umenia v roku 1998), Prix du Mécénat Musicale v Paríži (2001), Prix de la Fondation Meyer (2002).

      Po štúdiách pôsobila v sezóne 2002 – 2003 ako rezidenčná organistka v Sapporo Concert Hall KITARA v Japonsku, kam sa po roku 2003 viackrát vrátila. Realizovala početné recitály v Suntory Hall Tokyo, Metropolitan Art Space, Opera City Hall, Niigata Performing Center, Yokohama Minato Mirai Concert Hall a i. Pravidelne koncertuje v Slovenskej filharmónii.

      V rokoch 2006 až 2011 pedagogicky pôsobila na Konzervatóriu Gastona Litaiza a v období 2003 – 2011 bola taktiež titulárnou organistkou v Saint Martin des Champs v Paríži. Od septembra 2008 začala vyučovať improvizáciu na Hudobnej akadémii MUSIKENE v San Sebastiane v Španielsku. Mimoriadne sa zaujíma o improvizáciu v spojení s pedagogickou prácou. Improvizáciu vyučuje na majstrovských kurzoch v Európe a Japonsku a na túto tému pripravila už mnoho rozhlasových vysielaní. Od roku 2015 pôsobí taktiež v Centro Superior de Música K. Gurska v Madride. V roku 2018 vyučovala aj na Kráľovskej dánskej hudobnej akadémii v Kodani v odbore so zameraním na francúzsku a španielsku barokovú tvorbu.

      Realizovala nahrávky pre Radio France Musique, NHK Tokyo, Slovenský rozhlas, Radio Suisse Romande, ORF Wien, RTBF Bruxelles. Taktiež spolupracuje s renomovanými interpretmi ako Raphael Oleg, Anne Shin, Guy Touvron, Carlos Mena, Walter Auer, so súborom Musica Aeterna a s Orchestre National de France. V roku 2012 bola pozvaná ako členka poroty medzinárodnej organovej súťaže Concours international de l ́orgue – Grand Prix de Chartres.

      –––––
      Bibliografický údaj: Text ku koncertu 2. 6. 2019, in: Slovenská filharmónia, Organové koncerty, cyklus O4, 70. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia, 2019

    Páči sa Likes 0
    Online bulletin Odfoťte QR kód pomocou smartfónu a zobrazí sa vám bulletin vo vašom mobilnom zariadení. Alebo na QR kód kliknete a bulletin sa vám zobrazí v novom okne prehliadača.

    [ 2. časť – 00:38:40 ] [ 2nd part – 00:38:40 ] [ iba audio > ][ audio only > ]

      PlayPrehrať
    00:00
    00:00
    • Off
    • Subtitles
    • Titulky

    Organový recitál IV – Monika Melcová

    Nedeľa 2. 6. 2019, 16.00 h
    O – Organové koncerty, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie


    Ciaccona v priereze storočí

    Jedným zo skutočných mystérií hudby je jej skryté prepojenie na všeobecné prírodné zákony či na matematiku. K bytostným atribútom „hudieb“ všetkých čias patrí magická dialektika konštantných a premenných veličín. Čosi nemenné drží každú skladbu pohromade aj napriek množstvu variácií, mutácií, metamorfóz. Zhmotnením tohto matematického poriadku je ciaccona, respektíve passacaglia. Najmä v barokovej epoche sa stala dominujúcim útvarom, symbolizujúcim večnosť a nemennosť božského princípu (téma) a jeho variabilitu v skutkoch človeka a úkazoch prírody. Ciaccona je ideálnym médiom pre organovú interpretáciu, ale od 18. storočia prenikala aj do komorných a symfonických projektov (Brahms, Reger, Webern, Britten, Šostakovič, Schnittke a podobne).

    Monika Melcová patrí k popredným slovenským organistom. Absolventka viedenskej Hochschule für Musik und darstellende Kunst, žijúca v súčasnosti v Španielsku, sa bratislavskému publiku predstaví už po niekoľkýkrát. V rámci svojej kariéry pravidelne koncertuje na prestížnych nástrojoch ako napr. v katedrále Notre Dame de Paris a spolupracuje s orchestrami ako Opéra de Paris a Orchestre National de France.


    Chaconne throughout the Centuries


    • VideozáznamVideorecording
    • VašoVašo FrkalFrkal svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spoluprácaIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, réžiavideo producer, MarekMarek PiačekPiaček postprodukciapost-production
    • Vyrobila Slovenská filharmónia © 2019A Slovak Philharmonic Production © 2019
    • Organový recitál IV – Monika Melcová