Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

movie [ 0 H 37 MIN ] [ 0 H 37 MIN ] sd

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: ​Igor Javorský ]

      „Koncerty sú veľmi šťastným médiom, nie náročným, ani ľahkým – sú veľmi brilantné, príjemné pre ucho, bez toho, aby boli prázdne, samozrejme. Tu a tam môže dajaký znalec nájsť čosi, čo ho uspokojí tak alebo onak, ale takisto bežný milovník hudby bude potešený, hoci ani nevie, prečo...“ (Wolfgang Amadeus Mozart v jednom z listov adresovaných otcovi) Wolfgang Amadeus Mozart zasiahol vo svojej rozsiahlej a pestrej tvorbe takmer do všetkých v jeho dobe jestvujúcich hudobných žánrov. V mnohých prípadoch sa stal strojcom nových kompozičných modelov, ktoré ostali záväznými aj pre jeho zdatných nasledovníkov nastupujúcich do aktívneho života skladateľa počas 19. storočia. Napriek svojej univerzálnosti mal aj Mozart svoje preferované oblasti; koncert pre klávesový nástroj a orchester v tomto smere azda dominoval. Mozart už ako jedenásťročný chlapec pochopil, že práve tento útvar mu dokáže uvoľniť ruky aj ako skvelému stratégovi v oblasti symfonického konceptu a zároveň ako bravúrnemu klavírnemu virtuózovi. Sestra Nannerl spomína vo svojom denníku, ako sa jej trojročný braček prikrádal ku klavíru a s nadšením v očiach na ňom vyludzoval terciové intervaly. Tak do jeho mysle a duše prenikala hudba v najrýdzejšej forme a najprirodzenejším spôsobom. Koncertantné projekty pre klavír a orchester ho potom sprevádzali počas celého života. Mozartov posledný Koncert pre klavír a orchester č. 27 B dur, KV 595, vznikol v roku jeho úmrtia, v januári roku 1791. Na celej ceste k vrcholom Mozart dychtivo zdokonaľoval štruktúru koncertantnej skladby a ostrozrako sledoval pomerne búrlivý technický vývoj klávesového nástroja až do štádia zavedenia moderného päťoktávového kladivkového klavíra („Hammerklavier“) zostrojeného nástrojárom Walterom na počiatku osemdesiatych rokov 18. storočia. Dokonalá fúzia princípov hráčskej bravúry so symfonickým zvukom orchestra sa prejavovila už v Klavírnom koncerte číslo 9 Es dur, KV 271, „Jeunehomme“. V nasledujúcich skladbách Mozart lavíroval medzi ideálom virtuózneho diela a novodobého symfonického koncertu. Druhý zo spomenutých vzorov je príznačný predovšetkým dôkladným prepracovaním sekcií orchestra, definitívnym uvedením klarinetov do zostavy tutti, v štrukturálnom a zvukovom zrovnoprávnení sláčikových a dychových nástrojov a napokon v hojnej polyfonickej práci v orchestrálnej sekcii. Obsadenie orchestra je síce premenlivé (Mozart musel vychádzať z reálnych možností, aké mu ponúkali jednotlivé koncertné spoločnosti), v zásade však jeho ambície smerovali k plnohodnotnému obsadeniu orchestrálnych partov. Koncerty boli pre Mozarta akousi výkladnou skriňou jeho majstrovstva a jeho hudobníckej integrity. V liste otcovi z 15. mája 1784 Mozart dokonca naznačuje, že v procese opisovania a kopírovania nôt má väčšie obavy o autorské vlastníctvo Klavírnych koncertov KV 449, 450, 451 a 453, než o autorské právo na novú veľkú Symfóniu C dur, „Lineckú“. Je teda pravdepodobné, že koncertantné skladby pre klavír a orchester boli pre Mozarta samotného dominujúcimi položkami mnohopočetného a žánrovo pestrého katalógu jeho diel. Hoci sa geniálny autor klavírnemu koncertu ako kráľovskému žánru venoval kontinuitne a permanentne, na najvyššie obrátky rozkrútil tvorivý mechanizmus v tejto oblasti po presídlení do Viedne v roku 1782. V rozpätí rokov 1784–1786 to bolo dokonca neuveriteľných jedenásť skladieb tohto druhu. Technické dispozície kladivkového klavíra podnecovali skladateľovu imagináciu a hoci sa musel často prispôsobovať mnohým slabinám týchto nástrojov, sólové party začali nadobúdať črty typické pre prvé dva Beethovenove klavírne koncerty. Problematická bola napríklad akordická hra, ktorú Mozart rafinovane riešil arpeggiami alebo rýchlymi figuráciami ľavej ruky (takzvaný Albertiho bas). Nárast zvukovej hmoty v sólovom parte si logicky vyžiadal aj dôraznejší orchestrálny zvuk. Koncert pre klavír a orchester č. 23 A dur, KV 488 z roku 1786 je z pohľadu procesu postupného vyvažovania princípov sóla a tutti jedným z Mozartových reprezentatívnych opusov. Vznikol v šťastnom období; pre Viedenčanov sa stal idolom a ponuky sa množili. Úspechy opier Idomeneo a Únos zo Serailu (1782) a lukratívna ponuka na _Figarovu svadbu _(premiéra sa konala v máji 1786) Mozartovi dovoľovali hľadieť na svet optimisticky a perspektívne. Hudba Koncertu A dur aj preto prináša od vstupných taktov idylickú atmosféru, vnútornú vyrovnanosť a pozitívnosť. Ani pomalá časť v tónine fis mol, nezvyklej a atypickej pre Mozarta a jeho dobu, nenarúša celkový výraz poetickej a pritom majestátnej skladby. Mozart by však nebol Mozartom, keby si vo svojom diele „nepošpásoval“; v prípade Koncertu A dur sú to napríklad nenápadné, ale o to dráždivejšie disonancie, rafinované a nečakané tonálne triky, inštrumentačné efekty. Za pokojnou fasádou tejto skladby tkvie veľmi dynamické pozadie, ktoré ju napĺňa nezlomnou vnútornou energiou. Málokto by predpokladal, že ešte v tom istom roku 1786 sa tento spokojný a pokojný Mozart prihlási o slovo temným a vášnivým Klavírnym koncertom č. 24 c mol, KV 491 s jeho tragickým podtónom...

      ​Igor Javorský

      –––––
      Bibliografický údaj: JAVORSKÝ, Igor: Text ku koncertom 25.–26. 10. 2018, in: Slovenská filharmónia, Symfonicko-vokálny cyklus, cyklus AB, 70. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2018

    Páči sa Likes 0

    movie [ 1 H 19 MIN ] [ 1 H 19 MIN ] sd

      PlayPrehrať
    00:00
    00:00
    • None / Žiadne
    • English
    • Slovenčina

    Otvárací koncert 70. koncertnej sezóny

    Piatok 26. 10. 2018, 19.00 hFriday, October 26, 2018, 7.00 PM
    Cyklus A/B – Symfonicko-vokálny cyklus
    Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
    A/B serie – Symphonic-Vocal Music
    Concert Hall of Slovak Philharmonic


    Program
    Wolfgang Amadeus Mozart (1756–1791)
      Koncert pre klavír a orchester č. 23 A dur, KV 488 Piano Concerto No. 23 in A Major, KV 488
      AllegroAllegro
      AdagioAdagio
      Allegro assaiAllegro assai
    PrestávkaIntermission
    Gustav Mahler (1860–1911)
      Symfónia č. 7 Symphony No. 7
      Langsam – Allegro risoluto, ma non troppoLangsam – Allegro risoluto, ma non troppo
      Nachtmusik I – Allegro moderato. Molto moderato (Andante)Nachtmusik I – Allegro moderato. Molto moderato (Andante)
      Scherzo – Schattenhaft. Fließend aber nicht zu schnellScherzo – Schattenhaft. Fließend aber nicht zu schnell
      Nachtmusik II – Andante amorosoNachtmusik II – Andante amoroso
      Rondo finaleRondo finale

    Wolfgang Amadeus Mozart bol univerzálnym autorom. Aj on však mal svoje vyvolené žánre. Veľmi mu záležalo na koncertoch pre klavír a orchester. V roku 1786 vytvoril hneď tri opusy tohto druhu. Koncert A dur bol prvým v poradí. Mozart v ňom okrem iného podstatne rozšíril orchestrálny aparát a smeroval k modelu veľkého symfonického koncertantného diela.
    Siedma symfónia Gustava Mahlera je posledným dielom v rámci strhujúceho triptychu rýdzo inštrumentálnych symfónií č. 5 – 7. Napriek tomu, že rok 1904 patril v jeho živote a kariére k tým úspešnejším, v Siedmej symfónii z roku 1905 sa skladateľ nevzdal povestnej trudnomyseľnej rétoriky. Občas sa dielo označuje ako Pieseň noci – najmä v súvislosti s dvomi časťami označenými ako Nachtmusik (nočná hudba). Mahler však s týmto pomenovaním nesúhlasil.


    VideozáznamVideorecording
    VáclavVáclav Frkal st.Frkal sr. svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spolupráca ITIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, MarekMarek PiačekPiaček réžiavideo producer, postprodukciapost-production
    Vyrobila Slovenská filharmónia © 2018A Slovak Philharmonic Production © 2018
  • Facebook

    X (Twitter)