Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Sledujte náš kanál na Youtube
Navštívte tím Streamboyz na Facebooku
Sledujte nás na Instagrame
Sledujte nás na Twittri

[ 00:47:01 ] [ 00:47:01 ] [ iba audio > ][ audio only > ]

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Eva Planková ]

      Skutočnosť, že hudba je podstatnou, priam neoddeliteľnou zložkou filmu, dokazuje aj výrok amerického skladateľa Davida Raskina: „Ak chcete skeptikom vysvetliť význam filmovej hudby, pustite im film bez hudby...“ Obdobie približne od 30. do 60. rokov uplynulého storočia patrilo hviezdnej ére hollywoodskeho filmu. Filmová hudba, rozvíjajúca sa spolu s ním, podliehala istým normám platným v podstate dodnes. Podporovala dejovú líniu príbehu i atmosféru, „komentovala“, upútavala, vypĺňala prázdnejšie miesta, ale zároveň sa podriaďovala dialógom, nerušila. Poväčšine bola symfonická, vychádzala z tradície neskorého romantizmu a účinkom orchestrálneho zvuku umocňovala dej ešte intenzívnejšie. Uvedené tendencie aj pri súčasnom hudobnom vnímaní prevzali aj neskorší skladatelia filmovej hudby.

      Americký skladateľ a dirigent Elmer Bernstein sa učil hre na klavíri, no zároveň jeho študijnú pozornosť pútala aj kompozícia. Študoval na New York University a následne vstúpil do armády, kde pre armádny rozhlas zaranžoval a skomponoval hudbu pre desiatky programov. Po prepustení zo služby bol istú dobu koncertným klaviristom. Po oslovení spisovateľom, scenáristom a producentom Normanom Corwinom sa začal venovať práve filmovej hudbe. Výsledkom je okolo 130 partitúr k filmom rôzneho žánru, charakterizovaných premenlivosťou tém, živými rytmickým ostinatami, miestami úspornejšou inštrumentáciou či vsádzaním jazzových prvkov do súčasnej symfonickej hudby. V šesťdesiatych rokoch Bernsteinovi priniesli slávu strhujúce partitúry k westernom či akčným filmom, a to predovšetkým Veľký útek (1963) a ešte tri roky predtým Sedem statočných.

      Cenu akadémie si hudba k filmu Cesta okolo sveta za 80 dní vyslúžila až po smrti svojho tvorcu Victora Younga, amerického skladateľa, dirigenta a huslistu, ktorý hudobné vzdelanie získal vo Varšave, kde žil niekoľko rokov u starého otca. Hudobnú kariéru začal intenzívnejšie rozvíjať po návrate do USA v roku 1920. V roku 1935 sa presťahoval do Hollywoodu, začlenil sa do tímu Paramount Pictures s vlastným orchestrom a tvoril i dirigoval hudbu k nespočetným projektom. Na konte má vyše 225 filmových partitúr, no komponoval aj inštrumentálnu hudbu, piesne či dve šou na Broadwayi. Youngova hudba je melodická, pôsobí prevažne tradičným dojmom, no korešponduje s vývojom dejových línií.

      Pôvodne chcel byť americký skladateľ Alan Silvestri bebopovým gitaristom, náhodou však dostal príležitosť na vytvorenie hudby k nízkorozpočtovej snímke The Doberman Gang. Postupne sa začal väčšmi venovať filmovej hudbe a dostal sa do pozornosti filmového režiséra Roberta Zemeckisa, s ktorým následne absolvoval viaceré spoločné projekty, vrátane krehkej, jemnej partitúry k slávnemu filmu Forrest Gump. Práve ona skladateľovi priniesla jednu z dvoch nominácií na Oscara.

      Hoci sa často špekuluje o pôvode Argentínčana Carlosa Gardela, narodil sa v Toulouse a v roku 1893 spolu s matkou emigroval do Buenos Aires. Jeho meno sa spája s popularizáciou argentínskeho tanga, pričom od dvadsiatych rokov už ako jeho vedúci interpret absolvoval aj viacero európskych turné. Zomrel nešťastne, pri páde lietadla v roku 1935. Popri interpretovaní piesní sa venoval aj ich komponovaniu, mnohé boli kritizované z politických dôvodov a viaceré z nich sa stali neoddeliteľnou súčasťou filmových produkcií. Jeho najznámejšie skladby zahŕňajú o. i. El día que me quieras, Mi Buenos Aires querido, Por una cabeza, Volver, Silencio či Cuesta abajo a symbolizujú prostredie prístavu v Buenos Aires.

      Príchod amerického skladateľa nemeckého pôvodu Franza Waxmana v roku 1934 bol príhodný. Filmová hudba sa čoraz väčšmi dostávala do popredia a Waxmanov romantický štýl vyznačujúci sa bohatou melodikou prišiel doslova vhod, takže sa čoskoro zaradil k významným hollywoodskym skladateľom. Jeho tvorba zahŕňa okrem viacerých koncertných diel (oratórium Joshua, piesňový cyklus Pieseň z Terezína, Carmen Fantasie a i.) 144 filmových partitúr, získal 12 nominácií na Cenu akadémie, ktorú dvakrát aj získal. Je autorom hudby ku klasickým filmom, ku ktorým patrí aj Taras Bulba (1962) v réžii J. Leeho Thompsona. Waxman bol aj nadaným dirigentom a zakladateľom Los Angeles International Music Festival v roku 1948, kde uviedol aj množstvo premiér diel súdobých autorov ako Stravinskij, Šostakovič, Vaughan Williams, Walton, Schönberg aď.

      Meno Dmitrija Šostakoviča poznáme skôr ako jedného z najväčších symfonikov 20. storočia. Spája sa však aj s autorstvom hudby k viacerým filmom, o. i. aj k filmovému spracovaniu románu Ovad írskej spisovateľky Ethel Lilian Voynichovej, publikovaného v roku 1897 a dejovo zasadeného do problematického, roztriešteného Talianska v časoch rakúsko-uhorskej monarchie v polovici 19. storočia. Príbeh plný sklamaní, zvratov, lásky i hrdinstva inšpiroval tvorcov k viacerým spracovaniam. V roku 1955 sovietsky režisér Aleksandr Faintsimmer natočil rovnomenný film, ku ktorému hudbu skomponoval práve Šostakovič. V tomto období sa skladateľ akoby usiloval písať hudbu priamočiarejšiu, úprimnú, až radostnú. Okrem partitúry k filmu Ovad môžeme túto tendenciu spozorovať napr. aj v skladateľovom 6. sláčikovom kvartete, Concertine pre dva klavíry, 2. klavírnom koncerte či v operete Moskva, Čeriomuški. Z výberu zo Šostakovičovej partitúry neskôr autor Levon Atovmian zaranžoval a vytvoril rovnomennú suitu.

      Filmovými partitúrami sa preslávil aj americký skladateľ a jazzový klavirista argentínskeho pôvodu Lalo Schifrin. Po získaní štipendia na parížskom konzervatóriu študoval pod dohľadom Charlesa Koechlina a u Oliviera Messiaena. Parížsky pobyt zároveň využil aj na účinkovanie s miestnymi jazzovými umelcami a v roku 1955 reprezentoval Argentínu na medzinárodnom jazzovom festivale. Po návrate sa mu podarilo všestranne sa etablovať v umeleckom prostredí. Po presídlení do New Yorku získal uznanie ako klavirista v Gillespieho jazzovom kvintete a účinkoval s mnohými známymi jazzmanmi. Od šesťdesiatych rokov sa intenzívne venoval kompozícii, a to prevažne filmovej hudby a z prác k televíznym projektom nemožno určite vynechať seriál Mission: Impossible. Jazzové zameranie Schifrina sa odrážalo i v jeho partitúrach, kde tieto prvky prepájal s dobovými trendmi klasickej kompozície, vrátane aleatoriky, serializmu či zahŕňania elektroniky.

      Eva Planková

      –––––
      Bibliografický údaj: PLANKOVÁ, Eva: Text ku koncertom 22.–23. 4. 2015, in: Slovenská filharmónia. Mimoradne koncerty, 66. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2015.

    Páči sa Likes 0
    Online bulletin Odfoťte QR kód pomocou smartfónu a zobrazí sa vám bulletin vo vašom mobilnom zariadení. Alebo na QR kód kliknete a bulletin sa vám zobrazí v novom okne prehliadača.

    [ 2. časť – 00:59:13 ] [ 2nd part – 00:59:13 ] [ iba audio > ][ audio only > ]

      PlayPrehrať
    00:00
    00:00
    • Off
    • Subtitles
    • Titulky

    Filmová hudba

    Štvrtok 23. 4. 2015, 19.00 h
    C – Populárny cyklus, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

    ProgramProgram
    Elmer BernsteinElmer Bernstein (1922–2004)
      Sedem statočných The Magnificent Seven
    Victor YoungVictor Young (1899–1956)
      Cesta okolo sveta za 80 dní – Predohra Around the World in 80 Days, overture
    Alan SilvestriAlan Silvestri (1950)
      Forrest Gump – hlavná téma Forrest Gump – Main Theme
    Carlos GardelCarlos Gardel (1890–1935)
      Tango por una cabeza Tango por una cabeza
    Monty NormanMonty Norman (1928)
      James Bond – suita James Bond, suite
    Henry ManciniHenry Mancini (1924–1994)
      Pocta Henrymu Mancinimu Tribute to Henry Mancini
    Franz WaxmanFranz Waxman (1906–1967)
      Jazda kozákov z filmu Taras Buľba The Ride of the Cossacks from “Taras Bulba”
    Dmitrij ŠostakovičDmitri Shostakovich (1906–1975)
      Romanca z filmu Ovad The Gadfly Suite
    Lalo SchifrinLalo Schifrin (1932)
      Mission Impossible Mission Impossible
    PrestávkaIntermission
    James HornerJames Horner (1953–2015) [upr. arr. John MossJohn Moss (1948–2010)]
      Titanic, suita z filmu (1997) The Titanic Suite (1997)
    John WilliamsJohn Williams (1932)
      Schindlerov zoznam (1993) Schindler’s List Theme (1993)
      Let do neznáma z filmu Hook Flight to Neverland from “Hook”
    Hans ZimmerHans Zimmer (1957)
      Piráti z Karibiku Pirates of Carribean
    Ennio MorriconeEnnio Morricone (1928–2020)
      Cinema Paradiso (1988) Cinema Paradiso (1988)
    John WilliamsJohn Williams (1932)
      E.T. Mimozemšťan E.T. – The Extra-Terrestrial
      Pochod dobyvateľov z filmu Indiana Jones The Raiders March from “Indiana Jones”

    Skĺbiť obraz a zvuk; jedno z večných lákadiel výtvarníkov, filmárov a hudobníkov. Zatiaľ čo hudba je sebestačná a nepotrebuje nevyhnutne vizuálny rozmer, je ťažké predstaviť si film bez hudby – azda len v polohe psychologizujúceho experimentu. Pointa tkvie v tom, že zvukovosť a hudba sú zdrojom akéhokoľvek umeleckého výstupu človeka a dokáže na koncertnom pódiu existovať aj samostatne, bez filmu, na aký je pôvodne viazaná.

    Dramaturgia Slovenskej filharmónie ďakuje Alexandrovi Knorrovi a Rebeke Ősziovej za odbornú pomoc pri zostavovaní programu koncertu.


    • Vyrobila Slovenská filharmónia © 2015A Slovak Philharmonic Production © 2015
    • Filmová hudba