Vianočný koncertChristmas Concert

[ Andrej Prachár: ]
Milí návštevníci Slovenskej filharmónie,

prinášame vám krásne, obľúbené vianočné melódie, ktoré prispejú k jedinečnej, slávnostnej a radostnej atmosfére vianočných sviatkov. Prajeme vám, aby ste si z bratislavskej Reduty odniesli obohacujúci hudobný zážitok!

Slávnostné fanfáry a veľkolepá, povznášajúca melódia dokonale vykresľujú sviatočnú udalosť, ktorou je dozaista aj dlho očakávaný príchod Vianoc, najkrajších sviatkov roka. Francúzsky barokový skladateľ Marc-Antoine Charpentier síce neskomponoval svoje Te Deum, H. 146 pri tejto príležitosti, jeho radostná a vrúcna hudba však ideálne zapadá do nastávajúcej vianočnej atmosféry. Práve Prelúdium z Te Deum sa preslávilo po celom svete, ako v originálnej podobe, tak aj v rôznych inštrumentálnych úpravách.

Narodenie, smrť, ako aj zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. To všetko zachytáva oratórium Mesiáš, HWV 56, ktoré napísal barokový skladateľ George Friedrich Händel. Toto dielo by sme bez okolkov mohli označiť za jedno z najpopulárnejších oratórií. Práve vo vianočnom období patrí oratórium Mesiáš k vôbec najuvádzanejším hudobným dielam. Predohra k oratóriu nás uvádza do mystéria príbehu majestátnou, ako aj životaplnou hudbou. Ária Rejoice Greatly, O Daughter of Zion je stelesnením pocitov radosti a šťastia. Händel tento sólový výstup ozdobil početnými a efektnými koloratúrami, ktoré umožnia nejednému hlasu zažiariť.

Efektnosť a vitalita Händlovej hudby sa prejavujú aj v nasledujúcom čísle. Príchod Kráľovnej zo Sáby, predohra k 3. dejstvu oratória Šalamún, HWV 67 je jedným z najznámejších čísiel tohto diela. Pôvodne však nebola skomponovaná pre oratórium Mesiáš, autor si ju pravdepodobne požičal z iného nedokončeného projektu. Kráľovná zo Sáby prichádza v tretej časti oratória, v ktorej jej kráľ Šalamún, v podobe hudobnej masky, odhaľuje všetky zázraky svojho kráľovstva.

Hymnus Praise to the Lord inšpiroval k zhudobneniu mnohých skladateľov. Pôvodne nemecký hymnus Lobe den Herren pochádza z pera nemeckého kazateľa a autora cirkevnej hudby, Joachima Neandera. Hymnus je veľkolepou a radostnou oslavou Boha a jeho nehynúcej lásky k človeku. Zhudobnenie hymnu od amerického muzikanta Johna Cartera zaznie v aranžmáne slovenského skladateľa Mariána Kittnera.

César Franck, skladateľ belgicko-francúzskeho pôvodu patril k popredným osobnostiam európskej hudby 2. polovice 19. storočia. V skladateľovej tvorbe sa odzrkadľujú originálne melodické a harmonické postupy. Autorove kompozičné aktivity sa prejavili najmä na poli hudby symfonickej, komornej, ale aj v tvorbe pre organ a klavír. Franckov hymnus Panis angelicus neobíde dramaturgiu takmer žiadneho vianočného koncertu. Je jednou z najkrásnejších a najhrávanejších vianočných kompozícií. Dojímavá a okúzľujúca melódia pozvoľne plynie ruka v ruke s podmanivým inštrumentálnym sprievodom. Koncertná sieň sa tak naplní jej vrúcnymi tónmi vyvolávajúcimi nefalšované emócie.

Ruský skladateľ Piotr Iľjič Čajkovskij skomponoval v oblasti klasickej hudby jedny z najpopulárnejších melódií vôbec. Práve melodický šarm, sila a komunikatívnosť Čajkovského hudby sú atribútmi, ktoré v nás pri počúvaní jeho diel vzbudzujú pocit niečoho blízkeho a dôverne známeho. Do tejto kategórie môžeme jednoznačne zaradiť aj balet Luskáčik. Poslucháč sa razom ocitá vo svete rozprávky a spoznáva magické kráľovstvo Luskáčika. Charakteristické tance, pôvabné témy a brilantná orchestrácia asi najlepšie vystihujú tento balet. V tomto duchu sa nesie aj vychýrený Kvetinový valčík, ktorého ľúbezná melódia, pestrofarebná zvukovosť a slávnostná atmosféra nenechajú chladným žiadneho poslucháča.

Brilantné, virtuózne, žiarivé a hravé! Aj tak by sme mohli opísať Aleluja z moteta Exsultate, jubilate, pre soprán a orchester, KV 165, ktoré skomponoval jedinečný Wolfgang Amadeus Mozart. Samotné dielo zložil mladý Mozart počas pobytu v Miláne v januári 1773. Mozartovo moteto predstavuje jedno z jeho najsebavedomejších a najbohatších raných diel. Oprávnene sa zaradilo k jeho najpopulárnejším kompozíciám a stalo sa súčasťou repertoáru sopranistiek po celom svete. Aleluja je najznámejšou časťou diela a často sa uvádza ako samostatná koncertná ária.

Leroy Anderson patrí vo svete menej náročnej klasickej hudby k všestranným skladateľom. Komponoval skladby, v ktorých napodobňoval tikot hodín (The Syncopated Clock), jazdu na saniach zasneženou krajinou (Sleigh Ride), či prácu na písacích strojoch (The Typewriter). Andersonova kompozícia Vianočný festival Christmas festival** je oslavou Vianoc a nezabudnuteľných chvíľ strávených počas týchto sviatkov v kruhu najbližších. Samotná skladba má charakter koncertnej ouvertúry, ktorá je vystavaná z najznámejších a najobľúbenejších vianočných melódií. Anderson si ako hlavný hudobný materiál pre spracovanie zvolil osem tradičných vianočných kolied a svetskú pieseň Jingle Bells*. Dielo vzbudí v poslucháčoch radosť a potešenie z blížiacich sa najkrajších sviatkov roka.

Dnešný deň sa radujme a Dobrý pastier sa narodil sú jedny z najznámejších a najkrajších slovenských kolied. Ich melódie sa počas Vianoc rozliehajú nejednou domácnosťou a dotvárajú tak vianočnú atmosféru. Obidve koledy boli aj súčasťou repertoáru veľkých slovenských operných umelcov, Edity Gruberovej a Petra Dvorského. Koledy nájdeme aj na ich spoločnej vianočnej nahrávke Narodil sa Kristus Pán – Slovenské vianočné piesne. Inšpiráciou boli aj pre slovenskú skladateľku Ľubicu Čekovskú, ktorej diela znejú ako na domácich, tak aj na zahraničných pódiách. Koledy zaznejú v úprave pre zbor a orchester, v ktorej dáva autorka priestor vyniknúť nielen spevákom, ale aj samotnému orchestru.

Modlitbu Ave Maria poznáme v mnohých hudobných podobách. K najpopulárnejším a najznámejším patria zhudobnenia od skladateľov F. Schuberta a Ch. Gounoda. Na dnešnom koncerte odznie verzia skladby, ktorej autorstvo býva sporné. Podľa niektorých je autorom diela Giulio Caccini, taliansky ranobarokový skladateľ. Iní argumentujú, že autorom je málo známy ruský skladateľ a gitarista Vladimir Vavilov. Napriek mnohým protirečeniam môžeme s istotou povedať, že táto Ave Maria si získala srdcia poslucháčov a interpretov po celom svete. Jednoduchá melódia okúzli poslucháča svojou bezhraničnou nevinnosťou, jej tóny sa budú rozliehať do krištáľovo oslnivých výšin.

Skladba Zabudnuté sny****** / ******Forgotten Dreams pre klavír a orchester nám predstavuje Leroya Andersona v odlišnej polohe. Skladateľ sa odkláňa od veselých a roztopašných kompozícií a prináša kontrastné dielo. Od začiatku do konca sa skladba nesie v zasnenom, romantickom duchu vyvolávajúcom miestami až nostalgickú náladu. Melódia nás svojím omamujúcim pokojom núti na chvíľu zastaviť sa a vychutnať si fascinujúci čas Vianoc.

Ak by sme mali zostaviť rebríček najväčších vianočných hitov, dozaista by v ňom nechýbala pieseň Jingle Bells. Mimoriadne chytľavú a ľahko zapamätateľnú melódiu si pospevujú ľudia po celom svete. Jej autorom je James Pierpont, americký skladateľ, pesničkár a organista. Inšpiráciou pre vznik piesne sa stali každoročné preteky saní cez centrum mestečka Medford. Jeho obyvatelia stáli pozdĺž trasy, povzbudzovali súťažiacich, spievali koledy a iné piesne. Nebolo treba veľa, aby si Pierpont, očarený týmto zážitkom počas pobytu v meste, sadol za klavír a zložil jednu z najznámejších vianočných melódií.

Latinský hymnus Adeste fideles je jednou z najznámejších vianočných melódií na celom svete. O pôvodnej verzii hymnu veľa nevieme. Za jedného z autorov dnes známej verzie je považovaný John Francis Wade, ktorý melódiu hymnu v priebehu 19. storočia zaznamenal. Od polovice tohto storočia je rozšírená aj anglická verzia hymnu pod názvom O Come, All Ye Faithful. Vznešený charakter diela navodzuje slávnostnú a výnimočnú atmosféru, ktorá Vianociam právom prislúcha.

Skladateľ a dirigent Zdeněk Macháček sa radí k popredným osobnostiam operety a muzikálu na Slovensku. Počas svojej bohatej kariéry spolupracoval s mnohými domácimi aj zahraničnými divadelnými súbormi a orchestrami. Dlhoročne pôsobil v Divadle Nová Scéna v Bratislave. Zmes vianočných kolied je prehliadkou tých najmilších a najslávnostnejších vianočných melódií, ktoré svojou iskrivo očarujúcou náladou poslucháča vtiahnu do očakávania pravého ducha Vianoc. Postupne zaznejú v úprave pre zbor a orchester slovenské koledy Do mesta Betlehema; Pastieri, pastieri; Búvaj, dieťa krásne a francúzska tradičná koleda Les Anges dans nos campagnes (Gloria in excelsis Deo).

Meno Franz Xaver Gruber je neodmysliteľne spojené s najznámejšou a najkrajšou vianočnou piesňou Tichá noc. Rakúsky skladateľ, organista a hudobný pedagóg dokončil túto koledu presne na Štedrý deň. O pár hodín na to premiérovo odznela na polnočnej omši. Keďže miestny organ bol v tom čase nefunkčný, Tichú noc uviedli so sprievodom gitary. Gruberova inšpirácia vychádzala ako z rakúskej ľudovej, tak aj z talianskej pastorálnej hudby. Jednoduchá, nežná a srdečná hudba zintenzívňuje prežívanie nevšedných vianočných dní. Gruber tak svojou koledou venoval svetu najkrajší vianočný darček.

ADRIANA KUČEROVÁ

Pokračovateľka slávnej tradície slovenských sopranistiek ako Lucia Popp, Edita Gruberová či Ľubica Vargicová absolvovala vokálne štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede Viktórie Stracenskej a na Národnom konzervatóriu v Lyone vo Francúzsku. Na konte má ocenenia z medzinárodných súťaží, k najvýznamnejším patrí 1. cena, absolútne víťazstvo a zisk ďalších štyroch cien na medzinárodnej súťaži Hans Gabor Belvedere vo Viedni v roku 2005.

Hosťovala v prestížnych operných domoch ako napríklad Teatro alla Scala v Miláne, Teatro dell'Opera v Ríme, Bavorská štátna opera v Mníchove, Berlínska štátna opera, Štátna opera vo Viedni, Štátna opera v Hamburgu, Opera de Bastille v Paríži, Teatro Colón v Buenos Aires, Tel Aviv Opera, Theater an der Wien, Houston Grand Opera, Dallas Opera. Vystúpila tiež v rámci festivalov v Glyndebourne, Salzburg Mozart Wochen, Salzburg Festival, Pražská jar, Ravenna Festival, BBC Proms a ďalšie.

Spolupracovala s takými dirigentskými osobnosťami ako Daniel Barenboim, Gustavo Dudamel, Vladimir Jurowski, Riccardo Muti, Nicolaus Harnoncourt, Fabio Luisi či Kent Nagano. Koncertuje v Taliansku, Nemecku, Španielsku, Švajčiarsku, Poľsku, Švédsku, Rusku, vo Veľkej Británii, v Japonsku, na Tasmánii a v Českej republike. Na Slovensku sa predstavila na doskách Slovenského národného divadla v postave Mařenky v Smetanovej opere Predaná nevesta, v Pucciniho Turandot, v novom naštudovaní Verdiho opery La traviata a naposledy v Janáčkovej opere Príhody líšky Bystroušky.

ONDREJ OLOS

Absolvoval štúdium dirigovania na Konzervatóriu v Žiline u Milana Seidla a na brnianskej Janáčkovej akadémii múzických umení u Emila Skotáka. Roku 2006 získal Cenu Leoša Janáčka za naštudovanie komornej verzie opery Príhody líšky Bystroušky v Komornej opere JAMU. V rámci festivalu Janáček Brno 2008 naštudoval dielo Jej pastorkyňa v pôvodnej verzii z roku 1904.

V súčasnosti pôsobí v Národnom divadle Brno, v SND ho môžeme vidieť v balete Popoluška. Okrem toho tu dirigoval napríklad Čajkovského Eugena Onegina, Pikovú dámu, Verdiho Macbetha, Don Carla, Sicílske nešpory, Janáčkove Príhody líšky Bystroušky, Káťu Kabanovú, Šárku, Jenůfu, Věc Makropulos, Straussovho Netopiera, Leoncavallových Komediantov, Pucciniho opery Gianni Schicchi, Il Tabarro, Turandot, Tosca, Straussovu Salome, a mnohé ďalšie.

Dirigoval taktiež v operných divadlách – Grécka národná opera v Aténach (Príhody líšky Bystroušky 2015, Věc Makropulos 2018), Den Jyske Opera v Aarhuse (Káťa Kabanová 2013), Opéra de Rennes, Opéra de Limoges a Opéra de Reims (Jenůfa 2011), Národné divadlo v Prahe (koncert ,,Mozartove narozeniny“, Slavnostný koncert k 100. výročiu vzniku ČSR, Rusalka), SND Bratislava (Sadko), Divadlo J. K. Tyla v Plzni (Cavalleria rusticana) a Štátne divadlo v Košiciach (Gianni Schicchi, Il Tabarro, Dialógy Karmelitánok, Samson a Dalila).

Pravidelne spolupracuje so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, so Štátnou filharmóniou Košice, s ŠKO Žilina, s Pražskou komornou filharmóniou, s Filharmóniou Brno, Moravskou filharmóniou Olomouc, s Filharmóniou Bohuslava Martinů, s Filharmóniou Hradec Králové a s ďalšími telesami. Je tiež vyhľadávaným klaviristom a komorným hráčom.

MAGDALÉNA ROVŇÁKOVÁ

zakladateľka, dirigentka a manažérka Bratislavského chlapčenského zboru stojí na čele telesa od jeho vzniku v roku 1982. Po absolvovaní Konzervatória v Bratislave (hra na klavíri) študovala zborové dirigovanie na VŠMU, na ktoré nadviazala doktoranským štúdiom ( J. Haluzický).

Bratislavský chlapčenský zbor priviedla na významné domáce a zahraničné pódiá (Konzerthaus vo Viedni, Cagnegie Hall v New Yorku, Veľká sála Konzervatória v Moskve, George Weston Hall v Toronte a ďal.). Dirigovala stovky a capella koncertov v katedrálach európskych metropol. Chlapcov pripravovala pre účinkovanie vo Viedenskej štátnej opere a viac ako 30 rokov spolupracuje s operou SND. V roku 1999 založila Súkromnú umeleckú školu, kde sa speváci Bratislavského chlapčenského zboru vzdelávajú v zborovom a sólovom speve. Pôsobí v porotách domácich a medzinárodných súťaží. Je laureátkou Krištáľového krídla, držiteľkou spoločenských ocenení a za prácu s talentovanou mládežou získala ocenenie Slovenka roka.

GABRIEL ROVŇÁK

dirigent Bratislavského chlapčenského zboru a pedagóg Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne. Je tiež autorom, dirigentom a moderátorom najväčšieho celoslovenského hudobno-vzdelávacieho cyklu koncertov „Príbeh hudby“. Absolvoval Konzervatórium v Bratislave (J. Karaba) a JAMU v Brne (J. Zbavitel). V ostatných rokoch uviedol desiatky koncertov Príbehu hudby po celom Slovensku (Príbeh hudby na cestách) či unikátne Príbehy hudby s orchestrom a zborom Slovenského národného divadla, so Symfonickým orchestrom Slovenského Rozhlasu, Štátnym komorným orchestrom Žilina či Štátnou filharmóniou Košice. V roku 2024 sa stretol s mimoriadnym úspechom Príbeh hudby Slovenskej filharmónie, uvedený k 75.výročiu jej založenia. V jeseni tohto roku zaujal Príbeh hudby JAZZ so SOSRom a mnohými jazzovými hudobníkmi. Neodmysliteľnou súčasťou Príbehov hudby je Bratislavský chlapčenský zbor. Koncerty videli, aj prostredníctvom priameho prenosu, desaťtisíce mladých ľudí na celom Slovensku. S Bratislavským chlapčenským zborom sa predstavil na mnohých koncertných cestách, napr. v USA, Švédsku, Nemecku, Francúzsku, Rakúsku, Veľkej Británii či na Taiwane. Spolu s Magdalénou Rovňákovou spolupracuje na príprave a naštudovaní vokálnych a vokálno-inštrumentálnych diel.

SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

Slovenská filharmónia bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života V. Talich (1949 – 1952) a Ľ. Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – T. Frešo, L. Slovák, L. Pešek, V. Verbickij, B. Režucha, A. Ceccato, O. Lenárd, J. Bělohlávek, V. Válek, P. Feranec, E. Villaume a J. Judd. Daniel Raiskin zastáva od sezóny 2020/2021 post šéfdirigenta.

Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, USA a pravidelne hosťuje na koncertných turné v Japonsku, Južnej Kórei, Ománe a Spojených arabských emirátoch.

V roku 2023 bol orchester Slovenská filharmónia na turné v Japonsku s klaviristkou O. Scheps a violončelistom T. Sasanumom. Na konci roka absolvoval turné v Južnej Kórei s klaviristom Y. Sunwoom. Vo februári 2024 koncertoval s klaviristom L. Marušićom v Záhrebe a Maribore. V sezóne 2024/2025 realizuje Slovenská filharmónia so šéfdirigentom D. Raiskinom niekoľko nahrávok z diel F. Schmidta, E. Dohnányiho a J. N. Hummela. Predstavila sa na švajčiarskom festivale Murten Classics. K významným zahraničným aktivitám patrili koncerty v Liederhalle Stuttgart, Kolínskej filharmónii a Dóme sv. Štefana vo Viedni. Slovenská filharmónia vystúpi aj na koncertoch v slovenských mestách (Piešťany, Ružomberok, Nitra) a sezónu ukončí na festivale v Českom Krumlove so svetoznámym huslistom Maximom Vengerovom.

BRATISLAVSKÝ CHLAPČENSKÝ ZBOR

pôsobí na slovenskej umeleckej scéne od roku 1982. Jeho zakladateľkou, umeleckou riaditeľkou a dirigentkou je Magdaléna Rovňáková, dirigentom je Gabriel Rovňák. S telesom spolupracujú špičkoví slovenskí pedagógovia – sopranistky Miriam Garajová, Monika Maglayová a klaviristka Dana Hajóssy.

Teleso vzniklo ako Chlapčenský filharmonický zbor, neskôr sa transformovalo na Súkromnú základnú umeleckú školu špecializovanú na chlapčenský zborový spev, priemerne tu študuje 80 chlapcov vo veku 7 – 28 rokov. Spolupráca so symfonickými orchestrami (Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Viedenskí symfonici, Viedenský rozhlasový orchester, Hamburgskí symfonici a ď.) obohatila repertoár telesa o desiatky oratórií, kantát a symfónií (J. S. Bach, L. Bernstein, B. Britten, A. Honegger, G. Mahler, C. Orff, C. Penderecký, M. Ravel, I. Stravinský, E. Suchoň). Zbor spolupracoval s poprednými svetovými dirigentmi (O. Lenárd, R. Štúr, B. de Billy, J. Conlon, A. Parrot, F. Luisi, R. Muti, J. Tate, E. Villaume a ďalší).

V opere, balete a činohre stvárňujú chlapci pôsobivé detské úlohy. Zbor koncertuje po celom Slovensku, tlieskali mu i poslucháči veľkomiest v Európe, Amerike, Kanade, Japonsku Izraeli či Taiwane. Teleso disponuje širokým repertoárom sakrálnej a profánnej hudby. Viacerí slovenskí skladatelia mu svoje skladby venovali (Ľ. Bernáth, V. Gräffinger, I. Hrušovský, M. Kroupa, P. Martinček, E. Suchoň, I. Zeljenka).

Bratislavský chlapčenský zbor má na svojom konte 7 CD a 6 DVD filmov nakrútených v spolupráci so Slovenskou televíziou a so svetovými filmovými spoločnosťami (Hallmark, Miramax). Zbor za svoju históriu vychoval mnoho sólistov, výborných zborových spevákov a z jeho radov vzišlo doteraz i šesť dirigentov.