Sperger / Zimmermann / Mozart / HaydnSperger / Zimmermann / Mozart / Haydn

[ Igor Javorský: ]
Hudobná produkcia 18. storočia kontinuitne nadväzovala na princípy a na hudobné žánre, ktoré sa postupne sformovali v predchádzajúcom storočí. Stále väčšmi však začal dominovať tvorivý pragmatizmus a verejné organizovanie podujatí rôzneho druhu. Zatiaľ čo počas 17. storočia ešte bola aktuálna komplikovaná teória afektov alebo „empfindsamer Stil“ (Carl Philipp Emanuel Bach), autori 18. storočia už takúto „programovú“ emotívnosť stále vehementnejšie zatláčali do úzadia. Sakrálna hudba ostávala samozrejme v hre a vznikali udivujúce tituly, predsa však najvýraznejšie sa prejavovali tendencie bojovať o „svetské“ inštrumentálne žánre a o nové koncepty v sfére opernej tvorby. Hudobná kompozícia sa začala oslobodzovať od závislosti na technike „basso continuo“, ktorá bola najvýraznejšou črtou barokovej epochy. Tento proces bol síce zdĺhavý a nie vždy jednoznačný, v zásade však evidentný – a to už v tvorbe spomínaného Carla Philippa Emanuela Bacha, jeho krstného otca Georga Philippa Telemanna alebo jeho mladšieho brata Johanna Christiana Bacha. Trblietavý zvuk čembala stále sprevádzal uvádzanie diel, už to však bolo skôr zo zotrvačnosti v podobe akejsi „spomienky“ na prax zo starších čias. V hudobnej štruktúre sa dôsledne osamostatňoval basový part, ktorý sa aktívne zapájal do formovania a exponovania motivického alebo tematického materiálu. Na výslnie sa predierali žánre postupne zvukovo a rozsahovo bujnejúcej symfónie, inštrumentálneho koncertu so symfonickým zvukovým podhubím, sláčikové kvarteto či klavírne trio – ktoré už nevnímalo klávesový part len ako akéhosi „Atlasa“ držiaceho na bedrách basso continuo ako harmonický podklad, pasívny pri formovaní základného materiálu. Postupná eliminácia tradície basso continuo je azda najvýraznejším prínosom majstrov 18. storočia.

Tak, ako to je pre hudobné dejiny príznačné, aj táto svieža, tvorbou nasýtená epocha pozná svojich výrazných hrdinov a pozná aj hudobníkov, ktorým v dôsledku pôsobenia času nebola dlho po ich úmrtí dopriata všeobecná pozornosť a neboli uvádzaní do siene najväčšej slávy. Johannes Matthias Sperger žal počas života slávu predovšetkým ako nenapodobiteľný virtuóz v hre na kontrabase. Aj dnes je medzi kontrabasistami jednou z najväčších legiend, jedným z duchovných otcov modernej interpretácie na náročnom nástroji. Svoj skladateľský aj kompozičný profil zdokonaľoval od roku 1767 a rýchlo si získal popularitu a obdiv verejnosti. O desať rokov neskôr nastúpil už ako uctievaný hudobník do služieb bratislavského arcibiskupa. Jeho zamestnávateľ mu veľkoryso umožnil neustále zdokonaľovať jeho skladateľské a hráčske schopnosti. Podnikavý a ambiciózny Sperger sa bez akýchkoľvek problémov stal členom prestížnej Wiener Tonkünstler-Sozietät. Mal teda otvorenú cestu ku kvalitnému uvádzaniu svojich koncertantných diel. Neskôr spolupracoval ako vychýrený kapelník v službách kniežaťa Ludwiga von Erdődyho a ako prvý kontrabasista v orchestri v Meklenburgu v meste Schwerin. Ako autor uprednostňoval symfóniu a sólový koncert (18 z nich napísal pre kontrabas). V oblasti symfónie síce v zásade rešpektoval dobovú prax, často sa však prezentoval veľmi nápaditými a objavnými postupmi. Pôvabná Ankunftssinfonie je jedným z takýchto atraktívnych opusov. Symfónia F dur Príchodová je vybudovaná ako postupná gradácia prameniaca v miernom tempe v úvodných taktoch krehkého dua huslí a violy. Dôvtipnými, filigránskymi variáciami smeruje k veľmi razantnému nástupu dramatického finále, posiateho majstrovskými harmonickými zlomami a prekvapeniami. Toto finále pripomína záver skladby Josepha Haydna Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži, ktoré však vzniklo desiatky rokov po Spergerovej lahôdke. Na krátkej ploche v nej skladateľ utkal veľmi pestrý hudobný tvar. Napriek dobovej sláve a úspechom však Sperger neskôr upadol do tieňa silných osobností (Haydn – Mozart – Beethoven). Vďaka horlivým bádateľom a interpretom však jeho tvorba ožíva.

Podobný osud polozabudnutého génia stihol aj Antona Zimmermanna. Rodák zo Sliezska pôsobil najskôr ako organista v Hradci Králové. Vzápätí sa však v roku 1772 presídlil do Bratislavy, kde strávil zvyšok života. Od roku 1776 slúžil ako dvorný hudobník, umelecký riaditeľ, huslista a tzv. „furstlicher Hofkompositeur“ u kniežaťa a biskupa Jozefa Batthyányho. Vynikal aj ako suverénny manažér a organizátor. Neskôr nastúpil aj ako organista v Dóme sv. Martina. Orchester Jozefa Batthyányho bol považovaný za jedno z najlepších orchestrálnych telies v celej Strednej Európe, takže Zimmermann mal optimálne podmienky venovať sa tvorbe vysokej kvality. Jeho rukopisy sú však veľmi prekvapujúco roztrúsené po veľkej časti Európy, čo naznačuje, že o jeho hudbu bol veľký záujem. Nachádzajú sa v archívoch v Čechách, Rakúsku, Slovensku, Nemecku, Maďarsku, na juhu Poľska a severe Talianska. V menšom rozsahu sú Zimmermannove kompozície archivované v Anglicku, Chorvátsku, Slovinsku, Belgicku, Francúzsku, Švajčiarsku a v severnej časti Rumunska. Je preto trpkým paradoxom, že sa údaje o skladateľovom živote systematizovali a kompletizovali len pomaly. Jeho tvorba však v posledných desaťročiach opäť (a zaslúžene) získava popularitu medzi výskumníkmi a hudobníkmi. Zimmermannov skladateľský odkaz obsahuje množstvo žánrov – vrátane pútavých melodrám, symfónií, sláčikových trií, sláčikových kvartet, inštrumentálnych koncertov, sakrálnych skladieb a žalospevu nad smrťou Márie Terézie. Povedľa Spergera aj Anton Zimmermann výraznou mierou prispel k prudkému vývoju sólového koncertu pre kontrabas a orchester. Jednoznačne smeroval od virtuóznej ekvilibristiky k modelu závažného symfonického diela. Niektoré z jeho symfónií boli dlhú dobu pripisované Josephovi Haydnovi. Tento historický omyl naznačuje, že Zimmermannov symfonický štýl bol mimoriadne vyzretý a presvedčivý. Zvukovo, koncepčne aj výrazovo „šokujúca“ je napríklad jeho dramatická Symfónia c mol. Aj tu je vstup do emočne vypätej prvej časti (Adagissimo) zverený rozsiahlemu partu kontrabasov – čo bolo v jeho dobe skutočne objavné a výrazovo účinné. Podobné inštrumentálne efekty sa nachádzajú aj v iných jeho symfóniách – vrátane štvorčasťovej Symfónie C dur Vojenskej (Sinfonie militaris/ militaire) z roku 1771. Aj v tomto atraktívnom diele anticipoval Josepha Haydna a jeho Symfóniu č. 100 Vojenskú. Zimmermann žiaľ skonal ako 39-ročný. Ak by ho smrť kruto nevyradila z hry, je ťažké si predstaviť, kam by jeho tvorba smerovala…

Johann Matthias Sperger aj Anton Zimmermann boli hrdinami svojej doby, no spomínaný filter času im po smrti nedoprial hviezdny osud, pravým opakom je však Wolfgang Amadeus Mozart. Je jedným z najväčších zázrakov duchovných dejín ľudstva, legendou, ideálom a idolom. V rámci spomienkových stretnutí po jeho predčasnej smrti sa často hovorilo o tom, že ako autor prekonával čas, ale ako človek ostal vždy dieťaťom. Tieto prieniky časov zabezpečili Mozartovi otvorenú myseľ, bohatú imagináciu, hravosť, zdravú drzosť a dravosť v prístupe k vtedajším praktikám a trendom. O reálne detstvo ho síce „ochudobnil“ otec Leopold, keď ho od útleho veku nekompromisne pripravoval na hviezdnu hudobnícku kariéru. Wolfgang Amadeus bol v tomto smere akýmsi produktom. Sestra Nanerl spomína ako sa jej trojročný braček zabával za klavírom a skúmal intervaly, súzvuky, zvuky. Hudba ho celkom ovládala a nasycovala jeho myseľ, Mozart bol žiarivým Apolónom, slnkom rozdávajúcim radosť. Nikdy nezaváhal, do partitúr neomylne vpisoval hotové údaje, neškrtal, neprepisoval. Až ku koncu jeho krátkeho života sa v jeho mysli a duši začali zbiehať mračná a tie akoby naznačovali vízie blížiaceho sa konca. Všetko akoby bolo v jeho živote a tvorbe ovládané božstvami hudby a kreativity, naznačuje to už Symfónia č. 1 Es dur, KV 16, ktorú Mozart napísal ako osemročný počas jedného z prvých koncertných turné v Londýne. Hoci mladučký autor v tomto sviežom diele nezaprel vplyvy jeho predchodcov (najmä bratov Bachovcov Carla Philippa Emanuela a Johanna Christiana), v popredí sú jeho invencia a mladícke odhodlanie. Mozart v prvých dielach často aplikoval stratégiu takzvaných „pasticcios“ – kombinácie rôznych diel rôznych autorov*. Prvá symfónia* však avizuje celkom osobitú stratégiu. Obsahuje odvážne inštrumentačné efekty (najmä tremolo sláčikových nástrojov). Novinkou sú aj pasáže s momentálnou zmenou dynamiky (crescendo – decrescendo). Druhá časť šokuje striedmosťou použitého materiálu a plnou koncentráciou na jediný motív. Tretia časť je takisto objavná, na pulze rytmu menuetu prebieha veľmi dynamický proces – predzvesť veľkých finálnych častí z neskorých symfónií.

Johannes Sperger, Anton Zimmermann o symfóniu v 18. storočí hrdinsky zabojovali a Wolfgang Amadeus Mozart ju posadil na piedestál. Centrálnou osobnosťou v symfonickom príbehu je však Joseph Haydn. Zatiaľ čo jeho geniálny priateľ Mozart suverénne čerpal zo svojej doby a manieristické postupy menil na zázraky, Joseph Haydn tvrdo pripravoval a prekyproval pôdu pre symfonickú budúcnosť. Séria jeho 104 symfónií je očarujúcim procesom zrodu novej doby, novej taktiky, novej poetiky. Od prvých titulov smerovala táto cesta k absolútnym vrcholom v tucte Londýnskych symfónií, ktoré sú do istej miery neprekonateľné v ich prieniku starších časov s budúcnosťou. Haydn bol skúseným praktikom, pragmatikom, manažérom, jedným z prvých hudobníckych „obchodníkov“. Nikdy však nezabudol počúvať hlbinné zdroje hudby a pokoru voči nej. Azda žiaden iný skladateľ neposkytuje taký komplexný a dokonalý pohľad na 18. storočie ako Haydn.

Veľkú časť života strávil tento muž v službách Esterházyovcov. Hoci on sám neinklinoval k opere, knieža Mikuláš ho s dôverou poveril organizovaním opernej sezóny na jeho sídle v Esterháze. Suverénny Haydn mal situáciu pod kontrolou a zabezpečoval atraktívne tituly – vlastné aj cudzie. Po istom čase však on aj hudobníci z orchestra začali cítiť vyčerpanosť a stratu motivácie. Žili so svojimi rodinami v Eisenstadte a počas služby v Esterháze boli odlúčení od blízkych osôb. Obrátili sa preto na diplomata Haydna s prosbou o riešenie situácie. Geniálny hudobník našiel skvelú cestu, napísal v duchu poetického hnutia Sturm und Drang Symfóniu č. 45 fis mol Rozlúčkovú, v na tú dobu temnej a nevšednej tónine fis mol (1772). Podtitul Abschiedsinfonie celkom otvorene naznačuje Haydnov úmysel vyzvať Mikuláša k „milosti“ nad hudobníkmi. Ešte účinnejšie to vyjadril výrazom štyroch častí a predovšetkým záverom, v ktorom hudobníci postupne zhasínali sviece na pultoch a odchádzali z pódia. Čosi obdobné nebolo a nie je bežné dodnes, v epoche nadvlády experimentu a rôznych šokov v rámci bežnej koncertnej prevádzky. Joseph Haydn v tejto skladbe prezentoval svoju invenčnosť, genialitu a ľudskosť.

EWALD DANEL

študoval hru na husliach a dirigovanie na ostravskom konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Absolvoval dirigentský kurz u K. Österreichera, kurz zborového dirigovania u J. Wierszyłowského a doktorandské štúdium u B. Warchala. Po ukončení štúdia pôsobil ako koncertný majster v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu a v orchestri Slovenského národného divadla. V rokoch 1985 – 2023 bol koncertným majstrom Slovenskej filharmónie a od roku 2001 umeleckým vedúcim Slovenského komorného orchestra.

Okrem dirigentských a sólistických aktivít má umelec bohaté skúsenosti v oblasti komornej hry – primárius Slovenského kvarteta od r. 1986, spoluzakladateľ Slovenského klavírneho tria, Kubínovho kvarteta (na violovom poste), niekoľko rokov člen súboru Musica aeterna, v rokoch 1992 – 1996 umelecký vedúci orchestra Cappella Istropolitana. Umelec sa spolupodieľa na rôznych projektoch v komorných ansámbloch doma i v zahraničí. Je držiteľom Ceny Sebastian za mimoriadny prínos k odkazu diela J. S. Bacha.

Ako pedagóg pôsobil na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a bol hosťujúcim profesorom na Aichi Prefectural University of Fine Arts and Music v Nagoyi v Japonsku. V súčasnosti je pedagógom na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Ako umelecký vedúci Slovenského komorného orchestra inicioval spomienkové koncerty Hommage à Bohdan Warchal, cyklus koncertov v chrámoch, koncerty pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, koncerty bez potlesku, vznik nových skladieb a ďalšie mimoriadne projekty. Cielená dlhodobá spolupráca s rôznymi cirkevnými a amatérskymi speváckymi zbormi a hudobnými súbormi v role dirigenta, organizátora i autora duchovnej hudby je významnou súčasťou jeho umeleckých aktivít.

SLOVENSKÝ KOMORNÝ ORCHESTER

vznikol na jeseň roku 1960 na pôde Slovenskej filharmónie. Pri jeho zrode stál vynikajúci huslista sliezskeho pôvodu B. Warchal (1930 – 2000). Od svojho založenia bol jedným z najpopulárnejších súborov v oblasti klasickej hudby na Slovensku. Od roku 2001 vedie orchester huslista E. Danel.

Okrem pravidelných koncertov na pôde Slovenskej filharmónie a účinkovania na domácich a zahraničných festivaloch, orchester uskutočňuje aj mimoriadne koncertné projekty. Pre slovenské publikum objavil mnohé na Slovensku neuvedené diela svetových autorov. Významnou mierou sa podieľa na uvádzaní slovenskej hudobnej tvorby, od roku 2001 premiéroval viac ako sedemdesiat skladieb.

Mimoriadnymi koncertmi si orchester pravidelne pripomína nielen významné výročia jubilujúcich skladateľov a hudobných osobností, ale každoročne organizovaným slávnostným koncertom Hommage à Bohdan Warchal i výrazný prínos svojho zakladateľa pre slovenskú hudobnú scénu. Z ďalšej pozoruhodnej koncertnej činnosti je dôležité spomenúť, že orchester už niekoľko rokov pokračuje v takmer dvestoročnej bratislavskej tradícii uvádzania diela J. Haydna Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži v Katedrále sv. Martina na Kvetnú nedeľu; pokračuje tiež v pravidelnom uvádzaní Koncertov bez bariér pre ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Na začiatku sezóny 2024/2025 sa orchester predstavil na Svatováclavskom hudobnom festivale v Českej republike i v Stephansdome vo Viedni. V sezóne po boku orchestra vystúpili poprední sólisti ako hornista Radek Baborák, huslista Václav Hudeček, speváci Adriana Kučerová a Pavol Bršlík či klavirista Leo de María. V júli bude orchester účinkovať spolu so súborom Hradišťan na Cyrilo-metodských slávnostiach v Nitre a Terchovej. Neskôr bude orchester hosťovať na 48. ročníku Medzinárodného hudobného festivalu Karola Szymanowského v Zakopanom (Poľsko).