Klement Slavický – Ej, srdénko moje
Nad Strážnicú jasno
Nad Strážnicú jasno, hej!
Nad horama mračno!
Nepřišél šohajek,
gdo ví co ho zašlo.
Nepřišél šohajek,
gdo ví co ho zašlo.
Ej, srdenko moje,
co že mňa tak bolíš,
snad sa ty mi viec už
nigdá nezahojíš?
Zahojil by jeden,
ale neví jako,
zahojil by druhý,
ale je daleko, daleko.
Šohajku s modrýma očima
Šohajku, šohajku
s modrýma očima,
věru bych za tebú
Dunaj přeskočila.
Dunaj přeskočila,
moře přebrodila,
za tebú, šohajku,
abych ťa lúbila.
Šohajku, šohajku
s modrýma očima.
Těžko temu kameňovi
Těžko temu kameňovi,
co pod vodú plyne,
ešče tíže je šak temu,
gdo keho miluje.
Já su sama taková,
aj já sem milovala,
šohajíčka mi vzali,
zůstala sem tak sama.
Ej, ej, zůstala sem tak samúčká
jako ta hruščička v poli,
šak já si zavolám Janíčka,
on mi to srdéčko zhojí.
Poď, Janíčku, poď ke mně,
přisedni si podle mně,
ať mně to srdéčko víc nebolí,
ať se mé srdéčko rozveselí!
Ej, ej, ať mně to srdéčko víc nebolí,
ať se mé srdéčko rozveselí!
Pověz mi, má milá
Pověz mi, má milá,
proč si tak spanilá,
proč si tak pěkná,
proč si tak pěkná?
A co bych nebyla,
dyž su rychtářova,
a co bych nebyla,
dyž su rychtářova!
Očička mám jako trnka,
nožičky mám jako srnka,
proto su, můj milý,
proto su tak pěkná.
Teď už vím, má milá,
proč si tak spanilá,
proč si tak pěkná,
proč si tak pěkná.
Studená rosenka
Studená rosenka
tej noci padala,
dyž sem, šohájku,
dveřa za tebú,
za tebú zavírala.
Studená rosenka,
studená jako led,
nemožu ťa, můj šohajku,
nemožu ťa zapomnět!
Jednou zapomenu,
po druhé spomenu,
po třetí, ach, můj šohajku,
slzy líca polejú.
Nemožu ťa, můj šohajku,
nemožu ťa zapomnět!
Byla sem ešče malá
Byla sem ešče malá,
dyž sem k vám chodívala,
za tebú, můj šohajku,
za tebú, můj šohajku.
A čím sem byla věčí,
mívala sem tě radší,
můj nejmilejší,
můj nejkrásnější.
Teď si mně však zradil,
mé srdenko ranil!
Proč si mně, šohajku,
tu ránu zasadil?
Giuseppe Verdi – Seste Romanze I, Perduta ho la pace (Luigi Balestra)
Giuseppe Verdi – Šesť romancí I, Môj pokoj (voľný preklad)
Perduta ho la pace,
ho in cor mille guai;
Ah, no, più non spero
trovarla più mai.
Môj pokoj je tam,
moje srdce je mdlé,
už nenájdem pokoja,
už nikdy nie.
M’è buio di tomba
ov‘egli non è;
Senz’esso un deserto
è il mondo per me.
Kde nie je môj pán,
tam hrob svoj mám,
celučký svet
je pre mňa žlč a jed.
Mio povero capo
confuso travolto;
Oh misera, il senno,
il senno m’è tolto!
Moja hlávka, ach,
je potrestaná,
moja úbohá myseľ
roztrieštená.
Perduta ho la pace,
ho in cor mille guai;
Ah, no, più non spero
trovarla più mai.
Môj pokoj je tam,
moje srdce je mdlé,
už nenájdem pokoja,
už nikdy nie.
S’io sto al finestrello,
ho gl‘occhi a lui solo;
S’io sfuggo di casa,
sol dietro a lui volo.
Za ním sa dívam
okienkom,
za ním len chodím,
keď vonku som.
Oh, il bel portamento;
oh, il vago suo viso!
Qual forza è nei sguardi,
che dolce sorriso!
Jeho odvážny krok,
jeho driečny vzrast,
jeho očí sila
a úsmev úst!
E son le parole
un magico rio;
Qual stringer di mano,
qual bacio, mio Dio!
Ako ľahko plynie
reč kúzelná,
ako ruku stíska,
ako sa bozkať vie.
Perduta ho la pace,
ho in cor mille guai;
Ah, no, più non spero
trovarla più mai.
Môj pokoj je tam,
moje srdce je mdlé,
už nenájdem pokoja,
už nikdy nie.
Anela congiungersi
al suo il mio petto;
Potessi abbracciarlo,
tenerlo a me stretto!
Po ňom, môj bože,
sa túžbou chviem.
Ó kiežby som ho zastihla,
kiežby uvidela.
Baciarlo potessi,
far pago il desir!
Baciarlo! e potessi
baciata morir.
Keby som ho držať smela,
keby bozkať mohla,
keby som pri bozkoch
jeho zahynula!
Giuseppe Verdi – Seste Romanze II, Ad una stella (Andrea Maffei)
Šesť romancí II, K hviezde (voľný preklad)
Bell’astro della terra,
Luce amorosa e bella,
Come desia quest’anima
Oppressa e prigioniera
Le sue catene infrangere,
Libera a te volar!
Krásna hviezda na nebi,
svetlo lásky a krásy,
ako veľmi túži táto duša,
utláčaná a uväznená,
rozlomiť svoje putá,
a slobodne vzlietnuť!
Gl’ignoti abitatori
Che mi nascondi, o stella,
Cogl’angeli s’abbracciano
Puri fraterni amori,
Fan d’armonie cogl’angeli
La spera tua sonar.
Neznámi obyvatelia,
ktorých ukrývaš, ó hviezda,
objímajú sa s anjelmi
v čistej, bratskej láske,
fanúšikovia anjelskej harmónie
kde tvoja nádej bude znieť.
Le colpe e i nostri affanni
Vi sono a lor segreti,
Inavvertiti e placidi
Scorrono i giorni e gli anni,
Nè mai pensier li novera,
Nè li richiama in duol.
Naše viny a trápenia
sú navždy skryté,
nepozorovane a pokojne
plynú im dni i roky,
nemyslíme na nich,
ani za nimi netreba smútiť.
Bell’astro della sera,
Gemma che il cielo allieti,
Come alzerà quest’anima
Oppressa e prigioniera
Dal suo terreno carcere
Al tuo bel raggio il vol!
Krásna hviezda večerná,
drahokam, čo nebo zdobí,
ako by mohla táto duša,
utláčaná a uväznená,
z väzenia pozemského
k tvojmu krásnemu lúču vzlietnuť!
Giuseppe Verdi – Stornello (anonym)
Stornello (voľný preklad)
Tu dici che non m’ami... anch’io non t’amo...
Dici non vi vuoi ben, non te ne voglio.
Dici ch’a un altro pesce hai teso l’amo.
Anch’io in altro giardin la rosa coglio.
Hovoríš, že ma nemiluješ... je teba tiež nie...
Hovoríš, že ti na mne nezáleží, mne tiež nie.
Hovoríš, že už chytáš inú rybku.
Ja už tiež trhám ruže v inom záhone.
Anco di questo vo’che ci accordiamo:
Tu fai quel che ti pare, io quel che voglio.
Son libero di me, padrone è ognuno.
Servo di tutti e non servo a nessuno.
Chcem, aby sme sa na tomto zhodli:
rob, čo sa ti páči, ja urobím tiež čo chcem.
Som voľná, každý nech je svojím pánom.
Slúžim všetkých a zároveň nikomu.
Costanza nell’amor è una follia;
Volubile io sono e me ne vanto.
Non tremo più scontrandoti per via,
Né, quando sei lontan mi struggo in pianto.
Come usignuol che uscì di prigionia
Tutta la notte e il dì folleggio e canto.
Vernosť v láske je hlúposť;
Som nestála a som na to hrdá.
Už sa nechvejem, keď ťa stretnem na ulici,
ani sa netrápim v slzách, keď si ďaleko.
Ako slávik, čo vyšiel z klietky,
celú noc aj deň šantím a spievam.
Jevgenij Iršai – We Outgrow Love (Emily Dickinson)
Jevgenij Iršai – Aj z lásky raz vyrastieme
We outgrow Love
Aj z lásky raz vyrastieme (voľný preklad)
We outgrow love like other things
And put it in the drawer,
Till it an antique fashion shows
Like costumes grandsires wore.
Aj z lásky vyrastieme raz
a skončí v poličke,
kde vyjde z módy ako kroj
po našej babičke.
I took my power in my Hand
Vzala som silu, odvahu (Milan Richter)
I took my Power in my Hand
And went against the World
’Twas not so much as David had
But I was twice as bold
Vzala som silu, odvahu,
so svetom biť sa chcela;
slabšia než Dávid kedysi,
no dvakrát taká smelá.
I aimed by Pebble but Myself
Was all the one that fell
Was it Goliath was too large
Or was myself too small?
Kamienkom hodila som:
sama som padla, zlyhala.
Goliáš — priveľký bol,
či ja som bola primalá?
They say that “Time assuages”
Vraví sa: „Čas, ten lieči…“ (Milan Richter)
They say that “Time assuages”
Time never did assuage
An actual suffering strengthens
As Sinews do, with age
Vraví sa: „Čas, ten lieči…“
čas nikdy neliečil.
Len bolesť mocnie s rokmi,
ako sval viac má síl.
Time is a Test of Trouble
But not a Remedy
If such it prove, it prove too
There was no Malady
Time never did assuage
Čas je len skúška smútku,
nie liek. Čo premôcť ním?
Ak vylieči, tak svedčí:
„Ten nebol nemocný.“
Each life converges to some centre
Každý život smeruje k nejakému stredu (voľný preklad)
Each life converges to some centre
Expressed or still;
Exists in every human nature
A goal,
Každý život smeruje k nejakému stredu
Vyjadrený či skrytý;
V každej ľudskej prirodzenosti
Je cieľ,
Ungained, it may be, by a life‘s low venture,
But then,
Eternity enables the endeavoring
Again.
Možno nedosiahnutý v biednom pokuse života,
No potom
Večnosť dáva možnosť
Skúsiť to zas.
I never lost as much but twice
Dvakrát som prišla o toľko (Milan Richter)
I never lost as much but twice,
And that was in the sod.
Twice have I stood a beggar
Before the door of God!
Dvakrát som prišla o toľko
– zem zacelila ranu.
Dvakrát som ako žobráčka
prišla pred božiu bránu.
Angels twice descending
Reimbursed my store
Burglar! Banker Father!
I am poor once more!
Anjeli dvakrát zleteli
nahradiť, čo boh predal.
Ty zlodej, bankár! Otec! Zasa som,
už po tretí raz, bedár.
Erik Satie – Tendrement (Vincent Hyspa)
Erik Satie – Nežne (voľný preklad)
D’un amour tendre et pur
afin qu’il vous souvienne,
Voici mon coeur, mon coeur tremblant,
Mon pauvre coeur d’enfant
Et voici, pâle fleur
que vous fites éclore,
Mon âme qui ce meurt de vous
Et de vos yeux si doux.
Z nežnej a čistej lásky,
aby ste pamätali,
tu je moje srdce, moje chvejúce sa srdce,
moje úbohé detské srdce.
Hľa bledý kvet,
ktorý ste nechali rozkvitnúť,
moja duša, ktorá umiera pre vás,
pre vaše oči, také nežné.
Mon âme est la chapelle,
Où la nuit et le jour
Devant votre grâce immortelle,
Prie à deux genoux mon fidèle amour.
Moja duša je kaplnka,
kde vo dne i v noci
kľačiac sa modlí moja verná láska,
pre vašu nesmrteľnú milosť.
Dans l’ombre et le mystère
Chante amoureusement
Un douce prière,
Païenne si légère,
C‘est votre nom charmant.
V tieni a tajomne
spieva ľúbostne
sladkú modlitbu,
pohanskú a nežnú,
vaše očarujúce meno.
D’un amour tendre et pur...
Z nežnej a čistej lásky...
Des roses sont écloses
Au jardin de mon coeur,
Ces roses d‘amour sont moins roses
Que vos adorables lèvres en fleur.
Ruže rozkvitli
v záhrade môjho srdca,
tie ruže lásky sú menej ružové
aké sú rozkošné vaše rozkvitnuté pery.
De vos main si cruelles
Et dont je suis jaloux,
Effeuilles les plus belles,
Vous pouvez les cueillir,
le jardin est à vous.
A vašimi rukami tak krutými,
ktoré vám závidím,
otrhajte tie najkrajšie
a pozbierajte ich,
tá záhrada je vaša.
D’un amour tendre et pur...
Z nežnej a čistej lásky...
Erik Satie – La diva de l’empire (Dominique Bonnaud & Numa Blès)
Diva impéria (voľný preklad)
Sous le grand chapeau Greenaway,
Mettant l‘éclat d‘un sourire,
D’un rire charmant et frais
De baby étonné qui soupire,
Little girl aux yeux veloutés,
C’est la Diva de l’Empire.
C’est la rein’ dont s’éprennent
Les gentlemen
Et tous les dandys
De Piccadilly.
Pod veľkým Greenaway klobúkom,
Dodáva lesk úsmevu,
Čarovný a svieži smiech
Udiveného dieťaťa, ktoré vzdychá,
Dievčatko so zamatovým pohľadom,
To je Diva Impéria.
Kráľovná, do ktorej sa zamilujú
všetci gentlemani
a fešáci
z Piccadilly
Dans un seul “yes” elle mettant de douceur
Que tous les snobs en gilet à coeur,
L’accueillant des hourras frénétiques,
Sur la scène lancent des gerbes de fleurs,
Sans remarquer le rire narquois
De son joli minois.
Do jediného „yes“ vkladá toľko nežnosti,
Že všetci snobi v srdiečkových vestách,
Vítajú ju nadšenými výkrikmi,
Na javisko hádžu kytice kvetov,
Bez toho, aby si všimli posmešný úsmev
na jej rozkošnej tváričke.
Elle danse presque automatiquement
Et soulève, oh très pudiquement,
Ses jolis dessous de fanfreluches,
De ses jambes montrant le frétillement.
C‘est à la fois très très innocent
Et très très excitant.
Tancuje sťa bábka,
A dvíha, ó veľmi hanblivo,
Svoje pôvabné čipkované spodničky,
v mihotavom pohybe jej nôh.
Je to zároveň veľmi veľmi nevinné
A veľmi veľmi vzrušujúce.