Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

[ AUDIO – 01:25:08 ] [ AUDIO – 01:25:08 ] [ video > ]

  Prehrať audioPlay audio
00:00
00:00
  • Off
  • Subtitles
  • Titulky

  Bulletin ku koncertu

[ Autor textu: Eva Miškovičová ]

V období talianskeho baroka sledujeme rozkvet husľového koncertu v jeho forme, rozsahu, ale i obsahu, ktorý umožnilo zdokonalenie nástroja samotného. Niet divu, že práve v Taliansku vznikajú diela, ktoré nasledujúce storočia patrili k tým najobľúbenejším a najkvalitnejším opusom vôbec. Charakteristická črta týchto koncertov, poskytovanie priestoru bohatej invenčnosti interpreta a výdatnej predstavivosti publika, si dejinami nesú aj Štyri ročné obdobia Antonia Vivaldiho. Prette Rosso – Červený Kňaz, ako rodáka z talianskych Benátok nazývali, bol v dobe neskorého baroka činorodým a populárnym skladateľom. Jeho tvorba predstavuje asi 790 opusov, ale podľa novoobjavených diel, ktorých autorstvo ešte nebolo potvrdené, nie je tento počet zrejme konečný. Vivaldi značne ovplyvnil aj tvorbu J. S. Bacha, ktorý transkriboval aj niekoľko jeho husľových koncertov pre čembalo a orchester. Vivaldiho skladateľské začiatky sa spájajú s rodnými Benátkami, kde pedagogicky a organizačne pôsobil v charitatívnej organizácii inštitútu Ospedalle della Pietà, ktorá sa venovala sirotám a odloženým deťom. Mnohé súbory koncertov vychádzajúce z Vivaldiho učiteľskej praxe vznikali práve v tomto období. Väčší ohlas zaznamenal až súbor husľových koncertov L’Estro armonico. Po vysvätení za kňaza v roku 1703 Vivaldi pôsobil vo viacerých kútoch sveta, kde vznikli ďalšie husľové kompozície. Vrcholné obdobie kompozičného rozmachu čakalo Vivaldiho v Mantove, kde od roku 1718 pôsobil v pozícii kapelníka u vojvodu Filipa Hesensko-Darmstadtského. Nastávajúce roky sa orientoval najmä na komponovanie opier uvádzaných na jeho dvore, ale aj v mestách, do ktorých cestoval, ako Miláno, Rím či Benátky. Práve v tomto čase v roku 1725 vznikol cyklus dvanástich koncertov Il Cimento dell’Armonia e dell’Inventione op. 8 (Harmonické a invenčné pokušenie), z ktorého prvé štyri zaradil do cyklu Štyri ročné obdobia. Vivaldi ovplyvnený krajinou okolo Mantovy skomponoval dielo, ktoré doplnil sonetmi vykresľujúcimi náladu hudby. Či „sonetto dimostrativo“ k štyrom koncertom je z pera skladateľa, nevedno, zaznamenal ich však priamo do nôt tak, aby pripojil vety sonetu k melodickým frázam v partitúre. Majstrovské spracovanie virtuózneho sólového partu huslí v koncertoch poväčšine prináša zvukomalebné efekty a atmosféru príbehu ako takého zastupujú orchestrálne ritornely. Štyri koncerty cyklu dedikované grófovi Václavovi z Morzinu vznikali samostatne, čo indikujú aj ich rozdielne čísla.

Jar

„Nadišla jar, šantivé vtáčiky ju vítajú veselým štebotom, kým potôčiky tíško zurčia jarným vánkom; oblohu zakryjú temné mračná, blesky a hromy jarných búrok, keď zmĺknu, rozľahne sa vôkol opäť štebotavá radosť zo života; na utešenej rozkvitnutej lúke v lahodnom šume kvetov a stromov odpočíva pastier so svojim verným psom; lesné víly s ním tancujú na melódiu pastierskej píšťalky, oslavujúc pod jasným nebom veľkolepý príchod jari.“

Prvý koncert E dur RV 269 dáva vyniknúť sólistovi a necháva mu veľký priestor pre predvedenie jeho technickej virtuozity, častokrát sólovo bez podpory orchestra. K vykresleniu obrazov radosti, veselosti, osláv jari a prebúdzajúcej sa prírody Vivaldimu dopomáha síce pre huslistu neľahká, ale s danou atmosférou spojená pozitívna tónina E dur. Jedným z najpôsobivejších momentov v prvej časti Allegro je pozastavenie na mieste sugestívneho spracovania spevu vtákov vloženého medzi dialóg troch sólových huslí vo voľnom tempe, bez metrických pravidiel, pri ktorom výsledok do značnej miery závisí od fantázie interpretov. Pokojnú atmosféru druhej časti Largo e pianissimo sempre v tmavo zafarbenej tónine cis mol miestami prerušuje presvedčivý „štekot psa“ vo violovom parte. Allegro tretej časti Danza pastorale pokračuje virtuóznymi pasážami sólových huslí, nadväzuje na úvodnú časť a opäť vyzýva k tancu a oslave príchodu jari v spoločnosti nýmf.

Leto

„Horúci úmor slnkom zapáleného leta vysiľuje ľudí, stáda, po živote prahnú píniové háje; zakuká kukučka a zaraz jej na odpoveď zahrkútajú hrdličky a zaspievajú stehlíky; jarný vánok tíško dýcha, no zrazu ho na súboj vyzve severák, zľakne sa bezbranný pastier, neistý strachuje sa o svoj osud. Strach zo zúrivých bleskov a hromov, dotieravé roje múch a komárov oberajú znaveného človeka o odpočinok! Ach, nepomôže strachovať sa, nebo duní, padajú blesky, spŕška krupobitia zráža k zemi hrdo sa týčiace obilné klasy.“

Bohatou prácou s tempami, agogickými zmenami a výrazom prináša druhý Koncert g mol RV 315 výrazný kontrast. Vivaldi v prvej časti Allegro non molto ako aj druhej Adagio využíva improvizačnú voľnosť, častokrát nepredurčuje tempo, čím zvukomalebné stvárnenie horúceho leta s jeho kontrastmi ponecháva na invenčnosti intepreta. Záver koncertu patrí najpopulárnejšej a z celého cyklu nepochybne najznámejšej časti Presto, ktorá svojou dravosťou a dynamickou gradáciou vyjadruje výjavy letnej búrky zo sonetu.

Jeseň

„Spevom a tancom oslavujú hospodári radosť z úrodnej žatvy, kým ich bujarých nezmôže Bakchov mok a neukončí radovánky tuhým spánkom; vtedy zanechajú tanca a spevu; prehriaty vzduch s vôňou jesene ich napĺňa radosťou, nastáva čas slastného odpočinku a spokojného života; v rannom brieždení vychádzajú na poľovačku lovci s lesnými rohmi, puškami a psami, sledujú stopu unikajúcej zveri a tá vystrašená medzi strelami z pušiek a psím štekotom leží ranená, márne sa pokúša utiecť, vysilená umiera.“

V Koncerte F dur RV 293 Vivaldi nešetril talianskym temperamentom a aj keď miestami ustupuje programovosti, virtuozitu preniesol do všetkých nástrojových skupín. Skladateľovi na vyjadrenie atmosféry dožiniek a osláv s nimi spojených poslúžila aj tónina, ktorá sa v dejinách hudby spája práve s tematikou prírody. V druhej časti Adagio je vykreslená atmosféra oslavami opojených dedinčanov, pričom hudba prebúdza fantáziu poslucháča. Tretia časť Allegro je výzvou pre sólistu v úskaliach veľkolepých gradácií.

Zima

„Skrehnutí ľudia trasú sa v mrazivom snehu, bojujú s ľadovou víchricou, prešľapujú sem a tam od zimy, drkocú zubami v štipľavom mraze; príjemne plynú zimné dni pri teplom krbe, zatiaľ čo silný dážď vonku zúri, pomaličky kráčajú po ľade opatrne, snažia sa nespadnúť; rýchly krok, pošmyknú sa, padnú na zem, opäť zodvihnú sa na ľade, rozbehnú sa a zas padnú, až kým ľad nepraskne. Za ťažkými dverami počuť zúrivé zavýjanie všetkých víchrov, to je zima, ktorá však aj tak prináša potešenie.“

Pochmúrnu atmosféru zimy posledného Koncertu f mol RV 297 Štyroch ročných období Vivaldi opäť majstrovsky vystihol výberom tóniny a motivickým spracovaním scén programu prvej časti Allegro non molto. Kontrastné Largo vykresľujúce obraz odpočívajúceho pastiera v teple domova je melodicky príťažlivé a medzi interpretmi sa teší veľkej obľube. Vystrieda ho záverečné Allegro, v ktorom počuť preháňanie sa „severských vetrov“ brilantne ukončujúce dielo s veľkorysým priestorom prenechaným fantázii sólistu. Nielen tu, ale v takmer celom cykle koncertov sa ponúka otázka, kde z hľadiska interpretácie vyzdvihnúť programovosť a kde husľovú virtuozitu. Ideál rovnosti a vyváženosti oboch zložiek je v niektorých momentoch nemožný najmä pre vysoké nároky kladené na virtuozitu sólového partu.

Argentínsky skladateľ Astor Piazzolla priniesol do hudby 20. storočia prvky juhoamerickej kultúry. Potomok talianskych imigrantov značnú časť detstva prežil v New Yorku, kde absorboval atmosféru jazzových klubov a neskôr sám hral v rôznych formáciách na klavíri a bandoneóne. Kompozície, v ktorých spájal argentínske tango s jazzom a klasickou hudbou, boli vo veľkej miere syntézou temperamentu, ktorý mu bol daný do vienka a ktorý získaval z prostredia, v ktorom žil. Štúdium inštrumentácie, harmónie, kontrapunktu a analýzy klasickej hudby ako aj diel predstaviteľov rôznych štýlových období mu otvorilo možnosti na experimentovanie so zvukom, farbou a s modernými hudobnými nástrojmi. Piazzollovo úsilie sa zhmotnilo v jedinečnej hudobnej forme nuevo tango, ktorá sa stala ťažiskom jeho tvorby. V rodnej krajine inováciou tanga neuspel a istý čas ostal nepochopený. Svoje pôsobenie presunul do USA a Európy, kde si svojou tvorbou podmanil srdcia poslucháčov. Piazzollova hudba prenikla do filmov, televíznych programov, reklám a napokon sa vďaka popularizácii formy rehabilitovala aj u samotných Argentínčanov, ktorí mu dali prezývku El Gran Astor – Veľký Astor. Pre interpretáciu a popularizáciu svojich diel založil Quinteto Nuevo Tango v zložení bandoneón, husle, klavír, elektrická gitara, kontrabas.

Najhrávanejší cyklus Estaciones Porteñas – Štyri ročné obdobia v Buenos Aires Astora Piazzollu sa vyznačuje hneď niekoľkými paralelami s Vivaldiho dielom. Autor štvorčasťovej kompozície na slávneho predchodcu nadväzuje nielen názvom, citáciami motívov, ale aj pôvodným zámerom vytvoriť samostatné skladby bez zaradenia do spoločného celku. Skladby venované novovzniknutému súboru vznikali postupne a svojimi koncertantnými plochami sa odlišovali od ostatnej tvorby skladateľa. Súčasné koncertné uvedenie diela kopíruje sled období v roku, čo sa však líši od Piazzollovho pôvodného konceptu. Prvou kompozíciou bolo Verano Porteño, Leto v Buenos Aires, vytvorené ku hre Melenita de oro Rodrígueza Muñoza v roku 1965. Až po štyroch rokoch nasledovalo Invierno porteño, Zima v Buenos Aires. Cyklus Piazzolla uzavrel v roku 1970 skladbami Primavera porteño, Jar a Otono porteño, Jeseň v Buenos Aires. Skladby existujú vo viacerých úpravách, sám autor ich inštrumentoval pre rôzne obsadenia, party obohacuje o menej tradičné techniky, s dôrazom na dynamicky a živelne spracované tango. Výnimkou je Zima, v ktorej sa búrlivý argentínsky tanec strieda s pochmúrnymi a úzkostnými náladami chladného obdobia. Štvrťstoročie od vzniku poslednej časti ruský skladateľ Leonid Desiatnikov dielo transkriboval pre husle a sláčikový orchester a zmenil poradie skladieb. Projekt ozvláštnil spojením Vivaldiho a Piazzollovho diela v inverznom slede tak, aby znázornil zrkadlový priebeh ročných období na dvoch rôznych svetadieloch.

Eva Miškovičová

–––––
Bibliografický údaj: MIŠKOVIČOVÁ, Eva: Text ku koncertu 1. 4. 2022, in: Slovenská filharmónia, Hudba troch storočí, Cyklus DE, 73. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2022

  Životopisy

DALIBOR KARVAY

„Snažím sa o to, aby som na pódiu mal pocit, akoby som počúval niekoho iného, akoby som bol divák, ktorý sedí v hľadisku a vychutnáva si koncert.“

Na husliach začal hrať pod vedením svojho otca už ako trojročné dieťa. Niekoľko nahrávok pre Slovenský rozhlas v Bratislave realizoval už počas štúdia na Základnej umeleckej škole vo Vrútkach. Absolvoval mimoriadne štúdium na Žilinskom konzervatóriu u Bohumila Urbana a od roku 1999 študoval na Viedenskom konzervatóriu v triede Borisa Kuschnira. Zúčastnil sa taktiež viacerých majstrovských kurzov u uznávaných pedagógov ako Eduard Grach, Mincho Minchev, Herman Krebbers.

Okrem sólovej kariéry pôsobí od roku 2020 vo funkcii koncertného majstra orchestra Wiener Symphoniker. Počas pandémie sa s orchestrom predstavil v rámci cyklu „koncertov z obývačky“ aj ako sólista v Saint-Saënsovej Introdukcii a Ronde capriccioso, čím demonštroval svoje hráčske danosti v oboch umeleckých pozíciách.

Medzi jeho najvýznamnejšie úspechy patrí víťazstvo na VIII. Medzinárodnom stretnutí mladých hudobníkov v argentínskej Córdobe (1996), cena Eurovízie – Grand Prix Mladý hudobník roka (2002), prvé miesto na Medzinárodnej súťaži Tibora Vargu vo Švajčiarsku (2003), cena Medzinárodnej tribúny mladých interpretov New Talent (2005) a víťazstvo na Medzinárodnej husľovej súťaži Davida Oistracha v Moskve (2008). Za spoluúčasti Mstislava Rostropoviča hral na koncerte pre princa Charlesa z Walesu vo Windsor Castle (2003). Opakovane prijal pozvanie na Seiji Ozawa International Academy vo Švajčiarsku. V roku 2009 získal Cenu ministra kultúry Slovenskej republiky za vynikajúce umelecké výsledky a úspešnú medzinárodnú reprezentáciu slovenského interpretačného umenia. Nadácia Tatra banky mu v roku 2011 udelila cenu Mladý tvorca v kategórii hudba.

Ako sólista spolupracoval s renomovanými dirigentmi ako Leif Segerstam, Ion Marin, Hiroyuki Iwaki, Jaap van Zweden, Marek Janowski, Alexander Rahbari, Roman Kofman, Benjamin Wallfisch, Ondrej Lenárd, Oliver Dohnányi, Leoš Svárovský a ďalší. Medzi orchestre, s ktorými hral ako sólista, patrí Symfonický orchester Berlínskeho rozhlasu, English Chamber Orchestra, Camerata Salzburg, Orchestra Ensemble Kanazawa, Česká filharmónia, Orchester Národného divadla Mannheim, Symfonický orchester Viedenského rozhlasu, Viedenský komorný orchester, holandský Het Gelders Orkest, Solistes Européens Luxembourg, Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Štátny komorný orchester Žilina a mnohé ďalšie.

Intenzívne sa venuje aj komornej hre, pričom spolupracuje so špičkovými umelcami ako Radek Baborák, Julian Rachlin, Wenzel Fuchs, Boris Kuschnir, Daniel Buranovský a iní. Od roku 2014 je pedagógom na Musik und Kunst Privatuniversität der Stadt Wien. Dalibor Karvay hrá na husliach vyrobených viedenskou husliarkou Juliou Mariou Pasch.


EWALD DANEL

študoval hru na husliach a dirigovanie na ostravskom konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Absolvoval dirigentský kurz u Karla Österreichera, kurz zborového dirigovania u Jana Wierszyłowského a doktorandské štúdium u Bohdana Warchala. Po ukončení štúdia dva roky pôsobil ako koncertný majster v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu a v orchestri Slovenského národného divadla. Od roku 1985 je koncertným majstrom Slovenskej filharmónie. V roku 2001 prevzal po Bohdanovi Warchalovi post umeleckého vedúceho Slovenského komorného orchestra.

Ako sólista a dirigent sa predstavil na koncertných pódiách v mnohých krajinách Európy i zámoria (Japonsko, Kórea, Egypt, Panama, Brazília, USA). Dlhodobá spolupráca ho spája s Orquestra Sinfonica Municipal São Paulo, Hiroshima Symphony Orchestra, Akita Chamber Orchestra, Tokyo Harmonia Chamber Orchestra, hosťovsky vystupoval s orchestrami Klang Verwaltung München, Orchestra Ensemble Kanazawa, Nagoya Philharmonic Orchestra, Osaka Symphoniker, Sakata Philharmony, orchestrom PKF – Prague Philharmonia, Orquesta Filarmónica de Málaga, Janáčkovou filharmóniou Ostrava a i. V Hiroshima Symphony Orchestra bol v rokoch 2008 – 2014 hlavným hosťujúcim dirigentom. Okrem dirigentských a sólistických aktivít s orchestrami a účinkovaním v sólových recitáloch má umelec bohaté skúsenosti aj v oblasti komornej hry, ktoré získal predovšetkým ako primárius Slovenského kvarteta od r. 1986, od r. 1987 ako spoluzakladateľ Slovenského klavírneho tria. Stál pri zrode Kubínovho kvarteta (na violovom poste) a niekoľko rokov hral tiež v súbore Musica aeterna. V rokoch 1992 – 1996 pôsobil ako umelecký vedúci komorného orchestra mesta Bratislavy Cappella Istropolitana. Umelec sa spolupodieľa na rôznych projektoch v komorných ansámbloch doma i v zahraničí. V roku 2012 mu bola udelená Cena Sebastian za mimoriadny prínos k odkazu diela J. S. Bacha. Získal tiež cenu Cieszynit Uznania 2019 za mimoriadnu reprezentáciu regiónu Tešínskeho Sliezska v zahraničí.

Ako pedagóg pôsobil v rokoch 1987 – 1998 na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, v rokoch 1999 – 2003 a 2007 – 2009 bol hosťujúcim profesorom na Aichi Prefectural University of Fine Arts and Music v Nagoyi v Japonsku. V r. 2001 viedol interpretačné majstrovské kurzy pre profesionálnych orchestrálnych hráčov na Affinis Music Festivale v Japonsku. V súčasnosti je pedagógom na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Ako umelecký vedúci Slovenského komorného orchestra uskutočňuje mnohé zaujímavé projekty, pre slovenské publikum objavuje doposiaľ neuvedené diela svetovej hudobnej literatúry, významnou mierou sa podieľa na uvádzaní nových diel slovenských autorov. Inicioval cyklus koncertov v chrámoch a tiež koncerty pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Od roku 2004, stého výročia úmrtia Antonína Dvořáka, opakovane uvádza jeho Biblické piesne v zborovom unisone na pôde Slovenskej filharmónie, ale aj ako projekt otvorený pre široký okruh záujemcov, napr. na festivale Pohoda 2018 za účasti vyše 250 spevákov. Cielená dlhodobá spolupráca s rôznymi cirkevnými a amatérskymi speváckymi zbormi a hudobnými súbormi v role dirigenta, organizátora i autora duchovnej hudby je významnou súčasťou jeho umeleckých aktivít.


SLOVENSKÝ KOMORNÝ ORCHESTER

vznikol na jeseň roku 1960 na pôde Slovenskej filharmónie. Pri jeho zrode stál vynikajúci huslista sliezskeho pôvodu Bohdan Warchal (1930–2000). Od svojho založenia bol jedným z najpopulárnejších súborov v oblasti klasickej hudby na Slovensku. Pod vedením majstra Warchala sa sformoval na popredného predstaviteľa slovenského interpretačného umenia v zahraničí. V roku 2001 prevzal vedenie orchestra Ewald Danel.

Okrem pravidelných koncertov na pôde Slovenskej filharmónie, účinkovania na festivaloch a koncertných turné v zahraničí, orchester uskutočňuje mnohé mimoriadne zaujímavé koncertné projekty. Po prvýkrát na Slovensku predniesol na jednom koncerte kompletné Bachove Orchestrálne suity a Brandenburské koncerty. Postupne uviedol všetky concerti grossi G. F. Händla, A. Corelliho a raritný komplet sláčikových symfónií mladého F. Mendelssohna Bartholdyho, opakovane uviedol Händlovo oratórium Mesiáš. Pre slovenské publikum objavil mnohé, doteraz na Slovensku neuvedené diela svetových autorov, vo vlastnom aranžmáne viackrát uviedol piesne J. Ježka. Významnou mierou sa podieľa na uvádzaní slovenskej hudobnej tvorby, od roku 2001 premiéroval viac ako šesťdesiat skladieb.

Mimoriadnymi koncertmi si orchester pravidelne pripomína nielen významné výročia jubilujúcich skladateľov a hudobných osobností, ale každoročne organizovaným slávnostným koncertom Hommage a Bohdal Warchal i výrazný prínos svojho zakladateľa pre slovenskú hudobnú scénu. V rámci koncertného cyklu Hudba v chrámoch dlhodobou umeleckou spoluprácou podporuje prácu neprofesionálnych zborov. Spolupráca so zbormi sa medzičasom rozšírila i do úspešnej kooperácie s neprofesionálnymi komornými orchestrami a v posledných rokoch sa realizuje v celoslovenskom meradle.

Z ďalšej pozoruhodnej koncertnej činnosti je dôležité spomenúť, že orchester už niekoľko rokov pokračuje v takmer dvestoročnej bratislavskej tradícii uvádzania diela J. Haydna Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži v Dóme sv. Martina na Kvetnú nedeľu (najbližšie 10. 04. 2022); pokračuje tiež v pravidelnom uvádzaní Koncertov bez bariér pre ľudí so zdravotným znevýhodnením; spolupracuje s významnými slovenskými či zahraničnými sólistami. Okrem toho sa každoročne venuje príprave a realizácii koncertov pre deti a mládež v pravidelných koncertných cykloch Slovenskej filharmónie a v spolupráci s Detskou univerzitou v Bratislave. V marci 2019 premiéroval SKO spolu s Jurajom Kukurom hudobno-dramatické predstavenie „Biblia“ v Divadle Aréna, ktoré uvádzajú aj na rôznych festivaloch na Slovensku a v Českej republike.

V nedávnom období SKO koncertoval v Japonsku, Južnej Kórei, Francúzsku, Španielsku, Nemecku, Švajčiarsku a Českej republike. Vo februári 2021 na Slávnostnom koncerte k 60. výročiu založenia SKO uviedol rovnaký program, aký zaznel na prvom koncerte SKO vo februári 1961. V sezóne 2021/2022 koncertoval na Slovensku a v Poľsku, v júni je naplánované turné po Taliansku. Počuť ho budeme môcť i na festivale Prešovská hudobná jar a v ďalších mestách Slovenska.

Slovenský komorný orchester

Piatok 1. 4. 2022, 19.00 h
D/E – Hudba troch storočí, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

ProgramProgram
Antonio VivaldiAntonio Vivaldi (1678–1741)
  Koncert pre husle a sláčikový orchester, op. 8, č. 1 D dur, RV 269 „Jar“ Concerto for violin and orchestra, Op. 8, No. 1 in D major, RV 269 “Spring”
  AllegroAllegro
  Largo e Pianissimo SempreLargo e Pianissimo Sempre
  Danza Pastorale: AllegroDanza Pastorale: Allegro
  Koncert pre husle a sláčikový orchester, op. 8, č. 2 g mol, RV 315 „Leto“ Concerto for violin and orchestra, Op. 8, No. 2 in G minor, RV 315 “Summer”
  PrestoPresto
  Allegro Non Molto - AllegroAllegro Non Molto - Allegro
  Adagio - Presto - AdagioAdagio - Presto - Adagio
  Koncert pre husle a sláčikový orchester, op. 8, č. 3 F dur, RV 293 „Jeseň“ Violin Concerto, Op. 8, No. 3 in F major, RV 293 “Autumn”
  Dormienti Ubriachi: Adagio MoltoDormienti Ubriachi: Adagio Molto
  Ballo e Canto de Villanelli: AllegroBallo e Canto de Villanelli: Allegro
  La Caccia: AllegroLa Caccia: Allegro
  Koncert pre husle a sláčikový orchester, op. 8, č. 4 f mol, RV 297 „Zima“ Concerto for violin and string orchestra, Op. 8, No. 4 in F minor, RV 297 “L’Inverno”
  Allegro non moltoAllegro non molto
  LargoLargo
  AllegroAllegro
Astor PiazzollaAstor Piazzolla (1921–1992) [upr. arr. Leonid DesiatnikovLeonid Desyatnikov (1955)]
  Štvoro ročných období v Buenos Aires / Las Cuatro Estaciones Porteñas Las Cuatro Estaciones Porteñas / Four Seasons at Buenos Aires
  Verano porteñoVerano porteño
  Otoño porteñoOtoño porteño
  Invierno porteñoInvierno porteño
  Primavera porteñaPrimavera porteña

Prírodné úkazy, vrátane striedania štyroch ročných období, patria k obľúbeným inšpiračným zdrojom skladateľov. Cyklus štyroch husľových koncertov Antonia Vivaldiho patrí doslova k hitom klasickej hudby. Astor Piazzolla, ktorý modernizoval argentínske tango využitím prvkov jazzu a vážnej hudby, je autorom Štyroch ročných období v Buenos Aires pôvodne určených pre jeho vlastný súbor Nuevo Tango Quintet. Neskôr, na objednávku Gidona Kremera, dielo prepracoval Leonid Desiatnikov pre husle a orchester, pričom súvislosť s Vivaldiho cyklom umocnil začlenením niekoľkých hudobných citátov z barokovej pôvodiny.

S SKO a jeho umeleckým vedúcim Ewaldom Danelom vystúpi popredný slovenský huslista Dalibor Karvay, ktorý okrem aktívnej sólovej kariéry účinkuje aj ako prvý koncertný majster Viedenských symfonikov.


  • VideozáznamVideorecording
  • AndrejAndrej OsvaldOsvald svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spoluprácaIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, MarekMarek PiačekPiaček réžiavideo producer, postprodukciapost-production
  • Vyrobila Slovenská filharmónia © 2022A Slovak Philharmonic Production © 2022