Silvestrovský koncertNew Year’s Eve Concert

[ Autor textu: Andrej Prachár ]

...posledné dejstvo roka 2021 sa chýli k nezvratnému koncu. Rok 2021 odchádza a s ním aj všetko dobré i zlé, čo sme prežili...

Posledné hodiny tohto roka Vám chceme spríjemniť nádhernou a jedinečnou hudbou skvelých operných a operetných melódií.

Giuseppe Verdi je azda najslávnejším operným skladateľom. Opera Nabucco mu vyniesla prvý veľký úspech a uznanie verejnosti. Predohra k opere je charakteristická svojou grandióznosťou a pravým talianskym patriotizmom. Skladateľ do nej zakomponoval prvé tóny slávneho zboru Va, pensiero. Jednotiaca sila, energia a temperament Verdiho hudby uchvátia poslucháča od prvého do posledného tónu…

Opera Trubadúr upevnila skladateľovu neustále stúpajúcu slávu. Jej melódie si ihneď získali priazeň a sympatie poslucháčov a získali status operných hitov. To môžeme povedať aj o „Vedi! le fosche", zbore Cigánov z 2. dejstva. Spolu s Va, pensiero patria k najuvádzanejším zborovým číslam. Chytľavá melódia zboru Cigánov začína v pomerne grotesknom duchu za nápaditého orchestrálneho sprievodu. Živelnosť, nespútanosť, gradujúce napätie a nenapodobiteľný esprit charakterizujú tento kolosálny zborový výstup.

Námet opery La traviata sám skladateľ označil ako „jednoduchý a plný vášne“. V podobnom duchu sa nesie aj hudba opery. Intenzívna citovosť sa strieda s niekoľkými živšími, veselšími scénami. La traviatu môžeme vnímať aj ako lyrickú baladu o tragédii srdca. Tú sledujeme najmä v príbehu hlavnej protagonistky Violetty Valery. Jej scéna „È strano… Sempre libera“ z 1. dejstva je jedným z vrcholov opery. Najskôr sa Violetta zamýšľa nad láskou k Alfredovi, túži byť milovaná. Následne však zavrhne tieto myšlienky a ospevuje slobodu a neviazaný, bohémsky životný štýl.

Ruský skladateľ Piotr Iľjič Čajkovskij bol jedným z najúspešnejších skladateľov v dejinách hudby. Melodický šarm, sila a komunikatívnosť jeho hudby v nás vzbudzujú pocit niečoho blízkeho a dôverne známeho. Do tejto sféry môžeme zaradiť aj najznámejšiu Čajkovského operu Eugen Onegin. „Vot tak sjurpriz”, valčík a zbor z 2. dejstva opery sa nesú v slávnostnej, veľkolepej atmosfére. V orchestri skladateľ rozohráva pestrú paletu farieb, zbor navodzuje pompézny charakter.

Francúzsky skladateľ a rodák z Paríža Georges Bizet je neodmysliteľne spojený s operou Carmen. Dielo, ktoré bolo najprv parížskou kritikou jednohlasne odsúdené sa napriek tomu stalo populárnym. Carmen si postupne získala srdcia operných nadšencov na celom svete.Hudba dokonale vystihuje španielsku krajinu a temperament. _„La fleur que tu m’avais jetée”, ária Dona Josého z 2. dejstva, často označovaná aj ako „kvetinová ária“, patrí k najreprezentatívnejším áriám tenorového repertoáru. V sólovom výstupe Don José prisahá Carmen svoju lásku. Hudba vykresľuje obraz muža fascinovaného, ba až posadnutého ženou.

Francúzsky skladateľ Camille Saint-Saëns napísal niekoľko operných titulov. Najznámejším a dodnes hrávaným dielom je Samson a Dalila. Žiadna z jeho ďalších opier už nedosiahla podobnú slávu a prestíž. Bacchanalia z 3. dejstva je divokým a provokatívnym tancom Dalily, ktorým sa vysmieva Samsonovi. Zmyselná hudba plynie v orientálnom duchu a vrcholí grandióznym finále.

Ruský skladateľ Alexander Borodin , člen tzv. Mocnej hŕstky, zanechal svetu viacero originálnych kompozícií. Preslávila ho najmä opera Knieža Igor, ktorú komponoval takmer 20 rokov. V diele na námet z dávnych čias bájnych ruských hrdinov efektívne kombinuje prvky francúzskej grand opéry s exotickými inšpiráciami z východoruského folklóru. Polovecké tance z 2. dejstva poslucháča očaria svojou brilanciou a impozantnou, miestami takmer explozívnou zvukovosťou.

Slovenský skladateľ Gejza Dusík sa presadil predovšetkým v oblasti zábavnej hudby. Za čias svojho života priniesol v Československu nový vietor do plachiet vo sfére operety. Inšpiroval sa slovenskými námetmi, bohatou melodikou a osviežujúcou rytmikou. K popredným autorovým titulom patrí opereta Hrnčiarsky bál, ktorá krátko po svojom uvedení získala mimoriadny ohlas. Predohra k operete nás svojou energickou hudbou a rezkými rytmami doslova vtrhne do deja odohrávajúceho sa v prostredí slovenských hrnčiarov.

Emmerich Kálmán, skladateľ maďarskej národnosti, sa pôvodne zameriaval na oblasť vážnej hudby. Komponoval však aj skladby a piesne kabaretného typu, ktoré sa stali mimoriadne populárnymi. Čoskoro tak začal smerovať k hudbe ľahšieho žánru, schopnej osloviť širšie publikum. Opereta Grófka Marica je v rámci svojho žánru vychýreným titulom. Je dôkazom Kálmánovej jedinečnej schopnosti začlenenia motívov maďarskej ľudovej hudby do tradičnej viedenskej operety. „Lustige Zigeunerweisen / Höre ich Zigeunergeigen“, vstupný zbor a ária Marice z 1. dejstva operety poslucháča ohúria nekončiacou vlnou temperamentu a erupciou atraktívnych, túžobných melódií.

Pieseň „Wenn es Abend wird“ z 1. dejstva operety Grófka Marica je vychyteným sólovým výstupom, ktorý je súčasťou repertoáru nejedného tenoristu. Gróf Tassilo vrúcne clivou melódiou ospevuje krásy Viedne, jej nenapodobiteľnú atmosféru a nostalgicky spomína na osudové stretnutia s príťažlivými ženami.

Opereta Čardášová princezná je snáď najznámejším Kálmánovým dielom. Úvodná pieseň Sylvie, hviezdy budapeštianskeho kabaretu „Heia, heia in den Bergen ist mein Heimatland“, do ktorej sa zamiluje viedenské knieža Edwin, sa začína v pomerne pokojnej a vznešenej atmosfére, neskôr ústi do svižnej nálady a napokon do grandiózneho vrcholu.

Skladateľ Franz Lehár patrí k prominentným osobnostiam viedenskej operety. V Zemi úsmevov sa inšpirácia viedenskými valčíkmi či orientálnou hudbou spája s ľúbeznými, jemnými melódiami a častokrát až intímnym orchestrálnym sprievodom. Podmanivá pieseň „Dein ist mein ganzes Herz“ je výrazom romantickej oddanosti hlavného protagonistu, princa Su-Čonga.

Vo svojom poslednom titule Giuditta sa Lehár snažil o premostenie medzi svetom opery a operety. Dielo je plné piesní o láske a o nádeji na lepší život. Pieseň Giuditty „Meine Lippen, sie küssen so heiss“ rafinovane „zvádza“ poslucháčov po celom svete.

Veselá vdova je Lehárovou najúspešnejšou operetou. Záverečný duet hlavných protagonistov ľúbostného príbehu Hanny a Danila Lippen schweigen, ktorí si po mnohých prekážkach padajú do náručia, v čase svojho vzniku zaujal originálnou a erotizujúcou inštrumentáciou, ako aj novým námetom: sebavedomá a silná žena sa dokázala presadiť v mužskom svete.

Zbor „Ej, to je mrcha chlap, ktorý nechce tancovať“ z operety Hrnčiarsky bál Gejzu Dusíka nás vtiahne do prostredia bujarej ľudovej zábavy. Slovenský tanec je takisto populárnym číslom, ktoré nezanechá nikoho chladným. Dielo je „nasiaknuté“ tanečnými výstupmi dvíhajúcimi divákov zo sedadiel.

Opereta Modrá ruža je jedným z najpopulárnejších Dusíkových titulov a v našich končinách sa hrávala takmer na všetkých divadelných scénach. Hity ako Len bez ženy; Zatancuj si so mnou holubička; Čo sa mi môže stať nechýbali v repertoári najlepších a najznámejších slovenských spevákov. Duet Edmonta a Sylvy „Tá modrá ruža vám povie“, založený na sugestívnom texte a šarmantnej melódii, vznášajúci sa v rytme tanečného slowfoxu, je koketným dialógom dvoch mladých zaľúbencov.

„Pieseň o rodnej zemi“ z operety Hrnčiarsky bál pozná snáď každý. Ak nie priamo z operety, tak minimálne z jej uvedení v rámci televíznych či rozhlasových relácií. O jej spopularizovanie sa zaslúžil tenorista Peter Dvorský, veľká slovenská operná hviezda. Krásna melódia evokuje malebný obraz slovenskej krajiny, jej prírody a lásku k domovu. „Tá jediná a nie iná má pre mňa toľko krás a preto verným chcem jej ostať po celý čas…“

Andrej Prachár