Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

[ AUDIO – 01:56:35 ] [ AUDIO – 01:56:35 ] [ video > ]

  Prehrať audioPlay audio
00:00
00:00
  • Off
  • Subtitles
  • Titulky

  Bulletin ku koncertu

[ Autor textu: Andrej Prachár ]

...posledné dejstvo roka 2021 sa chýli k nezvratnému koncu. Rok 2021 odchádza a s ním aj všetko dobré i zlé, čo sme prežili...

Posledné hodiny tohto roka Vám chceme spríjemniť nádhernou a jedinečnou hudbou skvelých operných a operetných melódií.

Giuseppe Verdi je azda najslávnejším operným skladateľom. Opera Nabucco mu vyniesla prvý veľký úspech a uznanie verejnosti. Predohra k opere je charakteristická svojou grandióznosťou a pravým talianskym patriotizmom. Skladateľ do nej zakomponoval prvé tóny slávneho zboru Va, pensiero. Jednotiaca sila, energia a temperament Verdiho hudby uchvátia poslucháča od prvého do posledného tónu…

Opera Trubadúr upevnila skladateľovu neustále stúpajúcu slávu. Jej melódie si ihneď získali priazeň a sympatie poslucháčov a získali status operných hitov. To môžeme povedať aj o „Vedi! le fosche", zbore Cigánov z 2. dejstva. Spolu s Va, pensiero patria k najuvádzanejším zborovým číslam. Chytľavá melódia zboru Cigánov začína v pomerne grotesknom duchu za nápaditého orchestrálneho sprievodu. Živelnosť, nespútanosť, gradujúce napätie a nenapodobiteľný esprit charakterizujú tento kolosálny zborový výstup.

Námet opery La traviata sám skladateľ označil ako „jednoduchý a plný vášne“. V podobnom duchu sa nesie aj hudba opery. Intenzívna citovosť sa strieda s niekoľkými živšími, veselšími scénami. La traviatu môžeme vnímať aj ako lyrickú baladu o tragédii srdca. Tú sledujeme najmä v príbehu hlavnej protagonistky Violetty Valery. Jej scéna „È strano… Sempre libera“ z 1. dejstva je jedným z vrcholov opery. Najskôr sa Violetta zamýšľa nad láskou k Alfredovi, túži byť milovaná. Následne však zavrhne tieto myšlienky a ospevuje slobodu a neviazaný, bohémsky životný štýl.

Ruský skladateľ Piotr Iľjič Čajkovskij bol jedným z najúspešnejších skladateľov v dejinách hudby. Melodický šarm, sila a komunikatívnosť jeho hudby v nás vzbudzujú pocit niečoho blízkeho a dôverne známeho. Do tejto sféry môžeme zaradiť aj najznámejšiu Čajkovského operu Eugen Onegin. „Vot tak sjurpriz”, valčík a zbor z 2. dejstva opery sa nesú v slávnostnej, veľkolepej atmosfére. V orchestri skladateľ rozohráva pestrú paletu farieb, zbor navodzuje pompézny charakter.

Francúzsky skladateľ a rodák z Paríža Georges Bizet je neodmysliteľne spojený s operou Carmen. Dielo, ktoré bolo najprv parížskou kritikou jednohlasne odsúdené sa napriek tomu stalo populárnym. Carmen si postupne získala srdcia operných nadšencov na celom svete.Hudba dokonale vystihuje španielsku krajinu a temperament. _„La fleur que tu m’avais jetée”, ária Dona Josého z 2. dejstva, často označovaná aj ako „kvetinová ária“, patrí k najreprezentatívnejším áriám tenorového repertoáru. V sólovom výstupe Don José prisahá Carmen svoju lásku. Hudba vykresľuje obraz muža fascinovaného, ba až posadnutého ženou.

Francúzsky skladateľ Camille Saint-Saëns napísal niekoľko operných titulov. Najznámejším a dodnes hrávaným dielom je Samson a Dalila. Žiadna z jeho ďalších opier už nedosiahla podobnú slávu a prestíž. Bacchanalia z 3. dejstva je divokým a provokatívnym tancom Dalily, ktorým sa vysmieva Samsonovi. Zmyselná hudba plynie v orientálnom duchu a vrcholí grandióznym finále.

Ruský skladateľ Alexander Borodin , člen tzv. Mocnej hŕstky, zanechal svetu viacero originálnych kompozícií. Preslávila ho najmä opera Knieža Igor, ktorú komponoval takmer 20 rokov. V diele na námet z dávnych čias bájnych ruských hrdinov efektívne kombinuje prvky francúzskej grand opéry s exotickými inšpiráciami z východoruského folklóru. Polovecké tance z 2. dejstva poslucháča očaria svojou brilanciou a impozantnou, miestami takmer explozívnou zvukovosťou.

Slovenský skladateľ Gejza Dusík sa presadil predovšetkým v oblasti zábavnej hudby. Za čias svojho života priniesol v Československu nový vietor do plachiet vo sfére operety. Inšpiroval sa slovenskými námetmi, bohatou melodikou a osviežujúcou rytmikou. K popredným autorovým titulom patrí opereta Hrnčiarsky bál, ktorá krátko po svojom uvedení získala mimoriadny ohlas. Predohra k operete nás svojou energickou hudbou a rezkými rytmami doslova vtrhne do deja odohrávajúceho sa v prostredí slovenských hrnčiarov.

Emmerich Kálmán, skladateľ maďarskej národnosti, sa pôvodne zameriaval na oblasť vážnej hudby. Komponoval však aj skladby a piesne kabaretného typu, ktoré sa stali mimoriadne populárnymi. Čoskoro tak začal smerovať k hudbe ľahšieho žánru, schopnej osloviť širšie publikum. Opereta Grófka Marica je v rámci svojho žánru vychýreným titulom. Je dôkazom Kálmánovej jedinečnej schopnosti začlenenia motívov maďarskej ľudovej hudby do tradičnej viedenskej operety. „Lustige Zigeunerweisen / Höre ich Zigeunergeigen“, vstupný zbor a ária Marice z 1. dejstva operety poslucháča ohúria nekončiacou vlnou temperamentu a erupciou atraktívnych, túžobných melódií.

Pieseň „Wenn es Abend wird“ z 1. dejstva operety Grófka Marica je vychyteným sólovým výstupom, ktorý je súčasťou repertoáru nejedného tenoristu. Gróf Tassilo vrúcne clivou melódiou ospevuje krásy Viedne, jej nenapodobiteľnú atmosféru a nostalgicky spomína na osudové stretnutia s príťažlivými ženami.

Opereta Čardášová princezná je snáď najznámejším Kálmánovým dielom. Úvodná pieseň Sylvie, hviezdy budapeštianskeho kabaretu „Heia, heia in den Bergen ist mein Heimatland“, do ktorej sa zamiluje viedenské knieža Edwin, sa začína v pomerne pokojnej a vznešenej atmosfére, neskôr ústi do svižnej nálady a napokon do grandiózneho vrcholu.

Skladateľ Franz Lehár patrí k prominentným osobnostiam viedenskej operety. V Zemi úsmevov sa inšpirácia viedenskými valčíkmi či orientálnou hudbou spája s ľúbeznými, jemnými melódiami a častokrát až intímnym orchestrálnym sprievodom. Podmanivá pieseň „Dein ist mein ganzes Herz“ je výrazom romantickej oddanosti hlavného protagonistu, princa Su-Čonga.

Vo svojom poslednom titule Giuditta sa Lehár snažil o premostenie medzi svetom opery a operety. Dielo je plné piesní o láske a o nádeji na lepší život. Pieseň Giuditty „Meine Lippen, sie küssen so heiss“ rafinovane „zvádza“ poslucháčov po celom svete.

Veselá vdova je Lehárovou najúspešnejšou operetou. Záverečný duet hlavných protagonistov ľúbostného príbehu Hanny a Danila Lippen schweigen, ktorí si po mnohých prekážkach padajú do náručia, v čase svojho vzniku zaujal originálnou a erotizujúcou inštrumentáciou, ako aj novým námetom: sebavedomá a silná žena sa dokázala presadiť v mužskom svete.

Zbor „Ej, to je mrcha chlap, ktorý nechce tancovať“ z operety Hrnčiarsky bál Gejzu Dusíka nás vtiahne do prostredia bujarej ľudovej zábavy. Slovenský tanec je takisto populárnym číslom, ktoré nezanechá nikoho chladným. Dielo je „nasiaknuté“ tanečnými výstupmi dvíhajúcimi divákov zo sedadiel.

Opereta Modrá ruža je jedným z najpopulárnejších Dusíkových titulov a v našich končinách sa hrávala takmer na všetkých divadelných scénach. Hity ako Len bez ženy; Zatancuj si so mnou holubička; Čo sa mi môže stať nechýbali v repertoári najlepších a najznámejších slovenských spevákov. Duet Edmonta a Sylvy „Tá modrá ruža vám povie“, založený na sugestívnom texte a šarmantnej melódii, vznášajúci sa v rytme tanečného slowfoxu, je koketným dialógom dvoch mladých zaľúbencov.

„Pieseň o rodnej zemi“ z operety Hrnčiarsky bál pozná snáď každý. Ak nie priamo z operety, tak minimálne z jej uvedení v rámci televíznych či rozhlasových relácií. O jej spopularizovanie sa zaslúžil tenorista Peter Dvorský, veľká slovenská operná hviezda. Krásna melódia evokuje malebný obraz slovenskej krajiny, jej prírody a lásku k domovu. „Tá jediná a nie iná má pre mňa toľko krás a preto verným chcem jej ostať po celý čas…“

Andrej Prachár

–––––
Bibliografický údaj: PRACHÁR, Andrej: Text ku koncertu 31. 12. 2021, in: Slovenská filharmónia, Cyklus M, 73. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2021

  Životopisy

EVA BODOROVÁ

je absolventkou Konzervatória v Bratislave (B. Ferancová), momentálne študuje na Vysokej škole múzických umení. Počas svojej umeleckej kariéry pracuje aj pod pedagogickým vedením Lindy Watson. Jej interpretačné výkony boli ocenené na viacerých súťažiach. Je absolútnou víťazkou Medzinárodnej súťaže Imricha Godina Canti vo Vrábľoch (2014). Taktiež sa stala Absolútnou víťazkou na medzinárodnej speváckej súťaži Erzsébet Házy v Nových Zámkoch (2019). Je čerstvou Absolútnou víťazkou prestížnej súťaže Sharon Resch Award v Green Bay v americkom Wisconsine.

Absolvovala dvojročné štipendium v opernom štúdiu súboru Deutsche Oper am Rhein v Düsseldorfe, kde debutovala ako Kňažka vo Verdiho opere Aida. Ďalej sa predstavila ako Barbarina vo Figarovej svadbe (Mozart), Prvá mníška v hudobnej dráme Ohnivý anjel (Prokofiev), Echo v Ariadna na Naxe (Strauss), Šemachánska princezná v opere Zlatý kohútik (Korsakov), Grófka Ceprano v Rigolettovi (Verdi). Počas dvoch rokov strávených v opernom štúdiu Deutsche Oper am Rhein absolvovala niekoľko speváckych kurzov. Predstavila sa aj ako Kráľovná noci v Mozartovej opere Čarovná flauta.

Na scéne Opery SND debutovala rolou Konstanze v opere Únos zo serailu (Mozart) v sezóne 2017/2018. Predstavila sa aj v Hoffmannových poviedkach (Offenbach) v roli Olympie. Po mimoriadnom úspechu na Bregenzer Festspiele dostala exkluzívnu ponuku debutovať v roli Olympie v Aalto Theater v Essene. Veľkým kariérnym prínosom v sezóne 2020/2021 bol debut v roli kráľovnej Alžbety v opere Roberto Devereux (Gaetano Donizetti) v Štátnom divadle v Košiciach. V sezóne 2021/2022 sa predstaví vo viacerých titulných rolách ako Mary v operete Vojvodkyňa z Chicaga (Kalman) či Donna Anna v Donovi Giovannim (Mozart). Debutuje významnými vystúpeniami v MUPA v Budapešti, kde bude spievať sopránový part v Mahlerovej Symfónii č. 8 či vo Viedenskej Štátnej opere v titulnej postave Kráľovnej noci (Čarovná flauta, Mozart), kde taktiež stvárni postavu Konstanze v Únose zo Serailu. V Štátnom divadle Košice pripravuje naštudovanie titulnej postavy Roxany v opere Kráľ Roger (Szymanowski).


ONDREJ ŠALING

si vzťah k opernému spevu začal budovať počas štúdia na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Neskôr študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave a na Vysokej škole múzických (M. Blahušiaková). Počas štúdia na VŠMU spolupracoval v rámci operného štúdia s vynikajúcim slovenským dirigentom Ondrejom Lenárdom, ale i s renomovanými sólistami – tenoristami Petrom Dvorským a Michalom Lehotským. Ondrej Šaling bol sólistom opery Slovenského národného divadla v Bratislave, kde v súčasnosti hosťuje. Stvárnil postavy ako Don Ottavio, Ferrando, Tamino v operách W. A. Mozarta Don Giovanni, Così fan tutte, Čarovná flauta, Almaviva, Gianetto, Ramiro v Rossiniho operných dielach Barbier zo Sevilly, Straka zlodejka a Popoluška; Nemorino z Nápoja lásky, Tonio z opery Dcéra pluku, Carlo z Lindy di Chamounix od G. Donizettiho, ďalej sa predstavil ako Arturo z Belliniho Puritánov, Blankytný, Mazal, Živný v Janáčkových operách Výlet pana Broučka do Měsíce, Osud a v ďalších. Vystupuje aj ako koncertný sólista v Requiem od W. A. Mozarta, Stabat Mater a Petite messe solennelle od G. Rossiniho, Lobgesang od F. Mendelssohna-Bartholdyho alebo Stabat Mater od A. Dvořáka. Od sezóny 2016/2017 je stálym členom Štátneho divadla v Meiningene, kde stvárnil rolu Tassila v Grófke Marizi (Kalmán) a Stolzinga v Majstroch spevákoch norimberských (Wagner). V ďalšej sezóne vystupoval ako Don José v Carmen (Bizet), Armand v Das Schloss D ü rande (Schoeck) a Frederic v Pirátoch z Penzanca (Sullivan). V roku 2020 v Meiningene premiéroval operu Torsteina Aagarda-Nilsena Gespenster.


PETER VALENTOVIČ

začal svoju kariéru ako klavirista a korepetítor. Študoval na Konzervatóriu v Bratislave (E. Pappová – klavír, J. Karaba – dirigovanie). V štúdiách pokračoval na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (L. Hager – dirigovanie, K. Leitner – operná korepetícia, G. Theuring – zborové dirigovanie), kde získal špeciálne štipendium Viktora Bunzla za mimoriadny umelecký talent. Vo Viedni získal tiež štipendium „Starthilfe" za najlepšie umiestnenie na prijímacích pohovoroch v odbore orchestrálne dirigovanie. Vzdelanie si rozšíril u špecialistu na súčasnú hudbu Zsolta Nagya na prestížnom parížskom Conservatoire national superiéur de musique et de danse.

Peter Valentovič patrí vďaka svojej muzikalite, flexibilite a repertoárovej všestrannosti k medzinárodne žiadaným slovenským umelcom. Významnou bola jeho klavírna i dirigentská spolupráca so slovenskou opernou divou Editou Gruberovou. Dôležitú súčasť dirigentskej kariéry Petra Valentoviča tvoria spolupráce so zahraničnými opernými domami. Bol hlavným zbormajstrom a dirigentom v Cape Town Opera (Južná Afrika), hlavným dirigentom Štátnej opery v Istanbule či hosťujúcim hudobným asistentom a jazykovým expertom na ruský a český repertoár vo Viedenskej štátnej opere, kde asistoval šéfdirigentovi F. Welserovi. Ako jeden z mála mladých slovenských dirigentov účinkoval na renomovaných svetových pódiách ako Tonhalle Zürich, Theater an der Wien, Wiener Konzerthaus, Deutsche Oper Berlin, Staatsoper Berlin a ď. Okrem medzinárodnej kariéry operného dirigenta je Peter Valentovič pozývaný dirigovať aj popredné symfonické orchestre v Európe a zámorí.

Na Slovensku pravidelne hosťuje v Slovenskom národnom divadle, kde naštudoval viaceré operné a baletné predstavenia. Opakovane spolupracuje so Slovenskou filharmóniou, so Štátnou filharmóniou Košice a Štátnym divadlom Košice. Pôsobil aj ako šéfdirigent Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. Momentálne zastáva Peter Valentovič post šéfdirigenta v Štátnom Divadle Košice. Diriguje muzikál Les Miserables na Novej Scéne v Bratislave a West Side Story ako turné po celom Slovensku. Vystupuje a nahráva CD ako klavirista s prestížnym jazzovým orchestrom Bratislava Hot Serenaders.


SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

bola založená roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života Václav Talich (1949–1952) a Ľudovít Rajter (1949–1976, do roku 1961 ako jej umelecký riaditeľ). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – Tibor Frešo, Ladislav Slovák, Libor Pešek, Vladimir Verbickij, Bystrík Režucha a Aldo Ceccato. V rokoch 1991–2001 bol šéfdirigentom a hudobným riaditeľom Slovenskej filharmónie Ondrej Lenárd. V sezóne 2003/2004 pôsobil ako umelecký riaditeľ inštitúcie Jiří Bělohlávek. Roku 2004 sa stal šéfdirigentom Vladimír Válek, v rokoch 2007– 2009 ho vystriedal Peter Feranec. V rokoch 2009–2016 bol šéfdirigentom francúzsky dirigent Emmanuel Villaume a v rokoch 2017–2020 britský dirigent James Judd. Ako stáli hosťujúci dirigenti pôsobili v Slovenskej filharmónii v rokoch 2007–2018 Leoš Svárovský, 2011–2019 Rastislav Štúr a v sezóne 2018/2019 Petr Altrichter. Od sezóny 2020/2021 sa postu šéfdirigenta ujal Daniel Raiskin.

Z množstva hosťujúcich dirigentov je potrebné uviesť osobnosti svetového mena ako János Ferencsik, Witold Rowicki, Václav Smetáček, Karel Ančerl, Franz Konwitschny, Arvīds Jansons, Václav Neumann, Hermann Abendroth, Antonio Pedrotti, Sir Eugene Goossens, Sir Malcom Sargent, Roberto Benzi, Kurt Masur, Sir Charles Mackerras, Carlo Zecchi, Serge Baudo, Claudio Abbado, Kurt Sanderling, Zdeněk Košler (ktorému na základe dlhoročnej úspešnej spolupráce Slovenská filharmónia v roku 1996 udelila čestný titul šéfdirigenta in memoriam), Riccardo Muti, Karl Richter, Kirill Kondrašin, Leif Segerstam, Alain Lombard, Sergiu Celibidache, Thomas Sanderling, Oskar Danon, Mario Rossi, Neeme Järvi, Ken-Ichiro Kobayashi, Jevgenij Svetlanov, Mariss Jansons, Christoph von Dohnányi, Dmitrij Kitajenko, Otmar Suitner, James Conlon, Valerij Gergiev, Alexander Rahbari, Fabio Luisi, Sir Yehudi Menuhin, Peter Schreier, Vladimir Fedosejev, Ralf Weikert, Miltiades Caridis, Pinchas Steinberg, Peter Keuschnig, Tomáš Hanus, Jakub Hrůša, Juraj Valčuha, Tomáš Netopil, Ion Marin, Pavel Baleff, George Pehlivanian, Jun Märkl, Ilan Volkov, Wayne Marshall, Eivind Gullberg Jensen, Alan Buribayev a mnohí ďalší, ale i skladateľov-interpretov vlastných diel ako Jean Martinon, Krzysztof Penderecki a Aram Chačaturian.

Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, Japonsku, Južnej Kórei, USA a Ománe.

Predchádzajúca koncertná sezóna 2020/2021 bola výrazne ovplyvnená pandémiou koronavírusu, ktorá znemožnila orchestru vystupovať v zahraničí. Plánované turné orchestra SF do Japonska a Južnej Kórey sa z dôvodu celkovej situácie vo svete presúvajú na rok 2022 a 2023. V sezóne 2021/2022 sa orchester predstavil na InClassica International Music Festival v Dubaji. Naplánované je turné v nemeckých a rakúskych mestách (Kolín nad Rýnom, Wiesbaden, Villach, Viedeň a i.) aj účinkovanie na otváracom koncerte festivalu Smetanova Litomyšl a na festivale Neuberger Kulturtage (Rakúsko).


JOZEF CHABROŇ

ukončil štúdium v roku 2007 na VŠMU v Bratislave v odbore zborové dirigovanie pod pedagogickým vedením prof. Blanky Juhaňákovej. V roku 2006 dostal možnosť spolupracovať so Slovenským filharmonickým zborom ako asistent hlavnej zbormajsterky Blanky Juhaňákovej. Od sezóny 2013/2014 pôsobí samostatne ako zbormajster SFZ. Pripravil SFZ na uvedenie množstva vokálno-inštrumentálnych diel ako napr.: Dafnis a Chloé M. Ravela, Nokturná C. Debussyho, Stvorenie J. Haydna, Kristovo detstvo H. Berlioza, Lobgesang F. Mendelssohna Bartholdyho, Žalm zeme podkarpatskej E. Suchoňa, Messa di Gloria G. Pucciniho, Rekviem G. Verdiho, Symfónia č. 13 Babij jar D. Šostakoviča, Stabat Mater K. Szymanowského a G. Rossiniho, Persefona a Oidipus Rex I. Stravinského, Glagolská omša L. Janáčka, Vojnové rekviem B. Brittena, Gurrelieder A. Schönberga. V premiére uviedol diela Missa pro defunctis E. Kráka, Missa pro nobis R. Bergera, Apolloopera M. Piačeka, Carmina austriaca G. Wirtha a ďalšie. Počas doterajšieho pôsobenia v SFZ spolupracoval s viacerými renomovanými dirigentmi ako napr.: J. Judd, E. Villaume, S. Baudo, J. Valčuha, T. Sanderling, N. Ballatsch, Th. Lang, F. Haider, L. Svárovský, P. Altrichter, R. Štúr, Ch. Campestrini, S. Byčkov, J. Conlon, R. Weikert, Y. Sado, P. Valentovič a iní. Najvýznamnejšie umelecké počiny v jeho doterajšej kariére predstavujú kompletné naštudovanie Schönbergovho diela Mojžiš a Áron pre Operný dom v Zürichu (2011), ktorého premiéra sa uskutočnila pod taktovkou dirigentskej legendy Christopha von Dohnányiho, ako aj príprava SFZ na účinkovanie v opernej produkcii Chovančina M. P. Musorgského a Trójania H. Berlioza pre Viedenskú štátnu operu. Spolupracoval tiež s BBC Singers. Dirigoval samostatné koncerty SFZ v Hamburgu, Bratislave, Žiline a Piešťanoch.

V sezóne 2019/2020 spolupracoval s Konzerthausorchester Berlin a dirigentom Christophom Eschenbachom na uvedení Mahlerovej 8. symfónie v Berlíne. Pripravil SFZ na spoluprácu s Tonkünstler-Orchester v Rakúsku (Dvořák: Rekviem) a Plzeňskou filharmóniou (Beethoven: Missa solemnis) v Čechách.

V úvode minulej sezóny pripravil SFZ pre novú produkciu opery Eugen Onegin Viedenskej štátnej opery. V sezóne 2021/2022 pripravuje teleso na účinkovanie vo Viedenskej štátnej opere (Boris Godunov) a na opätovné projekty v Nemecku, Srbsku a Švajčiarsku.


SLOVENSKÝ FILHARMONICKÝ ZBOR

je prominentným reprezentantom slovenského profesionálneho zborového umenia. Do hudobného diania vstúpil v roku 1946 ako Miešaný zbor československého rozhlasu a prvé roky ho viedol jeho iniciátor a zakladateľ, dirigent Ladislav Slovák. V roku 1955 sa vedenia kolektívu ujal Jan Maria Dobrodinský, ktorý sa svojou viac než dvadsaťročnou činnosťou nemalou mierou zaslúžil o profiláciu a umelecké napredovanie ansámblu, začleneného v roku 1957 – už pod dnešným názvom – do zväzku telies Slovenskej filharmónie. Roku 1977 funkciu zbormajstra prijal Valentin Iljin, ktorého vystriedal vynikajúci znalec zborového spevu Lubomír Mátl, po ňom sa na ďalšom zveľaďovaní interpretačnej úrovne podieľali Štefan Klimo, Pavel Baxa, Pavol Procházka, Marián Vach, Jan Rozehnal a Blanka Juhaňáková. Od roku 2014 plní funkciu zbormajstra Slovenského filharmonického zboru Jozef Chabroň. Za polstoročie intenzívnej umeleckej aktivity SFZ vyrástol na teleso mimoriadnych kvalít a dnes sa radí k najlepším európskym ansámblom svojho druhu.

Jedinečný technický arzenál, kultivovanosť prejavu, ideálna zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladná umelecká disciplína sa premietajú do kvalitných výkonov, plných tvorivého napätia a výrazovej sily, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti, medzi nimi svetoznámi majstri taktovky ako Claudio Abbado, Serge Baudo, Bertrand de Billy, Semjon Byčkov, Jean-Claude Casadesus, James Conlon, Dean Dixon, Christoph von Dohnányi, Vladimír Fedosejev, János Ferencsik, Daniele Gatti, Pedro Halffter, Riccardo Chailly, Dmitrij Kitajenko, Zdeněk Košler, Ondrej Lenárd, Alain Lombard, Fabio Luisi, Lorin Maazel, Kurt Masur, Zubin Mehta, Franz Welser-Möst, Antonio Pedrotti, Libor Pešek, Daniel Raiskin, Ľudovít Rajter, Helmuth Rilling, Karl Richter, Esa Pekka-Salonen, Peter Schreier, Pinchas Steinberg, Hans Swarowsky, Václav Talich, Emmanuel Villaume a Ralf Weikert. Okrem pravidelnej činnosti na domácej pôde zbor každoročne absolvuje množstvo zahraničných zájazdov, ktorých cieľom sa stali bezmála všetky európske krajiny, ale aj Maroko, Turecko, Japonsko a Omán. Zbor spolupracoval s prestížnymi zahraničnými orchestrami ako napr.: Berlínski a Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Izraelská filharmónia, Orchestre de Paris. Svojimi výkonmi prispel k lesku významných medzinárodných festivalových podujatí (Viedeň, Salzburg, Londýn, Praha, Perugia, Edinburg, Berlín, Atény, Madrid, Paríž, Mníchov, Štrasburg).

Jeho bohatá diskografia obsahuje nahrávky pre slovenské i zahraničné televízne a rozhlasové stanice, ako aj pre renomované nahrávacie spoločnosti, z ktorých možno spomenúť OPUS, Supraphon, Deutsche Grammophon, Hungaroton, Sony, Marco Polo, Naxos, Nuova Era, Decca a mnoho ďalších.

V sezóne 2021/2022 sa SFZ opätovne predstaví vo Viedenskej štátnej opere v novej opernej produkcii Boris Godunov (dir. Sebastian Weigle). V apríli čaká SFZ účinkovanie na Jarnom festivale v Baden Badene a koncerty s Berlínskou filharmóniou pod vedením Kirilla Petrenka.

V júni je plánovaný zájazd do Nemecka a Srbska, kde zbor s Dortmundskou a Belehradskou filharmóniou uvedie Beethovenovu 9. symfóniu (dir. Gabriel Feltz). Mužská časť SFZ sa v závere sezóny predstaví vo Švajčiarsku v diele Kráľ Oidipus Igora Stravinského (dir. Jac van Steen).

Silvestrovský koncert

Piatok 31. 12. 2021, 16.00 h
M – Mimoriadne koncerty, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

ProgramProgram
Giuseppe VerdiGiuseppe Verdi (1813–1901)
  Nabucco, predohra k opere Nabucco, overture to the opera
  „Vedi! le fosche“, zbor Cigánov z 2. dejstva opery Trubadúr Gipsy Chorus “Vedi! Le fosche notturne spoglie”, from Il Trovatore, Act 2
  „È strano… Sempre libera“, scéna a ária Violetty z 1. dejstva opery La traviata Violetta’s scene and Aria from La traviata “È strano… Sempre libera”, Act 1
Piotr Iľjič ČajkovskijPyotr Ilyich Tchaikovsky (1840–1893)
  „Vot tak sjurpriz“, valčík a zbor z 2. dejstva opery Eugen Onegin Waltz and Chorus from Eugen Onegin “Vot tak sjurpriz”, Act 2
Georges BizetGeorges Bizet (1838–1875)
  „La fleur que tu m’avais jetée“, ária Dona Josého z 2. dejstva opery Carmen Don José’s aria “La fleur que tu m’avais jetée”, from Carmen, Act 2.
Camille Saint-SaënsCamille Saint-Saëns (1835–1921)
  Bacchanalia z 3. dejstva opery Samson a Dalila Bacchanale from “Samson and Dalila”, 3rd Act
Alexander Porfirievič BorodinAlexander Porfiryevich Borodin (1833–1887)
  Polovecké tance z 2. dejstva opery Knieža Igor Polovtsian Dances From Prince Igor, Act 2
Gejza DusíkGejza Dusík (1907–1988)
  Hrnčiarsky bál, predohra k operete Hrnčiarsky bál Overture
Emmerich KálmánEmmerich Kálmán (1882–1953)
  „Lustige Zigeunerweisen / Höre ich Zigeunergeigen“, vstupný zbor a ária Marice z operety Grófka Marica Opening Chorus and Maritza’s aria from Gräfin Maritza “Lustige Zigeunerweisen / Höre ich Zigeunergeigen”
  „Wenn es Abend wird“, pieseň Tassila z 1. dejstva operety Grófka Marica Tassilo’s song from Gräfin Maritza “Wenn es Abend wird”, Act 1
  „Heia, heia, in den Bergen ist mein Heimatland“, vstupná pieseň Sylvie z 1. dejstva operety Čardášová princezná Sylvia’s opening song from Die Csardásfürstin “Heia, heia, in den Bergen ist mein Heimatland”, Act 1.
Franz LehárFranz Lehár (1870–1948)
  „Dein ist mein ganzes Herz“, pieseň Princa Su-Čonga z 2. dejstva operety Zem úsmevov Prince’s Su-Čong song from Das Land des Lächelns “Dein ist mein ganzes Herz”, Act 2nd
  „Meine Lippen, sie küssen so heiss“, pieseň Giuditty zo 4. dejstva operety Giuditta Giuditta’s song “Meine Lippen, sie küssen so heiss”, Act 4
  „Lippen schweigen“, duet Hany a Danila z 3. dejstva operety Veselá vdova “Lippen schweigen”, duett of Hana and Danilo from the 3rd Act from the operetta “Die lustige Witwe”
Gejza DusíkGejza Dusík (1907–1988)
  „Spevokol / Ej, to je mrcha chlap, ktorý nechce tancovať“, zbor zo 4. dejstva operety Hrnčiarsky bál Chorus from Hrnčiarsky bál “Ej, to je mrcha chlap, ktorý nechce tancovať”, Act 4
  Slovenský tanec zo 4. dejstva operety Hrnčiarsky bál Slovak Dance from Hrnčiarsky bál, Act 4
  „Tá modrá ruža vám povie“, duet Edmonta a Sylvy z operety Modrá ruža Duet Edmont and Sylva from Modrá ruža “Tá modrá ruža vám povie”
  „Pieseň o rodnej zemi“ z operety Hrnčiarsky bál “Pieseň o rodnej zemi” from Hrnčiarsky bál

Operné a operetné árie a zbory

Prelom nového a starého roka predstavuje pre mnohých magický čas. Spomíname, bilancujeme, hodnotíme, čo sme mohli možno urobiť inak, lepšie. Zároveň očakávame, akú pestrú paletu nových zážitkov a životných okolností prinesie ďalší rok, dávame si nové predsavzatia a aspoň istý čas sa opäť snažíme byť lepšími ľuďmi. Hudba má magickú moc, je schopná dostať sa človeku takzvane pod kožu, podnietiť k hlbším emóciám, poskytnúť priestor pre aspoň dočasné vystúpenie zo životného kolotoča, vychutnanie si krásy okamihu… Pre mnohých sú práve operné či operetné árie a zbory to najpôsobivejšie.

Peter Valentovič ako popredný slovenský dirigent pravidelne účinkuje s hlavnými domácimi orchestrami, ako aj na renomovaných zahraničných koncertných a operných pódiách. Eva Bodorová, poslucháčka Vysokej školy múzických umení, absolvovala dvojročný štipendijný pobyt v opernom štúdiu súboru Deutsche Oper am Rhein v Düsseldorfe a objavuje sa pravidelne na prestížnych domácich a medzinárodných operných a koncertných pódiách. Meininger Staatstheater bolo v rokoch 2016 až 2021 domovskou opernou scénou tenoristu Ondreja Šalinga, ktorý je od sezóny 2021/2022 opäť interným sólistom SND a môžeme ho tu počuť ako Alfreda v La traviate, Radamesa v Aide či Dona Ottavia v Donovi Giovannim.


  • VideozáznamVideorecording
  • AndrejAndrej OsvaldOsvald svetlálights, zvuksound, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, MarekMarek PiačekPiaček réžiavideo producer, postprodukciapost-production, streamstream
  • Vyrobila Slovenská filharmónia © 2021A Slovak Philharmonic Production © 2021