Prima parte / Prvá časť
Sinfonia
Sinfonia
AMOR TERRENO
Dormi, o cara, e formi il sonno,
per far grati i tuoi riposi,
mille idee d’amico piacer.
LÁSKA POZEMSKÁ
Spi, ó, drahá nech spánok vytvorí
na spríjemnenie tvojho odpočinku
tisícky myšlienok milého pôžitku.
AMOR CELESTE
Del sonno lusinghiero,
sù, si turbi gl’inganni!
LÁSKA NEBESKÁ
Hore sa! Spánku omamného
nech prerušia sa preludy!
AMOR TERRENO
Come così importuno tu qui t’involi
a disturbar costei
ch’è già del regno mio l’onor primiero?
LÁSKA POZEMSKÁ
Ako to, že sa tu tak bezočivo vznášaš,
aby si rušil tú,
ktorá je už dávno najväčšou ozdobou mojej ríše?
AMOR CELESTE
Non sempre involta l’alma
in tenebrosi orrori
deve l’orme calcare,
ch’hanno per meta il precipizio annesso.
LÁSKA NEBESKÁ
Nemusí navždy, duša zahalená
do temných hrôz,
nasledovať tie stopy krokov,
ktoré majú k svojmu cieľu pričlenenú priepasť.
La ragione, s’un’alma conseglia,
nel seno risveglia
un nobile ardir.
E lusinga fallace d’Amore
non può di gran core
lo spirto sopir.
Rozum, ak duša radí,
zobúdza v hrudi
ušľachtilú odvahu.
A márne lichôtky lásky
nemôžu veľkého srdca
dušu utíšiť.
Così sciolta da’ lacci de’ suoi error,
che la tenean già stretta,
del piacer lusinghier il vezzo infido
fuggirà Maddalena.
Preto oslobodená z pút osídiel svojich hriechov,
čo predtým ju v tesnom držali v zovretí,
zo zradného pôvabu chlípnej rozkoše
Magdaléna unikne.
AMOR TERRENO
Io me ne rido. Non cantinsi i trionfi
prima della vittoria:
hai nemico possente.
LÁSKA POZEMSKÁ
Toto ma rozosmialo.
Netreba však ešte oslavovať víťazstvo:
máš mocného nepriateľa.
AMOR CELESTE
Ma’l tuo valor sta negl’orror del senso.
LÁSKA NEBESKÁ
Ale tvoja hodnota spočíva v ohavnosti zmyslov.
AMOR TERRENO
Sù dunque alla pugna!
LÁSKA POZEMSKÁ
Tak teda do boja!
A DUE
E di costei sia campidoglio il core.
OBAJA
A jej srdce bude bojovým poľom.
AMOR CELESTE
Alle vittorie del celeste Amore.
LÁSKA NEBESKÁ
Na víťazstvo nebeskej lásky.
AMOR TERRENO
Alle vittorie del terreno Amore.
LÁSKA POZEMSKÁ
Na víťazstvo pozemskej lásky.
MADDALENA
Oimè, troppo importuno,
chi mi turba i riposi?
Dunque ancor, mentre al sonno in braccio sono,
all’acerbe mie pene
tregua almen se non pace
trovar mai non potrò?
E per qual legge, oh Dio,
a si barbara guerra
sempre aperto steccato è’l petto mio?
Da sì fiera battaglia, la ragione agitata?
Par che due Maddalene sian dentro questo petto,
e in un voler doppio voler ristretto.
Vorrei seguir la strada
che di luce non finta illustra’l raggio,
ma’l piacer mi piace, benchè fugace
a gl’occhi scopra il lampo.
Così lo stesso oggetto,
or amando or fuggendo,
tanto l’alma si turba,
ch’al mio tormento fiero
ogni breve conforto ancor dispera.
MAGDALÉNA
Ach, aká to prílišná otrava,
kto mi to ruší môj odpočinok?
Nuž teda, to ani kým som v objatí spánku,
tak na moje trpké utrpenia
aspoň odpočinok, ak už nie pokoj,
nemôžem nájsť?
A podľa akého práva, ó, Bože,
pre takúto barbarskú vojnu
je stále otvorenou ohradou moje srdce?
A z takých ukrutných zápasov je znepokojená moja myseľ?
Zdá sa, že dve Magdalény sú vo vnútri tohto srdca
a v jednu vôľu zovreté dvojaké protichodné vôle.
Rada by som chcela nasledovať cestu,
na ktorú nesvietia lúče falošného svetla,
avšak rozkoš mám rada, hoci v pominuteľných
zábleskoch sa očiam odhaľuje.
Preto ten istý predmet,
raz milujúc a raz sa ho strániac,
natoľko znepokojuje moju dušu,
že na moje kruté muky
ešte v každú prchavú útechu nedúfa.
In un bivio è il mio volere
di seguir il mondo o il cielo.
Un sentier colmo è di rose,
ha le vie l’altro spinose;
una ha i fior, l’altro lo stelo.
Na rázcestí je moja vôľa,
aby nasledovala svet alebo nebo.
Jeden chodník je plný ruží,
ďalší má tŕnisté cesty;
jeden má kvet, druhý stonku.
AMOR CELESTE
Maddalena, nel cielo fissa lo sguardo,
e mirerai che fabbra
tu sei del tuo destino.
Deh, parta de te lungi
ogn’altro amor fuor che l’Amor Celeste,
e proverai, a Dio resa costante,
che Fato alcun non ferma
l’angoscie tue con chiodo di diamante.
LÁSKA NEBESKÁ
Magdaléna, k nebu upri svoj pohľad
a uvidíš, že si si strojcom
svojho vlastného osudu.
Ach, nech ide ďaleko od teba
každá iná láska než láska nebeská
a okúsiš, súc verná Bohu,
že žiaden osud nezatlčie
tvoje muky klincom tvrdým sťa diamant.
Spera, consolati,
che fato alcuno forza non hà.
Sovra le stelle,
benchè rubelle,
ogni saggio possanza avrà.
Maj nádej a uteš sa,
lebo žiaden osud nemá silu.
Nad hviezdami,
hoc aj vzpurnými,
bude mať moc každý mudrc.
AMOR TERRENO
Troppo dura è la legge
che, per donarti pace,
ti comanda il pugnar contro te stessa;
sarà lunga la pugna
e’l fine incerto. Vivi, sù, quella vita
di cui mai non passò momento alcuno,
che segnato non fosse
con bianca pietra da piacere amico.
Segui quel che ti piace,
che mai non potrai godere,
se non sarai de’ genii tuoi seguace.
LÁSKA POZEMSKÁ
Príliš prísny je zákon,
ktorý len preto, aby ti daroval pokoj,
ti káže bojovať proti sebe samému;
dlhá bude taká bitka
a jej koniec neistý. Ži tento život,
ktorého žiaden uplynulý moment
nebol nikdy poznačený
bielym kameňom príjemnej rozkoše.
Nasleduj to, čo sa ti páči,
lebo nikdy sa nebudeš môcť tešiť,
ak nebudeš nasledovať svoje danosti.
Fin che danzan le grazie sul viso
avveza ti a ridere, impara a goder.
Verrà l’etade algente che repente
darà bando al bel piacer.
Kým tancujú pôvaby na tvojej tvári,
navykni si smiať sa a nauč sa tešiť.
Raz príde chladná staroba, ktorá náhle
ukončí ušľachtilé rozkoše.
MADDALENA
Omai spezza quel nodo,
che benché sembri caro,
è pur catena.
Non più vivi rubella
a quella mente eterna,
che tante in tuo favor grazie diffonde.
Questi son pur que’ giorni
in cui del Nazaren gl’alti portenti
danno a prò de’ mortal volo alla fama.
MAGDALÉNA
V tejto chvíli treba pretrhnúť puto,
ktoré, hoci zdá sa byť aj príjemným,
je stále len reťazou.
Už viac neži vzdorom
voči tomu večnému duchu,
čo mnoho milostí v tvoj prospech vyžaruje.
To sú vskutku tie dni,
počas ktorých veľké zázraky Nazaretského
udelia v prospech smrteľníkov krídla jeho sláve.
Tu là corri, e al suo piede,
mesta de ’ tuoi deliri,
offran lagrime gl’occhi e’l cor sospiri.
Uháňaj tam a pri jeho nohách
nech si zronená z tvojho blúznenia,
núkajúc mu slzy svojich očí a vzdychy svojho srdca.
Pompe inutili,
che il fasto animate,
non sperate
di dar più tormento al cor.
Ite a terra
vili immagini d’error.
Vy, márne slávy,
čo oživujete veľkoleposť,
nedúfajte,
že budete viacej trápiť moje srdce.
Padnite na zem,
vy, ničomné podoby hriechu.
E voi, dorati crini,
tempo fu, cari ceppi ed aurei lacci,
senza culto ora sparsi restate
all’aura in preda,
e di fausta cometa
lampo per mè prendendo,
presagiscano omai vostri splendori
i funerali a miei lascivi amori.
A vy, zlatisté lokne, bývali časy,
kedy ste boli drahými okovami a zlatými slučkami,
no teraz ostanete rozpustené bez úcty,
vydané napospas vánku,
a šťastnej kométy
záblesk si pre mňa budete brať,
nech vaša oslnivosť teraz predpovedá
pohreb mojim necudným vášňam.
AMOR TERRENO
Maddalena, che fai? Che risolvesti?
Merta una [scelta] sì grande
più maturi consigli;
ti sovvenga che gl’anni tuoi più belli
spenderai fra sciagure,
che dell’età la vaga primavera
da turbini improvvisi
sfrondata ammirerai.
E così poco stimi il tuo brio,
le tue bellezze?
Sono queste dono del cielo,
e tu le sprezzi?
Torna in te stessa, e con gl’amori ai vezzi.
LÁSKA POZEMSKÁ
Magdaléna, čo urobíš? Ako si sa rozhodla?
Také veľké rozhodnutie si zaslúži
zrelšie rady;
Pamätaj, že tvoje najkrajšie roky
prežiješ uprostred pohrôm,
a pôvabnú jar svojho žitia
v nečakaných víchriciach
zbavenú lístia budeš sledovať.
Tak málo si ceníš svoju ohnivosť
a svoje pôvaby?
Ony sú darom nebies
a ty nimi pohŕdaš?
Spamätaj sa a vráť sa k pôvabom lásky.
AMOR CELESTE
Le terrene lusinghe,
Maddalena, conosci.
Il mondo ti promette
momentanei diletti;
fuggiran come suole
l’ombra cader all’apparir de sole.
LÁSKA NEBESKÁ
Pozemské pokušenia,
Magdaléna, tie poznáš.
Svet ti prisľúbi
chvíľkové rozkoše;
no zmiznú tak ako každý
tieň zmizne, keď objaví sa slnko.
AMOR TERRENO
Son promesse fallaci.
LÁSKA POZEMSKÁ
To sú falošné sľuby.
AMOR CELESTE
Il ciel giammai non mente.
LÁSKA NEBESKÁ
Nebo nikdy neklame.
AMOR TERRENO
Son speranze bugiarde,
tanto ingannevol più, quanto più tarde.
LÁSKA POZEMSKÁ
To sú lživé nádeje,
o to klamlivejšie, o čo vzdialenejšie.
AMOR CELESTE
Son del mondo i diletti
momentanei splendori;
eterni son del vero Dio gl’amori.
LÁSKA NEBESKÁ
Tie rozkoše sveta
sú chvíľkovým leskom;
večnými sú ľúbosti pravého Boha.
MADDALENA
In sì fiera procella,
anima mia dubbiosa, e che risolvi?
MAGDALÉNA
Moja pochybujúca duša v takej divokej búrke,
ako sa len rozhodneš?
AMOR TERRENO
Oh come bello è il mondo!
LÁSKA POZEMSKÁ
Ach, aký krásny je svet!
AMOR CELESTE
Eterno é il cielo.
LÁSKA NEBESKÁ
Nebo je večné.
AMOR TERRENO
Qui si gode …
LÁSKA POZEMSKÁ
Tu sa veselí …
AMOR CELESTE
… a momenti …
LÁSKA NEBESKÁ
… len na okamih …
AMOR TERRENO
E’ sicuro il goder.
LÁSKA POZEMSKÁ
Užívanie si je istota.
AMOR CELESTE
La pena è certa.
LÁSKA NEBESKÁ
Bolesť je nevyhnutná.
AMOR TERRENO
Sono vili i timori.
LÁSKA POZEMSKÁ
Ustráchanci sú zbabelí.
AMOR CELESTE
Padre sei degl’errori!
LÁSKA NEBESKÁ
Si otcom hriechov!
AMOR TERRENO
Il sentier ch’ora tu prendi
lastricato è sol di pene.
Qui s’incontran sassi orrendi
e s’inciampa in frà catene.
LÁSKA POZEMSKÁ
Cesta, ktorú si teraz vyberieš,
je vydláždená iba bolesťou.
Tu sa nachádzajú desivé skaly
a potkýna sa o reťaze.
AMOR CELESTE
Nella via del Paradiso
v’è la meta dei contenti.
Dio si gode a viso a viso,
son sbanditi ivi i tormenti.
LÁSKA NEBESKÁ
Cesta do neba,
hľa, ťa uspokojí.
Potešíš sa pohľadom do Božej tváre,
tam vyhnané sú utrpenia.
MADDALENA
Maddalena, coraggio!
Ho già risolto. La ragion,
ch’ogni velo d’apparenze bugiarde
di cui si veste, ora ritoglie al falso,
ascolta tu più saggia.
E cauto dal mortale fascino
del piacer l’arbitrio sciolto,
meglio risolva, al vero ben rivolto.
MAGDALÉNA
Magdaléna, odvahu!
Už som sa rozhodla. Rozum,
čo každý závoj klamlivého vzhľadu,
do ktorého sa šatí falošnosť, teraz odníme,
ten treba uvážlivejšie počúvať.
A oslobodený od smrteľného pôvabu
rozkoše, rozvážna slobodná vôľa sa lepšie
rozhodne, keď sa k pravde obráti.
Diletti non più vanto
vi darete di trarmi in catena.
Il vostro incanto
porge al sen troppo rigida pena.
Rozkoše, vy sa už viac nebudete
chvastať tým, že ma ťaháte do vašich okov.
Vaše čaro
kladie na moju hruď príliš krutý trest.
MARTA
È Cristo il vero tempio,
e vero Nume;
vittima offrir non puoi
più degna del tuo errore,
che un alma afflitta,
ed un pentito core.
MARTA
To Kristus je pravým chrámom,
a pravým Bohom,
nemôžeš ponúknuť dôstojnejšiu
obetu svojho hriechu
než skľúčenú dušu
a kajúcne srdce.
Vattene, corri, vola,
segui il raggio divin
ch’appare in ciel.
Ti consola,
è Cristo il tuo destin
sempre fedel.
Zmizni! Bež! Leť!
Nasleduj božský lúč
čo zjavil sa na nebi.
Nech ťa uteší,
že Kristus, ktorý je tvojim osudom,
je ti vždy verný.
AMOR CELESTE
A tuo dispetto, Amor Terreno,
fia Maddalena pentita.
LÁSKA NEBESKÁ
Napriek tebe, Pozemská láska,
sa Magdaléna bude kajať.
AMOR TERRENO
Eh, che il senso rubelle
è un campion troppo forte,
già m’accingo alla pugna
ed aspra e dura.
LÁSKA POZEMSKÁ
Ach, vzpurný cit
je príliš mocný protivník,
už sa pripravujem na boj,
ktorý bude ostrý a tvrdý.
AMOR CELESTE
Un cor contra il piacer virtude indura.
LÁSKA NEBESKÁ
Srdce proti rozkoši dokáže zatvrdiť cnosť.
A DUE La mia virtude il mio valor è forte.
OBAJA
Moja cnosť a moja statočnosť sú mocné.
AMOR TERRENO
Il senso è un nemico, che sempre ci segue …
LÁSKA POZEMSKÁ
Zmyselnosť je nepriateľom, ktorý nás vždy nasleduje…
AMOR CELESTE
La grazia è un amico, che sempre c’assiste …
LÁSKA NEBESKÁ
Pôvab je priateľom, ktorý je nám vždy po ruke …
A DUE
… insino alla morte.
OBAJA
… až do smrti.