Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

[ AUDIO – 00:47:50 ] [ AUDIO – 00:47:50 ] [ video > ]

  Prehrať audioPlay audio
00:00
00:00
  • Off
  • Subtitles
  • Titulky

  Bulletin ku koncertu

[ Autor textu: Jana Zelenková ]

Jeden z farizejov Ježiša pozval, aby s ním jedol. Vošiel teda do farizejovho domu a sadol si. V tom meste žila istá hriešnica. Keď sa dozvedela, že Ježiš stoluje v dome farizeja, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom. S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, začala mu ich máčať slzami a utierať svojimi vlasmi. Bozkávala mu nohy a natierala ich voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý Ježiša pozval, povedal si: „Keby to bol prorok, vedel by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, vedel by, že je to hriešnica“. Ježiš mu povedal: „Šimon, chcem ti niečo povedať“. On mu odpovedal: „Učiteľ, povedz“. „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keď nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“ „Myslím si“, odpovedal Šimon, „že ten, ktorému odpustil viac“. Ježiš odpovedal: „Správne si povedal“. Nato sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy, no táto žena mi slzami zmáčala nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma, ona však odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. Hlavu si mi olejom nepotrel, zatiaľ čo ona mi natierala nohy voňavým olejom. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa málo odpúšťa, ten málo miluje.“ A jej povedal: „Odpúšťajú sa ti hriechy“. Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“ On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“

Evanjelium podľa Lukáša 7, 36 – 50

Biblický príbeh z Lukášovho evanjelia o hriešnici inšpiroval mnohých literátov, maliarov i skladateľov. Jedným z nich bol aj benátsky skladateľ a violončelista Antonio Caldara. Hoci bol vo svojej dobe veľmi uznávaným skladateľom, ktorý skomponoval okolo tritisíc diel, možno povedať, že v súčasnosti sa záujem o jeho osobu a tvorbu pohybuje na okraji hudobného bádania. Ako syn huslistu mal k hudbe blízko od útleho veku a už ako sedemnásťročný sa stal členom cechu Signori musici di Santa Cecilia. Pomerne skoro sa skladateľsky udomácnil vo všetkých hlavných hudobných formách neskorého baroka od triovej sonáty, cez kantátu až po operu a oratórium. V roku 1707 prišiel Caldara do Ríma, kde mal možnosť spoznať tvorbu najlepších skladateľov svojej doby – Corelliho, Pasquiniho, oboch Scarlattiovcov i diela mladého Händla. V roku 1709 nastúpil do služieb k azda najštedrejšiemu rímskemu mecenášovi umenia, princovi Francescovi Ruspolimu, na post maestro di capella, ktorý prevzal po Händlovi. Počas tohto plodného sedemročného obdobia jeho hudobná kariéra prekvitala ako nikdy predtým. Okrem dvoch stoviek kantát, napísaných pre nedeľné ranné conversazioni v Palazzo Bonelli, stojí za zmienku najmä jeho deväť oratórií, ktoré Ruspoli každoročne uvádzal počas pôstneho obdobia. Caldara sa súčasne snažil o budovanie dobrých vzťahov s Habsburgovcami a Karolom VI., ktorému posielal svoje diela v nádeji, že získa prestížne miesto kapelníka na viedenskom dvore. Keď napokon získal pozíciu viedenského vicekapelmajstra, nové pracovné povinnosti pozmenili smerovanie jeho skladateľských aktivít. Komponoval opery, oratóriá pre dvorné pôstne obrady, aj hudbu k bohoslužbám, intímne motetá i veľkolepé omše. Mal k dispozícii množstvo skvelých inštrumentalistov a spevákov, ako aj neustály obdiv cisára Karola VI., ktorý ho považoval za svojho najlepšieho skladateľa. Caldarova viedenská hudobná produkcia zatienila všetkých jeho súčasníkov na dvore, vrátane známeho rakúskeho skladateľa Johanna Josepha Fuxa, ktorý sa do dejín hudby zapísal aj významným dielom Gradus ad Parnassum (1725). Táto kniha o umení kontrapunktu sa stala zdrojom dôležitých kompozičných poznatkov pre skladateľov 18. i 19. storočia, výnimkou nebol ani W. A. Mozart či L. van Beethoven. Caldara dostával za množstvo skomponovanej hudby aj štedré finančné ohodnotenie; jeho ročný plat 1600 florinov bol po roku zvýšený na 2500 florinov. Od roku 1729 až na ohromujúcich 3900 florinov (približne 80 500 €), čo bolo o 800 florinov viac než plat kapelmajstra Fuxa. Život na dvore na neho kládol nemalé pracovné nároky, čo ho vyčerpávalo po umeleckej aj fyzickej stránke. Jeho kompozície vznikali pod neustálym tlakom a časom sa nevyhli určitému stereotypu a rutine. Caldara sa vyhýbal preberaniu hudobných nápadov z vlastných skladieb a taktiež nehľadal inšpiráciu v hudbe iných skladateľov. Zomrel 28. decembra 1736 na žltačku a horúčku, ktorá mohla súvisieť aj s jeho fyzickým i psychickým vyčerpaním. Smrťou Karola VI. (1740) a J. J. Fuxa (1741) sa ukončila jedna z významných epoch umeleckého života na viedenskom dvore. Caldarove opery rýchlo upadli do zabudnutia, avšak jeho oratóriá sa dnes tešia svojej renesancii.

Oratórium od svojho vzniku v období protireformácie prešlo zaujímavým vývojom a v dejinách hudby malo mnoho tvárí. Názov (oratorio – modlitebňa) prevzalo od miesta, kam sa chodieval modliť veriaci ľud. Tento prevažne nescénický protipól opery bol obľúbený najmä v čase pôstneho obdobia, kedy cirkev neschvaľovala uvádzanie opier v divadlách. Skladatelia využívali predovšetkým námety z biblie. Jednotiacim prvkom bola postava rozprávača (nazývaná aj testo alebo historicus), ktorá opisovala udalosti a konanie postáv v rámci recitatívu. Árie, duetá, ansámblové i zborové čísla predstavovali afektové vyvrcholenie recitatívu a po zastavenie deja s cieľom zvýrazniť interpretovaný text. Pre oslovenie čo najširšieho laického publika sa nepoužívali len texty v latinskom jazyku (oratorio latino), ale postupne aj voľne prebásnené texty v taliančine (oratorio volgare) i iných jazykoch. Medzi oratorio volgare môžeme zaradiť aj Caldarove oratórium Magdaléna pri nohách Krista. V čase jeho vzniku (okolo roku 1698) sa tento žáner vyvíjal už šesťdesiat rokov. V Caldarovej tvorbe je tretím z vyše 40 oratórií.

Dielo s rovnakým názvom skomponoval aj Giovanni Bononcini už v roku 1690. Obaja autori si vybrali libreto Lodovica Forniho, ktorý tento biblický námet spracoval netradičným spôsobom. Namiesto obvyklej oratoriálnej postavy rozprávača si Forni ako dve hlavné alegorické, nebiblické postavy vybral Lásku pozemskú a Lásku nebeskú. Dialógy týchto dvoch postáv v recitatívoch a vyjadrenie ich emócií v áriách sú zamerané na získanie si Magdalény „na svoju stranu“. Úryvok z Lukášovho evanjelia, uvedený v úvode textu, nám predstavuje tri postavy: Ježiša ako hosťa v dome farizeja Šimona a kajúcu hriešnicu, ktorej meno ani identita však v Písme nie je bližšie definovaná. Postavu Marty, sestru Lazára, ktorého Ježiš vzkriesil, nachádzame v Jánovom evanjeliu. V stati, ktorou sa libretista pravdepodobne inšpiroval, sa spomína Mária z Betánie, mažúca Ježišove nohy vzácnym nardovým olejom. V priebehu dejín došlo k chybnému pričleneniu týchto dvoch udalostí jednej postave s menom a označením pôvodu („priezviskom“) Mária z Magdaly, resp. Mária Magdaléna. Umné „vykorčuľovanie“ z týchto teologických kontroverzností môžeme postrehnúť už v samotnom názve oratória, ktoré hovorí o Magdaléne, nie o Márii. Preto dielo môžeme zaradiť medzi skladby inšpirované biblickým textom, nie citujúce konkrétne pasáže z Písma (ako napríklad Händlov Mesiáš).

Boj duše a tela, chvíľkových svetských pokušení a večných nebeských cností patrí k vykresleniu postavy Magdalény ľutujúcej svoje doterajšie konanie, ktorú priťahuje láskavosť a dobrotivosť Učiteľa. Farizej Šimon ako predstaviteľ jednej z náboženských skupín, lipnúci na zachovávaní Mojžišovho zákona a prinášaní obety v chráme, je protipólom Krista, ktorý „neprišiel zákon zrušiť, ale ho naplniť“ (porovnaj Matúš 5, 17). Ježiš porovnáva správanie Šimona a hriešnice a poukazuje na mieru odpustenia a lásky. Dvojice protichodných postáv, Láska pozemská verzus Láska nebeská, Farizej verzus Kristus, dopĺňa o ženské postavy Magdalénu a Martu. Marta podporuje hlavnú protagonistku v obrátení, povzbudzuje ju k zanechaniu hriešneho života a ku konaniu dobra. Šestica sólistov, iba jeden duet a jedno ariózo v celom dvojhodinovom oratóriu, či komorné inštrumentálne obsadenie je ukážkou Caldarovho úsporného prístupu. „Benátska“ päťhlasná sláčiková sadzba (dvoje huslí, dve violy, bas) v sinfoniách a ritorneloch oživuje recitatívy sprevádzané výlučne bassom continuom. Medzi 33 áriami, ktorým už tradične predchádzajú recitatívy, nachádzame kratšie introspektívne árie pre sólistu a continuo, akou je napríklad ária Magdalény Voglio piangere i virtuóznejšie a rozsiahlejšie ako ária Lásky pozemskej Fin che danzan.

Pre vykreslenie spievaného textu a vystihnutie afektu Caldara využíva rozličné hudobné figúry ako klesajúci ostinátny postup v base evokujúci upadanie do snov v Dormi o cara, či passacagliový bas v Spera, consolati. Caldara vo svojich dielach často preferuje zvuk violončela v obligátnej úlohe. Krásnym príkladom je meditácia Magdalény o márnivosti Pompe inutili s violončelovým sólom. Rytmom v árii In lagrime stemprato sa pokúša zhmotniť slzy kajúcej sa ženy. Smejúce sa nebo i nárek duše nachádzame v tónoch Kristovej árie Ride il ciel. Víťazstvo nebeskej lásky v tomto diele je synonymom veľkonočného víťazstva, ktoré si môžeme vychutnať v tónoch Caldarovej hudby.

Jana Zelenková

–––––
Bibliografický údaj: ZELENKOVÁ, Jana: Text ku koncertu 16. 4. 2019, in: Slovenská filharmónia. Cyklus Stará hudba, Cyklus SH, 70. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2019.

  Libreto – 1. časť

Prima parte / Prvá časť

Sinfonia

Sinfonia

AMOR TERRENO
Dormi, o cara, e formi il sonno,
per far grati i tuoi riposi,
mille idee d’amico piacer.

LÁSKA POZEMSKÁ
Spi, ó, drahá nech spánok vytvorí
na spríjemnenie tvojho odpočinku
tisícky myšlienok milého pôžitku.

AMOR CELESTE
Del sonno lusinghiero,
sù, si turbi gl’inganni!

LÁSKA NEBESKÁ
Hore sa! Spánku omamného
nech prerušia sa preludy!

AMOR TERRENO
Come così importuno tu qui t’involi
a disturbar costei
ch’è già del regno mio l’onor primiero?

LÁSKA POZEMSKÁ
Ako to, že sa tu tak bezočivo vznášaš,
aby si rušil tú,
ktorá je už dávno najväčšou ozdobou mojej ríše?

AMOR CELESTE
Non sempre involta l’alma
in tenebrosi orrori
deve l’orme calcare,
ch’hanno per meta il precipizio annesso.

LÁSKA NEBESKÁ
Nemusí navždy, duša zahalená
do temných hrôz,
nasledovať tie stopy krokov,
ktoré majú k svojmu cieľu pričlenenú priepasť.

La ragione, s’un’alma conseglia,
nel seno risveglia
un nobile ardir.
E lusinga fallace d’Amore
non può di gran core
lo spirto sopir.

Rozum, ak duša radí,
zobúdza v hrudi
ušľachtilú odvahu.
A márne lichôtky lásky
nemôžu veľkého srdca
dušu utíšiť.

Così sciolta da’ lacci de’ suoi error,
che la tenean già stretta,
del piacer lusinghier il vezzo infido
fuggirà Maddalena.

Preto oslobodená z pút osídiel svojich hriechov,
čo predtým ju v tesnom držali v zovretí,
zo zradného pôvabu chlípnej rozkoše
Magdaléna unikne.

AMOR TERRENO
Io me ne rido. Non cantinsi i trionfi
prima della vittoria:
hai nemico possente.

LÁSKA POZEMSKÁ
Toto ma rozosmialo.
Netreba však ešte oslavovať víťazstvo:
máš mocného nepriateľa.

AMOR CELESTE
Ma’l tuo valor sta negl’orror del senso.

LÁSKA NEBESKÁ
Ale tvoja hodnota spočíva v ohavnosti zmyslov.

AMOR TERRENO
Sù dunque alla pugna!

LÁSKA POZEMSKÁ
Tak teda do boja!

A DUE
E di costei sia campidoglio il core.

OBAJA
A jej srdce bude bojovým poľom.

AMOR CELESTE
Alle vittorie del celeste Amore.

LÁSKA NEBESKÁ
Na víťazstvo nebeskej lásky.

AMOR TERRENO
Alle vittorie del terreno Amore.

LÁSKA POZEMSKÁ
Na víťazstvo pozemskej lásky.

MADDALENA
Oimè, troppo importuno,
chi mi turba i riposi?
Dunque ancor, mentre al sonno in braccio sono,
all’acerbe mie pene
tregua almen se non pace
trovar mai non potrò?
E per qual legge, oh Dio,
a si barbara guerra
sempre aperto steccato è’l petto mio?
Da sì fiera battaglia, la ragione agitata?
Par che due Maddalene sian dentro questo petto,
e in un voler doppio voler ristretto.
Vorrei seguir la strada
che di luce non finta illustra’l raggio,
ma’l piacer mi piace, benchè fugace
a gl’occhi scopra il lampo.
Così lo stesso oggetto,
or amando or fuggendo,
tanto l’alma si turba,
ch’al mio tormento fiero
ogni breve conforto ancor dispera.

MAGDALÉNA
Ach, aká to prílišná otrava,
kto mi to ruší môj odpočinok?
Nuž teda, to ani kým som v objatí spánku,
tak na moje trpké utrpenia
aspoň odpočinok, ak už nie pokoj,
nemôžem nájsť?
A podľa akého práva, ó, Bože,
pre takúto barbarskú vojnu
je stále otvorenou ohradou moje srdce?
A z takých ukrutných zápasov je znepokojená moja myseľ?
Zdá sa, že dve Magdalény sú vo vnútri tohto srdca
a v jednu vôľu zovreté dvojaké protichodné vôle.
Rada by som chcela nasledovať cestu,
na ktorú nesvietia lúče falošného svetla,
avšak rozkoš mám rada, hoci v pominuteľných
zábleskoch sa očiam odhaľuje.
Preto ten istý predmet,
raz milujúc a raz sa ho strániac,
natoľko znepokojuje moju dušu,
že na moje kruté muky
ešte v každú prchavú útechu nedúfa.

In un bivio è il mio volere
di seguir il mondo o il cielo.
Un sentier colmo è di rose,
ha le vie l’altro spinose;
una ha i fior, l’altro lo stelo.

Na rázcestí je moja vôľa,
aby nasledovala svet alebo nebo.
Jeden chodník je plný ruží,
ďalší má tŕnisté cesty;
jeden má kvet, druhý stonku.

AMOR CELESTE
Maddalena, nel cielo fissa lo sguardo,
e mirerai che fabbra
tu sei del tuo destino.
Deh, parta de te lungi
ogn’altro amor fuor che l’Amor Celeste, e proverai, a Dio resa costante,
che Fato alcun non ferma
l’angoscie tue con chiodo di diamante.

LÁSKA NEBESKÁ
Magdaléna, k nebu upri svoj pohľad
a uvidíš, že si si strojcom
svojho vlastného osudu.
Ach, nech ide ďaleko od teba
každá iná láska než láska nebeská
a okúsiš, súc verná Bohu,
že žiaden osud nezatlčie
tvoje muky klincom tvrdým sťa diamant.

Spera, consolati,
che fato alcuno forza non hà.
Sovra le stelle,
benchè rubelle,
ogni saggio possanza avrà.

Maj nádej a uteš sa,
lebo žiaden osud nemá silu.
Nad hviezdami,
hoc aj vzpurnými,
bude mať moc každý mudrc.

AMOR TERRENO
Troppo dura è la legge
che, per donarti pace,
ti comanda il pugnar contro te stessa;
sarà lunga la pugna
e’l fine incerto. Vivi, sù, quella vita
di cui mai non passò momento alcuno,
che segnato non fosse
con bianca pietra da piacere amico.
Segui quel che ti piace,
che mai non potrai godere,
se non sarai de’ genii tuoi seguace.

LÁSKA POZEMSKÁ
Príliš prísny je zákon,
ktorý len preto, aby ti daroval pokoj,
ti káže bojovať proti sebe samému;
dlhá bude taká bitka
a jej koniec neistý. Ži tento život,
ktorého žiaden uplynulý moment
nebol nikdy poznačený
bielym kameňom príjemnej rozkoše.
Nasleduj to, čo sa ti páči,
lebo nikdy sa nebudeš môcť tešiť,
ak nebudeš nasledovať svoje danosti.

Fin che danzan le grazie sul viso
avveza ti a ridere, impara a goder.
Verrà l’etade algente che repente
darà bando al bel piacer.

Kým tancujú pôvaby na tvojej tvári,
navykni si smiať sa a nauč sa tešiť.
Raz príde chladná staroba, ktorá náhle
ukončí ušľachtilé rozkoše.

MADDALENA
Omai spezza quel nodo,
che benché sembri caro,
è pur catena.
Non più vivi rubella
a quella mente eterna,
che tante in tuo favor grazie diffonde.
Questi son pur que’ giorni
in cui del Nazaren gl’alti portenti
danno a prò de’ mortal volo alla fama.

MAGDALÉNA
V tejto chvíli treba pretrhnúť puto,
ktoré, hoci zdá sa byť aj príjemným,
je stále len reťazou.
Už viac neži vzdorom
voči tomu večnému duchu,
čo mnoho milostí v tvoj prospech vyžaruje.
To sú vskutku tie dni,
počas ktorých veľké zázraky Nazaretského
udelia v prospech smrteľníkov krídla jeho sláve.

Tu là corri, e al suo piede,
mesta de ’ tuoi deliri,
offran lagrime gl’occhi e’l cor sospiri.

Uháňaj tam a pri jeho nohách
nech si zronená z tvojho blúznenia,
núkajúc mu slzy svojich očí a vzdychy svojho srdca.

Pompe inutili,
che il fasto animate,
non sperate
di dar più tormento al cor.
Ite a terra
vili immagini d’error.

Vy, márne slávy,
čo oživujete veľkoleposť,
nedúfajte,
že budete viacej trápiť moje srdce.
Padnite na zem,
vy, ničomné podoby hriechu.

E voi, dorati crini,
tempo fu, cari ceppi ed aurei lacci,
senza culto ora sparsi restate
all’aura in preda,
e di fausta cometa
lampo per mè prendendo,
presagiscano omai vostri splendori
i funerali a miei lascivi amori.

A vy, zlatisté lokne, bývali časy,
kedy ste boli drahými okovami a zlatými slučkami,
no teraz ostanete rozpustené bez úcty,
vydané napospas vánku,
a šťastnej kométy
záblesk si pre mňa budete brať,
nech vaša oslnivosť teraz predpovedá
pohreb mojim necudným vášňam.

AMOR TERRENO
Maddalena, che fai? Che risolvesti?
Merta una [scelta] sì grande
più maturi consigli;
ti sovvenga che gl’anni tuoi più belli
spenderai fra sciagure,
che dell’età la vaga primavera
da turbini improvvisi
sfrondata ammirerai.
E così poco stimi il tuo brio,
le tue bellezze?
Sono queste dono del cielo,
e tu le sprezzi?
Torna in te stessa, e con gl’amori ai vezzi.

LÁSKA POZEMSKÁ
Magdaléna, čo urobíš? Ako si sa rozhodla?
Také veľké rozhodnutie si zaslúži
zrelšie rady;
Pamätaj, že tvoje najkrajšie roky
prežiješ uprostred pohrôm,
a pôvabnú jar svojho žitia
v nečakaných víchriciach
zbavenú lístia budeš sledovať.
Tak málo si ceníš svoju ohnivosť
a svoje pôvaby?
Ony sú darom nebies
a ty nimi pohŕdaš?
Spamätaj sa a vráť sa k pôvabom lásky.

AMOR CELESTE
Le terrene lusinghe,
Maddalena, conosci.
Il mondo ti promette
momentanei diletti;
fuggiran come suole
l’ombra cader all’apparir de sole.

LÁSKA NEBESKÁ
Pozemské pokušenia,
Magdaléna, tie poznáš.
Svet ti prisľúbi
chvíľkové rozkoše;
no zmiznú tak ako každý
tieň zmizne, keď objaví sa slnko.

AMOR TERRENO
Son promesse fallaci.

LÁSKA POZEMSKÁ
To sú falošné sľuby.

AMOR CELESTE
Il ciel giammai non mente.

LÁSKA NEBESKÁ
Nebo nikdy neklame.

AMOR TERRENO
Son speranze bugiarde,
tanto ingannevol più, quanto più tarde.

LÁSKA POZEMSKÁ
To sú lživé nádeje,
o to klamlivejšie, o čo vzdialenejšie.

AMOR CELESTE
Son del mondo i diletti
momentanei splendori;
eterni son del vero Dio gl’amori.

LÁSKA NEBESKÁ
Tie rozkoše sveta
sú chvíľkovým leskom;
večnými sú ľúbosti pravého Boha.

MADDALENA
In sì fiera procella,
anima mia dubbiosa, e che risolvi?

MAGDALÉNA
Moja pochybujúca duša v takej divokej búrke,
ako sa len rozhodneš?

AMOR TERRENO
Oh come bello è il mondo!

LÁSKA POZEMSKÁ
Ach, aký krásny je svet!

AMOR CELESTE
Eterno é il cielo.

LÁSKA NEBESKÁ
Nebo je večné.

AMOR TERRENO
Qui si gode …

LÁSKA POZEMSKÁ
Tu sa veselí …

AMOR CELESTE
… a momenti …

LÁSKA NEBESKÁ
… len na okamih …

AMOR TERRENO
E’ sicuro il goder.

LÁSKA POZEMSKÁ
Užívanie si je istota.

AMOR CELESTE
La pena è certa.

LÁSKA NEBESKÁ
Bolesť je nevyhnutná.

AMOR TERRENO
Sono vili i timori.

LÁSKA POZEMSKÁ
Ustráchanci sú zbabelí.

AMOR CELESTE
Padre sei degl’errori!

LÁSKA NEBESKÁ
Si otcom hriechov!

AMOR TERRENO
Il sentier ch’ora tu prendi
lastricato è sol di pene.
Qui s’incontran sassi orrendi
e s’inciampa in frà catene.

LÁSKA POZEMSKÁ
Cesta, ktorú si teraz vyberieš,
je vydláždená iba bolesťou.
Tu sa nachádzajú desivé skaly
a potkýna sa o reťaze.

AMOR CELESTE
Nella via del Paradiso
v’è la meta dei contenti.
Dio si gode a viso a viso,
son sbanditi ivi i tormenti.

LÁSKA NEBESKÁ
Cesta do neba,
hľa, ťa uspokojí.
Potešíš sa pohľadom do Božej tváre,
tam vyhnané sú utrpenia.

MADDALENA
Maddalena, coraggio!
Ho già risolto. La ragion,
ch’ogni velo d’apparenze bugiarde
di cui si veste, ora ritoglie al falso,
ascolta tu più saggia.
E cauto dal mortale fascino
del piacer l’arbitrio sciolto,
meglio risolva, al vero ben rivolto.

MAGDALÉNA
Magdaléna, odvahu!
Už som sa rozhodla. Rozum,
čo každý závoj klamlivého vzhľadu,
do ktorého sa šatí falošnosť, teraz odníme,
ten treba uvážlivejšie počúvať.
A oslobodený od smrteľného pôvabu
rozkoše, rozvážna slobodná vôľa sa lepšie
rozhodne, keď sa k pravde obráti.

Diletti non più vanto
vi darete di trarmi in catena.
Il vostro incanto
porge al sen troppo rigida pena.

Rozkoše, vy sa už viac nebudete
chvastať tým, že ma ťaháte do vašich okov.
Vaše čaro
kladie na moju hruď príliš krutý trest.

MARTA
È Cristo il vero tempio,
e vero Nume;
vittima offrir non puoi
più degna del tuo errore,
che un alma afflitta,
ed un pentito core.

MARTA
To Kristus je pravým chrámom,
a pravým Bohom,
nemôžeš ponúknuť dôstojnejšiu
obetu svojho hriechu
než skľúčenú dušu
a kajúcne srdce.

Vattene, corri, vola,
segui il raggio divin
ch’appare in ciel.
Ti consola,
è Cristo il tuo destin
sempre fedel.

Zmizni! Bež! Leť!
Nasleduj božský lúč
čo zjavil sa na nebi.
Nech ťa uteší,
že Kristus, ktorý je tvojim osudom,
je ti vždy verný.

AMOR CELESTE
A tuo dispetto, Amor Terreno,
fia Maddalena pentita.

LÁSKA NEBESKÁ
Napriek tebe, Pozemská láska,
sa Magdaléna bude kajať.

AMOR TERRENO
Eh, che il senso rubelle
è un campion troppo forte,
già m’accingo alla pugna
ed aspra e dura.

LÁSKA POZEMSKÁ
Ach, vzpurný cit
je príliš mocný protivník,
už sa pripravujem na boj,
ktorý bude ostrý a tvrdý.

AMOR CELESTE
Un cor contra il piacer virtude indura.

LÁSKA NEBESKÁ
Srdce proti rozkoši dokáže zatvrdiť cnosť.

A DUE La mia virtude il mio valor è forte.

OBAJA
Moja cnosť a moja statočnosť sú mocné.

AMOR TERRENO
Il senso è un nemico, che sempre ci segue …

LÁSKA POZEMSKÁ
Zmyselnosť je nepriateľom, ktorý nás vždy nasleduje…

AMOR CELESTE
La grazia è un amico, che sempre c’assiste …

LÁSKA NEBESKÁ
Pôvab je priateľom, ktorý je nám vždy po ruke …

A DUE
… insino alla morte.

OBAJA
… až do smrti.

–––––
Z taliančiny preložil Matúš Šimko

[ AUDIO – 2. časť – 00:52:38 ] [ AUDIO – 2nd part – 00:52:38 ] [ video > ]

Play Audio
00:00
00:00
  • Off
  • Subtitles
  • Titulky

  Bulletin ku koncertu

[ Autor textu: Jana Zelenková ]

Jeden z farizejov Ježiša pozval, aby s ním jedol. Vošiel teda do farizejovho domu a sadol si. V tom meste žila istá hriešnica. Keď sa dozvedela, že Ježiš stoluje v dome farizeja, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom. S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, začala mu ich máčať slzami a utierať svojimi vlasmi. Bozkávala mu nohy a natierala ich voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý Ježiša pozval, povedal si: „Keby to bol prorok, vedel by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, vedel by, že je to hriešnica“. Ježiš mu povedal: „Šimon, chcem ti niečo povedať“. On mu odpovedal: „Učiteľ, povedz“. „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keď nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“ „Myslím si“, odpovedal Šimon, „že ten, ktorému odpustil viac“. Ježiš odpovedal: „Správne si povedal“. Nato sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy, no táto žena mi slzami zmáčala nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma, ona však odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. Hlavu si mi olejom nepotrel, zatiaľ čo ona mi natierala nohy voňavým olejom. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa málo odpúšťa, ten málo miluje.“ A jej povedal: „Odpúšťajú sa ti hriechy“. Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“ On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“

Evanjelium podľa Lukáša 7, 36 – 50

Biblický príbeh z Lukášovho evanjelia o hriešnici inšpiroval mnohých literátov, maliarov i skladateľov. Jedným z nich bol aj benátsky skladateľ a violončelista Antonio Caldara. Hoci bol vo svojej dobe veľmi uznávaným skladateľom, ktorý skomponoval okolo tritisíc diel, možno povedať, že v súčasnosti sa záujem o jeho osobu a tvorbu pohybuje na okraji hudobného bádania. Ako syn huslistu mal k hudbe blízko od útleho veku a už ako sedemnásťročný sa stal členom cechu Signori musici di Santa Cecilia. Pomerne skoro sa skladateľsky udomácnil vo všetkých hlavných hudobných formách neskorého baroka od triovej sonáty, cez kantátu až po operu a oratórium. V roku 1707 prišiel Caldara do Ríma, kde mal možnosť spoznať tvorbu najlepších skladateľov svojej doby – Corelliho, Pasquiniho, oboch Scarlattiovcov i diela mladého Händla. V roku 1709 nastúpil do služieb k azda najštedrejšiemu rímskemu mecenášovi umenia, princovi Francescovi Ruspolimu, na post maestro di capella, ktorý prevzal po Händlovi. Počas tohto plodného sedemročného obdobia jeho hudobná kariéra prekvitala ako nikdy predtým. Okrem dvoch stoviek kantát, napísaných pre nedeľné ranné conversazioni v Palazzo Bonelli, stojí za zmienku najmä jeho deväť oratórií, ktoré Ruspoli každoročne uvádzal počas pôstneho obdobia. Caldara sa súčasne snažil o budovanie dobrých vzťahov s Habsburgovcami a Karolom VI., ktorému posielal svoje diela v nádeji, že získa prestížne miesto kapelníka na viedenskom dvore. Keď napokon získal pozíciu viedenského vicekapelmajstra, nové pracovné povinnosti pozmenili smerovanie jeho skladateľských aktivít. Komponoval opery, oratóriá pre dvorné pôstne obrady, aj hudbu k bohoslužbám, intímne motetá i veľkolepé omše. Mal k dispozícii množstvo skvelých inštrumentalistov a spevákov, ako aj neustály obdiv cisára Karola VI., ktorý ho považoval za svojho najlepšieho skladateľa. Caldarova viedenská hudobná produkcia zatienila všetkých jeho súčasníkov na dvore, vrátane známeho rakúskeho skladateľa Johanna Josepha Fuxa, ktorý sa do dejín hudby zapísal aj významným dielom Gradus ad Parnassum (1725). Táto kniha o umení kontrapunktu sa stala zdrojom dôležitých kompozičných poznatkov pre skladateľov 18. i 19. storočia, výnimkou nebol ani W. A. Mozart či L. van Beethoven. Caldara dostával za množstvo skomponovanej hudby aj štedré finančné ohodnotenie; jeho ročný plat 1600 florinov bol po roku zvýšený na 2500 florinov. Od roku 1729 až na ohromujúcich 3900 florinov (približne 80 500 €), čo bolo o 800 florinov viac než plat kapelmajstra Fuxa. Život na dvore na neho kládol nemalé pracovné nároky, čo ho vyčerpávalo po umeleckej aj fyzickej stránke. Jeho kompozície vznikali pod neustálym tlakom a časom sa nevyhli určitému stereotypu a rutine. Caldara sa vyhýbal preberaniu hudobných nápadov z vlastných skladieb a taktiež nehľadal inšpiráciu v hudbe iných skladateľov. Zomrel 28. decembra 1736 na žltačku a horúčku, ktorá mohla súvisieť aj s jeho fyzickým i psychickým vyčerpaním. Smrťou Karola VI. (1740) a J. J. Fuxa (1741) sa ukončila jedna z významných epoch umeleckého života na viedenskom dvore. Caldarove opery rýchlo upadli do zabudnutia, avšak jeho oratóriá sa dnes tešia svojej renesancii.

Oratórium od svojho vzniku v období protireformácie prešlo zaujímavým vývojom a v dejinách hudby malo mnoho tvárí. Názov (oratorio – modlitebňa) prevzalo od miesta, kam sa chodieval modliť veriaci ľud. Tento prevažne nescénický protipól opery bol obľúbený najmä v čase pôstneho obdobia, kedy cirkev neschvaľovala uvádzanie opier v divadlách. Skladatelia využívali predovšetkým námety z biblie. Jednotiacim prvkom bola postava rozprávača (nazývaná aj testo alebo historicus), ktorá opisovala udalosti a konanie postáv v rámci recitatívu. Árie, duetá, ansámblové i zborové čísla predstavovali afektové vyvrcholenie recitatívu a po zastavenie deja s cieľom zvýrazniť interpretovaný text. Pre oslovenie čo najširšieho laického publika sa nepoužívali len texty v latinskom jazyku (oratorio latino), ale postupne aj voľne prebásnené texty v taliančine (oratorio volgare) i iných jazykoch. Medzi oratorio volgare môžeme zaradiť aj Caldarove oratórium Magdaléna pri nohách Krista. V čase jeho vzniku (okolo roku 1698) sa tento žáner vyvíjal už šesťdesiat rokov. V Caldarovej tvorbe je tretím z vyše 40 oratórií.

Dielo s rovnakým názvom skomponoval aj Giovanni Bononcini už v roku 1690. Obaja autori si vybrali libreto Lodovica Forniho, ktorý tento biblický námet spracoval netradičným spôsobom. Namiesto obvyklej oratoriálnej postavy rozprávača si Forni ako dve hlavné alegorické, nebiblické postavy vybral Lásku pozemskú a Lásku nebeskú. Dialógy týchto dvoch postáv v recitatívoch a vyjadrenie ich emócií v áriách sú zamerané na získanie si Magdalény „na svoju stranu“. Úryvok z Lukášovho evanjelia, uvedený v úvode textu, nám predstavuje tri postavy: Ježiša ako hosťa v dome farizeja Šimona a kajúcu hriešnicu, ktorej meno ani identita však v Písme nie je bližšie definovaná. Postavu Marty, sestru Lazára, ktorého Ježiš vzkriesil, nachádzame v Jánovom evanjeliu. V stati, ktorou sa libretista pravdepodobne inšpiroval, sa spomína Mária z Betánie, mažúca Ježišove nohy vzácnym nardovým olejom. V priebehu dejín došlo k chybnému pričleneniu týchto dvoch udalostí jednej postave s menom a označením pôvodu („priezviskom“) Mária z Magdaly, resp. Mária Magdaléna. Umné „vykorčuľovanie“ z týchto teologických kontroverzností môžeme postrehnúť už v samotnom názve oratória, ktoré hovorí o Magdaléne, nie o Márii. Preto dielo môžeme zaradiť medzi skladby inšpirované biblickým textom, nie citujúce konkrétne pasáže z Písma (ako napríklad Händlov Mesiáš).

Boj duše a tela, chvíľkových svetských pokušení a večných nebeských cností patrí k vykresleniu postavy Magdalény ľutujúcej svoje doterajšie konanie, ktorú priťahuje láskavosť a dobrotivosť Učiteľa. Farizej Šimon ako predstaviteľ jednej z náboženských skupín, lipnúci na zachovávaní Mojžišovho zákona a prinášaní obety v chráme, je protipólom Krista, ktorý „neprišiel zákon zrušiť, ale ho naplniť“ (porovnaj Matúš 5, 17). Ježiš porovnáva správanie Šimona a hriešnice a poukazuje na mieru odpustenia a lásky. Dvojice protichodných postáv, Láska pozemská verzus Láska nebeská, Farizej verzus Kristus, dopĺňa o ženské postavy Magdalénu a Martu. Marta podporuje hlavnú protagonistku v obrátení, povzbudzuje ju k zanechaniu hriešneho života a ku konaniu dobra. Šestica sólistov, iba jeden duet a jedno ariózo v celom dvojhodinovom oratóriu, či komorné inštrumentálne obsadenie je ukážkou Caldarovho úsporného prístupu. „Benátska“ päťhlasná sláčiková sadzba (dvoje huslí, dve violy, bas) v sinfoniách a ritorneloch oživuje recitatívy sprevádzané výlučne bassom continuom. Medzi 33 áriami, ktorým už tradične predchádzajú recitatívy, nachádzame kratšie introspektívne árie pre sólistu a continuo, akou je napríklad ária Magdalény Voglio piangere i virtuóznejšie a rozsiahlejšie ako ária Lásky pozemskej Fin che danzan.

Pre vykreslenie spievaného textu a vystihnutie afektu Caldara využíva rozličné hudobné figúry ako klesajúci ostinátny postup v base evokujúci upadanie do snov v Dormi o cara, či passacagliový bas v Spera, consolati. Caldara vo svojich dielach často preferuje zvuk violončela v obligátnej úlohe. Krásnym príkladom je meditácia Magdalény o márnivosti Pompe inutili s violončelovým sólom. Rytmom v árii In lagrime stemprato sa pokúša zhmotniť slzy kajúcej sa ženy. Smejúce sa nebo i nárek duše nachádzame v tónoch Kristovej árie Ride il ciel. Víťazstvo nebeskej lásky v tomto diele je synonymom veľkonočného víťazstva, ktoré si môžeme vychutnať v tónoch Caldarovej hudby.

Jana Zelenková

–––––
Bibliografický údaj: ZELENKOVÁ, Jana: Text ku koncertu 16. 4. 2019, in: Slovenská filharmónia. Cyklus Stará hudba, Cyklus SH, 70. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2019.

  Libreto – 2. časť

Parte seconda / Druhá časť

Sinfonia

Sinfonia

FARISEO
Donna grande e fastosa,
sovra le di cui gote unite assieme
scherzando con amor danzan le grazie,
vanne altrove, che a stuolo
gl’amanti condurrai stretti in catena,
ma in si nobil congresso
servir a tua beltà non è concesso.

FARIZEJ
Vznešená a skvostná žena,
na ktorej lícach svorne dovedna
samopašne tancujú pôvaby s Amorom,
choď však inde, lebo v húfoch
budeš sprevádzať milencov spútaných v reťaziach
avšak v takej vyberanej spoločnosti,
slúžiť tvojej kráse nie je povolené.

Parti, che di virtù il gradito splendor
scorger non puoi.
Come mai tra foschi orror
di tue colpe la sua luce veder vuoi?

Odíď, lebo príjemnú nádheru cnosti
uzrieť nedokážeš.
Prečo chceš medzi temnými hrôzami
tvojich hriechov uvidieť svetlo?

MADDALENA
Cingan pure quest’alma
mille nodi d’error, alla mia fama
oscurin l’ombre loro;
dalle tenebre ancora
saprò col pianto mio
far risorger un lume assai più chiaro,
che sempre al cielo un cor pentito è caro.
Signor ecco a’ tuoi piedi,
chi per sui gravi errori
merta del giusto Iddio lo sdegno ultrice,
pentita, ecco, Signor, la peccatrice.

MAGDALÉNA
Aj keby táto duša bola zviazaná
tisíckami uzlov hriechu a moja povesť
zahalená ich tieňom,
z temnôt však ešte
dokážem s mojím nárekom
rozžiariť svetlo omnoho jasnejšie,
pretože je na nebi vždy pre kajúcne srdce vzácne.
Pane, tu je pri tvojich nohách tá,
ktorá si pre svoje ťažké hriechy
zaslúži spravodlivého Hospodina pomstychtivý hnev,
kajúcna, hľa, Pane, hriešnica.

CRISTO
Se verace è il dolore
è sicuro il perdono,
e tu sarai di vera penitenza
memorabile esempio.

KRISTUS
Ak pravdivý je žiaľ,
tak odpustenie je isté
a ty budeš ozajstného pokánia
pamätným príkladom.

FARISEO
E questi un parlar empio.

FARIZEJ
To sú hriešne reči.

MADDALENA
Signor, a te tutta mi dono,
eterna ti giuro fè di penitente,
e voi, meste pupille mie,
piangete pur, mentre col vostro pianto,
con lingua di dolor l’alma risponde;
occhi troppo lascivi,
anima troppo sorda,
quanto è grave il fallir, che vi chiamate
un brio di gioventù . Signor, pietate!

MAGDALÉNA
Pane, tebe sa celá oddám,
prísahou ti potvrdzujem večný sľub kajúcnice
a vy, moje zronené zreničky,
len pokojne plačte, pokiaľ na váš nárek
odpovie duša jazykom ľútosti;
oči príliš chlípne,
a duša príliš hluchá,
aký len ťažký je úpadok, ktorý nazývate
zápalom mladosti. Pane, zmiluj sa!

Chi con sua cetra
si piacque all’etra
fra mille error
ebbe il suo cor e pianse.

Tá, ktorá spolu so svojou lýrou
sa predtým tak páčila svetu,
uprostred tisícich hriechov
mala svoje srdce a nariekala.

AMOR TERRENO
Maddalena, deh, ferma!

LÁSKA POZEMSKÁ
Magdaléna, beda! Stoj!

AMOR CELESTE
E no, deh, segui!

LÁSKA NEBESKÁ
Ale nie, ach! Nasleduj!

FARISEO
Ma, se quest’uom riceve
il divin lume di profetica mente,
come a tatti sì vil non si risente?

FARIZEJ
Avšak, ak tento človek prijíma
božské svetlo prorockého ducha,
ako to, že sa pri tak hanebných dotykoch neuráža?

MADDALENA
Deh, s’un tempo percossa
dall’amor del mio Dio, che sua mi vuole,
duro scoglio sembrava in mezzo all’onde,
l’ardente zel di Cristo,
che venne a sparger foco in ogni seno,
così m’arda e consuma,
che, fatto un altro cor da quel di prima,
l’effigie in lui dell’amor suo s’imprima.

MAGDALÉNA
Ah! Ako som kedysi bola bitá
láskou môjho Boha, ktorý chcel, aby som bola jeho,
a zdala sa byť pevnou skalou medzi vlnami,
tá vrúcna snaha Krista,
ktorá prišla šíriť oheň v každom srdci,
tak nech ma tak veľmi spáli a pohltí,
že najprv spraví iné srdce z predchádzajúceho
a následne obraz jeho lásky doňho vtlačí.

In lagrime stemprato il cor qui cade.
Già s’elesse,
per l’orme impresse
del tuo piè di seguir del ciel le strade.

V slzách sa utápa srdce, ktoré upadá.
Ono sa už rozhodlo,
že pôjde po stopách
tvojich nôh, nasledujúc cestu do neba.

AMOR CELESTE
Oh Ciel, chi vide mai la penitenza
in più gentil sembianza?

LÁSKA NEBESKÁ
Ach, nebesá, kto už kedy videl pokánie
v ušľachtilejšej podobe?

AMOR TERRENO
Perdo di mie vittorie ogni speranza.

LÁSKA POZEMSKÁ
Už strácam všetku nádej na svoje víťazstvo.

CRISTO
Oh Fariseo superbo,
ogn’angol del tuo seno
penetro con lo sguardo e appien lo scopro;
con ipocrita mente
miri tu questa donna e non ravvisi,
che il sacro amor ch’ora racchiude in petto,
rompe il nodo, che’l piè tenea ristretto.

KRISTUS
Ó, pyšný farizej,
každý kút tvojho srdca
prebodnem pohľadom a naplno ho obnažím;
s falošným úmyslom
pozoruješ túto ženu a nepoznávaš,
že posvätná láska, ktorá sa teraz skrýva v jej srdci,
pretrhla puto, ktoré jej nôžku silne zväzovalo.

Ride il ciel e gl’astri brillano
e più lucidi scintillano
sovra un’anima che piange.
Che col pianto le ritorte
della morte
per salir al cielo frange.

Smeje sa nebo a hviezdy žiaria,
a ešte žiarivejšie sa jagajú
nad dušou, čo narieka.
Aby so slzami nitky
smrti,
keď smerom k nebu stúpa, pretrhla.

AMOR CELESTE
A tuo dispetto, Amor Terreno,
è giunta l’ora del mio trionfo.
Maddalena è pentita,
bagnando i piè del Redentorcol pianto,
lava le sue colpe,
e per quell’onde amare
naviga verso il cielo,
e son propizi i venti
de’ suoi sospiri ardenti.

LÁSKA NEBESKÁ
Napriek tebe, Láska pozemská,
nastala hodina môjho víťazstva.
Magdaléna ľutuje,
kropí nohy Spasiteľa slzami,
zmýva svoje hriechy,
a na tých trpkých vlnách
sa plaví smerom k nebu,
a priaznivé sú vetry
jej plamenných vzdychov.

AMOR TERRENO
S’ora piange, fra poco
spero li sovverà del mondo il gioco;
troppo lungo è il passaggio
dal riso al pianto,
e troppo strett’è la via
che guida al ciel, vedrassi
Maddalena girar altrove i passi.

LÁSKA POZEMSKÁ
Ak teraz narieka, onedlho
očakávam, že si spomenie na ich svetské radovánky;
príliš dlhý je prechod
od smiechu k plaču
a príliš úzka je cesta,
ktorá vedie do neba, veď sa uvidí,
že Magdaléna obráti inam svoje kroky.

AMOR CELESTE
Il pentimento è vero.

LÁSKA NEBESKÁ
Jej ľútosť je skutočná.

AMOR TERRENO
Cangierà tal pensiero.

LÁSKA POZEMSKÁ
Ona svoj úmysel zmení.

AMOR CELESTE
Gl’assisterà del ciel la grazia.

LÁSKA NEBESKÁ
Pomôže jej priazeň neba.

AMOR TERRENO
E dubbia.

LÁSKA POZEMSKÁ
To je neisté.

AMOR CELESTE
Ho in pugno la vittoria.

LÁSKA NEBESKÁ
Víťazstvo je moje.

AMOR TERRENO
Non dispero d’aver solo io la gloria.

LÁSKA POZEMSKÁ
Nestrácam nádej, že sláva bude len moja.

AMOR CELESTE
Me ne rido di tue glorie,
solo il ciel trionferà.
Meco è il Dio delle vittorie,
che il tuo fasto abbatterà.

LÁSKA NEBESKÁ
Na smiech sú mi tvoje slávne činy,
lebo iba nebo zvíťazí.
So mnou je Boh víťazstiev,
ktorý zničí tvoju veľkoleposť.

AMOR TERRENO
Se non ho forza a superar costei,
gl’alleati d’Averno
verranno in mio soccorso.
Dal mio valore
tante anime unite in quegl’orrendi abissi,
gridano disperate,
ed una donna sola
a tante glorie mie la pompa invola?

LÁSKA POZEMSKÁ
Ak nemám silu, aby som zdolala túto ženu,
tak spojenci pekla
prídu mi na pomoc.
Kvôli mne
už mnohé duše svorne v tých desivých hlbinách
zúfalo kričia
a jedna jediná žena
má toľkým mojím slávnym činom vziať lesk?

Orribili, terribili
furie dell’Erebo,
date forza al mio valor!
Con le sferze di Ceraste
agitate, flagellate
il mio furor!

Ohavné, strašné
diablice podsvetia,
dajte silu mojej vážnosti.
S korbáčmi z rohatých zmijí
mrskajte a bičujte
môj hnev.

MARTA
Maddalena, costanza,
stretta ai piè del tuo Dio,
sorta dalle procelle, afferri il porto;
degl’afflitti egli è sol dolce conforto.

MARTA
Magdaléna, ostaň pevnou,
veľmi blízko pri nohách tvojho Boha,
vyjdi z búrok, chop sa prístavu;
tým, čo sú zarmútení, iba On je sladkou útechou.

MADDALENA
Sento crearmi un nuovo core in petto,
e uno spirito retto
nelle viscere mie già si rinnova;
spirto che in lacrimar si gode or tanto
ch’ogni contento mio sta nel mio pianto.

MAGDALÉNA
Cítim ako sa mi tvorí nové srdce v hrudi,
a pravý cit
v mojich útrobách sa obnovuje;
duša, ktorá sa nárekom teraz toľko teší z toho,
že každé moje potešenie spočíva v mojom žiali.

MARTA
Piangi pur, Maddalena,
coronata vedrassi oggi tua pena.
O fortunate lacrime
d’un vero afflitto cor.
Superbe sin all’etera
guidate un’alma misera
cinta di bel splendor.

MARTA
Len plač, Magdaléna,
dnes uvidíš korunované všetko tvoje utrpenie.
Ó, šťastné slzy
pravdivo skľúčeného srdca.
Hrdo, až do neba,
sprevádzajte nešťastnú dušu,
obklopenú vznešenou žiarou.

MADDALENA
Mio Dio, mio Redentor,
perdon umile l’anima mia ti chiede.

MAGDALÉNA
Bože môj, Spasiteľ môj,
o pokorné odpustenie ťa moja duša žiada.

FARISEO
Aborrendo il piacere
potrà poscia costei in un istante
farsi della virtù nobile amante?
Che stravaganza! Viene a’ piè di Cristo
ad impetrar mercede
una tal peccatrice?
E chi è costei che le colpe condona?

FARIZEJ
Tým, že znenávidí rozkoš
sa potom môže v okamihu
zmeniť na milovníčku ušľachtilej cnosti?
Koľká výstrednosť! K nohám Krista si prichádza
vyprosiť zľutovanie
takáto hriešnica?
A kto je ten, čo odpúšťa hriechy?

Chi drizzar di pianta adulta
vuol tentar il curvo tronco,
o che il frange, o che non può.
Questa allora è penitente,
d’esser tal sarà impotente,
troppo a lungo ella peccò.

Kto sa zrelému stromu narovnať
ohnutý kmeň pokúša,
tak ho zlomí alebo to nedokáže.
Táto žena sa teraz kajá,
avšak stať sa takou bude nemohúca,
lebo pridlho hrešila.

MADDALENA
D’esser costante, o mio Gesù , non temo.
L’intelletto, che ottuso
d’una tetra ignoranza,
con bugiarde apparenze
di pazza fantasia
spesso formava vani discorsi e falsi;
dal tuo superno raggio,
che con AMOR CELESTE accende, infiamma,
reso chiaro et illustre, di corregger confida
ogni fantasmo van alla sua guida.

MAGDALÉNA
Stať sa vytrvalou, ó, Ježiš môj, o to sa nebojím.
Môj rozum, ktorý, otupený
takou pochmúrnou neznalosťou,
často so zradnými výmyslami
bláznivej ilúzie
vytváral plané reči a klamstvá;
z tvojho nebeského lúča,
ktorý, spolu s Láskou nebeskou, osvecuje a roznecuje,
rozjasnený a rozžiarený, verí v odstránenie
všetkých bludov, ktoré mne prekážajú.

Per il mar del pianto mio
disprezzar saprò le pene.
Se, Gesù , sei la mia stella
a te umilio il mio desio,
al tuo piè son mie catene.

V mori mojich sĺz
budem vedieť pohŕdať mojimi bolesťami.
Ak ty, Ježiš, si mojou hviezdou,
k tebe sa skláňa moja túžba,
pri tvojich nohách sú moje okovy.

CRISTO
L’atto immenso che, uscito
di costante voler dal forte impero,
alla mente levò l’abito indegno,
con cui posta in non cale la ragione,
servisti al mondo vile,
molto operò , se al vizio peste della ragione, ei ti ritolse;
quanto però sin ora
generosa operasti è poco ancora;
d’esser del mal oprar liberoe sciolto
non è il fin, che il desio del saggio acqueta,
ma la strada che guidaad alta meta.

KRISTUS
Obrovský skutok, ktorý vychádza
z pevnej vlády nemennej vôle,
odňal mysli nedôstojný šat,
ktorou, zbavená rozumu
si slúžila ničomnému svetu,
mnoho učinil, ak ťa tých nerestí
záhuby rozumu pozbavil;
koľko si však až doteraz
veľkomyseľne vykonala, je stále málo;
avšak od zlého byť oslobodená a voľná,
nie je cieľom, ktorý vôľu múdreho uchlácholí,
avšak iba cestou, ktorá vedie k vysokým métam.

Del senso soggiogar
vincer e debellar
l’alma ricrea.
Tolta di sue catene
spiega al pensier il volo
e in Dio si bea.

Zmysly si podmaniť,
nad nimi zvíťaziť a zdolať ich,
to dušu osvieži.
Zbavená svojich okov
rozpína krídla mysle
a v Bohu má zaľúbenie.

AMOR CELESTE
Cittadini del ciel,
spirti beati di tanto mio trionfo.
Con cembali e con sistri decantate
le glorie, e fate
vostra fedel concittadina
di Maddalo la donna;
queste son tutte glorie
del Dio delle vittorie.

LÁSKA NEBESKÁ
Obyvatelia neba,
požehnané duše mojim veľkým víťazstvom.
S činelmi a sistrami volajte
na slávu, a učiňte
vašou vernou spoluobyvateľkou
ženu z Magdaly;
toto sú všetky chvály
Boha víťazstiev.

Sù, lieti festeggiate
e di rose coronate
anco in ciel sì lieto dì.
Più si stima far acquisto
che d’un giusto d’un cor tristo,
sempre il ciel piacque così.

Sem sa, radostne oslavujte
a ružami ovenčite
aj v nebi taký šťastný deň.
Cennejšie je získanie
žalostného srdca než spravodlivého.
tak sa to vždy nebu páčilo.

AMOR TERRENO
Voi, che in mirarmi oppresso ogn’or godete;
deh, privatemi almeno, astri malvaggi,
o di spirto o di senso a vostri oltraggi.

LÁSKA POZEMSKÁ
Vy, ktorí sa radujete, vidiac ma teraz utláčanú;
ach, zbavte ma, vy hviezdy ničomné
pred vašimi urážkami, aspoň duše alebo zmyslov.

Voi del Tartaro
antri orrendi,
deh trahetemi,
nascondetemi
nel vostro sen.
Lungi dalla pupilla
si parta ogni scintilla
di cielo a me seren.

Vy pekla
ohavné brlohy,
ach, stiahnite ma,
schovajte ma
vo vašom vnútri!
Ďaleko od môjho pohľadu
nech sa vzdiali každý kúsok
čistého neba.

CRISTO
Va dunque Maddalena,
tratta fuor di periglio
sei dal tuo duol verace,
peccatrice non più ,
vattene in pace.

KRISTUS
Nuž choď, Magdaléna,
už si vyviazla z nebezpečenstva
svojím úprimným žiaľom,
nie si viac hriešnicou,
choď v pokoji.

MADDALENA
L’ottenuto perdono
ogn’ombra di timor mentre sbandisce
gl’errori giovenili smascherati,
a lo sguardo appieno espone.
O folle vanità del sesso imbelle!
Or che libera sono
dal lascivo tuo fasto,
quanto ben raffiguro i tuoi deliri;
dunque s’adorna un viso
di mentiti colori e di vani ornamenti,
per far divenir rea beltà innocente.

MAGDALÉNA
Zatiaľ čo dosiahnuté odpustenie
vyhnalo každý tieň obavy,
odhalilo tak mladícke hriechy
a naplno ich vystavilo pohľadu.
Ó, bláznivá márnosť slabšieho pohlavia!
Dnes, keď som oslobodená
od tvojej chlípnej nádhery,
ako dobre spoznávam tvoje šialenstvá,
ktorými tvár sa ozdobí
falošnými farbami a márnivými okrasami,
aby sa vinnou stala krása nevinná.

Chi serva la beltà
d’Amor lascivo fa,
troppo s’inganna.
Privo d’ogni decoro
l’amabile tesoro
d’un vassallaggio
vil empio il condanna.

Kto krásu, slúžkou
smilnej lásky učiní,
ten príliš sa zmýli.
Keď zbavený všetkých cností
je ten roztomilý poklad,
vtedy sa do vazalstva
ničomného a hriešneho odsúdi.

–––––
Z taliančiny preložil Matúš Šimko

Veľkonočný koncert

Utorok 16. 4. 2019, 19.00 h
SH – Stará hudba, Malá sála Slovenskej filharmónie