Vianočný koncertChristmas Concert

[ Autor textu: Andrej Prachár ]

Tajomstvo Vianoc hudobne sprostredkované priezračnými hlasmi nesúcimi podmanivé melódie. Magické chorály a zurčiace tóny harfy odhaľujúce vianočný zázrak... To všetko v sebe prináša jedinečné dielo Ceremony of Carols, op. 48 pre harfu a miešaný zbor, ktorého autorom je jeden z najväčších velikánov hudby 20. storočia, anglický skladateľ Benjamin Britten. Skladba vznikla v období 2. svetovej vojny, počas skladateľovej plavby zo Spojených štátov amerických. V priebehu 2. polovice 20. storočia sa stala neodmysliteľnou súčasťou slávenia vianočných sviatkov v mnohých anglicky hovoriacich krajinách.

Virtuózne, energicky pulzujúce pasáže okrajových častí Allegro a Allegro assai, ako aj vznešená, anjelská hudba prostrednej časti Siciliano. To je Koncert pre zobcovú flautu a sláčikový orchester F dur, ktorý skomponoval taliansky skladateľ Giuseppe Sammartini. Živý dialóg zobcovej flauty a orchestra sa pretavil v najznámejšie Sammartiniho dielo. Súčasník J. S. Bacha patril k nádejným skladateľom, ktorého však predsa len zatienil jeho starší brat Giovanni Battista Sammartini. Okrem kompozičných aktivít bol G. Sammartini známy aj ako skvelý hobojista, pôsobil v Händelovom opernom orchestri.

Meno Joseph Haydn je dozaista každému známe. Rakúsky skladateľ, popredný predstaviteľ hudobného klasicizmu zanechal za sebou výrazný hudobný odkaz. Sonáty, sláčikové kvartetá, symfónie či oratóriá Stvorenie a Ročné obdobia... Haydnov Koncert pre organ a orchester C dur, Hob. XVIII:8 je jedným z troch organových koncertov, ktoré autor skomponoval. Skladateľ nás víta sviežim a jasným zvukom organa. Ten sprevádzajú pôsobivé sláčiky a pompézne vstupy trúbok, ako aj tympanov.

Slávnostná, povznášajúca, nadpozemská hudba... azda nenájdeme lepšie slová, ktorými by sme opísali Magnificat B dur pre sóla, miešaný zbor, sláčikový orchester a organ z pera talianskeho skladateľa Francesca Duranteho. Majster chrámovej hudby z 1. polovice 18. storočia skomponoval jedinečné dielo, ktoré bolo uvádzané dlhú dobu aj po jeho smrti. Bravúrna práca s jednotlivými hlasmi, ako aj prvotriedna inštrumentácia zdobia Duranteho kompozíciu.

Leroy Anderson patrí vo svete menej náročnej klasickej hudby k všestranným skladateľom. Komponoval skladby, v ktorých napodobňoval tikot hodín (The Syncopated Clock), jazdu na saniach zasneženou krajinou (Sleigh Ride) či prácu na písacích strojoch (The Typewriter). Andersonova kompozícia Vianočný festival / Christmas Festival je oslavou Vianoc a nezabudnuteľných chvíľ strávených počas týchto sviatkov v kruhu najbližších. Samotná skladba má charakter koncertnej ouvertúry, ktorá je vystavaná z najznámejších a najobľúbenejších vianočných melódií. Anderson si ako hlavný hudobný materiál pre spracovanie zvolil osem tradičných vianočných kolied a svetskú pieseň Jingle Bells. Dielo vzbudí v nejednom poslucháčovi radosť a potešenie z blížiacich sa najkrajších sviatkov v roku.

Jan Vičar je súčasným českým skladateľom a muzikológom. Jeho dielo Radujme sa!, päť kolied pre chlapčenský zbor a orchester je jednou z troch kantát, ktoré môžeme nájsť na skladateľovom CD albume Vysoko hvězda. V kantáte Radujme sa! originálne, nápadito a zároveň vkusne spracoval najznámejšie české (či skôr československé) koledy ako Nesiem vám noviny, Poďme spolu do Betléma, Štedrý večer nastal, Pásli ovce valasi a Narodil sa Kristus Pán.

Nemecký skladateľ Franz Schubert povýšil svojím kompozičným majstrovstvom piesňovú tvorbu na novú úroveň. Bohaté harmonické postupy, ako aj nekončiaci dar melodiky sa nesú naprieč celým jeho skladateľským odkazom. Schubert sa tak bezpochyby zaradil medzi najvýraznejších predstaviteľov nemeckej romantickej piesne. Vo svojej piesňovej tvorbe zanechal tri piesne s názvom Wiegenlied (Uspávanka). Jedna z nich, označovaná aj ako Mille cherubini in coro, D. 498 vznikla v roku 1816. Schubert nám predostiera nesmierne krehkú, srdečnú až priezračne čistú melódiu, ktorá v človeku dokáže prebudiť pestrofarebnú paletu emócií. Uspávanka je pravdepodobne Schubertovým epitafom dedikovaným jeho predčasne zosnulým súrodencom.

Radostnú, príjemnú a uvoľnenú náladu v nás navodzuje ďalšia vydarená kompozícia Leroya Andersona. Dielo Belle of the Ball v sebe skrýva viacero inšpirácií, medzi ktorými skladateľ umne „korčuľoval“. Razom sa ocitáme vo svete viedenských, straussovských valčíkov, ako aj okúzľujúcej, priam rozprávkovej zvukovosti Čajkovského hudby. Dôkazom toho sú hravé, ale aj nežné melódie vynárajúce sa z hlbín orchestra.

„Pa-ram pam pam pam“ ...známy motív z populárnej vianočnej koledy The Little Drummer Boy spríjemňuje vianočnú atmosféru po celom svete už od roku 1941. Koledu skomponovala americká skladateľka Katherine Kennicott Davis. Inšpiráciou sa jej stala stará francúzska koleda Patapan, ktorej melódia „prenasledovala“ skladateľ ku aj počas poobedňajšieho spánku. Téma „Patapan“ sa v jej hlave razom zmenila na „pa-ram-pam-pam“. Vznikla tak nová koleda rozprávajúca príbeh o mladom vojakovi, ktorý ide za narodeným Ježiškom. Sám je však chudobný a nemá so sebou žiadne dary. Hrá mu však na bubne najlepšie ako vie! Malému Ježiškovi tak vyčarí úsmev na tvári. Koleda dnes zaznie v úprave slovenského skladateľa Ľuboša Bernátha.

Ak by sme mali zostaviť rebríček najväčších vianočných hitov, dozaista by v ňom nechýbala pieseň Jingle Bells. Mimoriadne chytľavú a ľahko zapamätateľnú melódiu si pospevujú ľudia po celom svete. Jej autorom je James Pierpont, americký skladateľ, pesničkár a organista. Inšpiráciou pre vznik piesne sa stali každoročné preteky saní cez centrum mestečka Medford. Jeho obyvatelia stáli pozdĺž trasy, povzbudzovali súťažiacich, spievali koledy a iné piesne. Nebolo treba veľa, aby Pierpont očarený týmto zážitkom počas pobytu v meste sadol za klavír a zložil jednu z najznámejších vianočných melódií.

Padajúce snehové vločky, snehové záveje a nekončiaci sa les plný tajomných prekvapení... Kam až zavedie našu predstavivosť hudba plná pôvabných, kúzelných melódií podporená brilantnou orchestráciou? Jedľový les v zime, scéna z baletu Luskáčik, op. 71 necháva voľný priestor poslucháčovej fantázii. Svojím majstrovstvom sa o to pričinil ruský skladateľ Piotr Iľjič Čajkovskij. Melodický šarm, sila a komunikatívnosť Čajkovského hudby sú atribútmi, ktoré v nás pri počúvaní jeho diel vzbudzujú pocit niečoho blízkeho a dôverne známeho. Do tejto kategórie môžeme jednoznačne zaradiť aj balet Luskáčik. Poslucháč sa razom ocitá vo svete rozprávky a spoznáva magické kráľovstvo Luskáčika.

Skladateľ a dirigent Zdeněk Macháček sa radí k popredným osobnostiam operety a muzikálu na Slovensku. Počas svojej bohatej kariéry spolupracoval s mnohými domácimi aj zahraničnými divadelnými súbormi a orchestrami. Dlhoročne pôsobil v Divadle Nová Scéna v Bratislave. Zmes vianočných kolied je prehliadkou tých najmilších a najslávnostnejších vianočných melódií. Poslucháča v očakávaní pravého ducha Vianoc vtiahnu svojou iskrivo očarujúcou náladou. Postupne zaznejú v úprave pre zbor a orchester slovenské koledy Do mesta Betlehema; Pastieri, pastieri; Búvaj, dieťa krásne a francúzska tradičná koleda Les Anges dans nos campagnes (Gloria in excelsis Deo).

Meno Franz Xaver Gruber je neodmysliteľne spojené s najpopulárnejšou vianočnou koledou Tichá noc. Rakúsky skladateľ, organista a hudobný pedagóg dokončil túto koledu presne na Štedrý deň. O pár hodín na to premiérovo odznela na polnočnej omši. Keďže miestny organ bol v tom čase nefunkčný, Tichú noc uviedli so sprievodom gitary. Gruberova inšpirácia vychádzala ako z rakúskej ľudovej, tak aj z talianskej pastorálnej hudby. Jednoduchá, nežná a srdečná hudba zintenzívňuje prežívanie nevšedných vianočných dní. Gruber tak svojou koledou venoval svetu ten najkrajší vianočný darček.

Andrej Prachár

KATARÍNA TURNEROVÁ

Študovala hru na harfe na Konzervatóriu v Žiline a na Akadémii múzických umení v Prahe. Od roku 1995 je sólo-harfistkou Slovenskej filharmónie. Vďaka jej sólovým aktivitám zazneli mnohé diela svetového i domáceho harfového repertoáru na Slovensku po prvý raz (C. Reinecke, R. Glière, M. Novák a ď.). Popri bohatej koncertnej a nahrávacej činnosti v orchestroch účinkuje ako sólová a komorná hráčka v rôznych zoskupeniach doma i v zahraničí. Spolupracovala s poprednými sólistami z oblasti klasickej sféry – P. Domingo, J. Camarena, Ľ. Vargicová, J. Kurucová, A. Dumay, R. Wallfisch, R. Stoltzman. Rovnako participovala aj na podujatiach svetových sólistov z oblasti mimo klasického žánru (R. Charles, L. Minnelli, S. Bassey, V. Mae a ď.). K úspešným projektom ostatných rokov patria aj jej sólové profilové CD albumy Royal Harp (harfové koncerty z 18. storočia), Nocturne (romantické a impresionistické skladby pre flautu a harfu) a Mozart – Reinecke (koncerty pre harfu a orchester). Za CD Canto Amoroso – Katarína Turnerová hrá Milana Nováka jej udelil Slovenský Hudobný fond v roku 2021 Cenu Frica Kafendu.

AJNA MAROSZ

v roku 2020 zvíťazila v medzinárodnej talentovej súťaži Virtuosos V4+, konanej pod záštitou operného speváka a dirigenta Plácida Dominga. Ajna sa hre na zobcovej flaute venuje od svojich piatich rokov a na svojom konte má víťazstvá z viacerých renomovaných interpretačných súťaží (Čarovná flauta v Nižnej, Zahrajže nám, píšťalôčka v Nových Zámkoch, Open Recorder Days Amsterdam). Tri roky po sebe získala grantový program Talenty novej Európy, vďaka ktorému sa mohla zúčastniť letných majstrovských kurzov s poprednými majstrami starej hudby. Okrem toho si mohla kúpiť nové, kvalitnejšie nástroje. Vystupovala po boku orchestrov ŠKO Žilina i Solamente naturali. Na Vianočných koncertoch sa debutovo predstaví po boku orchestra Slovenská filharmónia.

BERNADETTA ŠUŇAVSKÁ

sa už počas svojich štúdií v Bratislave, Freiburgu a Stuttgarte zaradila medzi špičkových predstaviteľov interpretačného umenia. Je držiteľkou mnohých diplomov a vyznamenaní z medzinárodných organových súťaží po celej Európe. Publikum oslňuje svojou profesionalitou, originalitou, virtuozitou, citlivosťou a skvelou schopnosťou farebného stvárnenia organových diel. Vynikajúce recenzie v odbornej tlači pravidelne získava aj za interpretácie transkripcií orchestrálnych diel a premiérovanie súčasnej hudby, nedávno napríklad na pódiu Filharmónie v nemeckom Essene s monumentálnym dielom od Niccola Castiglioniho – Sinfonie Guerriere et Amorose. Okrem hry na organe a klavíri študovala aj hru na historických nástrojoch a na čembale, čo jej umožňuje interpretovať diela štýlových období od čias stredoveku až podnes. Realizovala nahrávky koncertov a CD pre Naxos, Organum Classics, Südwestrundfunk. Pravidelne spolupracuje so Slovenským rozhlasom a televíziou, Českým rozhlasom a je vítaným hosťom na koncertných pódiách významných medzinárodných festivalov.

RASTISLAV ŠTÚR

absolvoval štúdium orchestrálneho dirigovania na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. V opere SND viacero rokov zastával funkciu riaditeľa (2018 – 2021) ašéfdirigenta (2008 – 2020). V roku 1996 debutoval v SND s Boitovým Mefistofelom, čo mu otvorilo rad ďalších možností. Od roku 1999 pravidelne spolupracoval s Petrom Dvorským v celom rade predstavení v Opere SND a v rámci koncertov s najvýznamnejšími orchestrami na Slovensku, v Čechách a Rakúsku. Dirigoval Dvorského spoločné vystúpenia s Montserrat Caballé (2000), Gabrielou Beňačkovou (2002), Ilonou Tokody (2003) a Anatolijom Kotschergom (2006). S PKF – Prague Philharmonia a Petrom Dvorským nahral CD „Vivere“. V roku 2017 dirigoval koncert v Smetanovej sieni v Prahe so sólistami Bryanom Hymelom a Irinou Kyriakidou. So zahraničnými orchestrami často uvádza významné diela českej hudby. V roku 2005 dirigoval Dvořákovo oratórium Svatební košile so São Paulo Symphony Orchestra. Spolu s čínskym orchestrom NCPA (National Centre for the Performing Arts) naštudoval Dvořákovu Rusalku (2016), pričom išlo o historicky prvé uvedenie českej opery v Číne a o prvé predvedenie opery s použitím 3D technológie na svete. Na konte má bohatú spoluprácu so zahraničnými orchestrami, opernými domami a po prednými sólistami ako napríklad Edita Gruberová, Pavol Bršlík, Jozef Benci, Jolana Fogašová, Štefan Kocán, Dalibor Karvay, Adam Plachetka, Andrew Brownell a ďalší. V roku 2021 vyšlo CD Slovenskej filharmónie a Slovenského filharmonického zboru, na ktorom Rastislav Štúr diriguje diela Štefana Németha-Šamorínskeho. Je držiteľom Ceny Frica Kafendu (2011) za vynikajúce dirigentské výkony doma i v zahraničí, ako aj Krištáľového krídla za rok 2017 v kategórii Hudba.

JAN ROZEHNAL

Po štúdiách na Konzervatóriu v Kroměříži (hra na flaute) u B. Růžičkovej študoval na JAMU v Brne u O. Trhlíka a L. Mátlu orchestrálne dirigovanie. Štúdium bolo rozšírené dvojročnou stážou v Českej filharmónii.

Už počas štúdia v Brne založil a viedol Brniansky zbor Hudobnej mládeže, s ktorým získal viaceré ocenenia na medzinárodných súťažiach. Pôsobil ako asistent L. Mátla v Speváckom združení moravských učiteľov, ktoré neskôr viedol.

V začiatkoch svojej profesionálnej kariéry pôsobil ako dirigent Jihočeského divadla v Českých Budějoviciach a zbormajster Brnianskeho Filharmonického zboru Beseda brněnská pri Filharmónii Brno. V rokoch 1990 – 2003 bol zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru, s ktorým realizoval mnoho významných domácich aj zahraničných spoluprác. Počas pôsobenia v Slovenskom filharmonickom zbore založil vokálne zoskupenie Camerata Bratislava, ktorého doménou bolo štýlové predvádzanie starej hudby. Súbor bol ocenený Revue Diapason a získal aj cenu ministerského predsedu Slovenskej republiky. V rokoch 2004 – 2008 pôsobil ako zbormajster Kühnovho miešaného zboru a Pražského filharmonického zboru.

Od roku 2008 zastával post zbormajstra a dirigenta v nemeckých divadlách v Koblenzi, Frankfurte a Halberstadte. Od sezóny 2023/2024 je opäť zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru. Na svojom konte má spolupráce s nahrávacími spoločnosťami ako Decca, Deutsche Grammophon, Discovery, Harmonia Mundi, Naxos, NBC či Slovart. Spolupracoval s významnými orchestrami a dirigentmi zvučných mien ako C. Abbado, R. Chailly, Ch. von Dohnányi, K. Masur, Z. Mehta, G. Prêtre či R. Weikert.

MAGDALÉNA ROVŇÁKOVÁ

zakladateľka, dirigentka a manažérka Bratislavského chlapčenského zboru stojí na čele telesa od jeho vzniku v roku 1982. Po absolvovaní Konzervatória v Bratislave (hra na klavíri) študovala zborové dirigovanie na VŠMU, na ktoré nadviazala doktorandským štúdiom (Haluzický). Bratislavský chlapčenský zbor priviedla na významné domáce a zahraničné pódiá (Konzerthaus vo Viedni, Cagnegie Hall v New Yorku, Veľká sála Konzervatória v Moskve, George Weston Hall v Toronte a ďal.). Dirigovala stovky a capella koncertov v katedrálach európskych metropol. Chlapcov pripravovala pre účinkovanie vo Viedenskej štátnej opere a viac ako 30 rokov spolupracuje s operou SND. V roku 1999 založila Súkromnú umeleckú školu, kde sa speváci Bratislavského chlapčenského zboru vzdelávajú v zborovom a sólovom speve. Pôsobí v porotách domácich a medzinárodných súťaží. Je laureátkou Krištáľového krídla, držiteľkou spoločenských ocenení a za prácu s talentovanou mládežou získala ocenenie Slovenka roka.

GABRIEL ROVŇÁK

dirigent Bratislavského chlapčenského zboru a pedagóg Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne. Je tiež autorom, dirigentom a moderátorom najväčšieho celoslovenského hudobno-vzdelávacieho cyklu koncertov „Príbeh hudby“. Absolvoval Konzervatórium v Bratislave (J. Karaba) a JAMU v Brne (J. Zbavitel). V roku 2022 uviedol v rámci projektu „Príbeh hudby“ 18 koncertov v Bratislave, Bytči, Liptovskom Hrádku, Trenčíne a Košiciach, v spolupráci s Bratislavským chlapčenským zborom, Slovenským národným divadlom, Rozhlasom a televíziou Slovenska, Štátnym komorným orchestrom Žilina a Štátnou filharmóniou Košice. Koncerty videli, aj prostredníctvom priameho prenosu, desaťtisíce mladých ľudí na celom Slovensku. S Bratislavským chlapčenským zborom sa predstavil na koncertných cestách v USA, Švédsku a Nemecku. Spolu s Magdalénou Rovňákovou spolupracuje na príprave a naštudovaní vokálnych a vokálno-inštrumentálnych diel.

SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života V. Talich (1949 – 1952) a Ľ. Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – T. Frešo, L. Slovák, L. Pešek, V. Verbickij, B. Režucha, A. Ceccato, O. Lenárd, J. Bělohlávek, V. Válek, P. Feranec, E. Villaume a J. Judd. Od sezóny 2020/2021 zastáva post šéfdirigenta Daniel Raiskin.

Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, USA a pravidelne hosťuje na koncertných turné v Japonsku, Južnej Kórei, Ománe a Spojených arabských emirátoch.

Na jar vydala Slovenská filharmónia prvé CD so šéfdirigentom D. Raiskinom. Sezónu 2022/2023 ukončila so sólistami O. Scheps a T. Sasanumom zahraničným turné v Japonsku. V sezóne 2023/2024 čaká orchester účinkovanie na domácich festivaloch (BHS, music festival Piešťany, Allegretto Žilina) i zahraničné koncerty v Prahe, Maribore, Záhrebe a Murtene. Orchester sa na začiatku decembra vrátil z turné v Južnej Kórei, kde so šéfdirigentom D. Raiskinom a klaviristom Y. Sunwoom odohral sériu 6 koncertov.

SLOVENSKÝ FILHARMONICKÝ ZBOR

je prominentným reprezentantom slovenského profesionálneho zborového umenia. Do hudobného diania vstúpil v roku 1946 ako Miešaný zbor československého rozhlasu. Prvé roky ho viedol jeho zakladateľ, dirigent Ladislav Slovák. V roku 1957 bol SFZ začlenený do zväzku telies Slovenskej filharmónie. Na poste zbormajstrov sa vystriedali viaceré významné osobnosti (J. M. Dobrodinský, Š. Klimo, P. Prochádzka, M. Vach, J. Rozehnal, B. Juhaňáková, J. Chabroň). Od sezóny 2023/2024 povedie SFZ zbormajster Jan Rozehnal.

Kultivovanosť prejavu, zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladná umelecká disciplína sa premietajú do suverénnych výkonov, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti. Zbor spolupracoval s prestížnymi zahraničnými orchestrami ako napr. Berlínski a Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Izraelská filharmónia či Orchestre de Paris. Jeho bohatá diskografia obsahuje nahrávky pre slovenské i zahraničné televízne a rozhlasové stanice.

SFZ získal medzinárodné ocenenie Oper! Awards 2023 v kategórii Najlepší spevácky zbor za spoluprácu v opernej produkcii Piková dáma s Berlínskymi filharmonikmi a K. Petrenkom na Veľkonočnom festivale v nemeckom Baden-Badene a koncertoch v Berlínskej filharmónii (2022).

V sezóne 2023/2024 SFZ spolupracoval s Filharmóniou Brno (D. Russel Davies) v Čechách aj v rámci BHS. SFZ účinkoval v novej produkcii Le Grand Macabre vo Viedenskej štátnej opere (P. HerasCasado) pri príležitosti 100. výročia narodenia G. Ligetiho. Participoval v novej opernej produkcii Tannhúuser v Národnom divadle Košice (P. Valentovič). Do konca sezóny sa SFZ predstaví aj na domácich festivaloch v Košiciach (R. Jindra) a Piešťanoch (T. Lang).

BRATISLAVSKÝ CHLAPČENSKÝ ZBOR

pôsobí na slovenskej umeleckej scéne od roku 1982. Jeho zakladateľkou, umeleckou riaditeľkou a dirigentkou je Magdaléna Rovňáková, dirigentom je Gabriel Rovňák. S telesom spolupracujú špičkoví slovenskí pedagógovia – sopranistky Miriam Garajová, Monika Maglayová a klaviristka Dana Hajóssy.

Teleso vzniklo ako Chlapčenský filharmonický zbor, neskôr sa transformovalo na Súkromnú základnú umeleckú školu špecializovanú na chlapčenský zborový spev, priemerne tu študuje 80 chlapcov vo veku 7 – 28 rokov. Spolupráca so symfonickými orchestrami (Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Viedenskí symfonici, Viedenský rozhlasový orchester, Hamburgskí symfonici a ď.) obohatila repertoár telesa o desiatky oratórií, kantát a symfónií (J. S. Bach, L. Bernstein, B. Britten, A. Honegger, G. Mahler, C. Orff, C. Penderecký, M. Ravel, I. Stravinský, E. Suchoň). Zbor spolupracoval s poprednými svetovými dirigentmi (O. Lenárd, R. Štúr, B. de Billy, J. Conlon, A. Parrot, F. Luisi, R. Muti, J. Tate, E. Villaume a ďalší).

V opere, balete a činohre stvárňujú chlapci pôsobivé detské úlohy. Zbor koncertuje po celom Slovensku, tlieskali mu i poslucháči veľkomiest v Európe, Amerike, Kanade, Japonsku Izraeli či Taiwane. Teleso disponuje širokým repertoárom sakrálnej a profánnej hudby. Viacerí slovenskí skladatelia mu svoje skladby venovali (Ľ. Bernáth, V.Gräffinger, I. Hrušovský, M. Kroupa, P. Martinček, E. Suchoň, I. Zeljenka).

Bratislavský chlapčenský zbor má na svojom konte 7 CD a 6 DVD filmov nakrútených v spolupráci so Slovenskou televíziou a so svetovými filmovými spoločnosťami (Hallmark, Miramax). Zbor za svoju históriu vychoval mnoho sólistov, výborných zborových spevákov a z jeho radov vzišlo doteraz i šesť dirigentov.