Záverečný koncert festivalu Nová slovenská hudbaThe New Slovak Music Festival Closing Concert

[ Autor textu: Robert Kolář, Mirko Krajči, Šimon Lučenič, Marián Lejava ]

György Ligeti a Rainer Maria Rilke stáli za inšpiráciami na napísanie skladieb, ktoré rámcujú dramaturgiu záverečného koncertu Novej slovenskej hudby v podaní Slovenskej filharmónie pod vedením Mariána Lejavu. Lejavov husľový koncert, šitý na mieru Milanovi Paľovi, zaznie v premiére svojej upravenej verzie pre sláčikový orchester. Druhým výrazným sólistom večera bude violončelista Eugen Prochác, ktorému ušil na mieru koncertantné dielo Mirko Krajči. Svoj filharmonický debut na koncerte absolvujú aj študenti záverečného ročníka kompozície na VŠMU Robert Kolář a Šimon Lučenič.

Robert Kolář študoval hudobnú vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde neskôr pôsobil ako odborný asistent. Od roku 2008 pracuje ako redaktor mesačníka Hudobný život. Ako hráč na trúbke sa od roku 2005 venuje rôznym podobám improvizácie – ako člen improvizačných zoskupení Musica falsa et ficta, Frutti di Mare a viacerých príležitostných zostáv. Spolupracoval tiež s VENI Ensemble, VENI ACADEMY a Cluster Ensemble, podieľal sa na nahrávaní niektorých ich projektov (Cluster Ensemble Plays Philip Glass, Elliott Sharp: Dispersion) a tiež filmovej a scénickej hudby v spolupráci s Luciou Chuťkovou. Od roku 2022 je členom Bratislavského improvizačného orchestra. Od akademického roku 2019/2020 je študentom kompozície na HTF VŠMU v triede Mariána Lejavu. Jeho skladby zazneli v podaní interpretov, akými sú Magdaléna Bajuszová, Ivan Šiller, Milan Paľa, Katarína Paľová, Ronald Šebesta, Martin Adámek, Andrej Gál, Fama Quartet, VŠMU Modern Orchestra, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Ensemble Ricercata či Ansámbel Asynchrónie.

Fanfares pre veľký orchester vznikli v prvých mesiacoch roka 2022 s myšlienkou na nadchádzajúcu storočnicu Györgya Ligetiho, skladateľa, ktorý zásadne ovplyvnil niekoľko generácií hudobných tvorcov a aj pre mňa osobne bol takpovediac bránou do sveta hudby povojnovej avantgardy. Neboli to len technické nuansy jeho dokonale vypracovaných partitúr, ktoré sú pre budúceho skladateľa tou najlepšou učebnicou modernej inštrumentácie a nevyčerpateľnou studnicou muzikantsky šťavnatých nápadov, ale aj jeho osobitý humor, schopnosť pohybovať sa na hranici smrteľnej vážnosti a komiky. Ligeti vzdal hold Bélovi Bartókovi, svojmu skladateľskému vzoru, v klavírnej etude s názvom Fanfares, tak som si ho dovolil požičať pre svoju orchestrálnu predohru venovanú Ligetimu, rovnako ako som si zámerne „požičal“ (či parafrázoval) niekoľko z jeho typických inštrumentálnych formuliek a utkal z nich pradivo tejto surreálnej zdravice. Skladba má pre mňa ešte jeden, celkom nezámerný význam – bola dokončená dva dni pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu, sú v nej teda moje posledné mierové akordy… (Robert Kolář)

Mirko Krajči je laureátom Medzinárodnej skladateľskej súťaže Fulda (1993) a medzinárodnej dirigentskej súťaže Maestro Silva Pereira Prize, Porto (2002). Štúdium na Konzervatóriu v Bratislave ukončil s titulom Najlepší absolvent roka a pokračoval v štúdiu na VŠMU v Bratislave (skladba, dirigovanie). V roku 1992 absolvoval dirigentskú stáž na Conservatoire National Supérieur v Paríži. Už počas štúdií bol korepetítorom, neskôr zbormajstrom Detského a mládežníckeho speváckeho zboru Slovenského rozhlasu. Od roku 1996 pôsobil ako dramaturg Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a tiež ako umelecký vedúci a dirigent Komorného orchestra Technik, kde pôsobí dodnes. V súčasnosti je hudobným režisérom Slovenského rozhlasu, od r. 2006 šéfrežisérom. Ako dirigent spolupracuje najmä so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, ale aj s ďalšími orchestrami. So SOSR realizoval početné koncerty a štúdiové nahrávky diel svetového repertoáru, ako aj diel slovenských skladateľov. Dirigoval v rôznych krajinách, spolupracoval s mnohými významnými sólistami. Intenzívne sa venuje aj komponovaniu. Viaceré skladby vznikli na objednávky (BHS, SND, SOSR, ŠfK a iné). Okrem spomínaných medzinárodných súťaží je držiteľom početných prestížnych ocenení za svoju skladateľskú činnosť: Cena J. L. Bellu (1997), Cena SOZA (1997), Prémia J. Cikkera (2007). Zo skladateľských súťaží na Slovensku si odniesol celý rad a cien a prémií. Z najnovších ocenení je to víťazstvo v skladateľskej súťaží Arco 2021, pričom rovnaké ocenenie si odniesol aj z prvých dvoch ročníkov tejto súťaže v rokoch 2017 a 2019.

Koncert pre violončelo č. 2 je rozsiahlym dielom, v ktorom jednotlivé časti vzájomne plynule nadväzujú a tvoria kompaktný celok. Vznikol v roku 2022 ako výsledok dlhodobej tvorivej spolupráce s Eugenom Prochácom, ktorého schopnosti poznám z interpretácie takmer všetkých mojich skladieb pre violončelo. Vzhľadom na to som mohol do tejto skladby nakomponovať jednak technicky náročné úseky, ale aj pasáže, kde vynikne jeho schopnosť̌ byť mimoriadne kreatívnym pri tvorbe tónu, farebnosti, lyrickosti a muzikalite. (Mirko Krajči)

Napísanie diela podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.

Šimon Lučenič je slovenský skladateľ žijúci a pôsobiaci v Bratislave. Počas štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave sa začal v roku 2013 venovať hudobnej kompozícii. V súčasnosti si dokončuje magisterské štúdium skladby na VŠMU v Bratislave v triede Lukáša Borzíka. Jeho diela boli uvedené na festivaloch Orfeus, Asynchrónie či Nová slovenská hudba. V roku 2022 a 2023 sa stal laureátom skladateľskej súťaže festivalu Konvergencie so skladbami La conversación a Tempora amissa. Vo svojej tvorbe sa zameriava na motivicko-tematickú prácu a evolučné rozvíjanie drobných melodických či rytmických buniek. Tvorivo rozvíja princípy minimalizmu, sakrálnej hudby a poľskej hudobnej školy. Inšpiráciu čerpá v prírode a zo zážitkov z bežného života, s úprimnou snahou reflektovať svet v celej pestrosti.

Trojčasťová skladba Equilibrium (Rovnováha) pre orchester z roku 2021 bola pôvodne napísaná pre štyri lesné rohy počas prvého pandemického roka 2020. V tomto období ešte nikto netušil, aké zmeny nás čakajú, čo všetko to so sebou prinesie ľudsky i spoločensky. Tak ako mnohí iní, hľadal som niečo, čo by vnieslo rovnováhu do vychýleného rytmu života. Moje pocity neistoty sa prejavili najmä v prvej časti skladby. Jej pomaly sa rozvíjajúca vlna vyjadruje osobnú skúsenosť straty ukotvenia v bežnom dni. Hlavný motív spočiatku navodzuje dojem pokoja, ktorý však nie je skutočný. Narastajúce napätie ukazuje, že tento čas vonkajšieho ticha nie je to, čo sme si zvolili dobrovoľne. V druhej a v tretej časti sa zráža prežívaná neistota s nástojčivou rytmickou štruktúrou a zmyslom pre harmonickú usporiadanosť, ktorá bola námetom pre hudobné zobrazenie dosiahnutia vnútornej rovnováhy nevyhnutnej pre život človeka. (Šimon Lučenič)

HERBSTTAG – Dichtung Op. 29 (2021) pre husle a sláčikový orchester vznikol na jar 2021 počas jedného z lockdownov pandémie Covid 19 pre Milana Paľu. Je prvou „básňou“ z plánovanej trilógie inšpirovanej poéziou a svetom R. M. Rilkeho a tvorí kontrast k husľovému koncertu Vertigo (2018), milanolovému koncertu Omayra (2015/2017 – 2018) a sólovým skladbám Ciaccona (2010 – 2012) a Elogiaria (2017/2019 – 2020, rev. 2022). V nich je dôraz kladený predovšetkým na technickú virtuozitu Milanovej hry a bezbrehú schopnosť obsiahnuť polohy ďaleko presahujúce bežný rámec predstáv o hre na tomto nástroji. Dielo vyvrelo z Milanovho popudu dostať odlišný typ materiálu dávajúci priestor jeho metafyzickému výrazovému hraniu a bolo hotové za necelý mesiac. „Báseň“ (Eine Dichtung) – ako znie podtitul diela – je komponovaná v troch častiach, nadpísaných ako ABTEILUNG/STROFE, a každá kompletne zhudobňuje jednu z troch strof predlohy. Jednotlivé verše Rilkeho básne označujú jednotlivé úseky častí. Druhá z nich je malou passacagliou na tému z Bergovej koncertantnej árie Der Wein korešpondujúcej s obsahom veršov. Dielo existuje v dvoch verziách: prvá, ktorá zaznie na dnešnom koncerte, pre husle a sláčikový orchester, druhá pre husle a 15 sólových sláčikových nástrojov, ktorú sme spolu s Milanom a orchestrom Ensemble Opera Diversa premiérovali v Brne v novembri 2021. (Marián Lejava)

Robert Kolář, Mirko Krajči, Šimon Lučenič, Marián Lejava

EUGEN PROCHÁC

je odchovancom bratislavského Konzervatória, študoval v triede Juraja Fazekaša. Pokračoval v štúdiách na pražskej Akadémii múzických umení pod vedením Jozefa Chuchra. Svoje umenie zdokonaľoval u takých majstrov, ako sú Daniel Šafran, Erling Blondal Bengtsson, Michail Chomicer či Angelica May. Je absolútnym víťazom medzinárodnej súťaže Premio Valentino Bucchi v Ríme v roku 1990. Vystupoval vo viac ako 40 krajinách štyroch kontinentov, nahral množstvo CD pre domáce i zahraničné vydavateľstvá. Účinkoval so svetoznámymi osobnosťami, ako sú Sofia Gubajdulina, Giovanni Sollima, Jon Anderson, Rick Wakeman, Steve Hackett, Ken Hensley, Don Airey, Arto Noras či Václav Hudeček. Od roku 1990 vyučuje na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, v rokoch 1993 – 1997 vyučoval v portugalských mestách Lisabon a Paredes. Viedol majstrovské kurzy v Portugalsku, Francúzsku, Rakúsku, Thajsku, Indonézii, Vietname a na Slovensku. Je umeleckým riaditeľom Festivalu peknej hudby v Banskej Štiavnici.

MILAN PAĽA

pôvodom slovenský huslista žijúci v Brne a jedna z najvýraznejších postáv dnešnej hudobnej scény je typom erudovaného a premýšľajúceho interpreta, ktorý ide vlastnou cestou. Zatiaľ čo iní hudobníci stavajú kariéru na niekoľkých skladbách, on študuje stále nové diela. Neuvažuje pritom v zavádzajúcich kategóriach „velikáni“ a „kleinmeistri“ – všetkým skladateľom prisudzuje rovnaké právo na to, aby ich hudba znela, pristupuje k nim s pokorou a odhodlaním preukázať účinok ich tvorivých výpovedí. Zásadný vplyv na formovanie Paľovho hudobného prejavu mala spolupráca so skladateľmi, ktorá vyústila do vzniku množstva skladieb „šitých“ mu na mieru. Jeden z najväčších impulzov mu dodal umelecký kontakt s významným francúzskym organistom a skladateľom Jeanom Guillou. Dnes je Milan Paľa vyhľadávaným interpretom nových diel, ktorý má za sebou veľké množstvo premiér skladateľov svetových (okrem iného Guillou, Dusapin, Tüür, Kõrvits, Sirodeau), českých a slovenských (Emmert, Iršai, Lejava, Demoč, Kmiťová a ďalší).

Hoci je jeho repertoár značne široký a zasahuje do všetkých období od baroka po súčasnosť, jeho doménou zostáva hudba 20. a 21. storočia, ktorú prezentuje na prestížnych pódiách. V posledných rokoch vystúpil na festivaloch ISCM World New Music Days, Muzički Biennale Zagreb, Pražské jaro, Hudební fórum Hradec Králové či bratislavský Melos-Étos v sálach ako Großes Festspielhaus v Salzburgu, Narodowe Forum Muzyki vo Wrocławi alebo Saarländische Staatstheater. Spolu s orchestrami ako Filharmonie Brno, Symfonický orchestr hl. m. Prahy FOK či Slovenská filharmónia pod taktovkou dirigentov ako Dennis Russell Davies, Alexander Liebreich, Case Scaglione, Pierre-André Valade, Jakub Hrůša, Juraj Valčuha alebo Marián Lejava uviedol husľové koncerty autorov ako Edward Elgar, Leoš Janáček, Béla Bartók, Karol Szymanowski, Erich Wolfgang Korngold, Alfred Schnittke, Harrison Birtwistle, Esa-Pekka Salonen či Pascal Dusapin. Zvláštnu pozornosť, ktorú posledne menovanému skladateľovi Milan Paľa v súčasnosti venuje (uvedenie kompletného diela pre husle vrátane oboch husľových koncertov), vyústila v novú skladbu, ktorú pre neho Dusapin napísal a ktorú Paľa premiéroval na Festival Messiaen au Pays de la Meije 2022. Milan Paľa hrá na husle z dielne brnianskeho Ateliéru Bursík. Viac na milanpala.com.

MARIÁN LEJAVA

je oceňovaný slovenský dirigent (2 ceny Radio_Head Awards, Cena Frica Kafendu), skladateľ (Cena Jána Levoslava Bellu, CASMI 2000 USA, Cena Mesta Reichenau AT, Cena Josefa Bulvu, Cena SOZA 2001 a iné) a pedagóg. Stál na dirigentskom poste popredných slovenských i zahraničných ansámblov pre novú hudbu (VENI ensemble, Melos Etos Ensemble, Prague Modern) a inicioval project VENI ACADEMY, kde pôsobil v rokoch 2010 – 2015 ako dirigent a lektor. Založil tiež telesá Bratislava Contemporary Players (2012) a CODEnsemble (2022). Premiéroval vyše 200 súčasných ansámblových, orchestrálnych i scénických diel slovenských a svetových skladateľov na festivaloch doma a v zahraničí (Česká republika, Nemecko, Maďarsko, Francúzsko, Čína, Japonsko a iné).

Podieľal sa na vyše 30 CD albumoch (Mode records, Naxos, Pavlík Records, Hevhetia, Hudobný fond, Real Music House a iné), z toho dvoch autorských (2006 a 2017). Jeho diela odzneli na domácich a zahraničných festivaloch pre súčasnú hudbu (Melos-Étos, Nová slovenská hudba, Bratislavské hudobné slávnosti, ISCM World New Music Days: Zagreb 2005, Košice 2013 a Tallin 2019, Varšavská jeseň 2006, Muzički Biennale Zagreb 2005 a 2015 a iné). Na festivale Pohoda vystúpil opakovane ako dirigent VENI ensemble, VENI ACADEMY, Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a s Orchestrom SND s premiérami diel mladých skladateľov z Ukrajiny. Od roku 2010 je pedagógom na VŠMU v Bratislave, kde vyučuje skladbu a orchestrálne dirigovanie.

V rokoch 2007 – 2014 bol dirigentom Operného štúdia VŠMU. Okrem toho prednášal aj na FF UK a PdF UK v Bratislave, na JAMU v Brne, HAMU v Prahe a Akadémii umení v portugalskom Aveire. V rokoch 2018 – 2020 bol externým pedagógom skladby na HAMU v Prahe.

SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

Slovenská filharmónia bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života V. Talich (1949 – 1952) a Ľ. Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – T. Frešo, L. Slovák, L. Pešek, V. Verbickij, B. Režucha, A. Ceccato, O. Lenárd, J. Bělohlávek, V. Válek, P. Feranec, E. Villaume a J. Judd. Od sezóny 2020/2021 zastáva post šéfdirigenta Daniel Raiskin. Z množstva hosťujúcich dirigentov je potrebné uviesť osobnosti svetového mena ako J. Ferencsik, W. Rowicki, V. Smetáček, K. Ančerl, F. Konwitschny, A. Jansons, V. Neumann, H. Abendroth, A. Pedrotti, Sir E. Goossens, Sir M. Sargent, R. Benzi, K. Masur, Sir Ch. Mackerras, C. Zecchi, S. Baudo, C. Abbado, K. Sanderling, Z. Košler, R. Muti, K. Richter, K. Kondrašin, L. Segerstam, A. Lombard, S. Celibidache, T. Sanderling, O. Danon, M. Rossi, N. Järvi, K. Kobayashi, J. Svetlanov, M. Jansons, Ch. von Dohnányi, D. Kitajenko, O. Suitner, J. Conlon, V. Gergiev, A. Rahbari, F. Luisi, Sir Y. Menuhin, P. Schreier, V. Fedosejev, R. Weikert, M. Caridis, P. Steinberg, P. Keuschnig, T. Hanus, J. Hrůša, J. Valčuha, T. Netopil, I. Marin, P. Baleff, G. Pehlivanian, J. Märkl, I. Volkov, W. Marshall, E. G. Jensen, A. Buribayev a mnohí ďalší, ale i skladateľov-interpretov vlastných diel ako J. Martinon, K. Penderecki a A. Chačaturian. Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, USA a pravidelne hosťuje na koncertných turné v Japonsku, Južnej Kórei, Ománe a Spojených arabských emirátoch.