Daniela Hlinková

Na odporúčanie Lazara Bermana získala ako štrnásťročná štipendium na štúdium na Hudobnom gymnáziu Rimského Korsakova v Petrohrade, kde sa štyri roky vzdelávala pod vedením Sergeja Maltzeva. V štúdiu ďalej pokračovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede Daniely Varínskej, ako aj na Hudobnom konzervatóriu v Bergene u svojho otca Jiřího Hlinku. V roku 1993 začala študovať na Hochschule für Musik und Tanz v Kolíne u Pavla Gililova, kde absolvovala v roku 2001. Zúčastnila sa na majstrovských kurzoch u umelcov ako Pierre-Laurent Aimard, Dimitri Bashkirov, Alexander Lonquich, Leonard Hokanson a Halina Czerny-Stefańska.

Bola ocenená na súťažiach ako Medzinárodná súťaž Johannesa Brahmsa v Klagenfurte (1993), Ibla-Grand-Prize na Sicílii (2002, špeciálna cena za interpretáciu diela L. Janáčka), či Riviera del Conero v Ancone (2003, duo s huslistkou Birte Päplov). Získala štipendiá DAAD, Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Nadácie Axela Springera.

V roku 2004, počas jej účinkovania na komornom koncerte v berlínskom Konzerthause, si ju všimol dirigent Michael Gielen, ktorý ju pozval, aby pod jeho vedením debutovala ako sólistka s Berlínskym symfonickým orchestrom v roku 2006. Koncertovala na prestížnych pódiách ako Gasteig v Mníchove, Konzerthaus v Berlíne, Petrohradská a Berlínska filharmónia. Účinkovala na festivaloch ako Schleswig-Holstein-Musik-Festival, Kasseler Musiktage, Choriner Musiksommer, Islandský hudobný festival, Festival avantgardnej hudby v Petrohrade. V rámci Young Euro Classic Festival 2010 hrala Beethovenov Klavírny koncert Es dur pod vedením Heinricha Schiffa. V roku 2011 bola rezidenčnou umelkyňou festivalu Kasseler Musiktage, kde účinkovala na viacerých koncertoch. V januári 2012 uviedla nemeckú premiéru Concertina Simona Laksa v Konzerthause v Berlíne. Tento koncert v Nemecku živo vysielalo Radio Kultur. V roku 2018 podnikla koncertné turné v Číne, kde vyučovala aj na majstrovských kurzoch.

Okrem sólovej kariéry sa venuje aj komornej hudbe. Spolupráca s umelcami ako Alexander Rudin, Christian Altenburger, Klaus Thunemann a Ulf Rodenhäuser formovala do značnej miery jej interpretačný štýl. Medzi jej umeleckých partnerov v komornej hre patria predovšetkým violončelisti Jiří Bárta a Knut Weber (člen Berlínskych filharmonikov), ako aj huslista Bernhard Forck (Koncertný majster orchestra Akademie für alte Musik Berlin). Usporiadala koncerty, ktorých súčasťou bolo čítanie z diel spisovateľov ako Pavel Kohout, Elke Heidenreich a Gerd-Peter Eigner.